Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitolku venujem všetkým návštevníkom stránky. Prekročili sme počet 20-tisíc kliknutí.

„Nebudem klamať ľudí, ak mi chcú veriť s osobnými vecami!“ povedal Harry Dumbledorovi potom, čo mu bolo vysvetlené, čo mal ako Hlavný prefekt robiť.

 

„To nie je plán, môj chlapče,“ odpovedal Dumbledore. „Povieš nám to len vtedy, keď sa bude zdať niekto podozrivý.“

 

„Ale kvôli tomuto som sa stal Hlavným prefektom?“ obvinil ho Harry.

 

„Nie, nie. Zaslúžil si si túto pozíciu, Harry. To je len jedna z ďalších výhod.“

 

„Takže,“ začal Harry, trochu kľudnejšie. „ Myslíte si, že to budem robiť dobre?“

 

„Áno, budeš, Harry.“ Povedal Severus. „Dokonca aj profesori, ktorí nie sú v Ráde chcú, aby si bol Hlavný prefekt.“ Harry prikývol, cítil sa lepšie, predsa však mierne manipulovaný. Nezdalo sa správne, aby sa stal Hlavným prefektom, iba kvôli špehovaniu ľudí.

 

„Chcel by si súhlasiť s touto úlohou?“ spýtal sa Dumbledore.

 

„Áno,“ povedal Harry.

 

„Dobre, dobre. Teraz, Remus, pretože si vlkodlaci práve teraz odmietajú vybrať stranu, chcem ťa požiadať, aby si chvíľu ostal a chvíľu si odpočinul, a to najmenej do konca leta. Potom s nimi môžeš znova hovoriť, ak si myslíš, že mesiac je dostatočný čas.“

 

„Mal by byť.“ Povedal Remus a Dumbledore prikývol.

 

„Má ešte niekto niečo, predtým než skončíme?“ všetci boli ticho, takže schôdzka bola ukončená.

 

„Vyzerajú stretnutia vždy takto?“ spýtal sa Harry, akonáhle väčšina ľudí bola preč.

 

„Obvykle je tu väčšia diskusia. Dnes to bolo väčšinou o tvojom prijatí. Harry? Prečo si nikomu nepovedal o brku?“

 

„Ja... neviem. Nechcel som nikoho zaťahovať do ešte väčších problémov, ako už bol. Ak niekto išiel proti Umbridgeovej...“ utrúsil Harry.

 

„To je nepodstatné. Vieš, či niekto iným nemal podobné tresty?“

 

„Er... Bol tam niekto iný, ale nemôžem si spomenúť, kto to bol.“

 

„Budeme musieť túto záležitosť vyšetriť,“ povedal Dumbledore, vošiel späť do miestnosti a postavil sa na čelo stola.“Harry, ukáž mi svoju ruku.“ Harry prišiel pred riaditeľa a vystrel svoju ruku. Príliš dobre si pamätal na bolesť a krv, ktorá urobila tú jazvu „Nebudem klamať“.

 

„Klamal si vôbec od vtedy, čo sa to stalo?“ požiadal Dumbledore a Harry odtiahol ruku preč.

 

„Čo tým myslíte? Ja som nespravil nič!“ povedal Harry, bránil sám seba pre nič.

 

„Len som sa pýtal, Harry, pretože by mohlo byť možné, že použila mágiu, ktorá si vyžadovala tvoju krv.“

 

„Er... ja neviem, naozaj. Ak som to urobil, nikdy som to nemal v úmysle...“

 

„Harry,“ povedal Severus s povzdychom.

 

„Minerva a ja napíšeme rodičom, aby sa porozprávali so svojimi deťmi. Nemôžeme len tak nechať túto záležitosť.“ Povedal Dumbledore. „Chcel by som, aby Poppy neskôr skontrolovala, či neboli na jazve použité nejaké temné kliatby. Dovidenia, Harry, Severus,“ povedal kývnutím, potom odišiel.

 

„Vzhľadom k tomu, že si sa sám tak rozhodne obhajoval, mal by som sa opýtať, čo si urobil zle?“ spýtal sa Severus.

 

„Neurobil som nič! Naozaj!“ odpovedal Harry a Severus pozdvihol obočie.

 

„Musím hovoriť s Lupinom predtým, než vyrazíme. Vrátim sa,“ odpovedal Severus, a Harry pokrútil hlavou. Prečo mi neverí? Uvažoval krátko.

 

O pol hodinu neskôr, boli obaja späť na panstve, a Harry sa chystal odísť do svojej izby, keď začal Severus rozprávať.

 

„Lupin príde v priebehu zajtrajška. Súhlasil s pomocou tvojou animágovskou premenou, takže dbaj, aby si si aspoň prečítal niektorú z kníh dnes večer. Pomôže ti tiež s tréningom, keď ťa nebudem môcť učiť sám.“

 

„O koľkej sa sem chystá prísť?“ spýtal sa Harry, nie že by tak celkom chcel zajtra trénovať. V skutočnosti, vôbec sa toto leto necítil na trénovanie, ale nechystal sa o tom povedať Severusovi. Len by ho nahneval.

 

„Zhruba o deviatej ráno.“

 

„Tak skoro?“

 

„Obvykle si hore skôr, Harry.“

 

„Ja viem, ale... nevadí,“ ochabol Harry. „Budem pripravený. Zavoláš ma, keď bude pripravená večera?“

 

„Očakávaš, že to spravím dnes večer?“ povedal Severus s falošným výsmechom.

 

„Pochopiteľne,“ žartoval späť Harry. „Kto iný?“

 

„Sopliak,“ povedal Severus a Harry sa pousmial, odišiel do svojej izby.

 

-----------------------------------------------------------------------------------------------


Harry sa prebudil s veľmi neistým pocitom. Ako niečo nie je v poriadku. Pomaly otvoril svoje oči. Vedel, že čo videl nebolo v poriadku.

 

Posledná vec, na ktorú si Harry spomínal bola, že bol vo svojej posteli a čítal knihu o histórii Aurorov. Musel zaspať, ale nemal tušenie, ako sa dostal na ústredie Rádu.

 

Niečo sa muselo stať, bola jeho bezprostredná myšlienka. Došlo k ďalšiemu útoku? Severus je v poriadku? Náhle vyskočil z postele, nevšimol si, že jeho obečenie nebolo to, čo mal predtým na sebe. Harry vybehol von z izby a dole do haly, prebúdzajúc portréty dole schodiskom.

 

V prízemí sedeli Dumbledore, McGonagallová a Severus, samozrejme o niečom rozhorčene diskutovali.

 

„Čo sa deje?“ spýtal sa Harry, trochu vystrašene.

 

„Potter!“ zasyčal Severus, prekvapujúc Harryho. Severus ho nikdy viac nevolal Potter. „Čo to robíte?“

 

„Severus, čo...“

 

„Ako sa opovažuješ  takto ma volať! Ako som povedal, nikdy žiadny rešpekt,“ povedal jeho otec nebezpečne, a Harry o krok ustúpil, zakopol o schody.

 

„Severus, prosím, nechaj chlapca samého. Mal problematický týždeň,“ povedala McGonagallová a Harry sa na ňu pozrel zmätene. Tento posledný týždeň bol blízko niečoho, ale znepokojujúci. V skutočnosti to bol pravdepodobne jeden z najlepších týždňov jeho života.

 

„Harry, dieťa, prečo si nejdeš naspäť pospať?“ spýtal sa Dumbledore.

 

„Nie som unavený,“ odpovedal Harry, zúžil jeho oči na tých troch pred ním. Čo sa deje? „Čo sa deje? Prečo som na ústredí? Prečo nie som doma?“

 

„Prestaňte robiť somariny, Potter,“ zasyčal Severus.

 

„Harry, nespomínaš si na udalosti z posledného týždňa?“

 

„Áno, pamätám,“ povedal pomaly. „Boli to moje narodeniny, a dnes bolo stretnutie...“

 

„Harry, tvoje narodeniny nebudú ďalší mesiac.“

 

„A nebolo žiadne oficiálne stretnutie počas posledných dvoch dní,“ povedal Severus nevýrazne.

 

„Ale...“

 

„Možno sme mu dali príliš veľa upokojujúceho dúšku a elixíru na spanie?“ spýtala sa McGonagallová.

 

„Ak máte strach z celkovej dávky, potom nie. Dostal už toľko, koľko bolo potrebné pre jeho veľkosť.“

 

„Čo sa stalo, že potrebujem upokojujúci dúšok? Čo sa deje?“

 

„Bolo by príliš skoro na ďalšiu dávku elixíru na spanie? Možno bezsenný spánok?“

 

„Áno, bolo by to príliš skoro,“ povedal Severus, uprene hľadiac na Harryho.

 

„Hej, ja som tu!“ povedal Harry, rozhnevaný, že rozprávali o jeho omámení.

 

„A nemôžeme mu  dať upokojujúci dúšok, mal práve jeden pred niekoľkými hodinami.“

 

„Harry, poď so mnou,“ povedal Dumbledore, zdanlivo sa o ničom rozhodoval. „Poďme na poschodie, a ja ti tam vysvetlím veci.“ Harry, hoci nahnevaný, chcel vedieť, čo sa deje, takže nasledoval starého muža do izby, kde sa sám zobudil. Vo vnútri Dumbledore zatvoril dvere a sadol si na Harryho posteľ.

 

„Harry, ako sa teraz cítiš?“ spýtal sa riaditeľ.

 

„Zmätene. Nemám žiadnu predstavu o tom, čo sa deje. Posledná vec, ktorú si pamätám, čítal som si vo svojej posteli, a doma. Nie tu.“

 

„A kde je tvôj domov, Harry?“

 

„So Severusom,“ povedal Harry, zvláštne sa pozrel na riaditeľa. „Na Snape Manor.“

 

„A prečo by si žil so Severusom?“ pokračoval vo výsluchu starý muž.

 

„On je môj otec. Riaditeľ, zariadili sme to vlani v lete. A vy to viete.“

 

„Pán Potter,“ povedal Dumbledore, zmenil taktiku. „James Potter je váš otec. Neexistuje žiadna možnosť, že profesor Snape je váš otec.“

 

„Ale...“

 

„Pán Potter, možno trauma v poslednom týždni bola priveľa...“

 

„Čo je tak traumatické na narodeninovej oslave a prijatiu do Rádu?“ divil sa Harry.

 

„Pán Potter, len pred pár dňami ste našli svojich blízkych mŕtvych, keď ste dorazili na Privátnu cestu. Len pár dní predtým než, boli zabité rodiny vašich najlepších priateľov. Možno ste to všetko blokovali. Možno že ste mali sen, kde bol profesor Snape váš otec a vy máte z niečoho zamotanú hlavu.“

 

„Nie! Nemôžu byť mŕtvi! Videl som ich práve na mojich narodeninách! A je to! Toto musí byť sen!“ kričal Harry, rýchlo vstal.

 

„Nie, to nie, Harry,“ povedal Dumbledore, prinútil Harryho znova sa posadiť. Na starého muža bol pomerne silný. „Toto je realita. Musíš to pochopiť.“

 

„Nie, nie, to nemôže byť pravda! Všetko šlo tak dobre!“ povedal zľahka Harry, začal plakať. Ľahol si na svoju stranu a skrútil sa. Práve keď všetko išlo tak dobre, niečo sa muselo pokaziť. Toto musel byť len sen! Proste musel!

 

Harry si sotva všimol, keď Dumbledore vstal a odišiel. Ale, ako bol odhodlaný vyriešiť situáciu, Harry vstal a utrel si oči. Potichu otvoril dvere a plížil sa dole, skrýval sa na schodoch.

 

„Je nestabilný,“ počul povedal Severusa. „Navrhujem poslať ho k Svätému Mungovi. Temný Pán nie je schopný dostať ho tam a dostal by pomoc, ktorú potrebuje.“

 

„Severus, potrebuje čas na prispôsobenie. Akonáhle bude akceptovať to, čo sa stalo, bude sa cítiť lepšie,“ povedala McGonagallová.

 

„Myslí si, že som jeho otec,“ zasyčal tmavovlasý muž. „Ako keby som bol niekedy v blízkosti jeho matky.“

 

„Severus, súhlasím, že potrebuje pomoc,“ prerušil Dumbledore Severusa predtým, než mohol povedať niečo iné. „Chcem hovoriť s Poppy a aby sa na neho pozrela. Možno pozná niekoho, kto by bol schopný pomôcť. Ale Svätý Mungo neprichádza do úvahy. Tam by nebol v bezpečí.“ Bola tam pauza, pri ktorej si Harry predstavil, že Severus bol zamračený. O chvíľu neskôr počul niekoho, ako vyšiel cez predné dvere, potom niekto iný prostredníctvom krbu. Odhadoval, že tu bola stále aspoň jedna ďalšia osoba v dome (predpokladal, že by ho nenechali osamote), Harry sa vrátil späť do spálne, s pocitom osamelosti, zmätený a zradený.

V pomykove, čo robiť, Harry sedel na posteli a rozhliadol sa okolo. Bola to izba v ktorej strávil minulé leto. Spomenúc si na minulé leto, Harry opustil miestnosť ešte raz, pri hľadaní knižnice. Možno by mohol nájsť niečo, čo by mu povedalo, čo sa deje.

 

V knižnici, Harry okamžite išiel do oddelenia o snoch. Nebolo tam toho veľa, ale nemohol si pomôcť, ale myslel si, že to musel byť len sen. Po vytiahnutí spodných kníh, všetkých šesť, Harry otvoril jednu s názvom Kontrola snov. Ostatných päť sa zdalo byť na výklad snov.

 

Harry mohol povedať, že tá kniha bola plná čiernej mágie. Z jednej strany, kniha nielen vysvetľovala, ako môžete ovládať svoje vlastné sny, ale aj iné sny.

 

Možno to je to pravé! Myslel Harry. Voldemort môže ovládať vízie, poslať mi ich kedy chce. Ale teraz môžem uzavrieť svoju myseľ, takže sa pokúsi o niečo nové! To musí byť ono! Teraz vzrušený, Harry nechal knihy na stole a bežal znovu dolu po schodoch, tento raz našiel len McGonagallovú.

 

„Mám to!“ Harry povedal. „Viem, čo sa deje! Je to Voldemort! Snaží sa, aby som si myslel, že toto je realita!“

 

„Potter, musíte sa upokojiť,“ povedala hlava jeho fakulty, a Harry mal podozrenie, že mu neverí.

 

„Myslíte si, že som blázon, tiež si to myslíte? No ja nie som! Niečo sa deje, musíte mi veriť!“

 

„Potter, želala by som si, aby som mohla, ale tak čudne ste hovorili za posledné dva dni. Len teraz je to horšie.“ Harry si pre seba zavrčal. Kto žartoval? Ak to robí Voldemort, samozrejme McGonagallová by nepočúvala.

 

„Ale možno, že je to pravda. Možno ste blázon.“ povedal hlas a Harry ťažko dýchal. S elixírom predpokladal, že by tu ten hlas nemal byť! To znamenalo, že si ho pred chvíľkou nevzal, čo znamenalo, že Harry trochu stratil hlavu. Dobre, pomyslel si Harry. Len sa nenechaj ovládať hlasom. Spomínaš si, čo povedal Severus? Hlas bol len niečo, čo mohli proti tebe použiť Smrťožrúti. Ignoruj ho.

 

Musíš odtiaľ odísť,“ povedal hlas a Harry potriasol hlavou. „Potrebuješ nájsť Severusa. Dokáže pomôcť.

 

„Nie, nemôžem odísť. Potrebujem tu ostať.“ Odpovedal Harry nahlas, čo spôsobilo, že McGonagallová sa na neho podozrievavo pozrela.

 

„S kým to hovoríte?“ spýtala sa.

 

„Ja,“ klamal Harry. „Premýšľal som, že by som sa išiel prejsť, aby som nadýchal trocha čerstvého vzduchu. Nemyslím si, že tento mi nejako pomáha. Ja... Potrebujem sa dostať von. Myslím, že to mi pomôže s mojimi snami...“ Harry sa rozhodol hrať hru, čo bolo v tej dobe na jeho úžitok.

 

„Možno, že vám čerstvý vzduch pomôže. Skontaktujem aurora z Rádu, ktorý vás bude sprevádzať.“

 

„Naozaj?“ spýtal sa Harry. „Ďakujem!“ Aj keď to neboj najprv jeho zámer, čerstvý vzduch mu určite urobí dobre. Možno by mu to pomohlo premýšľať o najdení riešenia z tohto.

 

„Cítite sa teraz lepšie? Je to všetko o čom ste chceli hovoriť?“

 

„Er... myslím, že áno. Ja... ten sen bol tak reálny,“ povedal Harry, zmieril sa, keď odchádzala s ním. „A tak dlho. Je to, akoby som si pamätal jeden celý rok...“

 

„Sny to môžu spôsobiť, pán Potter. Teraz, vráťte sa zatiaľ na poschodie. Zavolám vás, keď nájdem niekoho, aby vás sprevádzal von. Nie ste hladný?“ Harry pokrútil hlavou a zamieril nahor. Predtým, než namieril do svojej spálne, zastavil sa v knižnici a začal schovávať knihy.

 

Predtým, než ich všetky odložil do police, rozhodol sa opačne. Kto vie, kedy McGonagallová niekoho nájde, kto by ho zobral von, alebo keď na to príde. Napokon ona, spolu s Dumbledorom a Severusom si mysleli, že bol šialený. Takže namiesto toho, zobral všetky knihy a odniesol ich do svojej izby.

 

V súčasnosti položená bokom Kontrola spánku, Harry zdvihol ďalšiu z jeho kopy. Čo predstavujú sny. Listoval v nej a nič nenašiel, čo by sa mu podarilo naučiť jasnovidectvo, odhodil knihu bokom a zodvihol ďalšiu. Kým ju stihol otvoril, niekto zaklopal na dvere.

 

„Čo?“ spýtal sa Harry, nechcel nikoho pozvať dovnútra. Namiesto odpovede osoba pred dverami vstúpila do vnútra.

 

„Pán Potter, čo je to tento raz?“ spýtala sa Madam Pomfreyová. Nasledoval ju mladší muž a Harry na neho pozeral podozrievavo.

 

„Kto ste?“ spýtal sa nováčika, a Madam Pomfreyová sa rozhnevala a opustila izbu, očividne nebola rada, že je ignorovaná. V tom čase sa Harry o to nestaral. Len chcel vedieť, kto mu ho poslal, aby mu „pomohol“. Tento mladý muž sa na Harryho uškrnul, keď školská ošetrovateľka odišla a zavrel za ňou dvere.

 

„Pán Harry Potter, aké potešenie. Teraz, bolo mi povedané, že ste mali preludy?“ Trochu zjednodušené, myslel si Harry. Nepredpokladajú, že sú to pekné veci?

 

„Len niektoré sny,“ odpovedal Harry. „Ja... proste som sa prebral a bol som zmätený. Ten sen vyzeral tak reálne.“

 

„Aha,“ povedal muž, zameral sa na knihy, ktoré mal Harry rozložené na posteli. „A ty si sa rozhodol urobiť nejaký výskum?“ Harry prikývol. „Nemyslím si, že je to dobrý nápad. Mohlo by ti to dať viac nápadov, ktoré by ťa zmiatli viac.“

 

„Čože? Nie,“ povedal Harry. „Len som sa snažil zistiť, či sa mi tie sny snažia niečo povedať.“

 

Myslíš veštbu, však?“ spýtal sa muž.

 

„Ja... myslím.“ Odpovedal Harry, zmätený, kam to smerovalo.

 

„Nemal by si do toho prikladať toľko... dôležitosti,“ varoval ho muž. „Sny nie sú ničím, ale tvoja myseľ je abnormálne aktívna.“

 

„Ale...“

 

„Ale nič,“ povedal muž. „Teraz zoberiem tieto a idem povedať, že nech dajú pozor, aby si sa nenachádzal v blízkosti knižnice. Potrebuješ odpočinok. Tiež ti obmedzujem pohyb po vonku.“

 

„Ale...“

 

„Žiadne argumenty,“ povedal muž, zodvihol najlepšie knihy, napriek Harryho pokusu zastaviť ho. Ten človek bol príliš silný, aj keď bol schopný používať mágiu. Po zhromaždení všetkých kníh odišiel.

 

Musíš odísť,“ zašepkal hlas a tento raz s ním Harry súhlasil. Potreboval sa dostať preč od týchto ľudí.

 

 

13.12.2008 11:09:40
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one