Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Aby ste si spríjemnili Veľkú noc, prinášame pokračovanie k tejto poviedke. Venujeme ho: dag, grid, Nade, ale, cim, denice... a aj ostatným, ktorí nám však nezanechali žiadny komentár.

Dobby a Biggi

A potom udrela bolesť a niekde v jeho mysli bol malý hlások, ktorý mu hovoril, že je v šoku, a preto doteraz nič necítil, ale v ďalšej sekunde sa pozrel Snapovi do očí, nechápavo pokrútil hlavou a spadol ako kameň, keď sa mu zatmelo pred očami.

Severusovi sa podarilo zachytiť chlapca skôr, než si udrel hlavu o kamennú dlážku, ale len vďaka tomu, že si celé roky zdokonaľoval reflexy medzi nedbalými deckami a ich vybuchujúcimi kotlíkmi. Jeho ďalší inštinktívny krok bol zastaviť krvácanie z teraz už viditeľnej rany na hrudi.

Položil Fagana Ktorý Prežil Aby Mu Privodil Infarkt na chrbát, vyčaroval jednoduché Scourgify na ranu, a keď bola rana čistá, rýchlo ju mávnutím prútika zatvoril. Potom skontroloval, aby sa uistil, či chlapec stále dýcha a má pulz.

Pulz bol nitkovitý, ale bol tam a chlapec dýchal rýchlo a plytko. Potom pevne stlačil Potterovu ušnicu, farba sa nevrátila tak rýchlo, ako by mala. Dočerta. Aby chlapca zachránil pred úmrtím zo šoku, Severus použil Ohrievacie kúzlo, aby prekonal vlhkosť žalárov, potom transfiguroval stoličku a prázdnu fľašku na teplú prikrývku a hrubý vankúš. Prikrývku omotal okolo chlapca aj odspodu a pridal ďalšie Ohrievacie kúzlo a vankúšom podložil Potterovi nohy.

Na najbližších niekoľko sekúnd zabránil jeho úmrtiu. Severus využil krátky moment na to, aby cez krb na pravo od jeho stola zavolal madam Pomfreyovú.

Keď to urobil, čudoval sa, prečo do čerta bol tento chlapec hore a prechádzal sa po chodbe o druhej v noci. Obzvlášť po tom, čo podľa monitorovacieho kúzla na Severusovej triede a pracovni, Potter dokončil svoj trest pred dobrými piatimi hodinami.

Vytlačil tieto otázky – na ktoré dostane odpoveď, dofrasa! – z jeho mysle, hneď ako odpovedala, povadal Poppy niekoľko rýchlych slov, že jej prítomnosť – spolu s aspoň jednou dávkou Krv doplňujúceho elixíru – je potrebná v jeho pracovni. Ponáhľal sa naspäť k chlapcovi, kým si ona zobrala potrebné veci a prešla cez krb.

Potterova tvár bola biela ako krieda, a vlhká od potu, ale keď ho Severus chytil za čelo, bolo chladné. Jeho pulz bol stále slabý, ale aspoň tam bol, a stále dýchal, aj keď znovu neprišiel k vedomiu.

Chvíľu na to už bola Poppy vedľa neho a povedal jej o tej rane na hrudi a o tom, čo už urobil, aby zabránil tomu, že sa šok ešte zhorší. Prikývla a radšej než by naliala Krv doplňujúci elixír chlapcovi do krku, pomocou kúzla ho začarovala rovno do jeho žalúdka, potom pridala ďalší elixír . . . spoznal ho ako jeden z jeho vlastných. Krv doplňujúci elixír, ale s dávkou dopamínu, špeciálne navrhnutý pre obete v šoku. Nakoniec použila kúzlo na zvýšenie koncentrácie kyslíku vo vzduchu priamo nad chlapcovym nosom a ústami.

“Teraz ho už len musíme sledovať a čakať,” povedala Poppy s povzdychom. Tvrdo sa na neho pozrela. “Môžem sa opýtať, čo ho k tomu priviedlo?”

“Neviem.”

“Povedz mi, čo vieš.”

Chlapcov dych sa prehĺbil a keď Severus skontroloval jeho pulz, bol rád, že je pravidelnejší, než bol pred desiatimi minútami, aj keď bol ešte stále slabší, než by mal byť. Odľahlo mu a tak jej povedal o udalostiach, ktoré viedli k ich terajšej situácii. “V mojom byte sa spustil alarm, upozornil ma, že jeden z mojich študentov otvoril dvere do klubovne z vonku. Keď som to išiel skontrolovať, našiel som Pottera, stál v strede miestnosti, vyzeral . . . stratený.” Nemohol nájsť správne slovo, aby opísal pohľad v chlapcovych očiach, keď vyslovil jeho meno a on sa otočil, aby sa pozrel na Severusa. “Utrápený” bolo takmer to správne.

“Chcel som sa ho opýtať, čo do pekla robí vonku z postele, keď som si všimol, že je celý od krvi. Ale stál, tak som mu prikázal, aby ma nasledoval sem, aby som mu mohol položiť niekoľko otázok. Predpokladal som . . .” odmlčal sa. Keďže ten chlapec bol mobilný, predpokladal, že je v poriadku a má na sebe krv niekoho iného, nejako. Nemyslel si, že ten chlapec krváca, pre Merlina. Nemal Potter žiadny zmysel pre sebazáchranu?

“A potom?” opýtala sa Poppy.

“A potom som mu povedal, aby sa posadil,” ukázal, “priamo sem a aby si vyzliekol habit a košeľu, aby som videl, či nie je zranený. Vyzliekol sa a naozaj bol zranený a keď som sa ho opýtal, s čím sa zrazil, tvrdil, že nevie a potom spadol k zemi.”

“A ty nevieš, ako sa mohol zraniť?”

“Nie!”

“Dobre, Severus. Nenaštvi sa.” Zamračila sa na chlapca. “Vieš, prečo sa mi dnes neprišiel ukázať na kontrolu?”

Severus sa zamračil. “Neprišiel?”

“Nie.”

“Ten malý—”

Poppy si odkašľala skôr, než stihol vetu dokončiť. “Nebola by som na neho veľmi prísna,” povedala. “Viem, že mal mojej prítomnosti za posledné dni viac než dosť. Nevieš, či užíval ten Výživný elixír?”

“Áno, o tom som sa uistil.”

“Dobre.” Nahla sa aby znova skontrolovala Potterov pulz a prikývla. “Je dostatočne stabilizovaný na prenos. Chcem ho dostať do nemocničného krídla.”

“Dobre.” Severus levitoval chlapcovo telo a nasledoval čaromedičku von zo svojej pracovne a hore schodmi. Dostali sa na druhé poschodie, keď ich oboch vyľakalo hlasné buchnutie. Severus už mal prútik vonku, ale bol prekvapený, keď videl, že Poppy zviera v ruke ten svoj, a blokuje chlapcovo vznášajúce sa telo tak, ako sa len dalo, z miesta kde stála.

O niekoľko sekúnd zistili zdroj toho rámusu, keď Zloduch vyletel z triedy dolu po chodbe a vrieskal až do nebies, rútil sa rovno k nim. Jeho smiech bol oveľa . . . energickejší, než Severus kedy počul.

“Jeho Krvavosť je dnes moc chorá,

"Necháva Zloducha, nech sa hrá!” vrieskal a potom vrhal gule nejakej lepkavej, svetlozelenej substancie priamo na nich.

Severus sa automaticky uhol a počul mokré čľupnutie na podlahe za ním. Zelená tekutina vsiakla do podlahy, nechala len mokrý fľak ako všade, kde dopadla, okrem miesta, kde zasiahla transfigurovanú vlnenú prikrývku, omotanú okolo Pottera. Tam to samozrejme začalo dymiť a syčať ako kyselina. Severus namieril prútik na nebezpečný sliz a zavrčal “Scourgify.” Našťastie syčanie prestalo skôr, než sa dostalo ku Potterovej koži.

Madam Pomfreyová sa ponáhľala na ošetrovňu a priviedla Severusa a jeho levitovaný balík ku posteli najbližšej k jej pracovni.

Tam uložili Pottera najpohodlnejšie, ako sa dalo, kým jeho nohy boli stále zodvihnuté. Poppy použila na jeho posteľ Ohrievacie kúzlo a potom ho vymotala z prikrývky, aby ho mohla očistiť a obliecť do čistých šiat.

Severus zostal a sledoval jej prácu. Len sa chcel uistiť, že ten fagan nezomrie, povedal si sám pre seba. A chcel si byť istý, že mu bude môcť položiť niekoľko otázok, keď sa preberie. Nebolo to pre to, že by sa chcel uistiť, že chlapec je v poriadku, alebo že nebude vystrašený, keď sa preberie. To vôbec nie.

Prešli viac než dve hodiny, kým sa Potter pohol a jeho dych – ktorý sa značne prehĺbil, keď mu Poppy začarovala do žalúdka Elixír proti bolesti – sa zrýchlil. O niekoľko minút neskôr otvoril oči a obzeral sa okolo, tým istým strateným a utrápeným pohľadom. Potom sa tie zelené oči značne rozšírili, keď si chlapec všimol, kto sedí vedľa jeho postele. Potom chlapec chvíľu zoslabnuto šmátral po svojich okuliaroch, než ich Severus schmatol a podal mu ich do ruky.

“Ďakujem, pane.” Potterov hlas bol suchý a chrapľavý. Roztiahol okuliare a nasadil si ich. Jeho tvár bola stále bledá, ale bez toho sivého odtieňa, ktorý mala predtým.

“Smädný?” opýtal sa Severus.

“Áno, pane.”

Severus mu naplnil šálku vodou a pomohol mu posadiť sa. “Pite pomaly, v malých dúškoch,” povedal chlapcovi.

Potter si niekoľkokrát uchlipol a povedal: “Som na ošetrovni, pane?”

“Áno,” povedal Severus pomaly a nechal chlapca dopiť. Po tom, ako šálku odložil na stôl, povedal: “A teraz by ste mi možno mohli povedať, čo sa dnes večer stalo a vyvolalo okolo vás taký rozruch.”

“Prosím, pane?”

“Ako sa vám podarilo prísť k tej rane na hrudi a vykrvácať polovicu vašej krvi?”

Potterove oči sa rozšírili. “Ja neviem, pane.”

“Vy netušíte ako—”

“Severus!” Poppy stála vedľa Potterovej postele s rukami vbok a zazerala. Na neho! “Neobťažuj môjho pacienta! Ak nemôžeš zostať pokojný, nemáš tu čo robiť.”

Severus jej mierne prikývol, že porozumel. Vedel, že má pravdu, ale potreboval sa tomu dostať na koreň. Ak nič iné, aspoň aby Albusovi povedal, čo sa stalo. Severus poslal riaditeľovi rýchlu správu, hneď ako prišli na ošetrovňu, ale budú potrebovať viac informácií o tom, kto sa pokúsil zabiť Záchrancu čarodejníckeho sveta a to čoskoro. “V poriadku. Pán Potter, ak by ste mi prosím mohli povedať aspoň to, čo viete o tom, čo sa dnes stalo. Napríklad, odkiaľ ste prišli o druhej hodine v noci?”

“Ja neviem, pane. Teda,” pokračoval rýchlo, keď videl Severusov výraz, “Ja som si neuvedomil, že prešla taká dlhá doba. Dokončil som trest a šiel som späť do klubovne, ale stratil som sa a potom tam bol Barón a—”

“Počkať,” prerušil ho Severus, jeho oči sa zúžili. “Videli ste Krvavého Baróna?”

“Áno, pane a potom preletel cez—”

“Kedy to bolo?”

“No, hneď keď som zistil, že som zle odbočil. Krátko po deviatej, myslím.”

Severus stisol pery a uvažoval. Zloduchovo skandovanie mu znelo v ušiach, a čo to vravel o tom, že Barón je chorý? “Zdal sa vám iný, Potter?”

“Iný? Neviem.” Chlapec si žmolil ruky a Poppy sa na Severus zlovestne pozrela, tak sa pokúsil prestať sa mračiť. Ale bolo to veľmi ťažké. “Teda, ja som ho predtým videl iba na Uvítacom večierku, tak si nie som istý, či bol iný. Ale on niečo povedal a potom preletel rovno cezo mňa do steny.”

Barón preletel cez neho? To takto prišiel k tej rane? Ale Severus nikdy nepočul o žiadnom duchovi, ktorý by mal fyzický efekt na živého tvora, okrem toho, že by teda cítil chlad. Ale ak nie takto, tak potom ako ten fagan Potter prišiel k tej rane? “A potom?”

“A potom som šiel naspäť do klubovne.”

“A nič na vás cestou nezaútočilo?”

“Nie . . .”

Severus sa chytil chlapcovho váhania, ako keby to bolo Nadľahčujúce kúzlo, kým padal dolu hlavou z útesu. “Ale?”

“No, po tom, čo Krvavý Barón odišiel, cítil som sa veľmi unavený a ubolený, ako keby som s niekým bojoval. Ale na nič z toho som si nemohol spomenúť. A mal som pocit, ako keby mi dlho trvalo, kým som našiel cestu späť.”

Hmmm. Severus vytiahol prútik a jedným lenivým mávnutím prútika sa uistil, že áno, na Pottera nedávno použili Obliviate. “Zdá sa, pán Potter, že vaše spomienky na tie udalosti boli ovplyvnené.”

“Prepáčte, pane?”

Severus vystrúhal grimasu. “Použili na vás Obliviate." Pokračoval vo vysvetľovaní, keď sa chlapcov nechápavý výraz ešte prehĺbil. "Niekto na vás použil kúzlo, aby vymazal, alebo inak upravil vaše spomienky. Predpokladám, že vymazal, keďže nemáte čím pokryť ten zvyšný čas. Obliviate nie je ľahké kúzlo; v školských osnovách sa nenachádza.” Význam toho bol Severusovi jasný, ale tomu chlapcovi asi nie.

“Tak to teda nebol študent.”

Huh. Potter bol bystrejší, než vyzeral. A z nejakého dôvodu vôbec nevyzeral tak rozrušený – alebo prekvapený – že práve on bol cieľom naozaj hrozného kúzla. Možno je ešte stále pod vplyvom dopamínu. “Je to nanajvýš nepravdepodobné.”

“Ale kto by to urobil?”

“Tak to je otázka dňa,” povedal Severus. "Druhá otázka, prečo ste sa nedostavili na kontrolu k madam Pomfreyovej?”

Chlapec otváral ústa ako ryba. “Ja, er . . .”

“Jej inštrukcie boli veľmi jasné. Myslím, že nám všetkým bolo jasné, že ste dnes mali ísť na kontrolu . . . alebo skôr včera poobede. Tiež verím, že vy a ja sme už mali dosť diskusií o vašej neschopnosti riadiť sa pravidlami. Je potrebná ďalšia?”

Potter zvesil hlavu. “Nie, pane. Prepáčte.”

Severus ho chvíľu sledoval, jeho nervózne sa prepletajúce ruky, úzkosť a hanbu vpísanú v jeho očiach a vzdychol. “Ja . . . rozumiem, ak nie ste zvyknutý dostávať zdravotnú starostlivosť,” povedal potichu. “Ste zvyknutý, starať sa sám o svoje zranenia, však?”

Kývnutie hlavou a tiché: “Áno, pane.”

“Ako som si myslel. Ale tu ste pod mojim dozorom a ja nemám vo zvyku nechávať študentov mojej fakulty nedbať o svoje zdravie a pohodlie. V budúcnosti budete chodiť na kontroly k madam Pomfreyovej, je to jasné? Inak sa o tom vy a ja budeme dlho a nudne rozprávať.”

“Áno, pane,” takmer zašepkal.

“Dobre.” Vstal zo stoličky. “Oddýchnite si. Je sobota a vy nemáte dôvod opustiť posteľ, kým to madam Pomfreyová nedovolí.” Pozrel sa jej smerom a ona sa pozrela na neho spôsobom, ktorý jasne hovoril o tom, že sa Potter dostane z jej držania sotva po výkende a nie to ešte dnes večer.

“Dobrú noc, pán Potter.”

“Dobrú noc, profesor,” povedal chlapec a zťažka si ľahol na vankúš, oči už mal zatvorené.

A tak išiel Severus hľadať Krvavého Baróna, aby získal od ducha odpovede na ďalšie otázky. Ani po dvoch hodinách hľadania a volania nebol schopný ducha kontaktovať, a tak dosť unavený z nočných udalostí, sa vrátil do svojho bytu s veľmi zlou náladou. Takmer okamžite zaspal a bol sužovaný snami plnými násilia a krviprelievania, aké nemal už viac než desať rokov.

05.04.2012 11:59:17
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (76 | 13%)
Raz za dva týždne (30 | 5%)
Raz za mesiac (30 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one