Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Pokračovanie venujeme: cim, denice, Lupine, x, grid, Nade, em ;-) uzite si ho.

Dobby a Biggi


Keď hodina skončila, pripravil vedro s čiernymi chrobákmi pre Pottera, aby ich večer počas trestu rozdrvil na prach, s presnými inštrukciami, keďže dnes s ním nebude, aby na neho moholo dozerať. Úžasné bolo, že vedel, že môže dôverovať tomu chlapcovi, že urobí počas trestu to, čo mu pridelil.

Keď Harry prišiel k Snapovej pracovni na odpykanie si trestu v piatok večer o 7:00, na jeho zaklopanie nikto neodpovedal a rýchly test kľučky ukázal, že je zamknuté. Potom si všimol poskladaný kúsok pergamenu zastrčený na dverách, vedľa Snapovych úradných hodín a vedľa tabuľky "Nerušiť ani v prípade bolesti po bičovaní ". Harryho iniciálky boli napísané na prednej strane pergamenu, tak ho vytiahol. Písmo vo vnútri bolo úzke, ťažko čitateľné a zvažovalo sa.

 

Pán Potter,

Vaša práca za trest je pripravená v mojej triede. Dočasne som zmenil heslo, aby som vám povolil vstup, konkrétne, názov jedného odvaru o ktorom ste dnes na hodine nič nevedeli. Verím, že už pre vás nie je neznámy. Keď sa vrátim, očakávam, že uvidím, že ste úlohu dokončili a upratali po sebe.

Nesklamte ma.

S. Snape

 

Čudné, pomyslel si Harry. Ale veľmi sa nad tým nezamýšľal a pokračoval dolu chodbou do triedy elixírov, kde sa dvere otvorili na heslo "Palina," a Harry vošiel dnu. Na stole v prednej časti triedy stálo vedro plné čiernych chrobákov, niekoľko fľašiek a mažiar. Na ďalšom kuse pergamenu bol profesorovym úzkym písmom napísaný návod, ako správne rozdrviť chrobáky a koľko prášku treba dať do každej fľašky.

S povzdychom Harry začal pracovať. Použil malú naberačku, premiestnil chrobáky z vedra do mažiara a rozdrvil ich na jemný prášok, potom ich vysypal do fľašky. Bolo treba tri plné naberačky, aby naplnili jednu fľašku do polovice, ako bolo v pokynoch a Harry sa čoskoro stratil v bezmyšlienkovej monotónnej práci.

Jeho myšlienky sa zatúlali k posledným dňom, a plusom a mínusom jeho prvého týždňa na škole. Od toho, že ho takmer vyhodili zo školy až po ten tréning s Flintom na metlobalovom ihrisku, kde mu obrovský prefekt najprv vysvetlil rôzne úlohy hráčov, potom sledoval s ústami dokorán ako Harry chytal zlatú strelu znova a znova. Pred večerou, Flint skutočne potľapkal Harryho po chrbte, keď po poslednom chytení pristál na zemi a po prvý raz sa na neho usmial.

"Dobre, Potter. Ten Pohár bude tento rok určite náš."

Stále tak nadšený pri večeri, takmer zabudol ísť po nej na trest, a musel sa ponáhľať, aby sa tam dostal včas. Potom bol profesor taký zvláštny, keď ho sledoval, ako krája tie odporné červy . . . Slizké červy sa to volalo? To bolo čo za názov? Ich vnútornosti boli plné najlepkavejšieho a najhustejšieho slizu, akého mal tú smolu, že sa ho musel dotknúť, ale jeho učebnica hovorila, že sú dobré na zahustenie elixírov, tak predpokladal, že si na ne bude musieť zvyknúť. Ak sa to dá.

Snape ho sledoval, keď pracoval; celý čas na sebe cítil tmavý pohľad toho muža. A potom sa ho opýtal, či nebol šéfkuchárom, a povedal že Harry bol u Dursleyovcov vyhladovaný.

Ako keby mu na tom záležalo.

Potom ten zmätok okolo Draca a ako použiť informácie proti nemu. Ako keby v tom bol pre Harryho rozdiel, že sa Draco bojí svojho otca. Nie že by Harry nechápal, že si musí dávať na dospelých pozor, dokonca sa ich báť. Dospelým sa nedá veriť, on to vedel. Ale on veci ako toto nemienil zneužiť proti Dracovi, nech už Draco vedel o Dursleyovcoch a aj o tom, koľkokrát bol Harry na ošetrovni. To sa predsa nerobí.

Ale  myslel si, že Draco nie je úplný sviniar a dúfal, že by mohli byť priateľmi. Väčšinou spolu dobre vychádzali, okrem tej hádky kvôli Nezabudalu, takže to bolelo viac, než by si Harry rád priznal, keď sa mu dnes v triede Draco smial, keď nevedel odpovedať ani na jednu zo Snapovych otázok. Ako keby on vedel odpovedať. Kúpil si knihy v Šikmej uličke s Hagridom a sotva mal šancu prelistovať si ich, so všetkými tými domácimi prácami a zazeraním a ostatným, s čím sa musel vyrovnať po celý zvyšok leta, kým ho Dursleyovci odviezli na stanicu King's Cross. Čítal si dopredu, čo mohol, odkedy prišiel na Rokfort, ale so všetkými tými trestami, plus zvykaním si na hrad a vyučovanie a mágiu a teraz ešte aj Metlobal, len ťažko mal dosť času aby sa vôbec poriadne nadýchol, a už vôbec nie na to, aby sa učil naspamäť texty z elixírov.

Okrem toho, Teddy mu neskôr povedal, že nič z toho nebolo spomenuté v prvej tretine knihy, a nemali od neho očakávať, že by už niečo z toho poznal. Ako slečna poondiata Grangerová mohla vedieť o všetkom, nikto z nich ani len netušil. Teddy mal niekoľko teórií, väčšina sa zakladala na tom, že žije v knižnici, s knihami namiesto vankúšov, prikrývok, postele a dokonca aj záchodu . . . to posledné bolo poskladané z kníh o histórii mágie, samozrejme.

Harry bol Teddymu vďačný, a po celý zvyšok dňa sa Dracovi vyhýbal. Všimol si, že Crabbe a Goyle sa chechtali spolu s Dracom, a tiež Zabini a Pansy Parkinsonová. Ale nie Millicent, nie Teddy, a nie Neville Longbottom a ani Ron. Namiesto toho, ten ryšavec vyzeral skoro . . . naštvaný na Snapa a to kvôli Harrymu! Tá myšlienka trochu zlepšila jeho náladu, ktorá klesla dosť hlboko, keď ho Snape pred všetkými zosmiešnil. Myslel si, že ten muž bude férový; povedal, že nemá obľúbencov, nie? Toto bolo najväčšie sklamanie z celej hodiny. A on sa na elixíry celkom tešil.

Pozrel sa do vedra a videl, že má hotovú viac ako polovicu ani nie za hodinu. Možno dnes bude mať šancu študovať so svojou skupinou, namiesto toho, aby musel ísť skoro do postele a robiť si úlohy v posteli. Zajtra je sobota, tak možno skončia s učením skôr, aby si mohli len tak posedieť a hrať rachotiacu sedmu alebo Čarodejnícky šach.

Bolo len krátko po deviatej, keď konečne skončil, fľašky s drvenými chrobákmi pekne usporiadané a stôl utretý. Zatvoril dvere, neistý, či ich má znovu zamknúť, alebo sa to stane automaticky a rozhodol sa jednoducho odísť a nechať to tak, Snape by mu určite povedal, keby bolo treba urobiť niečo špeciálne.

Vyrazil späť ku Slizolinskej spoločenskej miestnosti, prešiel cestou niekoľko zákrut. Bolo ľahké stratiť sa tu dolu. Ľahšie než vo zvyšku hradu, celkom iste. Fakle – začarované, aby svietili celý čas – nedávali tak veľa svetla, ako by jeden dúfal, keď prechádzal žalármi, a mihotavé svetlo vrhalo tiene na nerovné plochy, tak ste ľahko mohli minúť odbočku alebo výklenok, okolo ktorého ste mali prejsť.

Harry na to bol teraz už skoro zvyknutý, ale jeho myšlienky stále ubiehali iným smerom, k tomu čo sa stalo za posledných pár dní, a ani si neuvedomil, kým nenarazil na slepú chodbu, že niekde minul križovatku.

Otočil sa, aby sa vrátil a ocitol sa tvárou v . . . priesvitnú tvár Krvavého Baróna.

Striebristá krv pokrývala Barónove ruky a šaty a jeho tvár, tiež pofŕkaná krvou, mala výraz hlbokej bolesti. Z otvorenej rany na jeho hrudi stále tiekla strieborná krv, kvapkala na zem, ale zmizla skôr, než dopadla na kamennú dlažbu. Reťaze omotané okolo duchovho torza hlasno rinčali, aj keď sa vznášal priamo pred Harrym.

"Harry Potter," prehovoril duch.

Harry videl viacerých rokfortských duchov počas posledného týždňa, ale nie Krvavého Baróna, nie od Uvítacej oslavy. Cítil, ako ho v ten večer duchov pohľad skúma, ale on bol tak nervózny zo všetkého okolo, že na to celkom zabudol. Teraz povedal: "Áno, pane?"

Duchove pery sa skrútili, otvorili sa doširoka ako zobák, skôr než by to bol úsmev. "Nečakal som teba, spomedzi všetkých, že nájdeš miesto v mojej fakulte."

S takmer netrpezlivým povzdychom Harry povedal "Hej, často to počúvam."

Prekvapilo ho, že Barón zaklonil hlavu a zasmial sa, z plného hrdla, zvuk, z ktorého sa Harrymu zatočila hlava. "Ah, pán Potter, ďakujem," povedal duch, keď sa zohol dolu. "Tak dobre som sa nepobavil už celé storočia."

"Er, nemáte za čo." Harry sa pozrel cez ducha na chodbu za ním, a pri tom rozmýšľal, či sa niečo také nepovažuje za nezdvorilé. "Mohli by ste, er, mi povedať kde som? Zdá sa, že som sa trochu stratil."

"To by som povedal."

Harry si bol celkom istý, že Krvavý Barón nehovorí iba o dnešku, ale nemal chuť zapojiť sa do nejakej čudnej fylozofickej diskusie s duchom, tak ignoroval ten posmech a povedal: "Mal by som byť teraz naspäť v klubovni. A študovať."

"Samozrejme," povedal Barón a hľadel mu do očí. Oči ducha boli čierne diery, ako vstup do jaskyne v ktorej žilo niečo smrtiace a dýchalo a lákalo neopatrné obete dnu.

Studený pocit obalil Harryho od hlavy po prsty na nohách. Triasol sa a ustupoval od ducha, kým nenarazil do steny za ním. "Čo chcete?"

"To, čo my všetci, pán Potter." Tmavé diery sa zúžili, uzatvorili číhajúce nebezpečenstvo vo vnútri. "Pokoj."

S tým duch preletel priamo cez Harryho, z čoho mu naskočila na celom tele husia koža a cítil sa krvavý a vyčerpaný a doudieraný, ako keby s niekým bojoval. A prehral. Ale skôr, než sa mohol Harry otočiť, alebo vydať zvuk, alebo ho zavolať naspäť, aby mu to vysvetlil, Barón zmizol cez stenu za ním.

Harry sa na dlhšiu chvíľu oprel o stenu, aby mohol chytiť dych. Používajúc hladkú, vlhkú kamennú stenu ako podporu, prinútil svoje nohy k pohybu, jednu za druhou, kým sa nedostal ďaleko od tej slepej uličky. Trvalo to večnosť, ako sa zdalo, kým konečne prišiel k miestu, ktoré spoznal. Okrem stále trochu zrýchleného dychu a pocitu prekážky v hrudi, keď dýchal, už bol takmer úplne v poriadku, keď vstúpil do klubovne – alebo aspoň tak v poriadku, ako mohol byť po tom, čo cez neho prešiel duch. Prešiel rovno ku stolu, ktorý používal so svojou skupinou každý večer. . . ale nikto tam nebol.

A klubovňa bola zvláštne tichá, obzvlášť na to, že bol piatok. Iba niekoľko starších študentov sa zdržiavalo v rohoch . . . vrátane páru, maznajúceho sa v tieni blízko chodby do dievčenských spální. Harry očakával viac aktivity. Nikto nebol vzrušený z konca prvého týždňa v škole? Teddy to povedal, keď ľutoval Harryho, kvôli jeho týždňovému trestu po škole.

Skontroloval čas na hodinách na rímse nad krbom, čo Harryho šokovalo, ale už vedel, prečo je tu tak ticho. Ako pre všetko na svete je možné, že už boli dve hodiny ráno?

To bol Krvavý Barón, tým si bol istý. Niečo zvláštne sa stalo, keď cez neho prešiel ten duch. Ale on si nič nepamätal . . .

"Potter!" zahrmel hlas za ním a Harry nadskočil, už druhý raz v ten večer sa otočil, aby čelil niečomu nie veľmi príjemnému. Tento raz bola tá osoba úplne živá, a veľmi, veľmi naštvaná. Snape pokračoval: "Čomu vďačím . . ." než zrazu zmĺkol a oči sa mu rozšírili. "Poďte so mnou," prikázal, otočil sa na podpätku a vypochodoval cez portrétové dvere po chodbe k jeho pracovni.

Viac vyčerpaný, než by bol schopný vysvetliť, Harry len vzdychol a vyrazil za ním po temnej chodbe a cez dvere, ktoré sa otvorili, aby ich oboch vpustili do Snapeovej pracovne.

Snape ukázal na stoličku pred jeho stolom. "Sadnite si." Harry to urobil, sledoval, ako Snape otvoril dvere za jeho stolom, ktoré viedli do jeho súkromného skladu a vošiel dnu. O minútu sa vrátil s niekoľkými fľaškami, ktoré položil pred Harryho na kraj stola. "Vyzlečte si košeľu."

"Pane?"

"Urobte to teraz, Potter. Ste celý od krvi. Chcem zistiť, či je niečo z nej aj vaša."

Harry sa pozrel na seba po prvý raz, odkedy cez neho prešiel Krvavý Barón. K jeho zdeseniu a zhnuseniu, predok jeho habitu bol nasiaknutý krvou, ako aj jeho košeľa pod ním. Oboje stiahol zo svojej kože, zaškľabil sa, keď sa na neho košeľa nalepila a on ju musel strhnúť. To bolelo a on zvraštil tvár.

"S čím, prosím vás, ste sa zrazili tento raz?" opýtal sa Snape, keď si Harry vyzliekol habit a nechal ho spadnúť na zem. Prsty sa mu triasli, keď si rozopínal gombíky na košeli, a potom videl že aj tie - nie, jeho celé ruky! – boli červené a lepkavé od krvi.

"Ja . . . ja neviem, pane," povedal, začal sa triasť, keď ho do nosa udrel kovový pach krvi a pulz jeho srdca znel v jeho ušiach extrémne hlasno. Lub dub. Lub dub. Až keď si rozopol košeľu a videl hlbokú dieru v jeho hrudi si uvedomil, že aspoň časť tej krvi je jeho vlastná. A potom udrela bolesť a niekde v jeho mysli bol malý hlások, ktorý mu hovoril, že je v šoku, a preto doteraz nič necítil, ale v ďalšej sekunde sa pozrel Snapovi do očí, nechápavo pokrútil hlavou a spadol ako kameň, keď sa mu zatmelo pred očami.

31.03.2012 21:56:54
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one