Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Pokračovanie venujeme: Nade, cim, grid, Jett Alice Black, Lupine a denice. Ďakujeme za vašu vernosť a komentáre.

Biggi a Dobby


Ani jeden z nich nečakal ten polovičný úsmev, ktorý sa usadil na Snapovej tvári, ani nasledujúce slová, vychádzajúce z jeho úst: "Pán Flint," povedal Snape, znelo to takmer potešene, "Myslím, že som vám našiel Stíhača."

Severus sledoval, ako Potterova tvár menila výrazy od zaskočeného a zahanbeného až k šokovanému a prekvapenému a zastavila sa niekde na neveriacom zmiešanom s potešeným. Chlapcove ústa boli otvorené dokorán a Severus chcel trochu viac než ich len zatvoriť a zotrieť mu z tváre ten idiotský výraz.

"Stíhača?" Flint sa zamračil. "Koho, pane?"

Akokoľvek sa snažil, Severusovi sa nepodarilo zadržať naštvaný povzdych. "Prečo, pána Pottera, samozrejme." Kútikom oka zazrel ako sa ten fagan mykol, ako keby tomu stále nemohol uveriť. "Vezmite ho von dnes pred večerou. Otestujte jeho reflexy a naučte ho základy, ale ak sa mu bude dariť aspoň trochu podobne na ihrisku ako sa mu dnes darilo na trávniku, povedal by som, že naše šance na Pohár sa exponenciálne zvýšia." Odmlčal sa a zazrel na stále sa mračiaceho Flinta. "Máme na to veľmi dobré vyhliadky."

"Oh! Dobre, pane." Ale teraz Flint zazeral na toho chlapca veľmi podobne ako Severus sám, predtým než ho zobral na ošetrovňu. Predtým, než ho videl lietať.

"Nemyslite si, že vám odpustím vaše riskantné správanie, pán Potter," varoval ho Severus, použijúc veľmi tichý hlas, ktorý používal pri špeciálnych príležitostiach, a bol potešený, keď videl v chlapcovych očiach záblesk opatrnosti. "Boli ste veľmi blízko k tomu, aby ste opäť skončili v starostlivosti madam Pomfreyovej. Navrhujem aby ste sa naučili trošku zdržanlivosti, než sa niekde zabijete. A plánujem poslať o tom správu k vám domov --"

Tento raz to trhnutie nebolo možné prehliadnuť. "K Dursleyovcom?" zapišťal Potter. "Prosím, nie!"

"NEPRERUŠUJTE MA, Potter," zavrčal Severus, spomenúc si na to, že ešte stále nedostal odpoveď ani na jednu prekliatu sovu, ktorú poslal do Surrey. "Ako som hovoril, táto správa sa dostane k vám domov, dúfajme, že vďaka trestu po škole, ktorý budete mať celý budúci týždeň, na koniec získate nové porozumenie násladkov  porušovania pravidiel, obzvlášť tých, ktoré sú vytvorené na vašu ochranu. Rozumiete mi?"

"Áno, pane. Ďakujem." Chlapcova tvár, ktorá úplne stratila farbu pri Severusovej zmienke o tom, že napíše k nemu domov, bola teraz úplne ružová a sklonil pohľad.

"Môžete odísť. Myslím, že do večere vám zostáva ešte hodina. . ."

Potter prikývol a pozrel sa na Flinta, ktorý na neho zazrel.

Severus si odkašľal. "Pán Flint, ak by ste boli taký milý . . . ihrisko čaká."

"Oh, áno, pane. Poďme, Potter." Následne obrovský chlapec odviedol toho fagana zo žalárov a Severus nechal svoje srdce opäť sa usadiť v jeho hrudi, odkiaľ sa odsťahovalo asi v čase, keď videl Fagana Ktorý Prežil Aby Sa Všetci Báli O Jeho Život rútiť sa vzduchom ako kopija namierená na hrad.

Potom poslal správu školníkovi Filchovi, aby mu oznámil, že má čakať Draca Malfoya na trest. Možno že týždeň drhnutia blata z podlahy vo Vstupnej hale a vyčesávanie bĺch z kožucha pani Norrisovej ho naučí troche skromnosti. Alebo aspoň cene toho, nebyť prichytený.

Pri večeri, po tom čo dostal odpoveď od Flinta o chlapcovom výnimočnom talente, sa musel škodoradostne pozerať na Minervu. Bola primerane naštvaná ... a závidela.

"No, dáva to zmysel," vyprskla. "Predsa len, James bol veľmi talentovaný hráč."

Tie slová zmrazili úsmev na jeho tvári, ale aj tak sa donútil odpovedať. "Ah, áno, a ja si len môžem predstavovať jeho hrdosť, keby sa ukázal na Metlobalových zápasoch a povzbudzoval Slizolin a mával zeleno-striebornou vlajkou, držiac --"

"To naozaj stačí, Severus," prerušila ho. "Vyjadril si sa jasne."

Uškrnul sa. "A naozaj to stojí za to, nezabúdaj."

Prevrátila očami. "Ako keby si ma nechal. Podaj mi zemiaky, ak môžeš."

Urobil to a využil príležitosť pozrieť sa na svojich hadov, ktorí sa správali slušne, väčšinou. Keď si všimol Potterovho spratka ako sa živo rozpráva s Dracom Malfoyom, obaja vystavení všetkým na očiach, premýšľal, či diskutujú o informácii, ktorú im obom dal, aby sa navzájom zastrašili. Syn Luciusa Malfoya by nemal problém, využiť takú informáciu, to vedel, ale tešil sa na to, že uvidí, ako ju využije ten fagan.

No, predpokladal, že to zistí, tak či tak.

Ten večer prikázal tomu faganovi nakrájať pol súdka slizkých červov. Ako predtým, Potter sa nesťažoval a ani nevyzeral byť tou požiadavkou znechutený, len sa dal rovno do práce. Severus sledoval, ako chlapcova istota narástla po niekoľkých nepodarených pokusoch. Bolo zreteľné, že predtým nikdy slizkého červa nedržal, ale rovnako bolo zreteľné, že vedel veľmi dobre pracovať s nožom. To prvé nebolo prekvapujúce, to druhé . . .

Keď Potter prerezal jedného červa po dĺžke, potom ho otočil, aby ho rozkrájal na kúsky, Severus sa postavil za neho. "V minulom živote ste boli šéfkuchár?"

Potterove ramená sa trhli, ale jeho nôž neprestal pracovať. "Niečo podobné, pane."

"Vysvetlite."

Severus si všimol, že chlapec zovrel nôž pevnejšie a spôsob, ako teraz držal ramená bližšie ku krku. Dlho bolo ticho, počas ktorého musel Severus pevne ovládať svoju zlosť, ale vedel, že chlapec sa snaží zozbierať guráž, a tak čakal. Odmenou mu bolo: "Varil som. Pre nich, odmalička."

"To sú zrejme tí istí oni, ktorí vás nechávali hladovať."

"Nebol som vyhladovaný." Nôž dopadol dolu na úbohého, nič netušiaceho červa a rozdrvil ho na kašu.

"Ah."

"Nebol som. Pane." Chlapec využil chvíľu Severusovho mlčania, aby znovu nadobudol pokoj a utíšil svoj dych. Ale na chlapcovych lícach bol stále náznak červene a nôž zvieral príliš pevne na tak jemnú prácu. "Prečo ste to museli povedať rovno pred Malfoyom?"

Severus sa sám pre seba usmial. "Som si istý, že netuším, o čom hovoríte."

"Povedali ste mu, že som bol zranený. Povedali ste mu, že som sa potreboval dať dokopy. Teraz vie o veciach ktoré, na ktoré nemá právo!"

"Nič také som neurobil."

"No, kričali ste to rovno pred ním. To nie je veľký rozdiel."

"Pán Potter. Nepáči sa mi váš tón."

Ďalšie šklbnutie a plecia vyleteli ešte vyššie. Potom jemné: "Prepáčte, pane."

Severus hľadel na chlapcov chrbát niekoľko dlhých minút, nechal chlapca, aby znovu nadobudol kontrolu nad svojim zrýchleným dychom. Potom rovnako tichým hlasom povedal: "Draco Malfoy použije akúkoľvek zbraň, ktorú má pri jednaní s ostatnými. Bolo by dobré, keby ste si to pamätali, a tiež, že ja nemám žiadnych obľúbencov."

Ticho bolo tento raz ešte dlhšie a chlapcove ramená sa uvoľnili, keď Severus niekoľko krokov odstúpil. Jeho vyľakané reflexy boli priam dokonalé, na niekoho, kto tvrdí, že ho terorizovali len v škole. Na tejto situácii toho bolo oveľa viac a Severus plánoval, dostať sa tomu na koreň.

Napriek jeho opatrnému záujmu a tomu, čo si myslel že to ticho znamená, bol veľmi prekvapený, keď ten fagan povedal takmer príliš ticho, aby to niekto začul: "Ale ja by som proti nemu takú zbraň nepoužil."

Severus potreboval chvíľku, aby sa z tejto informácie spamätal, potom sa uškrnul na Fagana Ktorý Prežil Aby Uviedol Očakávania Do Zmätku. "Tak potom budete mať pred ním vždy nevýhodu, Potter."

Keď chlapec vzdychol a zdalo sa, že sa nakoniec otočí, Severus zavrčal: "Pracujte! Tie červy sa samé nenakrájajú."

Neskôr musel priznať – aj keď ho vážne lákalo neurobiť to – že už dlhé roky nevidel tak dobre študentom nakrájané červy.

Ďalší deň mal prvú hodinu Elixírov s tým faganom a zvyškom Slizolinčanov. Severus bol pripravený na všetko. Každý rok, napriek Severusovej výslovnej žiadosti, Albus dával dokopy Chrabromil so Slizolinom. Najradšej by od frustrácie zavýjal. Kombinovaná trieda Bystrohlavu s Byfľomorom bola, otvorene, nudná v porovnaní s nimi.

Ale táto skupina . . . musel ich sledovať oveľa dôkladnejšie, než iné triedy. Nevyškolení a náchylní na posmech a žartíky, pravdepodobnosť, že nechajú vybuchnúť jeho triedu bola 40-násobne vyššia. Priplachtil do triedy, mračil sa a hneď znížil hlas tak, aby ho mohli počuť, iba ak budú perfektne ticho, s náznakom údivu a náznakom šialenstva v hlase.

Všetci ho sledovali, okúzlení, keď predniesol svoj príhovor, sľúbil im slávu, krásu a oddialenie smrti, ak sa len budú snažiť . . . všetci sledovali a čakali, boli to lačné mladé duté hlavy.

Zrazu začal vyvolávať mená. Prestávku urobil iba raz, pri "Harry Potter," nechal hlásky vznášať sa vo vzduchu. "Naša nová . . . hviezda," intonoval, pozorne sledujúc výraz toho fagana. Potterova hlava sa zodvihla a oči zúžili. Vedľa neho, na Severusovo prekvapenie, Theodore Nott stuhol, jeho pohľad bodal. Severus potlačil úsmev. Zdá sa, že Potter už má fanklub. Čas zistiť to na isto, na koho sa môže spoľahnúť.

Keď dokončil vyvolávanie mien vyprskol, "Potter! Čo dostanem, ak pridám drvený koreň asfodelu do odvaru z paliny pravej?"

Potter sa pozrel na Notta, ktorý vyzeral rovnako zarazene ako on. Strapatá dievčina, slečna Grangerová, nie? – ktorá sa včera Pottera zastala, zodvihla ruku.

"Neviem, pane," povedal Potter, ako Severus očakával.

Jeho pery sa skrútili do úškrnu. "Ale, ale – sláva zrejme nie je všetko." Ignoroval Grangerovej ruku. Nepomohla by jeho misii hľadania faktov.

"Skúsme to znovu. Potter, kde by ste hľadali, keby som vám povedal, aby ste mi našli bezoár?"

Grangerovej ruka sa natiahla tak vysoko, ako len mohla bez toho, aby sa postavila zo stoličky, ale Potter bol očividne zarazený. Za ním Malfoy, Crabbe a Goyle sa triasli od smiechu. Zaujímavé. Zazrel na nich a prestali, ale nie celkom.

"Neviem, pane."

"Takže vy ste tú knihu vôbec neotvorili, kým ste sem prišli, však, Potter?"

Potter zružovel a Severus hneď vedel, že chlapec nemal prístup ku svojim knihám skôr, než začal školský rok, v dome plnom Muklov, ktorí ním opovrhovali. Ale aj tak, ten fagan sa mu pozeral do očí, čo by nebolo ľahké ani pre dospelého muža, a dokonca aj niekoľkí Chrabromilčania sa zdali vyvedení z miery kvôli nemu.

"Aký je rozdiel, Potter, medzi prilbicou žltou a modrou?"

Pri tomto sa už krpec Grangerová postavila, ruku mala vytrčenú ku stropu.

"Neviem," povedal Potter potichu. "Myslím ale, že ona vie, tak prečo nevyvoláte ju?"

Nott sa na neho pozrel s rozšírenými očami, keď sa niekoľko žiakov zasmialo, ale ani jeden z nich nebol zo Slizolinu. Aj keď Malfoyov úškrn bol poriadne široký. Potterove ruky sa triasli a ostro ich položil na stôl.

Severus vyprskol, "Sadnite si," na Grangerovú. "Pre vašu informáciu, Potter, asfodel a palina vytvoria Elixír spánku tak mocný, že ho poznáme pod názvom Dúšok živej smrti. Bezoár je kameň zo žalúdka kozy a ochráni vás pred väčšinou jedov. Čo sa týka prilbice žltej a modrej, sú to podobné rastliny, ktoré obsahujú akonit.

"No? Prečo si nikto nepíše poznámky?"

Zrazu začal šuchot pergamenov a bŕk. Ponad ten zvuk Severus povedal: "A ďalší trest, za vašu drzosť, Potter."

Potter prikývol a pokračoval v písaní poznámok.

Keď prikázal študentom, aby nasledovali postup na tabuli, aby uvarili jednoduchý elixír na liečbu odrenín, Severus dúfal, že špeciálna príručka pre toho chlapca nebola len stratou času.

Keď hodina skončila, pripravil vedro s čiernymi chrobákmi pre Pottera, aby ich večer počas trestu rozdrvil na prach, s presnými inštrukciami, keďže dnes s ním nebude, aby na neho moholo dozerať. Úžasné bolo, že vedel, že môže dôverovať tomu chlapcovi, že urobí počas trestu to, čo mu pridelil.

¡¢

Večera u Malfoyovcov bola vždy veľmi zaujímavá udalosť. Jedlo bolo tak honosné ako vždy, servírované na najlepšom čínskom porceláne a podávané dobre vycvičenými škriatkami. Severus dobre vedel, že kým sa nepresunú do obývačky na brandy a konverzáciu, nemá spomínať nič pracovné, a nebol prekvapený, že téma sa hneď zvrtla na to, ako sa darí Dracovi v škole.

"Zatiaľ som s ním mal len jednu hodinu," priznal Severus a odpil si z brandy, vychutnávajúc si pálenie v krku, "ale jeho príprava elixírov je očividne veľmi kvalitná," asi ako cvičeného psa.

"Samozrejme," odpovedala Narcissa s núteným úsmevom. "Lucius vždy platil tých najlepších učiteľov."

"Samozrejme," zamrmlal Severus.

"Čo si myslíš, akú má šancu, dostať sa do metlobalového tímu?" opýtal sa Lucius. "Bol by z neho dobrý stíhač."

Premýšľajúc nad možnými odpoveďami sa Severus nakoniec rozhodol pre túto: "Prijímačky budú budúci týždeň a záverečné rozhodnutia sú na kapitánovi, samozrejme. Ale aj napriek tomu sa môžem prihovoriť za niekoho talentovaného."

"Výborne." Lucius si poriadne odpil zo svojho drinku. "Budúci týždeň by som mal ísť do zahraničia a zastavím sa v Budapešti. Je tam lekáreň, trochu južnejšie od miesta, kam si zvykol chodiť, však? Premýšľal som, či by som ti mohol priniesť niečo špeciálne pre tvoje súkromné zásoby."

Severus znovu opatrne zvážil svoju odpoveď, trochu rozrušený tým, že Malfoy monitoroval jeho aktivity. A  vôbec nechcel tomuto mužovi zostať zaviazaný. Ale aj tak . . . "Potrebujem nejaké množstvo kože z Bojgy stromovej," priznal. "A na kontinente nie je až tak nedostupná."

Malfoy sa usmial a mierne zodvihol svoj pohár. "Tak teda kožu z Bojgy stromovej."

Reč sa otočila k nezávažným témam a večer prešiel oveľa príjemnejšie, než Severus dúfal, až kým neprišiel čas odísť, a Lucius s jeho príliš nevinným úsmevom povedal: "Počul som, že Slizolin je teraz domovom Chlapca Ktorý Prežil." Špeciálne zdôraznil tú prezývku, takže Severus vedel, že bude múdrejšie zvážiť odpoveď.

"Bolo to pre mnohých veľké prekvapenie, áno," zamrmlal.

"Z toho čo som počul," – nepochybne od jeho syna, toho malého sopliaka - "celkom dobre vychádza so synom Hirama Notta. A dokonca sa zastal Chrabromilčanov."

"Pravda," povedal Severus. "Nott iste toho chlapca pozoroval, ako by sa patrilo mnohým z nás."

"Mm." Lucius si nalial ďalší drink, ignorujúc Narcissin povzdych. "Mal by som dúfať, že aj Draco v tom vidí rovnakú podstatu."

"Čo sa toho týka," povedal Severus, "zdá sa, že medzi pánom Potterom a Dracom vládne nejaká rivalita. Aj keď si naozaj cením aktivity, ktoré obom pomôžu snažiť sa robiť veci čo najlepšie, všimol som si že ich interakcie majú tendenciu nepodliehajúcu hraniciam stanoveným ich fakultou."

"Takže porušujú pravidlo číslo jeden, že Severus?"

"Presne." Severus sa trochu usmial. "Som si istý, že chápeš, ako som tým znepokojený."

"Áno. Porozprávam sa s Dracom."

Ako keby to aj tak nerobil každý deň, pomyslel si Severus. Hneď na to už mohol odísť.

Hneď po návrate vyhľadal Dumbledora, aby tomu starému bláznovi oznámil, že jeho drahocenný Zlatý Chlapec (i keď so zelenou a striebornou úpravou)  bol pod dozorom minimálne Malfoya, a že tá istá osoba sa budúci týždeň chystá do Maďarska. Z tej oblasti bolo počuť zvláštne predzvesti, najmä z Rumunska, Maďarska a Albánska, počas posledných niekoľkých rokov, a s Faganom Ktorý Priťahoval Priveľa Pozornosti, zdržujúcim sa teraz na Rokforte, bolo tu oveľa viac preventívnych opatrení, ktoré by mali podniknúť, proti bývalým Smrťožrútom, a dokonca aj proti návratu Voldemorta. Severus nebol taký hlúpy, aby si myslel, že odišiel navždy a Dumbledore zdieľal jeho pocity.

Vedel, že toto nebude taký tichý a nekomplikovaný rok, aké si vždy cenil a v centre toho hurikánu bude jeden zelenooký chlapec.

22.03.2012 21:01:38
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (123 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one