Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Keďže ste si trochu dlhšie počkali na pokračovanie a boli ste trpezliví, venujeme túto kapitolu všetkým, ktorí majú túto poviedku radi. Užite si to.

Dobby a Biggi

Zmĺkol, vzdychol a na moment odvrátil pohľad, potom pokrútil hlavou a uznal, že chlapec už utrpel dosť apatie vďaka nemu. Dosť vyhýbavosti. Nastal čas, aby aj on priznal niektoré veci. "Okrem toho, ja vám už verím."

Harry hľadel na profesora neistý, čo si má myslieť, vážne, lebo kto mu kedy vôbec veril? Okrem toho, Snape čoskoro zmení názor, ak navštívi Dursleyovcov a tí mu povedia o tom, aký je strašný, malý, monštrózny čudák . . . Harryho žalúdok sa stiahol už len pri tej myšlienke. Bude mať poriadne problémy, keď začnú prázdniny. Nikdy nemal napísať tú esej, mal namiesto toho prijať iný trest, alebo mal poriadne klamať a jednoducho súhlasiť s tým, aký je idiot notoricky porušujúci pravidlá, namiesto toho, aby ospravedlňoval svoje správanie poukazovaním na nezmyselnosť niektorých pravidiel.

Bol hlúpy, naozaj, a dnes poobede kvôli tomu zanedbal úlohu z Transfigurácie, aby urobil túto úlohu za trest. Ale odôvodnil si to, kým profesorka McGonagallová sa možno nahnevá, že úlohu nedokončil, Snape by bol poriadne jedovatý, ak by mu esej neodovzdal. Takže bolo ľahké sa rozhodnúť. Tak ako ísť včera večer na trest, ako mu predtým povedal Snape, namiesto toho aby išiel rovno do postele, ako mu prikázala madam Pomfreyová. Schopnosť uprednostňovať rôzne protichodné príkazy bola zručnosť, ktorú využíval časrto. Musel ju využívať u Dursleyovcov.

Ale aj tak, musel priznať, že výraz takmer pochopenia Harryho situácie preletel Snapovou tvárou, keď Harry protestoval proti jeho plánovanej návšteve . . . no, ten zvyšok takmer stál za to. Bolo to, ako keby Snape vedel. Vedel, aké budú následky pre Harryho. A – odváži sa myslieť si to? – skoro sa zdalo, že mu na tom záleží.

Nie že by to Harrymu do budúcnosti pomohlo.

Stále to isté, rozmýšľal, či by mohol mať trochu Veritasera, a či strýko Vernon nie je voči nemu imúnny. Chcel sa opýtať, či je Veritaserum v osnovách a kedy by ho mohli variť, ak by bolo, keď Snape otočil hlavu tak rýchlo, že si Harry myslel, že si zlomí väzy. Harry sledoval pohľad toho muža a zbadal ducha . . . nie, nie len nejakého ducha, ale Krvavého Baróna, preletieť cez dvere do triedy.

Harry pustil nôž, ktorý držal v ruke. S hlasným cinknutím dopadol na zem.

Duch sa na neho pozrel, hľadel tými temnými hlbočinami a Harry cítil, ako sa trasie. Snažil sa prestať, ale jeho svaly ho neposlúchali.

Niekde počul profesorov hlas: "Nie som si istý, či je najlepší čas."

"Nezmysel," povedal mu Krvavý Barón, pohľad vôbec neodvrátil od Harryho tváre. "Najlepšie je vyriešiť to hneď."

Snape vzdychol. "Dobre. Ale dovoľte mi aspoň priniesť Elixír na upokojenie, lebo sa ten chlapec pociká."

Predpokladajúc, že on je ten spomínaný chlapec, Harry sa naježil. Nikdy sa nepocikal . . . vôbec nie od strachu, a to už dlhé dlhé roky. Zamračil sa na profesora, ktorý sa na neho posmešne uškrnul. Po chvíli sa na neho Harry pochmúrne usmial a pokrútil hlavou. Zdalo sa, že tá urážka ho povzbudila a Snape to vedel. Huh.

"Som v poriadku, pane," povedal strnulo.

"Som si istý, že ste."

Harry na neho znovu zazrel.

Krvavý Barón sa smial, nízke chechtanie, z ktorého sa Harrymu ježili chlpy na rukách. "Vydel som v tebe tú vytrvalosť, chlapče," povedal hlasom zafarbeným humorom. "V tú noc." Jeho tmavé oči horeli čiernym ohňom. "Bola by hanba stratiť ťa."

"Čo . . . čo myslíte?"

Stále nepustil Harryho spod svojho blčiaceho pohľadu a povedal: "Dobrý profesor ti istotne vysvetlil, čo sa stalo? Prečo boli tvoje spomienky na piatkový večer pozmenené?"

"Nie," povedal Harry vyčítavo, odvrátil od neho pohľad, aby sa pozrel Snapovi do očí. "To neurobil."

Snape zazeral naspäť. "Nebol na to správny čas."

"Kedy by bol najlepší čas? Pane?"

Profesor zaťal čeľusť a vyprskol: "Keby som mal kompletnejšie informácie. Teraz je všetko len predpoklad."

"Nie všetko, Severus," povedal duch takmer káravým tónom. "Ja som ti predostrel niekoľko faktov."

"Prosím," povedal Harry a otočil sa Snapovi chrbtom, aj keď ho z toho zamrazilo na chrbte a otočil sa k duchovi. "Povedzte mi, čo viete."

"Tak dobre." Krvavý Barón prikývol s miernym úsmevom. "Posledný piatok som ti prišiel pomôcť, keď ťa napadli."

"Keď ma čo?"

"Napadli." Krvavý Barón zodvihol lesklú priesvitnú ruku. "Nie som si istý identitou nepriateľa, ale mám niekoľko predpokladov."

"Kto?" Niekto sa ho naozaj pokúsil zabiť? Žalúdok sa mu stiahol ešte viac a bol si skoro istý, že sa pozvracia.

"Všetko v pravý čas," povedal Barón. "Náhodou som si všimol, že prechádzaš okolo bytu . . . niekoho dávno mŕtveho a čudoval som sa, čo ťa zaviedlo tak ďaleko od domova a tak som sledoval tvoje kroky až kým si neprišiel k zdanlivému koncu chodby. Zjavne som nebol, jediný, kto tak urobil a skutočne úprimne ľutujem, že som si nevšimol, že ma niekto sledoval. Obávam sa, že až dovtedy, kým cezo mňa nepreletela prvá kliatba."

Harry zadržal dych, ale zdalo sa, že duch na niečo čaká. "Ale aj tak ma zasiahla, však?"

Krvavý Barón prikývol. "To by bol pre teba koniec," podotkol. "Znehybňujúca kliatba. Spadol si, samozrejme, perfektná obeť, a ja som mal len veľmi málo času zvážiť, čo urobím."

"A čo to bolo?" opýtal sa Harry, aj keď si bol skoro istý, že to vedel a takmer rovnako si bol istý, že hneď teraz ozvracia dlážku v celej triede. Triasol sa, spomenul si na ten čudný zvieravý pocit, keď duch prešiel cez neho a chlad po tom . . .

"Si v Slizoline, chlapče, nezáleží na tom, aké je to prekvapujúce, a ja som nemohol dovoliť, aby si prišiel k zraneniu." Vrhol pohľad na Snapa a zodvihol obočie. "Pravidlo číslo jeden, správne?"

Snape zavrčal odpoveď, čo mohlo byť: "Áno," alebo to mohlo byť: "Pohni si s tým, než ťa prekľajem až do budúceho týždňa." Bolo ťažké to rozoznať.

"Čo ste urobili?" opýtal sa Harry znovu. Ruky mal zaťaté v päste pevne po bokoch tela a bolesť z nechtov zarývajúcich sa mu do dlaní takmer stačila, aby sa mu netriasol hlas.

"Pomáhal som ti, môj chlapče." Duch sa mierne usmial. "Nikdy predtým som nič také neurobil, rozumieš, a nebol som si istý, či to bude naozaj fungovať -"

"ČO STE UROBILI?!"

"Prevzal som tvoje telo. Krátko. Kým nebezpečenstvo nepominulo."

Harry sa nadýchol. Aj keď nejako vedel, čo Barón povie, jeho priznanie aj tak trafilo Harryho do brucha ako kopanec od tučného bratranca. "A to prelomilo to znehybnenie?" opýtal sa plochým hlasom.

"Prelomilo. Tak som nás otočil a vyslali sme blokovacie kúzla a protikliatby a tiež niekoľko našich vlastných kliatob."

"My?" opýtal sa Harry, cítil sa trochu slabý.

"Moje znalosti, tvoja moc. A tvoj prútik," dodal skoro ako dodatočný nápad. "Fungovalo to oveľa lepšie, než som si dokázal predstaviť. Máš obrovskú moc."

On sa skutočne pozvracia. Niekde v zadnej časti mozgu, ktorá nebola prekliata, zistil že toto vysvetľuje, prečo bol taký ubolený a unavený, keď v tú noc zablúdil, a možno to vysvetľovalo tú ranu, ktorú získal. "Môže mi to jednoducho urobiť ktorýkoľvek duch?" opýtal sa, nenávidel, ako mu pri tej otázke preskočil hlas, ale potreboval vedieť, v akom je nebezpečenstve posadnutia – lebo tak to bolo, čisté a jasné – v budúcnosti.

"Nad tým by som veľmi nešpekuloval," vyhlásil Barón, ale potom povedal: "Ale, nie, Nemyslím si to. Si Slizolinčan a je to len vďaka mojej spriaznenosti s tvojou fakultou, že som bol schopný zostať v tvojom tele bez toho, aby som bol okamžite vypudený."

"Okamžite . . ."

"Vypudený." Tvár ducha jasne iskrila a mierne sa uklonil. "Zvádzal si boj hodný Chrabromilčana, Harry Potter, ak mi odpustíš tú poznámku. Proti mne. A moja moc pre tento plán je oveľa väčšia než u kohokoľvek iného."

Tie slová boli vyslovené bez akéhokoľvek náznaku arogancie, ale aj Harry mu úplne veril. Ale možno chcel, aby boli pravdivé. Museli byť, nie? Oh, bože.

"Keď som . . . prekonal tvoj nesúhlas, boli sme takmer nezastaviteľní."

"Kto to bol?" zašepkal Harry.

"Ah, to . . . Ešte som nebol schopný to rozlúštiť."

"Prečo nie?"

"Jedno z kúziel, ktorému sa podarilo preraziť cez našu obranu bolo Mätúce kúzlo. Poriadne mi to rozhádzalo spomienky."

"Aj mne."

Po prvý raz vyzeral Krvavý Barón nepohodlne. "Áno, dosť."

Harry zúžil oči. "Čo ešte? Urobili ste s nimi niečo vy?"

Odfŕknutie niekde bokom pripomenulo Harrymu, že túto diskusiu viedli pred Majstrom elixírov, a sotva potlačil trhnutie, keďže nebol počas celej tejto hádky veľmi zdvorilý. Ale horšie než to odfŕknutie bol žartovný hlas hovoriaci: "Tiež sa môžete priznať. Čoskoro to aj tak zistí. Ten fagan nie je taký hlúpy, ako vyzerá."

Krvavý Barón sa na Snapa hrozivo pozrel, na čo sa Snape iba uškrnul. Profesor mal naozaj celú škálu úškrnov. Dosť pôsobivé, naozaj. Harry sa čudoval, ako by na tento jeden reagoval strýko Vernon a takmer si želal, aby to mohol vidieť, a potom zistil, že mu myšlienky utekajú iným smerom a vyčistil si hlavu tvrdým potrasením.

"Vraveli ste?" súril Baróna.

"Ah, áno. Po tom, ako sme odohnali toho kriminálnika, ktorý ťa napadol a ja som chcel opustiť tvoje telo, obával som sa, že by sa ti ten zážitok mohol zdať trochu . . . znepokojujúci, a tak som ti odstránil spomienky na tú udalosť. Trochu nešikovne, priznávam, lebo som mal málo času a stále som bol zmätený. V tom procese si ma vypudil z tela a ja som sa ocitol voľný a netušil som, ako sa k tebe vrátim. Alebo k niekomu inému, naozaj." Posledná veta bola len tiché šomranie, o ktorom si nebol Harry istý, či ho mal počuť.

Harry zízal. "Prečo by ste sa chceli ku mne vrátiť?"

Krvavý Barón ukázal na svoju hruď, kde z otvorenej rany vytekala strieborná krv stálym prúdom. "Neúmyselne som ti zanechal memento našej spoločnej snahy."

Harry si položil ruku na habit, kde bol predtým nasiaknutý krvou. "Moja hruď."

"Áno. Neskôr som zistil, že si utrpel ujmu z tejto skúsenosti. Musím sa za to ospravedlniť a za to, že som k tebe neposlal niekoho zo zboru. Ale nebol som . . . niekoľko dní sám sebou."

"Ja . . ." Harryho bolela hlava od krútiacich sa a víriacich myšlienok, ale jedna vec bola perfektne jasná: Krvavý Barón mu zachránil život, pred kýmkoľvek, kto vrhol tú prvú kliatbu. "Nerobte si s tým starosti."

Tiché zachechtanie Majstra elixírov prinútilo Harryho otočiť sa k nemu, čo okamžite oľutoval, keď sa s ním celý svet naklonil. Pred pádom na tvár ho zachránilo to, že sa zachytil kraja lavice. Len tak tak. Držal sa obomi rukami, hánky mu obeleli a cítil sa malátne.

"Vydíte? Žiadny zmysel pre sebazáchranu, nech sa deje čokoľvek," povedal Snape s nechuťou.

Harry na neho znovu zazrel, i keď profesor ho videl takmer sa zabiť už dvakrát v rozmedzí dvoch dní, aj keď druhý raz nie vlastnou vinou. "Tak," povedal, ignorujúc Snapov komentár. "Čo budem teraz robiť?"

"S čím?" opýtal sa Snape so zdvihnutým obočím.

"S tým, kto sa ma pokúsil zabiť, pane. Nemôžem sa spoliehať na to, že mi bude Krvavý Barón pomáhať zakaždým, keď budem sám a niekto ma prepadne." Už len z tej možnosti sa roztriasol.

"Vy," povedal Snape, ukazujúc dlhým, úzkym prstom priamo Harrymu do tváre a on sa musel prinútiť, aby o krok neustúpil, "nebudete robiť nič okrem toho, že budete chodiť včas do postele, chodiť na vyučovanie a robiť si úlohy, ako to robí každé dieťa na tejto škole. Ja nájdem toho páchateľa bez vášho prekliateho hrdinstva, ďakujem veľmi pekne."

"Dobre," povedal Harry, vyprázdnil výraz tváre a uistil sa, že jeho hlas nenesie ani náznak zlosti, ktorú cítil. "To znie veľmi rozumne."

"Vy ste mimoriadne drzý."

"Áno, pane."

Krvavý Barón sa smial a Harry sa k nemu otočil vtedy, keď aj profesor Snape. "Ah, mladosť," povedal, stále sa chechtal. "Severus Snape, bolo by dobré, keby si si spomenul, čo som povedal počas našej predošlej konverzácie, skôr ako si urobil rozhodnutie, založené na tvojich emóciách."

"Také veci ja nerobím!"

"Nie? Ochraňoval by si chlapca tým, že by si ho nechal v nevedomosti? Je to tvoj dokonale premyslený plán?"

"Nepotrebujem odôvodňovať moje konanie práve pred vami!"

"Samozrejme, že nie," povedal Krvavý Barón ticho. "Ale mohol by si zvážiť veľmi reálnu otázku, ako presne sa ten chlapec ochráni, keď bude sám, ak nemá ani tušenie, kto po ňom ide."

Snape vyzeral ako keby sa ešte chcel hádať, ale Harryho nebavilo, že o ňom hovorili, ako keby tam ani nebol. "Ten chlapec by chcel vedieť, či je nejaký spôsob, ako ma od, er, odkliať, aby som si mohol spomenúť, kto ma napadol. Myslím, že ak som ho videl vtedy, keď aj vy. . ."

Na chvíľu vyzerajúc zaskočene – možno preto, že bol prerušený ‘drzým faganom' – než sa jeho výraz vrátil k prázdnej maske, ktorú nosil vždy, keď sa pohŕdavo neusmieval, Snape sa na Harryho na chvíľu zahľadel, než povedal: "Urobili ste to jeho vlastným prútikom?"

Krvavý Barón prikývol.

"Potom by som to kúzlo mohol zrušiť, použitím toho istého prútika." Vzdychol. "Ale to Mätúce kúzlo . . . uvidíme. Je možné, že budem môcť vidieť vaše spomienky, Potter, keď sa vrátia, dokonca aj ak vy k nim nemáte prístup. To v prípade, ak to dovolíte." Jeho pery sa skrútili, ako keby zahryzol do citrónu a Harry si bol istý že len zriedka – ak vôbec – žiadal od kohokoľvek povolenie skôr, než niečo urobil.

To, že teraz to urobil, znepokojilo Harryho len trochu. Ale aj tak pomaly prikývol. Teraz sa niekam dostanú. Kam, to netušil. Ale chcel tie spomienky späť. Potreboval ich. A s výnimkou toho, aby niekoho zabil, by urobil takmer čokoľvek, aby ich dostal späť. "V poriadku. Čo musím urobiť?"

14.05.2012 00:05:42
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (123 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one