Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitolku venujem všetkým čitateľom tejto poviedky.

Harry sedel na posteli po tom, čo prišla Madam Pomfreyová a prekontrolovala ho, vyhlásila ho za vyčerpaného. Potom ho na základe Dumbledorových príkazov zamkli v izbe. V skutočnosti jeho zamknutie v izbe nemalo absolútne nič spoločné s počúvaním Hlasu. Mohol by ho len dlhú dobu ignorovať a nerobiť nič iné, úplne po prvý raz začal hovoriť s Hlasom.

„Ale čo by som mal robiť predtým než odídem odtiaľto?“ spýtal sa Harry nahlas.

„Nájdi Snapea,“ zašepkal pri jeho uchu Hlas.

„Ale on mi neverí.“

„Presvedč ho, že má. Je tvoj otec.

„Ale to nie je skutočné.“

„Vieš to?“

„Nemôže to byť skutočné,“ povedal Harry, zajačal.

Mohlo by byť,“ povedal Hlas. „Nechaj to tak, potom môžeš zistiť, čo robiť.“

„Ale ako?“ spýtal sa Harry, ale Hlas neodpovedal. Harry sa s povzdychom rozhliadol po izbe. Jeho kufor dokonca nebol v izbe, takže nemal nič, čím by odomkol dvere. Z rozmaru, Harry prišiel k oknu, ale skončilo to s bolesťou, pretože si udrel ruku, keď nešlo otvoriť. „Dobre, počkám, kým ma nepustia z izby. Budú to musieť nakoniec spraviť, však?“

„Nemuseli by. Muklovia nie.“

„Dovolili by mi ísť do kúpeľne,“ argumentoval Harry, rozhnevaný, že Hlas bol späť. Bolo to tak otravné. Usúdil, že musí ísť na záchod, Harry sa rozhodol, že sa o to pokúsi. Búchal na dvere dovtedy, kým o päť minút neskôr, otvorila McGonagallová.

„Čo chcete, Potter? Mal by ste odpočívať.“

„Musím ísť do kúpeľne. A som teraz hladný,“ povedal Harry, rozhodnutý, že čím dlhšie ostane mimo izby, tým väčšiu šancu by mal na útek. McGonagallová sa na neho opatrne pozrela a potom prikývla.

„Dolná kúpeľňa,“ povedala mu. „Spravím vám ovsenú kašu.“ Harry prikývol, ale vo svojom vnútri sa uškŕňal. Nechystala sa na neho dávať pozor! Kráčal dole schodmi za ňou, Harry zamieril do kúpeľne. Rozhodnutý, že nemusel ísť, počkal až pokiaľ ju vôbec nepočul pred kúpeľňou a s buchnutím otvoril dvere. Nevidiac nikde McGonagallovú, Harry sa po špičkách vydal k vchodovým dverám a rýchlo ako to len bolo možné. Akonáhle sa mu to podarilo, rozbehol sa. Keď cítil, že je ďaleko od Grimmauldovho námestia, Harry sa oprel o strom a skĺzol sa k zemi.

To bolo príliš jednoduché, pomyslel si. Dokonca ma nikto nesledoval. Musí to byť sen. Pokiaľ by to nebol sen, potom si bol Harry istý, že sa zbláznil, preto ako sa každý správal.

„Dobre, dobre, dobre. Čo to tu máme?“ spýtal sa hlas sprava Harryho. Prekvapený Harry sa rýchlo otočil smerom k mužovi (Lucius Malfoy) a siahal po svojom prútiku. Jeho prútik nebol tam, kde normálne býval.

Museli ti ho zobrať,“ naznačil Hlas. „Nemohli ti dôverovať.“

„Čo chcete?“ spýtal sa Harry, pokúšal sa byť nie príliš drzý. Bol bezbranný a potom nahnevať Smrťožrúta by nebola tá najbystrejšia vec, ktorá sa dala spraviť.

„Povedal by som, že si chcem len pohovoriť, ale bola by to lož. Temný Pán si praje s tebou hovoriť. Uprednostňoval by, ak by si išiel dobrovoľne. Má určité... zaujímavé správy, verí, že by si ich chcel vedieť.“ Odpovedal Malfoy a Harry zúžil svoje oči na blonďáka. Chceli od neho, aby prišiel dobrovoľne. Možno by Malfoy zobral Harryho k Severusovi. Samozrejme, ak bol Severus v tejto „realite“ spión. Ak nie, dobre, potom by tam bol problém. V skutočnosti, Harry vedel, kde hľadať jeho otca. Pradiarka ulička. Ako sa tam dostať bez cestovania hop-šup sieťou, hoci, ak sa nad tým zamyslí, bol práve uväznený.

„Viete kde býva Snape?“ rozhodol sa ho požiadať Harry, vyhol sa odpovedi mužovi v tom čase.

„Čo to má spoločné s Temným Pánom?“

„Je špión, nie? Chcem si byť istý, že pracuje pre Voldemorta bez ohľadu na to, čo hovorí Dumbledore,“ klamal Harry, „ale chcem sa s ním porozprávať predtým, než navštívim... vášho Pána. Neutečiem, sľubujem. Viete, chcel by som s ním hovoriť. Každý v Ráde sa ma pokúša presvedčiť, že som blázon, takže ak váš Pán... dajte mi čo chcem, pripojím sa k nemu.“ Povedal to všetko pokojne Harry, veriac Merilinovi, že mu Smrťožrút uveril. Nepridal by sa k Temnému Pánovi, ale čo mal robiť bez čarodejníckeho prútika?

„Chlapec, ktorý prežil, spasiteľ strany Svetla, si praje pridať sa k Voldemortovi?“

„Ak mi dá čo chcem.“

„A čože to chceš?“

„To nie je vaša starosť. Poviem vám len, že je to niečo, čo mi môže dať len on. Niečo, čo mi ponúkol predtým,“ klamal Harry. V skutočnosti, ak ho Malfoy najprv vezme k Voldemortovi, nemal žiadnu predstavu o čo by ho žiadal. Dobre, ak sa to stane, pokúsil by sa o to. Neexistuje žiadny spôsob ako sa k nemu pripojiť. Nakoniec, Malfoy prikývol.

„Zoberiem ťa k Severusovi. Najprv nebude nadšený, ale bude súhlasiť. Mal by byť teraz doma,“ odpovedal Malfoy a Harry odpovedal kývnutím svojej hlavy.

„Ďakujem vám, pán Malfoy. Môžeme ísť teraz? Naozaj si prajem vyriešiť to.“

„Samozrejme. Môžeš sa premiestniť?“

„Nie.“ Povedal pomaly Harry.

„Nič sa nedeje,“ povedal starší čarodejník, chytil Harryho ruku. Zrazu sa ocitli v dôverne známej, ale rušnej Pradiarskej uličke. „Poď so mnou, tadiaľto, Potter.“ Povedal Malfoy, vydal sa dole ulicou.

„Toto miesto je odporné,“ povedal Harry, pokúšal sa o rozhovor. Ak to bol sen, ktorý spôsobuje Voldemort, možno o tom Malfoy niečo vedel. Pochyboval o tom, ale stálo to za pokus.

„Je to muklovská oblasť, očakával si oveľa viac? Prečo si vybral život tu je mimo nás,“ povedal Malfoy, ale nepovedal nič viac. Po niekoľkých minútach prišli k Severusovmu domu. Malfoy zaklopal a Severus opatrne otvoril dvere, pozerajúc cez škáru vo dverách. Keď videl Malfoya, rýchlo zavrel dvere a potom ích úplne otvoril.

„Čo tu robí?“ spýtal sa Malfoy, pozerajúc na Harryho.

„Želal si hovoriť s tebou predtým, než sa stretne s Temným Pánom,“ povedal Malfoy, strčil hrubo Harryho dovnútra. „Môžem využiť tvoj krb na poschodí? Chcel by som hovoriť s našim Pánom o súčasnej situácii.“

„Samozrejme,“ povedal Severus, pozerajúc na Harryho. „Predpokladám, že vieš, ktorá izba?“

„Áno.“

„Dobre. Kúzlo Wormtail, zatiaľ čo budeš tam,“ uškrnul sa Harryho otec a Malfoy išiel na poschodie hore schodmi za jednou z knižníc. Harry musel priznať, že miestnosť vyzerala oveľa ináč, keď bola naplnená knihami. Dvera sa automaticky zatvorili a Severus zrazu zatlačil Harryho na stoličku.

„Čo si myslíte, že robíte, Potter, pokúšate sa zničiť môj úkryt?“ syčal muž.

„Nie! Počúvajte, prosím! Musíte mi pomôcť! Som teraz v nejakom druhu sna!“

„Potter, teraz nesnívate, prestaňte byť bláznom. Dúfam, že si uvedomujete do čoho ste sa teraz dostali, pretože neexistuje nič, čo môžem pre vás urobiť, ale oznámim to Rádu, keď vy a Lucius odídete. Urobím čokoľvek, aby to neohrozilo moju pozíciu.“

„Ale v nie ste viac špión!“ Povedal Harry potichu ako len mohol. „Voldemort to o vás zistil minulé leto, potom sme obaja ostali jeden mesiac na ústredí. Vtedy sme zistili, že ste bol môj skutočný otec! Len sme sa spolu nerozprávali až pokiaľ neprišli Vianoce. Prosím vás Severus, musíte mi veriť!“ Harry bol blízko hystérii. Jeho ruky boli tesne zavesené na Severusovom habite a slzy stekali po jeho tvári.

„Klamete, Potter,“ syčal Severus. „Ja nie som váš otec. Neexistuje žiadny spôsob, že by som mohol byť.“

„Ale si, Severus!“ povedal Harry, všimol si, že Severus spravil niečo, aby pustil jeho habit. „Si. Prosím ťa, Severus. Musíš mi veriť. Prosím ťa. Prosím ťa, ocko, prosím!“ prosil Harry. Ďalšiu vec, ktorú vedel bola, že ho jeho otec nútil vypiť elixír a potom sa všetko zotmelo.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------           

ďalšia vec

Harry vedel, že bol v posteli, niekto držal jeho ruku.

„Prosím ťa, musíš mi veriť, ocko. Ty si môj otec. Spraví mi niečo. Voldemort mi niečo urobí. Prosím ťa,“ mrmlal Harry skoro nesúvisle mužovi sediacemu vedľa postele.

„Harry,“ povedal dôverne známy hlas. „Harry, zobuď sa. Si v bezpečí, nemôže ťa viac ovládať.“ Hlas pokračoval v hovorení a Harry sa pomaly prebudil. Keď konečne otvoril oči, Severus sa na neho pozeral, znepokojenie zosilnelo na jeho tvári. „Harry, cítiš sa v poriadku?“

„Ocko!“ kričal Harry, vyskočil hore a prekvapil Severusa pevným objatím. „Bolo to tak skutočné, ocko. Nikto ma nepočúval. Všetci si mysleli, že som sa zbláznil. Neveril si mi, že si bol môj ocko. Zamkli ma a zobrali mi môj čarodejnícky prútik. Utiekol som, potom prišiel Malfoy a chcel ma zobrať k Voldemortovi!“ povedal rýchlo Harry.

„Harry, utíš sa. Bolo to kúzlo,“ vysvetlil Severus. „Keď som po teba prišiel na večeru, vedľa teba bol list. Moody ho otestoval a bol to nejaký druh kúzla z Čiernej mágie. Uviedlo ťa to do kómy, ako takej,“ Harry stále objímajúúc jeho otca, o tom premýšľal. Nepamätal si, že by dostal nejakú poštu predtým, než sa zobudil.

„Musel si to ísť otvoriť a preklialo ťa to.“

„Ako... ako dlho som bol mimo?“ spýtal sa Harry.

„Asi týždeň.“

„Týždeň! Ale v mojom sne to nebol dokonca ani deň!“ vykríkol Harry.

„Možno to do určitej fázy mal byť pre teba „sen“. Po určitom výskume, sme boli schopní určiť, čo to bolo za kliatbu. Bola to kliatba striedajúca realitu, takže to čo si „sníval, mohli byť udalosti, ktoré sa nikdy nestali“. Z toho, čo si hovoril to znie, ako striedanie reality, kde som nebol tvoj otec,“ vysvetlil skutočnosť Severus, že ho Harry volal „ocko“ niekoľkokrát v priebehu posledných minút, keď sa práve začínal preberať. Cítil sa... dobre. Byť niekoho otec a potom volať niekoho otec, boli iste odlišné pocity. Dúfal, že keď sa Harry upokojí, stále bude pokračovať v nazývaní ho takto.

„Ocko, on chce, aby som sa k nemu pripojil.“

„Čo?“ spýtal sa Severus, presunul svojho syna tak, aby mu pozeral do očí.

„Myslím si, že chce, aby som sa k nemu pripojil. Alebo to je pasca, ale prečo by to inak robil? Musí to byť ním,“ povedal Harry, hlboko ponorený do svojich myšlienok.

„Ale možno stále snívaš,“ povedal mu hlas a Harry zastonal. Dúfal, že to nebol sen.

„O čo ide?“ spýtal sa Severus, všimol si ten ston.

„Ten hlas je späť,“ odpovedal Harry. „Odpočúval ma stále počas toho sna. Nechcel sklapnúť.“

„To by dávalo zmysel,“ odpovedal Severus. „Zatiaľ čo si bol v kóme, nemohli sme ti podať elixír. Malo by to skoncovať so všetkým, čo ti bolo dané. Cítiš sa lepšie?“ spýtal sa Severus a Harry prikývol. „Dobre. Teraz by si si mal naozaj oddýchnuť. Pošlem po Poppy, aby ťa skontrolovala, ale povedala, že budeš pravdepodobne v poriadku, keď sa prebudíš.“

„Dobre,“ povedal Harry. „Ďakujem.... ocko.“

 

23.01.2009 21:29:52
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one