Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Táto kapitola je len a len pre: Nade, kali, denice, Lupinu a cim. Veľká vďaka za vaše komentáre.

Biggi a Dobby

Severus si odfrkol a pokrútil hlavou. "Drzý fagan. Choďte do postele, žiadne postranné vychádzky. A pokúste sa nezabiť pri zajtrajších Metlobalových skúškach."

Potter sa na neho naozaj usmial. "Áno, pane. Dobrú noc."

Portrét sa za chlapcom zatvoril skôr, než mu Severus odpovedal. "Dobrú noc, Harry."

Aj keď bol vyčerpaný, Harry nemohol v tú noc zaspať. Stále si prechádzal vrátené spomienky na ten útok, ako aj pocit, keď sa Krvavý Barón usídlil v jeho tele. Pravdu povediac, bol skutočne veľmi nešťastný z celej tej epizódy, aj keď mu to zachránilo život; nenávidel, keď nemal kontrolu a Barón si z neho vzal každý kúsok, a potom mu vymazal spomienky. Bolo to neznesiteľné a okrem toho nefér.

Keď konečne zaspal, jeho sny boli nesúvislé a plné cudzích zvukov a farieb, a zanechali mu neurčitý pocit na druhý deň ráno, ktorého sa nezbavil ani keď vstali aj ostatní.

Nepomohlo, že Zabini na neho hneď zaútočil. Harry si stále zbieral toaletné potreby, aby sa mohol ísť osprchovať, keď jeho spolubývajúci povedal: "Ak sa nemieniš ukázať v našej študijnej skupine, Potter, tiež by si v nej nemusel byť. Aj tak by sme tam mali radšej niekoho iného."

Zarazený, aj keď sa pokúšal nedať to najavo, Harry povedal, "Tak potom by si možno mohol dať návrh nášmu vedúcemu fakulty. Mohol by si ho požiadať, aby ma z trestu uvoľnil skôr, aby som vám mohol pomáhať pri učení."

"Nepotrebujem tvoju pomoc, aj keby bola trieda plná retardovaných muklov po celé roky," zavrčal Zabini. "Si beznádejný."

"Ale nie zbytočný."

"O čom do pekla to točíš, polovičný?"

Harry sa uškrnul, vedel, že nič toho tmavovlasého chlapca nevytočilo tak, ako keď si z neho niekto uťahoval. "Nič viac, než si myslíš. A mimochodom, nie že by na tom záležalo, ale obaja moji rodičia boli čarodejníci, tak keď už, som trojštvrtinový. Je mi jasné, že je to vyššia matematika, takže -"

"Ty malý sk -"

"Drž hubu, Zabini," zavrčal na neho Teddy. Prútik mal vonku, ale na nikoho ním nemieril, len ho prirodzene držal v ruke, keď sa opieral o stenu, ako keby mu na ničom nezáležalo. "Už sme všetci trochu unavení z tvojej papule."

"Môžeš to povedať ešte raz," povedal Draco. Blondiakove oči boli napoli prižmúrené, ale stále hľadel na Zabiniho.

Teddy sa uškrnul a povedal: "Už sme všetci trochu unavení z tvojej papule."

"Prečo sa zastávate tejto špiny, há? Ocko ti povedal, aby si sa na neho nalepil?" Zabini zazrel na Draca, ako keby ho nejakým spôsobom podviedol.

Draco mykol plecom úplne nenútene. "Slizolinčania musia zostať na vrchu a počul som, že je dobrý stíhač. Myslím, že dnes uvidíme."

Hľadiac na neho Harry premýšľal, prečo to hovorí, keď mal byť naštvaný, že sa Harry dostal do tímu, ako mu povedal Teddy, keď bol na ošetrovni. Ale možno ho Draco nemal rád pre niečo iné. Alebo možno . . . Harry vzdychol. Stále ho bolela hlava a bol unavený z premýšľania nad tým. "Pozri, Zabini, ja sa s tebou nechcem biť. Boli sme tu len týždeň, a ešte nám zostáva sedem rokov. Ja, by som s tebou radšej vychádzal, než nie."

"Tak potom skús radšej to nie." Zabini sa otočil a vyšiel z ich izby.

Harry sa zamračil, ale pokrútil hlavou. Bola to len hlúpa rivalita a on na to nemal čas ani energiu. Ale Zabini ho zrejme nenapadol, pokiaľ nebol oveľa lepší duelant prútikom, než ústami. Otočil sa k ostatným a povedal: "Vďaka za pomoc, ale nechcem, aby ste si ho pohnevali."

Teddy sa zasmial. "On nemá dobrú stránku. On nenávidí úplne všetko."

"No tak to je povzbudzujúce," povedal Harry.

Draco sa zasmial tiež a všetci traja nechali Crabbea a Goyla chrápať, keď vyrazili do kúpeľne. Zabini už bol v sprche a valila sa odtiaľ para. Ostatní sa vyzliekli a Harry bol rád, že madam Pomfreyová sa postarala o modriny z útoku, tak nemusel trpieť zízanie ostatných.

Draco sa postavil do boxu vedľa neho a keď obaja pustili vodu, povedal: "Tak, počul som, že dnes budeš pomáhať pri prijímačkách do tímu."

"Hej, Marcus . . . er, prefekt Flint chcel, aby som pomohol podporiť každého, kto bude chcieť hrať ako Chytač alebo Odrážač." Slabo sa usmial, zrazu pochopil, odkiaľ pochádza Dracovo nové kamarátske správanie. "Chceš to skúsiť?"

"Jasné. Teda, môj otec hovorí, že by som mohol byť Stíhač, alebo Chytač, tak som si pomyslel, prečo nie? Nebolo by to super, keby sme sa my dvaja prváci dostali do tímu?"

"Uh huh." Myslel si Malfoy, že bol rafinovaný? Harry vzdychol a vypol sprchu, potom sa rýchlo obliekol a usadil sa v klubovni so zanedbanými úlohami. Zobudil sa skoro a podarilo sa mu spraviť väčšinu eseje z Transfigurácie, ale v Histórii mágie mal stále veľa zameškaného. S jednou vecou a druhou, mal pocit, že to nikdy nedobehne.

Teddy sa k nemu pripojil trochu neskôr, s knihou z Elixírov a spolu si v tichosti čítali, kým nebol čas ísť na raňajky. V tom čase už bola klubovňa poriadne plná a hluk dosiahol bod, kedy už nebolo možné čítať si.

Keď prechádzal okolo, aby každého pripravil, Marcus Flint povedal, "V poriadku, Potter?"

Harry sa na neho pozrel a usmial sa na chlapcovom zamračení. "Áno, prefekt Flint. Som v poriadku."

"Kapitán Flint pre teba, Potter." Zamračil sa na Teddyho. "Ale iba pre teba, nezabudni."

Harry zadržal zachechtanie. "Áno, okej. Vďaka."

"Dobre!" zvolal Flint. "Do rady a ideme!"

Raňajky boli relatívne tiché – prinajmenšom pri Slizolinskom stole. Harry zobal nejaký toast, vôbec sa necítil hladný a ostražito sledoval, ako sa Krvavý Barón vznáša nablízku, aj keď duch neprestal rozprávať.

"Videl si ho v poslednej dobe?" opýtal sa Teddy tichým hlasom.

"Hm?"

"Baróna. Znovu sa ukázal a Zloduchovi ukázal, kam patrí. Opýtal si sa ho, či vie, kto ťa napadol?"

"Hej . . ." Harry sa odmlčal, rýchlo premýšľal. Nikomu nemal hovoriť, čo sa stalo. Ale Teddy – a Millie – obaja o tom už niečo vedeli. "Ale ani on nevedel viac, než ja, naozaj," povedal nakoniec, čo bola pravda. Tak trochu. "Profesor Snape povedal, aby som dával pozor na to, kto by sa mohol snažiť dostať ma."

"Hhhh."

Harry sa zachechtal. Ale keď myslel na ten útok, napadlo mu niečo iné. "Hey, Teddy, ty si mi neposlal čokoládové žabky, však? Keď som bol na ošetrovni?"

"Nie." Teddy sa na neho zamračil. "Povedal som ti, že nedávam sladkosti ufňukancom."

"Hej, ja viem. Ale niekto mi tam nechal ďalšiu krabicu čokoládových žabiek a nenechal tam odkaz, tak . . ."

"Myslíš si, že sa s nimi mohlo manipulovať?"

"Myslel som, že možno."

"Priniesol si ich späť na internát?"

Harry prikývol. "Ale inak som sa ich nedotkol."

"Okej, to je dobre. Môžeme na ne použiť nejaké diagnostické kúzla. Skontrolovať kliatby a podobne. Mám niekoľko vecí, ktoré môžeme vyskúšať, ale budem to musieť ešte skontrolovať v knižnici. Teraz, dnes večer máš Metlobal, tak ak to chceme spraviť čo najskôr . . ."

"Počas voľnej hodiny?"

"Mm-hm. Prídi za mnou do knižnice a môžeš mi pomôcť hľadať."

Harry znovu prikývol, ale vnútorne oplakával stratu ďalšieho času na učenie.

¡¢

Hľadať diagnostické kúzla v knižnici bola skoro taká sranda, ako to znie. Teddy sa zdal byť fakt dobrý v rešeršovaní, a tak vyberal z políc knihu za knihou a kládol ich na stôl, ktorý obsadili. Harry priniesol krabicu so žabkami z ich izby a začali ľahkými kúzlami, ktoré Teddy už poznal, ako Revelio a Finite Incantatem, a prepracovávali sa k špecifickejším druhom diagnostiky, ako hľadanie jedov (Ostendo Virum) a jednotlivých kliatob (Quiest Vomica).

Ale žiadne z nich neodhalilo nič zvláštne.

"Priznaj si to, Harry," povedal Teddy, keď vracali knihy do poličiek asi o hodinu neskôr, "niekto ti dal perfektne normálnu krabicu čokolády. Možno tajná ctiteľka alebo niečo také."

"Hej." Harry sa smial. "Iste." Schoval krabicu do tašky a odišli na Herbológiu. Naozaj bol rád, že tie sladkosti neboli otrávené ani prekliate, ale kto mu tú krabicu mohol dať? Chvíľu premýšľal nad možnosťami a potom to vzdal. Ak to bola tajná ctiteľka, dúfal, že mu dá viac indícií o svojej identite. Alebo možno že existuje kúzlo, ktoré by to dokázalo zistiť. To posledné povedal nahlas a Teddy prikývol, uvažoval. Harry dodal: "Ty už poznáš veľa kúziel. Učili ťa rodičia?"

Teddy sa na neho pozrel: "Môj otec, väčšinou."

Harry prikývol, zistil, že je niečo, čo mu Teddy nepovedal, ale už boli skoro pri skleníkoch, a hodina bola dosť zaujímavá, aby udržala jeho pozornosť zamestnanú.

Po obede a Histórii mágie Harry vyrazil do šatní na Metlobalovom ihrisku. Marcus chcel, aby mali  všetci súčasní hráči oblečené dresy počas prijímačiek. Harry bol nervózny a triasli sa mu ruky, keď si obliekal svoj zeleno strieborný habit, ktorý, vraj, Snape musel prispôsobiť, aby mu sedel, lebo bol oveľa menší než ich predošlý stíhač. Keď mal natiahnuté aj rukavice, vyšiel na ihrisko s ostatnými, vzal si jednu zo školských metiel, lebo ako prvák nemohol mať svoju vlastnú, a čakal, kým im dá Flint pokyny.

Vonku čakalo viac ako dvadsať Slizolinčanov, aby sa pokúsili dostať sa do tímu, vrátane Draca a ďalších dvoch prvákov. Všetci vyzerali lačne kvôli príležitosti dostať sa do tímu. Draco vyzeral naozaj vyhladovane.

"Takže, vy všetci," povedal Flint uchádzačom, "nasadnite a šesťkrát obleťte štadión. Ak sa udržíte na metlách tak dlho, postúpite k ďalšiemu testu."

Niekoľkí sa zachechtali, keď skupina vysadla na metly a vzniesla sa do vzduchu. Začali všetci takmer naraz, ale rýchlo sa preriedili, keď sa rýchlejší a sebaistejší letci ujali vedenia na čele skupiny, lietajúcej okolo ihriska.

Medzitým sa Flint otočil k súčasnému tímu. "Bletchley, teba chcem ako Brankára, očividne. Nenechaj žiadneho z tých nových sopliakov dostať sa za teba, lebo inak sa porozprávame, jasné?"

"Hej." Flint na neho vrhol chladný pohľad a Bletchley dodal, "Kapitán," skôr, než mu to musel Flint pripomenúť.

"Pucey, ty dnes budeš Odrážač, s Boleom a Higgsom-"

"Traja Odrážači! Čo to-"

"Urobíš, ako ti poviem, Pucey, bez papuľovania, alebo hneď teraz môžeš opustiť ihrisko. Potrebujeme aby boli Dorážačky tvrdé a rýchle. Traja Odrážači oddelia zpomedzi hráčov slabochov dosť rýchlo."

Pucey vystrúhal grimasu, ale nič viac nepovedal a Harry stál úplne ticho, takže sa nezdalo, že by chcel protestovať.

"Potter, od teba chcem len to, aby si hľadel len na Strelu. Myslíš, že to zvládneš?"

"Áno, kapitán."

Flint mu venoval neoblomný úsmev. "Poďme na to, páni."

Nasledujúce dve hodiny boli plné krvi a potu a násilne nechutné pre tých, ktorí sa chceli dostať do tímu, aspoň podľa toho, čo mohol povedať Harry zo svojho pohľadu, vysoko nad nimi. Hľadal Strelu a chytil ju viac než tucetkrát, než mu Flint prikázal blokovať cestu tým nádejným, tak že im vletí do cesty a zaskočí ich, vždy keď bude môcť. Niekoľkí hráči museli opustiť ihrisko, aby odišli rovno na ošetrovňu, keď ich trafila Dorážačka, narazili do hráčov, alebo klesali príliš ospalo a nestihli sa včas zodvihnúť a dopadli na zem. Pätnásti, ktorí vydržali, museli útočiť na Bletchleyho, kým na nich útočili všetci traja Odrážači ako aj Harry. Každý, kto neskóroval aspoň raz, bol automaticky vylúčený.

Nakoniec zostali už len traja.

Marcus si ich prehliadol. Jeho výraz bol rovnako neľútostný, ako celé popoludnie. "Dobre. Malfoy a Wilkes, vy budete náhradníci. Očakávam, že budete na každom tréningu a budete trénovať rovnako Triafača aj Odrážača, takže budete môcť zaskočiť v prípade zranenia. Rufford, ty si nový Triafač. Všetci sa nechajte odmerať na uniformy a budete na tréningu vo štvrtok o siedmej, jasné?"

"Jasné, kapitán," povedal Draco s ružovými lícami a potešený a ďalší dvaja, obaja štvrtáci, súhlasili.

"Všetci do spŕch," povedal im Flint a odkráčal.

Draco sa na Harryho uškrnul, keď kráčali do šatní, plecom do neho kamarátsky drgol. "Ja som vedel, že sa dostanem do tímu!"

Harry sa uškrnul, šťastnejší, než by dokázal povedať, že s ním bude hrať ďalší prvák. Nemal rád ten tlak spôsobený tým, že je "najmladší Stíhač za posledných sto rokov," a Draco vyzeral, že si tú pozornosť užíva. Naozaj si to pri večeri vychutnal.

Ako gratuláciu mu dal Harry niekoľko žabiek z krabice, ktorú celé poobedie vláčil so sebou. Nepochybne spoznajúc tú krabicu, Teddy zodvihol obočie v tichej výčitke. Ale aj keď obaja dôkladne sledovali Draca, nič zlé sa nestalo, keď tie sladkosti zjedol, tak Harry usúdil, že aj zvyšok bude naozaj v poriadku. A nikto pri stole na tú krabicu nehľadel inak, než zvedavo, ak vôbec, tak Harry predpokladal, že to nebol nikto zo Slizolinu, kto mu ju dal. Čudné.

¡¢

Po večeri Harry odkráčal do Snapovej pracovne na trest. Jeho kroky sa trochu vliekli a ak by mal povedať pravdu, povedal by, že sa bál. Ten proces zrušenia Obliviate, minulý večer, veľmi bolel, ako keby mu niekto krájal mozog na kúsky, ako dusenú šunku, a aj keď to robil ostrými precíznymi rezmi, stále tam viseli kúsky ako obnažené nervy.

Pri pomyslení na to, že by to robili znovu mu bolo zle, naozaj, a na niekoľko dlhých momentov sa zastavil, kým zaklopal na dvere pracovne. Snape povedal že to, nech je to čokoľvek, čo budú robiť dnes, nebude bolieť tak veľmi. Naozaj si nevedel predstaviť, že by niečo mohlo bolieť ešte viac.

Pri profesorovom zavolaní: "Vstúpte," otvoril dvere a vošiel do miestnosti. Všimol si, že Krvavý Barón tam už bol, vznášal sa neďaleko Snapovho stola. Na rozdiel od toho, keď sem Harry prišiel minulé razy, dnes Snape neznámkoval žiadne papiere a vzhliadol k nemu, namiesto toho, aby nechal Harryho čakať.

Vďaka bohu.

Snape vytiahol prútik, a skôr, než sa stihol Harry uhnúť z cesty alebo vôbec sebou myknúť, použil niekoľko kúziel na dvere. Umlčiavacie a privátne ochranné kúzla, predpokladal. . . to umlčiavacie, obzvlášť, poznal a uvedomil si, že ho ten útočník použil na chodbu, keď bojovali, ako jedno z prvých kúziel.

"Sadnite si," povedal Snape a ukázal na stoličku pred jeho stolom. Harry poslúchol a Snape ho niekoľko minút sledoval. Harry sa mu nepozeral do očí, nechcel toho muža znovu pustiť do svojej hlavy, nechcel cítiť tú mučivú bolesť ako predtým. "Nebojte sa. Toto nebude bolieť; Povedal som vám to."

"Ánopane," povedal Harry bez dychu. Ruky mal schované v rukávoch habitu a pevne zvieral látku, aby zostala na mieste. "Ale tiež ste povedali, že to predtým môže byť trochu zvláštne."

Pauza, potom: "Áno, povedal. Nebol som si. . . vedomý, koľko bolesti budete cítiť."

Harry pokrčil nos. "Takže myslíte, že som len slaboch?"

"Vôbec nie. Verím, že mám iný meter na posudzovanie levelov bolesti, než väčšina ľudí."

"Čože?"

"On myslí," prehovoril Krvavý Barón, "že bol príliš často vystavený bolesti na to, aby rozumel, čo je normálne. A nechcel ťa zraniť."

Snape na ducha zazrel. "Požiadal by som vás, aby ste nestrkali nos do mojich záležitostí, keby som si myslel, že by to pomohlo."

"Nepomohlo," povedal Barón priateľsky. "Nie tento raz. To na čom záleží, je ten chlapec."

Snape zavrčal niečo, čo by mohol byť súhlas s duchovymi slovami, alebo možno že len dostal kopanec do hrude. Tak či tak povedal: "Ale ako som vám povedal predtým, pán Potter, to čo budeme robiť dnes, nebude také ako včera. Nie, pokiaľ sa nebudete proti mne brániť."

Harryho vnútronosti zamrzli. "Prečo . . . prečo by som sa mal proti vám brániť, pane?"

S úškrnom Snape povedal: "Lebo mať ďalšiu myseľ v tej vašej je znepokojujúce, pri najmenšom. Po pravde, očakávam, že sa budete brániť, aj keď nie veľmi." Odmlčal sa a Harry sa na neho pozrel a videl, že profesor ho sleduje tými temnými bezodnými očami. "Budem sa pozerať na vaše spomienky na ten útok, a potom ich vyberiem z mojej mysle a dám ich do mysľomisy, aby som sa na ne mohol pozrieť spolu s riaditeľom."

"Mysľo - čo?"

"Mysľomisa. Magický vynález, používaný na ukladanie spomienok, pre neskoršie premýšľanie."

"No, prečo teda nedám moje spomienky rovno do nej? Namiesto toho, aby ste ich najprv vy vytiahli z mojej mysle?"

"Pretože mysľomisa patrí riaditeľovi a on mi ju nezapožičal."

"Oh."

"Presne tak." Snape sa znovu odmlčal, potom zodvihol prútik a namieril ho na Harryho. "Začneme. Držte oči otvorené, ako minulý večer a láskavo sa nesnažte brániť sa proti mne. Je to jasné?"

"Áno, pane. Pokúsim sa nebrániť sa," sľúbil Harry.

"Dobre. Legilimens."

Obrazy lietali okolo, najprv tie z Metlobalového tréningu, a potom Teddy a on v knižnici s krabicou sladkostí, a potom, úplne nesúvisiac, spomienka, keď bol na strome a Rozparovač ďaleko dolu pod ním vrčal a štekal, keď teta Marge psa povzbudzovala a Dudley sa smial, prakticky sa váľal po zemi.

To nebola správna myšlienka! Snape nemal právo to vidieť!

Harry zatlačil proti prítomnosti v jeho mysli, a trochu ustúpila, ale ten obraz hneď na to vystriedal jeden z jeho prístenku pod schodami, zamknutý z vonku – to mohol povedať podľa uhlu dverí; vždy boli nakrivo, keď boli zamknuté, keď strýko Vernon nesprávne namontoval západku – a on bol schúlený na svojom starom malom matraci a čítal si ošúchaný komiks, ktorý Dudley roztrhal na polovicu a zahodil skôr, ako ho Harry zachránil, a potom sa dvere zatriasli a Harry strčil kusy komiksu pod matrac, skôr než sa objavila červená tvár strýka Vernona v malom ráme dverí, sliny mu prskali z úst, keď kričal, ešte skôr, než si všimol roh tenkej knižky -

NIE! Nie túto! Harry odtlačil aj túto myšlienku. Čo si Snape myslel, že robí?

Očividne mu bude musieť ukázať tú správnu myšlienku, lebo sa mu bude Snape prehrabávať v mysli naďalej. Tak Harry vyvolal spomienku na ten útok na chodbe, spomenul si na všetko, na každý detail, a hodil to na tú prítomnosť vo svojej mysli, tak jasne, že si ju nemohol nevšimnúť. Potom vyhodil profesora rovno von zo svojej mysle; jeho súkromné myšlienky boli súkromné!

V ďalšej chvíli otvoril oči a videl, že spadol zo stoličky a bol na všetkých štyroch a lapal po dychu. Bol celý spotený a oblečenie sa na neho lepilo. V hlave mu búšilo a viac než čokoľvek iné, chcel Snapovi prehryznúť hrdlo vlastnými zubami. Profesor stál nad ním, jeho tmavé oči iskrili nepomenovanou emóciou a na sekundu si Harry myslel, že to môže byť strach.

Ale potom sa Snapova tvár vyprázdnila, ako aj jeho oči. Ale podal Harrymu ruku, Harry ju odmietol a postavil sa sám, bez jeho pomoci. Žalúdok sa mu skrútil, ale udržal rovnováhu len vďaka vlastnej vôli.

Snape si prekrížil ruky na hrudi. "Ale, ale, Potter. Zdá sa, že ste plný prekvapení."

"Vy. Zostaňte. Mimo. Mojej. Hlavy!"

S gestom ku stoličke, z ktorej Harry spadol, Snape len povedal: "Sadnite si. Vy a ja toho máme veľa na prediskutovanie."

"Ja sa s vami nerozprávam!" zavrčal Harry. "Nemali ste právo -"

"Prestaňte s tou melodrámou, Potter. Mal som právo hľadať odpovede na vašu terajšiu dilemu. A vy ste mi dali jasný súhlas urobiť to."

"A čo tie ostatné veci, há? Nemali ste právo vidieť ich!"

Snape zovrel pery. "Tiež som hľadal informácie o vašej situácii doma. Ako váš vedúci fakulty -"

"Blbosť! Nepožiadali ste, aby ste sa na to mohli pozrieť!"

Majster elixírov sa postavil a zazrel dolu s takou zúrivosťou, že Harry sa musel prinútiť neuhnúť, keď vyprskol: "Nie. Nepožiadal. Ale nebudem viac tolerovať váš disrešpekt. Teraz si sadnite!"

Harry si sadol.

"Teraz . . . povedzte mi, kedy presne ste zistili, že viete hovoriť s hadmi."

02.06.2012 07:47:10
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (123 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one