Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Keďže mi Biggi pomáha s prekladom tejto poviedky, prinášame vám ďalšie pokračovanie. Venujeme ho: Nade, denice, cim, Kitti, Lupine, Hajmi. Dakujeme za vaše komentáre. Užite si kapitolku.

Dobby

A tak išiel Severus hľadať Krvavého Baróna, aby získal od ducha odpovede na ďalšie otázky. Ani po dvoch hodinách hľadania a volania nebol schopný ducha kontaktovať, a tak dosť unavený z nočných udalostí, sa vrátil do svojho bytu s veľmi zlou náladou. Takmer okamžite zaspal a bol sužovaný snami plnými násilia a krviprelievania, aké nemal už viac než desať rokov.

Severus ešte raz skontroloval na ošetrovni Fagana Ktorý Spôsoboval Zmätok v sobotu popoludní. Nott a Bullstrodeová boli pri ňom a zdalo sa, že všetci traja spolu veľmi dobre vychádzajú, čo bolo prekvapivé. Z toho čo vedel povedať, Theodore Nott bol inteligentný, kultivovaný a mierny, kým slečna Bullstrodeová bola jeho opakom takmer v každom ohľade. A aj tak . . . obaja sa zdali byť uchvátení Faganom ktorý Prežil Znovu dosť na to, aby odhliadli od ich vlastných rozdielov práve kvôli nemu.

Zvláštne.

Po tom znovu pokračoval v hľadaní Krvavého Baróna, pýtal sa ostatných duchov na hrade, ale žiadny z nich nevedel, kam Barón odišiel. A tak Severus a zvyšok profesorov strávili väčšinu času potýčkami so Zloduchom, teraz keď bol Barón preč -- navždy? Čudoval sa. Určite nie! – a zvyšok jeho víkendu strávil známkovaním a udeľovaním trestov študentom, ktorí zneužívali Zloducha ako ospravedlnenie za ich vlastné vyvádzanie.

Bol prekvapený, keď sa ten Fagan ukázal v jeho pracovni v sobotu večer.

"Čo robíte vonku z postele?" opýtal sa Severus okamžite, prezerajúc si chlapca bez toho, abys a zdalo, že zodvihol hlavu od papierov. Potter bol bledý a nezdravý, stále, ale vzpriamený, čo bolo zlepšenie.

"Trest, pane. Minulý večer som zmeškal."

Severus prevrátil očami. Merlin, ochraňuj nás. "Samozrejme, že áno," povedal s úškrnom. "Boli ste dosť nespôsobilý."

Ten Fagan pokračoval. "Ale mám ho po celý týždeň, pane, ako ste povedali. A teraz sa už cítim lepšie. Madam Pomfreyová ma pustila."

"A aké vám dala inštrukcie, keď to urobila?"

Potter mal tú drzosť vyzerať zaskočene. "Že by som sa jej mal ísť zajtra ukázať."

"A?"

Povzdych. "A že by som po prepustení mal ísť do postele."

Severus čakal . . . čakal . . .

"Hneď."

"Iste." Severus nakoniec zodvihol pohľad. "Je to naozaj také ťažké, poslúchnuť jednoduché príkazy, Potter?"

"Nie, pane."

"V tom sa nezhodneme. Trvale ste konali proti radám a požiadávkam madam Pomfreyovej a mňa, často na vašu škodu, rád by som dodal. Som zvedavý na vaše odvôvodnenie. Je to tak, že sa vy považujete tým pravidlám nadradený? Alebo máte naozaj nejakú chorú myseľ a jednoduchý koncept konať podľa príkazu vás vôbec nenapadne?"

Chlapec zaťal zuby s tým miernym zodvihnutím brady, ktorý Severus videl v jeho prvý deň, obranný manéver, celkom iste, ale bolo na tom niečo viac? "Ja konám podľa pravidiel."

"Keď sa vám to hodí."

Zdalo sa, že ten Fagan na to nemal odpoveď. Vlastne odvrátil pohľad a hrýzol si spodnú peru.

Teraz sa niekam dostávali. Kam, to Severus netušil, ale on to zistí, oháno. Hľadel na chlapca zúženými očami, zvažoval, čo s ním urobí. Jednoznačne tu bol nejaký vzor toho faganovho pravidelného odmietania pravidiel a Severus by potreboval zistiť, čo presne to je. "K dnešnému trestu, vyžadujem esej nie kratšiu než dve stopy do zajtra večera. Esej bude obsahovať vaše vysvetlenie, ktoré pravidlá sa vám zdajú správne poslúchať a ktoré nie, s použitím príkladov z Rokfortu aj z vášho domova v Surrey. Môžete odísť."

Počas troch, možno štyroch úderov srdca sa zdalo, že ten Fagan Ktorý Ho Udivoval bude protestovať, alebo odmietne veľmi jednoduchý príkaz odísť, ale potom Potter prikývol a povedal: "Áno, pane," a odišiel z pracovne bez toho, aby sa obzrel.

Severus vzdychol a vrátil sa ku známkovaniu.

Ďalší deň ráno sa vyučovanie nezaobišlo bez neustáleho prerušovania Zloduchom, dokonca až tak, že minimálne raz musel zasahovať samotný Dumbledore, keď Zloduchovo vyčíňanie spôsobilo, že v plnej miestnosti Chrabromilských druhákov sa začali všetci navzájom preklínať, v snahe zbaviť sa ho, keď im poletoval priamo nad hlavami.

Pri večeri Severus ochotne skryl úškrn nad Minervinym incidentom, keďže nebola veľmi potešená výslednou spŕškou peria a bodliakov v jej učebni a strávila dosť času upratovaním toho neporiadku.

Extra špeciálne prekvapenie bolo, keď profesor Quirrell zrušil svoje hodiny na celý deň, predstierajúc chrípku. Tak všetci študenti OPČM pobehovali po chodbách, keď všetci ostatní boli na vyučovaní, tomu chýbalo len veľmi málo k tomum aby to bola najväčia zábava, akú kedy Severus zažil už v pondelok.

Ale všetká tá podráždenosť celkom vyšla z jeho hlavy keď cestou späť do svojej pracovne pred prvou vyučovacou hodinou po obede, Severus konečne našiel Krvavého Baróna.

Duch sa vznášal priamo pred dverami do jeho pracovne. Vyzeral . . . menej substantný než obvykle, na Krvavého Baróna, aj keď strieborné fľaky jeho krvi boli výraznejšie než predtým.

Severus pristúpil bližšie, ale zostal mierne mimo jeho dosahu. Ak sa Barón stal. . . no, zlý, Severus by mu nevenoval ľahký terč, prinajmenšom. Ale aj napriek tomu vyčaroval okolo nich privátnu ochranu, tak aby všetko čo si tu a teraz povedia zostalo len medzi nimi.

"Severus Snape," prehovoril duch, keď sa otočil, aby ho videl. Jeho hlas bol dýchavičný, takmer šepot a zvláštne plochý. Jeho oči boli tiež čudné, tmavé tunely s náznakom šialenstva.

"Barón." Severus mierne sklonil hlavu, ale neuhol pohľadom. "Hľadali sme vás."

"Chlapec . . . je v poriadku?"

"Chlapcom, predpokladám, myslíte malého Pottera." Krvavý Barón prikývol, sotva viditeľne a Severus povedal: "Teraz sa má celkom dobre. Ale stratil krv, značné množstvo. Ako aj nejaké spomienky."

"Ah . . . to je moja vina. Oboje."

"Skutočne?" Severus nenápadne uchopil prútik do ruky, aj keď nevedel, čo by mohol urobiť, keby ho duch napadol. "Ako to?"

"Nie som . . . si istý."

"Zvláštne, to povedal aj Potter. Spomína si, že ste preleteli cez neho. . . ."

"Nepreletel . . . som cez neho."

"Nie?"

"Ja som ho posadol."

"Chápem," povedal Severus, aj keď nechápal. Svoj výraz udržoval opatrne prázdny, a nenadával, aj keď by chcel, ale. . . Čo sa tu pre Merlina deje? "Môžem sa opýtať prečo?"

Barónova tvár bola rovnako bledá ako tá jeho, ale v jeho očiach sa niečo zablesklo. "JE Slizolinčan."

"Áno . . ."

"To som neočakával."

Pridaj sa do toho poondiateho klubu, pomyslel si Severus. "To nie je odpoveď."

"Nebol čas."

S divným pocitom, že udržuje viac než len jednu konverzáciu, Severus povedal: "Nebol čas na čo?"

"Pomôcť mu . . . žiadnym iným spôsobom. . . . Je mocný, ale ešte slabý."

Dofrasa, toto nikam nesmerovalo. "Takže . . . Potter bol v problémoch a vy ste ho posadli, aby ste mu pomohli?"

Strašidelný vzdych doľahol k jeho ušiam, ako keby bol Barón potešený, že došiel k správnemu záveru. "On sa chce vrátiť," povedal Barón tým zvláštne plochým hlasom, ale aj napriek tomu v jeho ďalšom vyhlásení bola istá naliehavosť. "A my mu to nemôžme dovoliť."

"Potter?" Severus pokrútil hlavou rovnako ako barón. "Myslíte toho, kto napadol Pottera. A niekto ho skutočne napadol, však?"

"Áno."

"Kto?"

"To nemôžem povedať."

Severus sa zamračil. Toto bolo o čom? "Nie ste schopný to povedať? Znamená to, že ktokoľvek napadol toho chlapca . . ."

"Nás zmiatol, áno. Po tom, čo sme mnohokrát blokovali alebo odrazili jeho kliatby." Duch sa takmer usmial, pohľad, ktorý by Severus nikdy viac nechcel vidieť, to si bol istý. "Potom sme ho odohnali."

"Ako?"

"Ja . . . my . . ." Bledá bytosť sa pozrela dolu na svoje striebornou krvou pokryté ruky. "Asi tam bol oheň."

"Oheň."

"Áno. A . . . vietor. Nie som si celkom istý."

Severus vyprskol: "Predpokladám, že je to trochu rozmazané, však?"

"Skutočne." Duch sa vôbec nezdal byť zarazený, ale takmer. . . kajúcny. "Musel som na neho použiť Obliviate, rozumieš."

"Na chlapca."

"Áno. Ja som mal kontrolu . . . bol by . . ."

"Sa ťažko vyrovnával s následkami." Severus vzdychol a sotva odolal tomu, aby si naštvane pošúchal spánky. Vôbec nepochyboval o tom, že keby ten fagan vedel, že bol posadnutý duchom, dokonca aj keď to bolo preto, aby mu pomohol poraziť útočníka, spôsobil by ešte väčšiu scénu. A pravdepodobne ešte zväčšil škody už napáchané "mnohými kliatbami " ktoré na neho leteli. "A tá rana?"

"Nechcel som ju tam zanechať."

"Bola vaša? Vy ste zanechali vašu vlastnú ranu na jeho hrudi, keď ste opustili jeho telo?"

"Nebol to môj úmysel." Barón otáčal rukami, tak že Severus mohol vidieť krv na nich. "Ale ja som . . . nikdy takú vec neurobil. Zotavil sa, vravíte?"

"Áno. A však okrem spomienok." Mal iný spôsob, ako sa k nim dostať, ale nechcel ho využiť. Rozhodne nie bez Dumbledorovho povolenia.

Duch zovrel pery do úzkej linky. "Nechaj ich tak. Nevyrovná sa s tým dobre, Severus Snape."

Severus zavrčal: "Napadnú ho znovu a znovu, ak nezistíme, kto je za tým."

Krvavý Barón unavene prikývol. "To áno. Ale . . . nechaj mňa . . . hovoriť s ním najprv."

"Hovoriť s ním? To je všetko?"

"Nepáči sa mi táto diera v mojich vedomostiach," priznal Barón. "Ale on je Slizolinčan . . . Nespôsobím mu ďalšiu ujmu."

Severus na neho dlhšie hľadel, posudzoval pravdivosť tohto tvrdenia. Poznal Krvavého Baróna už veľmi dlho, odkedy tu bol Severus ešte ako dieťa, a nikdy nevedel o tom, že by ten duch urobil niečo ani vzdialene protislizolinské. A aj eď bol obvykle málovravný, Barón nehovoril veci, ktoré nemyslel vážne. "V poriadku. Ale aj tak by som bol rád prítomný pri tej diskusii."

Krvavý Barón prikývol a začal sa strácať dolu po chodbe.

Severus ho zadržal: "Zloduch naozaj neznesiteľne vyčíňal, kým ste boli preč."

Výraz na tvári Krvavého Baróna sa zmenil tak rýchlo, že Severus sa musel udržať, aby od strachu necúvol. Hnev a prísľub blížiacej sa pomsty vytesaný do jeho priehľadnej tváre. "Ja som . . . sa tiež zotavoval. Postarám sa o Zloducha."

S tým zmizol úplne.

Severus šiel rovno k riaditeľovi a podal hlásenie.

¡¢

V ten večer prišiel ten fagan presne na čas, so zvitkom pergamenu, ktorý bez slova odovzdal. Jeho pohľad smeroval k jeho topánkam.

Severus odložil zvitok. "V mojej triede je vedro s chápadlami murtlapa, ktoré treba naložiť. Najprv ich nakrájte spôsobom, ktorý je popísaný v mojich pokynoch, a potom ich umiestnite do kade so slaným nálevom. Nejaké otázky?"

"Nie, pane."

"Boli ste dnes na kontrole u madam Pomfreyovej?" Odpoveď už poznal, dostal potvrdenie od Poppy, ale chcel, aby chlapec uznal svoj vlastný úspech.

"Áno, pane."

"Dobre. Teraz choďte."

Chlapec zodvihol hlavu pre letmý pohľad a odbehol do triedy. Severus vzal zvitok a nasledoval ho, aby sa uistil, že ten fagan nemal problém rozlúštiť jeho inštrukcie. Chrobáky urobil veľmi dobre, takže veľmi nepochaboval, že chlapec zvládne aj toto. Jedným uchom počúvajúc zvuk precízneho krájania, Severus rozvinul zvitok a rýchlo ho prečítal prvý raz a potom dôkladnejšie druhý raz.

Prvá vec, ktorú si všimol, bola, že sa bude musieť chlapec naučiť lepšie písať a to čoskoro, alebo sa Severus zblázni, keď bude musieť čítať jeho eseje. Druhá myšlienka bola, že bol . . . potešený tým, že chlapec sa naozaj snažil. Tak veľa detí sa nesnažilo, keď bola ich úloha za trest. Vymenoval skoro tri stopy príkladov a protipríkladov jeho pravidlá znášajúceho správania, ako aj jeho dôvody prečo tak urobil, keď im rozumel, Potter tiež ukázal, že má na pleciach rozumnú hlavu a nie je úplným plytvaním dychu ako jeho otec.

Niektoré z pravidiel, ktoré Potter nerešpektoval alebo nedodržiaval, akokoľvek, takmer úplne vytvorené jeho tetou a ujom, mu vyrazili dych.

Zjavne, v jeho dome sa od Pottera očakávalo, že urobí, čo mu prikážu, aj také úlohy, ktoré mu mohli spôsobiť seriózne zranenia, bude akceptovať akýkoľvek spôsob zneužívania a súhlasiť s akoukoľvek nechutnou a nelogickou vecou, ktorú povedia o ňom, jeho rodičoch a o mágii všeobecne.

Severus si uvedomil, že zvuk krájania murtlapa ustal a zodvihol pohľad, aby našiel Pottera, ako na neho hľadí, jeho zelené oči tvrdé, nôž stále v ruke.

"Je to to, čo ste chceli, pane?"

"Áno, je," odpovedal Severus všedne, nechytil sa na návnadu chlapcovho hnevu. "A všimol som si tu istú schému. Poslúchate pravidlá, s ktorými súhlasíte, alebo ak vám aspoň trochu vyhovujú."

Potter zúžil oči, ale prikývol, pevne.

"Napríklad, objednali ste si oblečenie, aby ste nahradili to, o ktorom som povedal, že nie je podľa predpisu. Kedy ste poslali sovu?"

"V to ráno po tom, ako sme prišli, pane. " povedal Potter a začervenal sa.

"Takže ešte predtým, ako som odhalil chybu vo vašom nočnom oblečení."

"Áno, pane."

Severus prikývol a nasledujúcou odpoveďou si bol úplne istý, ale chcel si byť celkom istý hĺbkou svojej vlastnej hlúposti. "A tak, keď ste sa pýtali na objednávky po sovách, počas stretnutia našej fakulty . . . nezabudli ste na brká alebo sladkosti, však."

Potter zovrel čeľusť a pevnejšie zovrel nôž. "Nie, pane."

"Mm." Odmlčal sa, potom: "Písali ste, že chodíte načas na vyučovanie, vidím, uvedomujete si, že keby ste to neurobili, bolo by to nie len poškodenie sebe samému, ale aj vašim spolužiakom a je to nezdvorilé voči vašim profesorom."

 

"Áno, pane."

"Robíte všetky svoje domáce úlohy najlepšie ako viete, napriek tomu že vám bolo prikázané, najmä kvôli vašim trestom po škole, zmeškať viaceré povinné stretnutia s vašou študíjnou skupinou." Pozrel sa na chlapca, sledoval jeho vnútorný boj. "Prekáža vám to?"

"Áno, pane."

"Vysvetlite."

"No, pane, ako som napísal, nie je to voči nim fér, keď sa neukážem, lebo Millie, um, Millicent Bullstrodová, niekedy potrebuje extra pomoc a ostatní si myslia, že ich zdržuje naschvál."

"A vy nie?"

"Nie, pane. Ona zvláda učivo, ona len potrebuje . . ." Pokrčil plecami.

"Povzbudenie?"

Letmý úsmev. "Áno, pane."

"Rozumiem. Ale povedzte mi, Potter, okrem evektu vašej absencie na vašich spolužiakov, obzvlášť na slečnu Bullstrodeovú, je tu aj nejaký iný dôvod, preči by sa malo zabrániť tomu, aby ste chýbali na povinných štúdijných sedeniach?"

Potterovo zamračenie bolo znepokojujúce, ale potom zjemnelo a Severus vypustil zadržaný dych: "Lebo aj ja by som mohol potrebovať pomoc?"

"Presne tak." Odmlčal sa, zvažoval svoje slová veľmi opatrne, potom pokračoval: "Vo vašom porušovaní pravidiel je zjavný istý vzor, pán Potter. Keď veríte, že vy ste jediná osoba zasiahnutá pravidlom, ktoré vám nevyhovuje, alebo by vás viedlo do ďalších problémov, je veľmi pravdepodobné, že ho neposlúchnete. Napríklad toto: pravidlo- ‘Žiadne jedlo, kým nebudú hotové všetky domáce práce' ste neposlúchli . . . koľkokokrát by ste povedali?"

Potter kŕčovite prehltol a bol dosť dlho ticho na to, aby mohol Severus dostať svoj hnev pod kontrolu, za čo bol vďačný. Práve, keď chcel chlapca ďalej pohnúť k odpovedi, Potter priznal tichým hlasom: "Veľakrát."

"Prečo?"

"Bol som hladný." Slová boli len tichým šeptom a nôž sa mu v ruke silno triasol.

Severus sa odvážil zatlačiť už len trochu. Poznal skutočný dôvod, lebo čítal medzi riadkami eseje, ale chcel, aby to chlapec priznal sám sebe. "Prečo ste jednoducho neposlúchli to pravidlo? Dostali by ste jedlo,keby ste dokončili všetky práce."

Potter pokrútil hlavou. "Nie vždy, dokonca ani keď som ich dokončil. A potom . . ." Pevne zaťal zuby. Červený v tvári, oči žiarili od hanby, odvrátil pohľad.

"A potom?" Pri pretrvávajúcom tichu Severus zostril tón. "Keď ste dokončili všetky práce, čo potom?"

"A potom na druhý deň ešte predĺžili ich zoznam!"

"Ah." Severus udržal svoju pevnú sebakontrolu – ktorú si na sebe cenil ešte odkedy bol on sám dieťa – len s ťažkosťami. Ale udržal svoj zdanlivý pokojný výraz, a dokonca sa mu podarilo zjemniť tón. "Takže to pravidlo nebolo vytvorené na to, aby ste sa zlepšili, ani aby vás udržalo bez zranenia, ale len aby vás potrestalo a ponížilo."

"Áno!" povedal Potter tvrdo a Severus bol rád, že vidí jeho vnútorný boj.

"A to je podstata problému, však? Vidíte niektoré požiadávky alebo pravidlá tu na Rokforte ako keby boli vytvorené aby vás potrestali alebo ponížili, aj keď v skutočnosti sú tu pre vaše bezpečie a/alebo zlepšenie."

Potter ťažko dýchal, nôž stále pevne zvieral, ale na moment zatvoril oči a pomaly sa nadýchol. Severus sledoval, ako znovu získava pokoj a bol - takmer - ohromený.

Pozorne sledujúc Potterov dych a červeň na lícach, Severus pokračoval tichým hlasom: "Napríklad to, že ste boli poslaný na ošetrovňu na kontrolu. Uisťujem vás, že ani madam Pomfreyová ani ja netúžime po tom, ponížiť vás za to, že máte bolesti, alebo potrebujete našu pomoc. Obaja pracujeme na tom, aby vám bolo lepšie, ale môžeme to urobiť iba s vašou spoluprácou. O tom sme diskutovali cez víkend, nie?"

"Áno, pane. Som pod vašim . . . dozorom?"

"ˇano. Ako profesor mám povinnosť a záväzok uistiť sa, že každé dieťa je sdravé duševne aj fyzicky, kým je na Rokforte. Rozumiete, čo to znamená?"

Potter prikývol a jeho slová boli váhavé, takmer podráždené. "Vy ste ma nezosmiešňovali, keď ste ma poslali  k madam Pomfreyovej."

"Správne." Severus sa pozrel dolu na zvitok. "A taktiež som vás nikdy nepovažoval za ‘uplakanca' keď ste potrebovali ošetriť bolestivú jazvu, ani za ‘skuvíňajúceho simulanta' keď ste potrebovali následnú kontrolu. Predpokladám, že takto vás nazvali iní pri niekoľkých príležitostiach?"

Potter znovu len pevneprikývol, ruky držal pevne po bokoch.

S ďalším pohľadom na zvitok Severus pokračoval: "Tiež ste predpokladali, že sa dostanete ešte do väčších problémov, ak ešte navštívite ošetrovňu. Keďže som bol práve ja ten, kto vám to prikázal, s kým by ste mali problémy?

Tento raz chlapec pokrútil hlavou, v jeho očiach zreteľný záblesk strachu.

Severus držal svoj pohľad. "Mal by som vám ozrejmiť, že ako vedúci Slizolinskej fakulty, tiež sledujem status vášho domáceho života počas prázdnin. Budem sa pýtať rovnaké otázky vašich príbuzných, keď ich navštívim."

"Nie! To nemôžete!"

Potter bol teraz viditeľne otrasený, ale Severus pritlačil: "Môžem, pán Potter, a urobím to. Takže mi ich môžete zodpovedať teraz."

"Nemôžete ich navštívíť!" zopakoval a znel takmer zúfalo. "Oni nenávidia mágiu a čarodejníkov a . . . jednoducho nemôžete!"

"Uisťujem vás, že sa nemám čoho báť od Muklov. A ak budú slušní, nemusia sa báť ani oni mňa."

Severus myslel toto uistenie vážne, aj keď mu to spôsoblo poriadne starosti. Ale oveľa viac chcel vidieť, či ten chlapec potvrdí jeho podozrenie, čo aj urobil.

V ďalšej sekunde sa Potterova tvár vrátila k prázdnej nezainteresovanej maske, ktorú už niekoľkokrát použil počas posledných dní, obzvlášť keď zistil, že sa nevyhne strašným okolnostiam. "Samozrejme, pane. Nechcel som vás uraziť."

"Ja viem," povedal Severus ticho. Nepohol sa zo dverí, kde začal čítať faganov zvitok, a teraz sa posunul vpred iba o jeden krok. Použil toľko pochopenia pre svoj výzor, koľko len mohol a čakal, kým sa Potter uvoľní natoľko, aby ho naozaj počúval. Tento fakt urobí pochopiteľným a neomylným. "Nemám v úmysle vydať vás na ich milosť bez akejkoľvek prípravy, buď na vašej strane alebo na ich. Ak sa k nim vôbec vrátite, nebudú môcť využiť proti vám ich hnev na mňa alebo na čokoľvek, čo im poviem. Rozumiete tomu? Žiadne dieťa v mojej fakulte nebude trpieť zneužívanie ani medzi stenami tejto školy."

Potterove ústa sa otvorili dokorán a teraz zízal na Severusa, ako kebybol Diabol sám. Potter mu neveril, úplne, to vedel, ale aspoň chcel dúfať, že sa veci doma zlepšia. "Ja . . . um, ďakujem vám, pane. . . ."

"Ale?"

Znovu zaťal zuby a potom Potter povedal: "Ale oni to poprú. Všetko poprú. Nesmiem o tom hovoriť, viete, o tom, čo sa deje doma. Čo ak . . . čo ak . . ?"

"Čo ak im uverím?"

"Áno, pane."

Severus sa pevne usmial. "Mágia je dobrá pre mnohé veci, pán Potter, nie len na to, potvrdiť v nejakej situácii pravdu. Uisťujem vás, že v tejto oblasti som veľmi kvalifikovaný. Dve kvapky Veritasera, napríklad . . ." Zmĺkol, vzdychol a na moment odvrátil pohľad, potom pokrútil hlavou a uznal, že chlapec už utrpel dosť apatie vďaka nemu. Dosť vyhýbavosti. Nastal čas, aby aj on priznal niektoré veci. "Okrem toho, ja vám už verím."

28.04.2012 11:30:19
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one