Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

9. kapitola - Začiatok posledného roka

Celá kapitola.

Elise pozrela zvláštne na Lunu.

„Myslela som, že to vieš, kto som bola, Luna,“ povedala zmätene. „Hovorili sme predtým.“

„Správne, áno,“ odpovedala Luna. „Viem kto si, ale niekto iný nie, tak som sa  rozhodla najprv opýtať pre prípad, že by sa všetci ostatní zabudli opýtať.“ Povedala. Harry pokrútil hlavou. Lunine myšlienky boli často čudné. Samozrejme, ak to dávalo nejaký zmysel, ale pravdepodobne tu boli ľahšie spôsoby, ako takto dostať niekoho určitého. S vlakom, ktorý teraz zastal, skupina vyšla z ich kupé a Harry sa poobzeral dookola, zvedavý, kto iný by ešte mohol vidieť Testralov.

„Toto bude vzrušujúce, nemyslíš, Harry?“ spýtala sa potichu Elise, v jej hlase bolo úplné vzrušenie. „Dostaneme vlastné izby tento rok, ako hlavná prefekt a prefektka.“

„Áno, to bude zvláštne,“ odpovedal Harry, nevedel, či chcel svoju vlastnú izbu. Bol navyknutý bývať s iným chlapcami z Chrabromilu a tento rok dokonca nebol  začlenený do Chrabromilskej klubovne.

Zvyšok jazdy do Rokfortu bol naplnený nezmyselným táraním, ktorým Harry v tom čase nevenoval pozornosť. Bol viac zmätemý z toho, čo sa chystalo a najviac z pravdepodobne stresujúceho školského roka. Čím viac na to myslel, tým viac sa obával návratu do Rokfortu, bolo to niečo, o čom si myslel, že by sa to nikdy nemohlo stať. Akonáhle boli všetci okrem prvákov vo Veľkej sieni, bol znovu vzrušený. Bol to jeho siedmy ročník a posledný rok, a on sa musel uistiť, že bol jeho najlepší.

Študenti prvého ročníka boli privedený do Veľkej siene McGonagallovou a Harry sa usmieval pri pohľade na ich tváre. Spomenul si na to, keď on po prvý raz uvidel Veľkú sieň a na krátku chvíľu si prial, aby sa mohol vrátiť do tých dní, keď nevedel veľa o tom, aký krutý bol svet, ale rýchlo to vytlačil zo svojej hlavy. Tie myšlienky neboli na teraz.

Harry spočítal tých, ktorí sa dostali do Chrabromilu; ich súčet bol 31, 18 dievčat a 13 chlapcov. Nemohol si pomôcť, ale divil sa, či budú všetci v tej istej izbe, alebo bude viac ako jedna izba pre chlapcov a jedna izba pre dievčatá. Bol vytrhnutý zo svojich myšlienok, keď sa na stole objavilo jedlo.

„Vítam nových študentov a vítam aj starých študentov!“ povedal Dumbledore po tom, čo zmizlo jedlo. „A gratulujem tohtoročnému prvému ročníku, ktorý sa stal najväčšou skupinou od roku 1976.“ Povedal Dumbledore predtým, než poslal všetkých do postele, nič, čo by nepovedal predchádzajúce roky a Harry a Elise čakali na McGonagallovú, ktorá im mala ukázať, kde sú ich izby. Severus bol ten, kto v skutočnosti prišiel dolu od Hlavného stola.

„Profesorka McGonagallová ma poslala ukázať vám to tu okolo,“ povedal Severus a Harry sa uškrnul. Vedel, že Severus by bol radšej dole v žalároch, rozprával sa s jeho Slizlinčanmi, ale pravdepodobne to nebude trvať dlho. Trvalo to asi dve minúty, kým sa dostali z Veľkej siene k izbám hlavného prefekta a prefektky a Severus povedal niečo rýchle Elise, ktorá prikývla, povedala heslo a vstúpila do jej izby. Harry potom povedal svoje heslo a vstúpil do vlatnej izby, jeho otec ho nasledoval.

„Čo sa deje?“ spýtal sa Severus, akonáhle boli dvere zatvorené.

„Ach?“ spýtal sa Harry, poobzeral sa okolo, čo vyzeralo ako študovňa. Nevidel v miestnosti posteľ, ale objavil trojo dverí a usúdil, že jedny z ních sú od spálne.

„Bol si zmätený skôr, ako si vstúpil do Veľkej siene. Nevidel som to veľmi dlho, ale žijem s tebou už dosť dlho, aby som vedel, keď máš s niečím problémy.“

„Ja neviem,“ odpovedal Harry zťažka dosadajúc do mäkkého kresla. „Je to len... všetko teraz odlišné.“

„Odlišné od čoho? Veci sa neustále menia.“

„Ja viem,“ povedal Harry. „Je to...“ Ak jeho otec nerozumel, nevedel, či mu to vie vysvetliť.

„Nevadí, nič to nie je.“ Severus pozrel na neho s výrazom, akoby neveril, čo jeho syn práve povedal, ale obrátil sa na odchod.

„Potrebujem privítať mojich Slizolinských prvákov. Pokiaľ si budeš priať so mnou hovoriť, budem buď vo svojom kabinete alebo o chvíľku v mojich izbách,“ povedal Severus, potom odišiel a Harry si povzdychol, cítil sa opustený. Som osobou, ktorá mu to nemôže povedať, pomyslel si Harry, ale rozhodol sa, že o tom nebude premýšľať. Namiesto toho, vstal a otvoril dvere najbližšie k nemu. Bola to spálňa ladená v Chrabromilských farbách, a posteľ, spozoroval, že to nebola posteľ so štyrmi stĺpmi. Nechal dvera otvorené, pretože nevidel žiadny dôvod, aby ich zatvoril, Harry sa zastavil pri vedľajšej miestnosti; kúpeľňa. Posledné dvere vyzerali ako dvere od kancelárie, ako Harry hádal, viedli do ďalšej chodby. Uhádol, že tu bola kvôli schôdzkam so študentmi.

Nemajúc nič na práci, Harry sa rozhodol vybaliť. V jeho izbe otvoril prudko kufor a vybral svoje oblečenie, ktoré bolo na vrchu a strčil ho do zásuviek. Potom, vybral svoje knihy a uložil ich do police na knihy v hlavnej miestnosti. Ďalej, vybral krabicu s fľaštičkami, v ktorých ukrýval elixír proti Hlasu. Mysliac na to, že ich bude chcieť použiť, Harry ich zobral a priniesol do hlavnej miestnosti a zamieril do kúpeľne. Žiaľ, nedával pozor kam išiel odvtedy, čo premýšľal, či chce dnes neskôr v noci hovoriť so svojím otcom a zakopol o jedno z kresiel.

Krabica mu vyletela z ruky a pristala na podlahe, pri páde sa otvorila a rozbila sa.

„Rozbité,“ povedal nahlas Harry, vstával z podlahy, kde spadol na kolená, keď zakopol a utekal ku krabici. Opatrne pohol krabicou, nejaká tekutina kvapkala von a Harry ju úplne otvoril, aby skontroloval, koľko je toho rozbitého.

Z dvadsiatich, ktoré tam boli, ostali nerozbité len tri a Harry ich opatrne položil na umývadlo v kúpeľni. Nebol schopný zachrániť niektoré ďalšie, opravil fľaštičky, odstránil kúzlom rozliaty elixír. Teraz vedel, že musí dnes večer vidieť svojho otca, Harry opustil svoju izbu a zamieril dole do žalárov.

Mysliac si, že Severus bol teraz vo svojich izbách, Harry si dovolil vstúpiť a rozhliadol sa okolo. Severus tam nebol, napriek tomu Harry otvoril dvere do kancelárie svojho otca, keď sa tak rozhodol. Lepšie by bolo prejsť okolo a zaklopať v prípade, že by tam bol so študentom, aj keď si nedokázal predstaviť, prečo by mal niekto problémy z niečoho prvý deň.

Samozrejme, že si potom spomenul na čas, keď mal problémy ako druhák, keď prišiel do Rokfortu a zasmial sa. Pochyboval, že by mal niekto viac problémov ako on.

Na Severusov kabinet Harry zaklopal, ale nedostal odpoveď. Prešli asi dve hodiny, čo skončila hostina a Severus by mal byť vybavený s prvákmi. Napokon, bolo pred večerným zvonením. Harry pocítil trochu smútok mimo svojich izieb z osobných dôvodov, ale usúdil, že to bolo nutné. Okrem toho, nenávidel samotu. Pripomínalo mu to obdobie s Dursleyovcami, takže vedel, že bude mať problémy so svojou vlastnou izbou.

V priebehu čakania, počas desiatich minút, niekoľkokrát zaklopal, ale nedostal žiadnu odpoveď, Harry sa rozhodol, že sa pokúsi nájsť riaditeľa. Harry pochyboval, že Severus bol stále v Slizolinskej spoločenskej miestnosti, ale oproti tomu zase, nevedel presne, čo Severus hvoril svojim študentom. McGonagallová nikdy nehovorila s Chrabromilčanmi po Uvítacej hostine.

Harry povedal heslo do riaditeľne (odvtedy, čo bol hlavný prefekt, vždy dúfal, že si zapamätal heslo) a vyšiel hore a zaklopal na riaditeľove dvere. Aj tam nedostal žiadnu odpoveď, takže bol v rozpakoch, čo spraviť. Bolo možné, že Dumbledore nebol na hrade, ale potreboval vedieť, či niekto vie, čo sa stalo.

Teraz usúdil, že riaditeľka jeho fakulty bola jediná osoba, za ktorou mohol ísť, Harry išiel do jej kancelárie a potešil sa, že tam bola.

„Potter, čo tu robíte?“ spýtala sa, znela uponáhľane.

„Potrebujem niečo povedať svojmu otcovi, ale nemôžem ho nájsť.“

„Dobre, ak to nie je nič s čím vám môžem pomôcť, budete musieť počkať, kým budete môcť hovoriť so Severusom. Mám veľa administratívnej práce, ktorú musím dokončiť dnes večer. Choďte do spoločenskej miestnosti a pohovorte si so svojimi priateľmi alebo niekým.“

Potom, do veľkej miery zatresla dvere pred jeho tvárou. Keď sa rozbili prvé fľaštičky od elixírov, vedel, že sa veci nemohli podariť. Trvalo to dva týždne kým uvaril elixír, a odvtedy, čo prišiel o 20 fľaštičiek, Severus sa nechystal začať s varením ďalších niekoľko dní, akonáhle sa upokojil. Čo znamenalo, že pokiaľ ho mal Severus niekde ukrytý, počas  štyroch dní, Hlas sa vráti.

Rozhodol sa, že nebol v dobrej nálade a nechcel, aby boli jeho priatelia smutní, keď sa tešili z prvého dňa po ich návrate, Harry sa vrátil do svojej izby a išiel priamo do postele, dokonca bez prezlečenia.

Ďalšie ráno, po takmer bezsennej noci sa Harry vôbec necítil lepšie. V skutočnosti sa cítil horšie. Skontroloval čas, zistil, že zmeškal raňajky. Vstal, zobral si svoj elicír, obliekol si čistý habit a posadil sa. Toľko k úspešnému začatiu roka, pomyslel si Harry. Vyučovanie začne až zajtra, ale Harry si prial, aby začalo dnes. Dokonca ani u Dursleyovcov sa necítil Harry tak osamelý, ako sa cítil teraz. Prinajmenšom mohol počuť iných ľudí na Privátnej ceste č. 4. Teraz sa cítil, akoby tam bol jediná osoba.

Usúdil, že musí opustiť izbu skôr, ako by sa zbláznil, Harry vstal a zamieril do Chrabromilskej veže, práve teraz zabudol na rozhovor so Severusom o tom, čo sa stalo. Vo vnútri spoločenskej miestnosti, ktorá bola dosť prázdna (Harry predpokladal, že každý bol von), Harry videl Ginny a chlapca z Ginninho ročníka (Harry si naozaj nemohol spomenúť na jeho meno)  rozprávať sa a prišiel ku nim.

„Čau,“ pozdravil. „Videli ste Rona alebo Hermionu?“ spýtal sa a Ginny pokrútila hlavou.

„Myslím, že sú niekde spolu, ale nevidela som ich od raňajok,“ odpovedala rýchlo, potom sa vrátila k rozhovoru s tým chlapcom.  S pocitom, že je znovu ignorovaný, Harry znova hľadal Severusa, ale keď ho nebol znova schopný nájsť, prekontroloval miesta vonku, na ktorých mohli byť jeho priatelia, potom sa vrátil do jeho izby. Vedel, že bolo hlúpe myslieť si to, ale mal pocit, že sa mu každý vyhýba. Dokonca Elisu, ktorá sa javila dychtivá po priateľstve s ním, nemohol nikde nájsť. Väčšinu času voľného dňa strávil skľúčený v jeho izbe. Pokúšal sa preložiť hadie príbehy, čo bolo naozaj oveľa ťažšie, ako si myslel, že to bude. Bol schopný zapísať niekoľko slov do Angličtiny, ale potom stratil koncentráciu a vrátil sa späť do parselčiny. Bol tak zabratý v práci, že si neuvedomil, keď išiel v tú noc spať, že celý deň nejedol. Dobrou vecou na tom bolo to, že bol na konci dňa tak vyčerpaný, že si nepremýšľal o skutočnosti, že ho nikto neprišiel hľadať.   

Harry sa na ďalší deň zobudil a zase nestihol raňajky, ale bežal a bol schopný prísť na jeho prvú hodinu, ktorou boli elixíry s jeho otcom.

„Meškás,“ povedal Severus, akonáhle vošiel do miestnosti.

„Prepáč,“ odpovedal. „Zabudol som si nastaviť čas na budíček.“

„Vidím,“ odpovedal. „Profesorka McGonagallová mi povedala, že si ma hľadal?“ spýtal sa a Harry prikývol. Zabudol na elixír. V skutočnosti si ho toto ráno zabudol zobrať.

„Áno. Nešťastne som zakopol s mojou krabicou s elixírmi vo svojej ruke a oni mi spadli a rozbili...“

„Všetky z nich?“ spýtal sa rýchlo Severus.

„Nie,“ odpovedal pomaly Harry. „Teraz sú tam len tri, myslím.“

„Prečo si ma nevyhľadal skôr?“ spýtal sa jeho otec a Harry na neho neveriacky pozrel.

„Urobil som to,“ odpovedal. „Nemohol som ťa nájsť. Išiel som dokonca za Dumbledorom a McGonagallovou, ale nebol tam a ona ma do veľkej miery vyhodila zo svojej kancelárie bez toho, aby ma vypočula.“

„Bol som vo svojej kancelárii včera skoro celý deň. Nebolo príliš ťažké nájsť ma.“   

„Nebol si tam, keď som sa pozeral!“

„Pozrel si sa len raz?“ povedal sarkasticky Severus. „Pretože, samozrejme, že tam budem kedykoľvek, keď prídeš. Mám povinnosti ako profesor na tejto škole, Harry,“ odsekol Severus.

„Ja viem,“ odpovedal potichu Harry.

„Začnem robiť elixír,“ pokračoval Severus, „ale vieš, že to zaberie dva týždne, takže budeš musieť žiť tak dlho s tým hlasom.“

„Ja viem,“ odpovedal znovu Harry.

„Nebuď drzý,“ povedal Severus a Harry na neho civel. On nebol drzý. „Teraz sa priprav na varenie elixíru, o ktorom si sa naposledy učil. Očakávam, že bude perfektný, takže bude najlepšie ak sa do toho pustíš. Možno by som tiež mohol začať s tvojim elixírom.“ Povedal Severus všetko narovinu a Harry si nemohol pomôcť, ale mal pocit, že ho Severus viní. Áno, bola to jeho chyba, ale bola to nehoda. Neurobil to zámerne.

Po vyučovaní, Harry dostal list od Dumbledora od jednej z Rokfortských sov, v ktorom ho vyzýval, aby prišiel za ním do jeho kancelárie.

„Harry, posaď sa, prosím,“ pozdravil Dumbledore. „Citrónové cukríky?“

„Nie,“ odpovedal Harry, zvedavý o čo ide.

„Harry, dostal som dosť... rozrušený list od Marge Dursleyovej dnes ráno. Dúfam, že ju poznáš?“

„Áno,“ odpovedal Harry, jeho oči sa zúžili. Prečo teta Marge kontaktovala Dumbledora? A ako? Dokonca ani nevedela, že bol čarodejník!

„Rada by si s tebou pohovorila, alebo to tak nazvala. Nie som si istý príčinou.“

„Ja nechcem,“ povedal Harry. „Ona ma nenávidí. Nakoniec mi povie, že to bola moja vina, že strýko Vernon zomrel a že by som mal byť mŕtvy ako moji rodičia...“

„Ale tvoj otec nie je mŕtvy, Harry.“

„Čo bolo v jej prípade ešte horšie,“ hádal sa Harry. „Keď bude odchádzať, nazve ma bastardom alebo niečím iným.“

„Harry, už som odpísal, že sa s ňou stretneš budúci víkend. Nepôjdeš sám, myslím. Som si istý, že Severus by išiel s tebou, ak by si ho o to požiadal.“

„Prečo ste jej povedali, že súhlasím?“ spýtal sa teraz zmätene. Poslednou vecou, ktorú chcel spraviť bol rozhovor s ňou, dokonca s niekým ďalším v miestnosti.

„Pretože povedala, že je to dôležité. Znelo to, ako keby mala obavy z toho, aký si bol.“

„Ha,“ povedal Harry. „Čo sa stará.“ Harry sa dokonca ani neobťažoval povedať dovidenia, keď sa postavil a opustil riaditeľňu a išiel priamo do svojej izby, nevšimol si, že zabudol tašku v Dumbledorovej kancelárii. Všimol si to vtedy, keď sa vrátil do svojej izby a hľadal svoje poznámky s parselčinou, čo mu potom pripomenulo, že boli v taške z knihami. Odmietajúc ísť naspäť, Harry si zobral náhodne knihu z police, jednu, ktorú dostal na narodeniny a sadol si k čítaniu.

Harry chcel spraviť prestávku na obed, ale rozhodol sa, že nie je hladný, tak sa zdržal čítaním. Bol príliš zmätený na jedlo. Hoci dokázal ísť na obranu. Tak zmätený, ako bol, neplánoval, že vynechá hodinu. Ísť na hodinu malo zlepšiť jeho pocity, myslel si. Obaja Ron a Hermiona boli v triede a Severus sa zdal v lepšej nálade, takže nateraz sa cítil fajn. Hodina bola priaznivá, aj keď do veľkej miery vedel všetko, čo Severus učil, takže trochu pomáhal. Po chvíli, cítil, ako sa rýchlo všetky predošlé pocity vrátili späť.

Po hodine, Harry, Hermiona a Ron zamierili do Veľkej siene na obed. Na prekvapenie Harry stále nemal hlad, takže len zobkal jeho jedlo a pil svoj tekvicový džús. Nikto si to nevšimol. Ron a Hermionao niečom hovorili... Harry si nebol istý presne o čom. Vypadalo to, akoby pokračovali v predchádzajúcom rozhovore, ale Harry sa vždy k nemu pripojil, kedykoľvek mohol.

Po obede bol Harry extrémne unavený, takže sa rozlúčil so svojimi priateľmi a išiel do svojej izby. Nemal žiadne domáce úlohy, pretože jeho dnešným jediným učiteľom bol Severus a rozhodol sa dať Harrymu niekoľko voľných dní bez domácich úloh. Pokúšal sa trochu viac čítať, ale bol príliš unavený a tak s tým skončil a išiel do postele.

------------------------------------------------------------------------------------

 

„Harry,“ Harry počul volať svoje meno, ale bol príliš unavený odpovedať.Chcel iba spať; nemal na nič energiu. „Harry!“ zopakoval ten hlas trochu silnejšie.

„Uhm,“ odpovedal Harry, cítil, že sa posadil. Všetko bola na pocit tak čudné, akoby sa ešte neprebudil. Ale naozaj nedával pozor, pretože všetko čo chcel spraviť bol spánok.

„Zmeškal si svoje prvé dve dnešné hodiny, Harry. Prečo si taký unavený? Prečo sa nechceš zobudiť?“ Harry teraz rozoznal ten hlas, ako hlas jeho otca, ale stále neotvoril svoje oči. Cítil jeho ruku na svojom čele, potom cítil, že sa zodvihol. Pokúšal sa odtiahnuť od dotyku ruky jeho otca, ale bol neúspešný.

„Lmego,“ zamrmlal nesúvisle Harry. Severus pozrel na svojho syna v jeho rukách a kráčal do nemocničného krídla, krútil jeho hlavou.

Keď mu Flitwick povedal, že Harry dnes ráno vynechal hodinu a keď si s ním išiel pohovoriť pred hodinou v McGonagallovej triede (do ktorej nikdy neprišiel), začal sa znepokojovať. Začal premýšľať, či videl Harryho počas jedla, ale odohnal to, myslel si, že chlapec bol na niečo nahnevaný a jedol jeho jedlo v kuchyni. Nebolo by to po prvý raz.

Ale teraz sa znepokojoval. Harry odmietol, alebo nebol schopný úplne sa prebudiť a on cítil, že mal vysokú horúčku. V nemocničnom krídle mu madam Pomfreyová povedala, aby položil Harryho na posteľ a skontrolovala ho. Pokrútila hlavou.

„Vyzerá to tak, že nejedol viac ako dva dni,“ povedala, išla pre elixír do skladu. „Dajte mu tieto. Musím si ísť pohovoriť s riaditeľom. Pýtal sa ma, či som ho nevidela.“ Severus prikývol, zvedavý o čo ide a posadil sa na posteľ vedľa Harryho. Posadil ho hore, pokúšal sa svojho syna zobudiť (neúspešne), takže starostlivo nalial tie elicíry do jeho úst, jemne potrel jeho hrdlo, aby ich prehltol.

Bol tam desať minút, čo sa pokúšal Harryho utešiť a Poppy stále nebola späť, ale Severus sa potreboval dostať na svoju hodinu, ktorá začínala o päť minút. Nechcel odísť, ale nemôže nechať tretí ročník Slizolinčanov a Bystrohlavčanov samých, takže pevne stisol Harryho rameno a išiel do žalárov.

Harry sa pomaly prebudil; veľmi pomaly. Necítil sa tak unavený ako predtým, ale stále nechcel vstávať. Usúdil, že by mal, hoci, keď otvoril svoje oči a zmätene uvidel, že všetko je biele; mal by vidieť Chrabromilské farby jeho izby. Trvalo mu približne minútu, kým si uvedomil, že je v nemocničnom krídle. Nevedel, ako sa tam dostal, alebo čo sa stalo, tak sa pomaly posadil, rozhodnutý, že odvtedy, čo bol stále tak unavený, že počká na niekoho, kto za ním príde, že sa opýta. Rozhodol sa, že si ľahne naspäť, trochu sklamaný, že nikto s ním nebol na ošetrovni.   

 

04.03.2009 22:29:31
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one