Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitolku venujeme: kath, katie11, kali, grid, Nade, larkinh, cim, lupine, robin
Ďakujeme za komentáre k tej predchádzajúcej.

Biggi a Dobby

To, že teraz to urobil, znepokojilo Harryho len trochu. Ale aj tak pomaly prikývol. Teraz sa niekam dostanú. Kam, to netušil. Ale chcel tie spomienky späť. Potreboval ich. A s výnimkou toho, aby niekoho zabil, by urobil takmer čokoľvek, aby ich dostal späť. "V poriadku. Čo musím urobiť?"

Severus sa takmer usmial. Chlapcovi Ktorý Vyvádzal Duchov Z Konceptu určite nechýbala guráž. Znovu sa čudoval, prečo nebol Potter zaradený do Chrabromilu . . .  napriek tomu, že jeho esej viacerými spôsobmi dokázala, že sa veľmi dobre hodil do Slizolinu. Severus Barónovi nepovedal pravdu celkom, keď povedal, že chlapec nemá žiadny zmysel pre sebazáchranu. , lebo ukázal, že uprednostňoval požiadavky iných tak, aby bol jeho život prijateľný. Tiež používal dosť sofistikovaný systém, aj keď by to Severus nikdy nepriznal.

Rozhodol sa, že tento týždeň navštívi Dursleyovcov, a beda im, ak ich neprinúti vidieť zmysel v konaní s dieťaťom, ktoré im bolo zverené do opatery.

Ale Potter čakal – ako aj Krvavý Barón – a Severus nastavil dlaň. "Dajte mi svoj prútik."

Potter zaváhal, potom siahol do vrecka a vytiahol von jedenásť palcov cezmíny. Severus ovinul svoje elixírmi svafbené prsty okolo neho, ale Potter ho nepustil, kým nad ním Severus nezodvihol obočie. Chlapec so zamračením pustil svoj koniec prútika.

"Upracte to ti a potom prídite a posaďte sa sem," povedal Severus a ukázal na najbližšiu stoličku. Pripravil svoju myseľ na Legilimenciu, kým chlapec upratoval zvyšok nenakrájaného Murtlapa, zatvoril nádrž a dôkladne vyčistil nože a stôl, než sa vrátil, aby sa posadil. "Teraz. Pozerajte sa mi do očí, Potter, a pokračujte v tom. Ja budem hľadať vaše spomienky na tú noc. Najprv sa pokúsim zvrátiť Obliviate, a ak to nebude stačiť, použijem Legilimenciu, aby som vošiel do vašej mysle a pohľadal tie spomienky a možno ich vytiahol vpred. Rozumiete?"

"Nie." Chlapec sa na neho smutne usmial. "Ale je to tak trochu nad moju úroveň, takže asi ani nemám šancu, však?"

"Naozaj nie," Severus priznal, opäť raz ohromený tým, že Potter je aj napriek tomu pripravený pokračovať.

"Som pripravený," povedal a ruky položil na stôl.

Severus o tom pochyboval, ale zoberie, čo môže dostať. "Skúste sa uvoľniť, ale držte oči otvorené tak veľmi, ako len dokážete. Môže sa to . . . zdať trochu cudzie." Chlapec prikývol a držal pohľad a Severus nemal dôvod odkladať to: "Restutio Facultas."

Skladať naspäť spomienku po použití Obliviate nikdy nebolo ľahké, a tiež to nie vždy bolo možné. Použitie pôvodného prútika urobilo úspech trochu pravdepodobnejším. Dobrovoľný subjekt ešte viac. Ale aj tak, Severus by vždy radšej pripravoval naraz sto nepatrne odlišných elixírov, každý so sériou zhodujúcich sa pokynov. Musel by uchopiť rukou každú prísadu, pridať ju v správnom čase do správneho kotlíka a posunúť sa k ďalšiemu kotlíku dosť rýchlo na to, aby ich všetky udržal v správnom stave. Nebolo tu miesto na omyly.

Presne tak aj v chlapcovej mysli, musel zobrať tento obraz, tamto gesto, tento odraz svetla a ten útržok zvuku, všetky s podobným magickým podpisom, ktorý určoval ich spojenie s danou spomienkou, zničenou pomocou Obliviate, a potom ich usporiadať, v správnom čase, aby spomienka nasledovala v súdržnej celistvosti. Chyba by mohla znamenať čokoľvek od vymazania ďalších spomienok, až po spôsobenie toho, že by myseľ uviazla v jednej obnovenej spomienke, a stále dookola ju prehrávala, navždy, alebo až po virtuálnu lobotomizáciu mysle.

Bola to vyčerpávajúca a namáhavá práca, ale aj tak, ak sa podarila, konečný výsledok bol veľmi uspokojujúci. Po celý čas mal pokušenie, prezrieť si iné Potterove spomienky, kým mal neobmedzený prístup, ale vlastne na to nemal čas ani energiu na takú slobodu a udržoval svoje sústredenie na opravu Barónovho diela.

Sťažka dýchajúc a s obrovskou bolesťou hlavy, keď konečne opustil chlapcovu myseľ a ukončil kúzlo, Severus povolil zovretie cezmínového prútika. V ruke mal kŕč a nechty mal bledomodré.

A Potter . . . Potter bol zhrbený na stoličke, s otvorenými ústami a vyzeral veľmi podobne tomu, že ho Severus úplne zbavil mysle. Z kútika úst mu vytekal pramienok slín.

Dočerta!

Severus sa ponáhľal k nemu a nadvihol mu jedno opuchnuté viečko, potom druhé, jeho zreničky boli rozšírené, ale stále reagovali. Nahmatal mu pulz a povedal: "Potter. Harry! Počuješ ma?" keď chlapcov hltan reflexívne prehltol pod jeho prstami. Povedz niečo, dočerta.

Jeho zamrmlané: "Bolí," bolo asi najlepšie slovo, aké kedy počul.

"To si myslím," zamrmlal Severus. "Bude to lepšie." Aj keď sa snažil byť jemný, keď pre nič iné aspoň pre Potterov vek, táto procedúra, podľa jeho vlastnej skúsenosti z toho, že bol na opačnom konci, bola veľmi podobná tomu, ako keby mal v mozgu ostré britvy, ktoré z neho tu a tam kúsok odkrojili a potom sa tie kúsky zlepili dokopy.

"Accio Solamen Venenum," povedal a nastavil dlaň, ktorou kontroloval pulz. Ľahko chytil elixír proti bolesti, odzátkoval ho ukazovákom a palcom a lriložil ho Potterovi k perám. "Vypi to."

"Čoeto?" opýtal sa a odvrátil hlavu.

"Elixír proti bolesti, pán Potter. Ubezpečujem vás, že v dnešnom pláne nemám otráviť vás."

"Ako žaby," povedal chlapec a Severus sa zamračil. Naozaj to zbabral?

"Nie, ako elixír proti bolesti," povedal. "Teraz to vypite a potom sa porozprávame," ovšem pokiaľ som nedopatrením nepoškodil vašu schopnosť uvažovať a formovať vety.

Potter zvraštil tvár, ale tento raz nechal fľašku prísť až k jeho perám a všetko vypil. Severus počkal niekoľko minút, aby elixír zaúčinkoval. V jednej chvíli cítil ako ho skúmajú odsudzujúce oči, zazrel na Krvavého Baróna. Keby nebolo jeho poondiateho Obliviate, toto by bolo oveľa jednoduchšie. Barón sa len opieral – celkom nenútene a očividne popierajúc zákony ektoplazmických bytostí – o stenu pri dverách, jeho tvár tak prázdna ako Severusova v jeho najlepších dňoch. Ale jeho oči . . . utrápené to celkom nevystihovalo.

Konečne sa chlapec na stoličke narovnal, ale niekoľkokrát si rukou pošúchal jazvu, ako keby ho bolela a oči za jeho nehodiacimi sa okuliarmi mal privreté pevnejšie než  obvykle.

"Lepšie?"

"Ánopane," povedal Potter, stále trochu zle artikuloval.

Pamätáte si vaše meno?"

"Bo . . . Harry Potter, pane."

Čo chcel povedať? "A pamätáte si, kde ste?"

Potter si prstami pošúchal oči a prikývol. "V triede. V žalároch."

"Správne. Teraz, pamätáte si, čo sme práve robili, vy, Krvavý Barón a ja?"

"Pokúšali sa . . ." Potter znel dosť unavene. "Získať spomienky."

"Áno. A máte ich teraz?"

"Ja . . ." na Potterovom čele sa sformovali vrásky a znovu si pošúchal jazvu.

"Bolí vás jazva?"

Prikývol. "Ako počas nočnej mory."

"Tej, po ktorej som vás našiel zobudeného?"

"Áno pane."

Severus sa zamračil ešte viac. Také sny určite nemohli byť spojené s jazvou po kliatbe, alebo áno? Pozrel sa na Baróna a bol prekvapený, keď ho teraz našiel bližšie, vznášal sa takmer vedľa toho fagana. Pohľad držal na Barónovi a povedal: "Čo si pamätáte o tej nočnej more?

"Zelené . . . zelené svetlo. A . . . a muža s haďou tvárou. . . . Smial sa."

Severusov pohľad okamžite prešiel na chlapcovu tvár, začínajúci pocit zdesenia mu vzal dych. Potter bol určite príliš mladý na to, aby si to pamätal. Vedel vôbec, čo ten sen znamenal A teraz, ak ho po tom bolela jazva a tí dvaja boli spojení . . .

Chlapec sa triasol a Severus vybral svoj prútik a vyčaroval jednoduché ohrievacie kúzlo, aj keď vedel, že aspoň časť Potterovho chvenia nebola spôsobená chladom. "Teraz si spomínate na ten boj v žalároch?" opýtal sa ticho.

S rýchlym trhnutím hlavy Potter povedal: "Áno, pane," cez zaťaté zuby.

Nahnúc sa dopredu, Krvavý Barón natiahol striebristú ruku k Harryho tvári. "Povedz mi, dieťa, kto nás napadol?"

Potter sa odtiahol, oči mal doširoka otvorené a zaostrené po prvý raz, odkedy Severus opustil jeho myseľ. Rukami si objal brucho, klasická snaha o sebazáchranu. "Ja . . . ja neviem, n-naozaj. Bola t-t-tma, kde stál. Ale nie iba ako mimo fakle. Skutočná tma."

"Magická?" uvažoval sa Severus nahlas. "Obscuro alebo Ignotos?"

"Možno." Krvavý Barón výrečne mykol plecom. Posunul sa ešte bližšie ku chlapcovi. "Počul si jeho hlas?"

"O-on bol ako had," povedal Potter, končatiny sa mu triasli ešte viac. "Samé syčanie."

Zízajúc sa Severus posadil na stoličkur. Bola to Parselčina? Vrátil sa nakoniec naozaj Temný pán? Len pri tej myšlienke sa jeho vnútornosti zmenili na ľad. Pomaly, neukížuc nič z toho strachu a zhnusenia, ktoré cítil, povedal: "Znel ako had. . . . Rozumeli ste, čo hovoril?"

Potter prikývol. "Bolo to len sičivé s extra eskami."

Tak teda nie Parselčina, nemohol si ani predstaviť, že by bol ten chlapec Parselan. Možno nejaký imitátor? Niekto, kto chcel, aby si Potter myslel, že je temný pán? Tá možnosť bola skoro rovnako zlá, lebo to by znamenalo, že sa podarilo Smrťožrútovi preniknúť cez ochrany školy, aj keď Severus dúfal, že on je jediný skutočný Smrťožrút v zbore.

Keď sa chlapec začal triasť ešte viac, Severus privolal domáceho škriatka a prikázal mu, aby im priniesol kakao a niečo na zobnutie pre chlapca. Keď dorazil a Potter mal v rukách šálku s horúcim nápojom, aby mu pomohla zahriať sa, Severus povedal: "Povedzte mi, na čo si pamätáte."

A tak to urobil. Potterov príbeh presne zodpovedal tomu, čo povedal Barón, a dobre si pamätal, aké kúzla boli použité proti nemu, a ktoré on a duch spolu použili, ale ani on nemal lepšie tušenie o identite páchateľa, než Barón. Jeho hlas zosilnel a bol istejší, keď hovoril a po niekoľkých minútach sa prestal triasť. "Nie som si istý, či by som dokázal tie kúzla urobiť znovu tak dobre, ale myslím si, že poznám základné pohyby prútikom, dokonca aj pre tie posledné," priznal, keď dokončil rozprávanie.

"To vám príde vhod, ak vás bude nabudúce niekto obťažovať," povedal Severus. Stále mal veľa otázok, ale už bolo neskoro. "Chcel by som si prezrieť tie spomienky, pán Potter," povedal, keď chlapec dopil poslednú trochu jeho tretieho kakaa. "Verím, že mi to pomôže zistiť, kto bol ten útočník. Mohol by som spoznať jeho hlas." Aj keď pri Merlinovi dúfal, že nie.

"Um, okej." Potter odložil šálku a zhlboka a nadýchol, jeho pohľad bol ostražitý, ale rezignovaný, keď sa pozeral Severusovi do očí.

"Nie dnes," povedal Severus, potlačil grimasu nad Potterovou ochotou podstúpiť ďalšiu procedúru tak skoro. "Zajtra počas vášho trestu bude dosť skoro. Už je po večierke a vy ste unavený, a ja tiež. Odprevadím vás do izby."

Úľavu, ktorá prešla Potterovou tvárou, nebolo možné prehliadnuť, ale prikývol a vstal. "Áno, pane. Ďakujem."

"To . . ." Severus sa odmlčal, snažil sa zistiť, prečo presne si myslí, že potrebuje chlapca upokojiť, ale potom skončil so sebareflexiou a povedal: "To, že si pozriem tú spomienku, nebude také bolestivé, ako bolo dnešné hľadanie. To by sme už nemali robiť."

"Oh, dobre."

S jedným z jeho menej krutých úškrnov, Severus vstal zo stoličky oproti chlapcovi a prikývol Krvavému Barónovi na ceste z triedy. Barón naklonil hlavou a v jeho tmavom pohľade bol prístup; duch bude ochraňovať jeho Slizolinské dieťa tak, ako to len bude možné, kým nenájdu toho vraha.

Práve pred portrétom Hadej jamy, Severus zastavil chlapca s rukou na jeho ramene. "Potter . . . nikomu nespomínajte obsah vašich spomienok . . . alebo zjavnú účasť Krvavého Baróna pri tom útoku."

Potter sa mierne usmial. "Ja viem, pane. Nie som taký hlúpy, ako vyzerám pamätáte?"

Severus si odfrkol a pokrútil hlavou. "Drzý fagan. Choďte do postele, žiadne postranné vychádzky. A pokúste sa nezabiť pri zajtrajších Metlobalových skúškach."

Potter sa na neho naozaj usmial. "Áno, pane. Dobrú noc."

Portrét sa za chlapcom zatvoril skôr, než mu Severus odpovedal. "Dobrú noc, Harry."

22.05.2012 16:11:02
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (123 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one