Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
A je tu pokračovanie, ktoré trochu trvalo, pretože som chorá. Užite si ho.

Dobby


Možno však by si mal barón jednoducho pohovoriť s Potterom, zatiaľ čo chlapec pripravoval ďalšie prísady do elixírov. Zdalo sa, že duch sa ďaleko lepšie vysporiada s dieťaťom – alebo bol aspoň viac v súlade s ním – a Severus vedel, že je pravdepodobné, že dnes večer bude krátky a nevrlý, a to aj bez Potterovej nálady, ktorá to premieša.

V stredu ráno sa Harry zobudil s bolesťou hlavy, ktorú ignoroval ako najlepšie vedel dovtedy, kým ho začala bolieť jazva aj počas obrany proti čiernej mágii. Pritisol si ruku na čelo a aby potlačil bolesť zatvoril oči. Horela, rovnako ako horúce ihly, zapichujúce sa do jeho mozgu, ako sa to zriedka stávalo skôr alebo hneď po zlom sne. V týchto prípadoch takmer okamžite pálenie zmizlo, ale tentoraz, trápenie pokračovalo ďalej a ďalej a ďalej...

„Harry,“ zašepkal niekto, aj keď ten zvuk bol ako úder hromu v ušiach. A potom ho do boku šťuchol lakeť.

Harry otvoril jedno oko, cez jeho štrbinu zbadal Teddyho tvár naozaj blízko, oči jasne naznačovali gesto „Pozri sa tamto“ a Harry sledoval smer Teddyho pohľadu, objavil profesora Quirella stojaceho takmer nad ním a mračil sa. Čo nebolo profesorovi Quirellovi podobné.

„Č-čo to znamená, P-Potter?“

„Bolesť hlavy,“ povedal krátko Harry. „Môžem ísť na ošetrovňu?“

Oči koktajúceho profesora sa prižmúrili, ale prikývol. Harry sa postavil, začal zbierať svoje knihy, ale náhle sa mu podlomili kolená a musel sa chytiť stola, aby neskončil na zadku.

„Ch-choďte s ním, p-pán Nott.“

Teddy, ktorý už sám pozbieral Harryho knihy sa postavil s kývnutím a prehodil tašky cez rameno. „Potrebuješ pomoc?“ spýtal sa Harryho tichým hlasom.

„Nie!“ Harry vedel, že by to naozaj urobil, ale nehodlal ukázať slabosť pred svojimi slizolinskými spolužiakmi, nie ak tak mohol vôbec pomôcť. Cítil sa horšie ako predtým, ale nebolo to jeho jazvou a hoci to zrejme nebolo podobné zážitku so Snapeom, kde si zvykol na neznesiteľnú bolesť, žil každý deň aspoň s malou bolesťou počas väčšiny jeho života. A tak sa zameral na presúvanie jednej nohy pred druhú a nie na vracanie alebo manévrovanie von z triedy a na chodbu smerom k ošetrovni.

Zvláštne, keď prešli viac ako dvadsať metrov z triedy Obrany, bolesti hlavy sa zmiernili a pálenie v Harryho jazve takmer úplne zmizlo. Náhla strata tohto spaľujúceho utrpenia ho zasiahla, že lapal po dychu.

„Harry?“ zvolal Teddy, jeho hlas prichádzal z veľkej diaľky. „Dovoľ mi ísť po Madam Pom-“

„Nie,“ zasipel, sklonil sa s rukami na kolenách. „To je v poriadku. Bolesť je takmer preč.“

Teddyho hlas znel priškrtene. „Chcel si sa uliať?“

Harry pokrútil hlavou a zistil, že jeho mučenie naozaj neskončilo. „Nie, je to divné. Ako...“ Jediným dôvodom, že mal bolesti bolo jeho spojenie prostredníctvom jazvy s Voldemortom. Alebo pripojenie k jeho prisluhovačovi, nikomu, kto vedel veľa kliatob a zaklínadiel. Ako učiteľ Obrany proti čiernej mágii.

„Poď,“ povedal a natiahol sa po Teddyho ruke. „Musím nájsť...“ odmlčal sa, nebol si istý, s kým by sa mohol rozprávať. Profesor Snape bol jasnou voľbou, ale Harry sa na neho ešte hneval kvôli tomu, že napadol v noci jeho myseľ. A Krvavý barón... no, kto vie, co by mal duch urobiť s týmito informáciami. Napadlo ho, či je to niečo, čo by mal riaditeľovi, ale nechcel rušiť Dumbledore so sťažnosťami, že ho bolí hlava.

Dokonca aj keď sa rozhodol že to nepovie nikomu, Teddy ho ťahal. „Nie, nepôjdeš nikam okrem ošetrovne. Mal by si si ľahnúť. Tvoja tvár je bledá a ak by ťa zaujímalo, Malfoy by to mohol vytiahnuť, čo by pre teba nebolo dobré.“

Nechajúc to na Teddyho, zmäkčil prednášku vtipkovaním. „Dobre, dobre, mami. Dám si Elixír na bolesť hlavy.“

„A ja sa uistím, že áno. Poď.“

Madam Pomfreyová ho vlastne pochválila, že prišli na ošetrovňu, keď bol „pod vplyvom počasia“ a Harry sa odtiaľ snažil dostať tak rýchlo, ako len mohol, viac v rozpakoch, ako len dokázal povedať. Naozaj!

Teddy sa len ticho zasmial a nechal Harryho niesť ich učebnice dole do žalárov, čo bolo fér, keď sa teraz cíti lepšie. Tam ho Millicent, len čo Harry vstúpil do slizolinskej spoločenskej miestnosti oslovila s otázkou, či bol v poriadku alebo existuje niečo, čo by mohla urobiť, aby pomohla. Urobila si dobré poznámky z Obrany a povedala, že by spravila pre Harryho kópiu v rámci ich štúdijnej skupiny.

 „Nemôžem tam byť,“ priznal Harry. „Ešte stále mám dva dni trest.“

„Dobre, ale stále mám pre teba poznámky.“ Obdarovala Teddyho zvláštnym pohľadom plným zamračenia. „Povedala by som, že môžeš tiež dostať kópii. Aj keď tvoja vlastná skupina by nejaké pre teba mala mať.“

Teddy otvoril ústa, že na to niečo povie, ako ju odbije, že určite nebude potrebovať žiadne poznámky, na ktorých Millie trvala, ale Harry ho obdaroval rýchlym, ostrým pohľadom a on len namiesto toho prikývol. „Áno, vďaka. Ak nemajú pre mňa poznámky, rád by som chcel kópiu.“

Milliin úsmev bol prekvapivo jasný. Teddyho tvár okamžite očervenela, ale nič viac na to nepovedal.

¡¢

Po večeri Harry znovu išiel na trest, ale našiel na dverách Snapeovej kancelárie ďalší odkaz s pokynmi, čo má robiť, kým bol Snape preč. Tentoraz to boli struky Buberózy, z ktorých bolo potrebné vylisovať hnis. Dvadsať pohárov. Fuj. Aj keď Snape mal pravdu; úlohy stanovené tento týždeň Harryho naozaj vážne prinútia, či chce mať niekedy znova trest a to najmä čo sa týka porušenia pravidiel.

To sa dialo do pol deviatej a Harry bol možno v polovici úlohy, keď ucítil mrazivú prítomnosť za sebou. Otočil sa a uvidel Krvavého baróna preplachtiť dverami.

Harry sa znovu obrátil k strukom, vymačkával z aktuálneho hnis jemným tlakom na jeho konci, takže by to nevyprsklo všade. „To profesor vás na mňa posiela dozerať?“

„Požiadal ma, aby som sa na teba pozrel. A tiež ma požiadal, aby som sa pokúsil získať preklad Parselčiny v tvojej pamäti.

„Hej, dobre, môže obesiť, pokiaľ sa jedná o moje spomienky.“

„Ty si naštvaný.“

„A poriadne!“ trochu priveľmi zatlačil na struk vo svojej ruku a on vystrekol hnis na celý stôl. „Do pekla!“

„Máš plné právo byť,“ povedal barón, keď sa Harry pustil do čistenia. Aspoň, že sa žiadny nedostal na jeho kožu alebo oblečenie, ale bolo to tesné.

„Pozri, mohol by si odísť? Nie je to nič osobné,“ hoci bolo, „ale ja to nechcem znova pokaziť.“

Krvavý barón sa zasmial. „To nie je veľmi slizolinské, Harry Potter.“

 Harry sa na neho zamračil spod ofiny. „Čo to má znamenať?“

„Ak si praješ, aby som odišiel, mal by si mi niečo ponúknuť na oplátku. Niečo, čo by za to trochu stálo.“

S prižmúrenými očami, Harry uvažoval a potom povedal: „Chceš vedieť o haďom jazyku? Čo takto ísť preč a ja to pre teba napíšem inokedy.“

„Bohužiaľ, písomná komunikácia nie je príliš užitočná pre duchov. Nie je možné držať také predmety, ktoré môžu obsahovať písmo.“

„Ach, áno.“ A prekladanie v súčasnosti v podstate znamenalo, že duch ostane v triede s ním, čo nebolo vôbec motivujúce. Sklonil hlavu znovu nad jeho úlohu a ignoroval ducha tak dlho, ako len mohol. Potom, „Ako to, že sme mali rozhovor?“

„Prepáč, prosím?“ barónov hlas bol oveľa bližšie, než predtým a Harry sa len tak tak vyhol uskočeniu od neho a vystriekaniu väčšieho množstva hnisu naokolo.

Vzhliadol a uvidel ducha ako sa vznáša pomaly preč, po jeho ľavici. Pozerajúc opäť na ducha blížiaceho sa k nemu, povedal: „Keď sme boli na chodbe. Potom a predtým som si pamätal niečo iné, spomenul som si, že sme sa rozprávali, aj keď to bolo trochu neskutočné. Ale potom si povedal, že si sa ocitol nad mojím telom hneď potom, čo si bol zasiahnutý kúzlom, takže by sme nemali mať žiadny čas pohovoriť si.“

„Hmm.“ Barón sa presunul do jeho zorného poľa a ukázal na buberózu, ktorú Harry držal. „Ak urobíš malý rez, tak hnis dostaneš von oveľa ľahšie.“

Zamračil sa, keď sa Harry o to snažil a zistil, že to funguje dobre. „Ehm, vďaka.“ Zodvihol ďalší kúsok. „Ale chceš odpovedať na moju otázku?“

Barón sa ticho zasmial. „Svojím spôsobom. Nedokážem si predstaviť, že to je druh odpovede, v ktorú by si bol dúfal.“

„V akú odpoveď si myslíš, že som dúfal?“

„Verím, že ste dúfal, že som nejakým spôsobom prekĺzol, ktorý vám umožní rozhodnúť sa, že to o čom hovoríme, že sa na chodbe stalo, že k tomu v skutočnosti nikdy nedošlo. Ale pretože mám svoje vlastné spomienky na udalosti teraz som sa len chytil stebla. Je to strata času a tiež trochu nevhodné.“

Vzhľadom k tomu, že Barón mál v zásade pravdu, Harry sa na to neobťažoval odpovedať. „Tak čo sa stalo?“

„Bolo to v tvojej hlave.“

„V mojej hlave.“

„Áno. Môj názor je, že si to všetko... projektoval, vzhľadom na nedostatok lepšieho názvu a konverzáciu so mnou, takže tvoja myseľ to mohla zabaliť do konceptu aj s mojou prítomnosťou v nej, bez toho, aby si bol blázon.“

„Pretože to by už bolo zlé.“

„Nemáte ani poňatia.“

„Hej, dobre, ja nie som psychiater alebo také niečo, ale aj viem, že zasraná šialenosť nie je žiadnym skvelým spôsobom, ako stráviť svoj život.“

„Cvokár?“

„Hlavný cvokár. Vieš, psychiater.“ Harry sa pozrel na ducha a našiel ho ako sa zmätene usmieva s hlavou naklonenou na stranu. „Je to muklovská vec.“

„Aha.“

„Dobre.“

Potom nastala dlhá pauza: „Tvoja jazva...“

Harry sebou nedobrovoľne trhol späť, takmer pustil fľašu, ktorú práve plnil. „Čo s ňou?“ zavrčal.

„Zdá sa, viac zapálená ako včera.“

„Je to tak.“

„Chcel by si mi vysvetliť, prečo?“

„Nechceš ma nechať na pokoji?“

V tej dobre sa Krvavý Barón nahlas smial. „Si drzý, o tom niet pochýb. Veľmi dobre, pán Potter. Môžete mi vysvetliť, prečo vaša jazva vyzerá, ako by to bol nový rez do vášho čela a ja ťa nechám na pokoji. Pre tento raz.“

„Na týždeň.“

„Bohužiaľ, stále musím objaviť pôvod Parselčiny, ktorú si počul počas nášho boja.“

„Potom zvoľ jedno alebo druhé.“ Hnev z neho vytryskol ako jeho vlastná krv a Harryho ruka sa triasla so strukom buberózy. Snažil sa ho utíšiť a škrípal zubami. „Pozrite sa. Nemám rád, keď som pod vplyvom niekoho a nemám rád, keď sa ľudia zaujímajú o moju hlavu. A nemám rád veci, ktoré nie sú dovolené. A nemám rád vydieranie a som nerád, keď som stredobodom záujmu. Takže si odo mňa vezmite kúsok informácií a potom sa straťte.“

Krvavý barón bol dlhú dobu pokojný a Harry stále pracoval a snažil sa na to nemyslieť. Nakoniec prišiel povzdych. Zdalo sa, akoby sa duch trochu zamyslene vznášal. „Dobre, Harry Potter. Povedz mi o Haďom jazyku.“

Harry prikývol. Vedel, že duch požiada práve o toto a on vyvolal spomienky. „Ozval sa hlas: „Mal by to byť koniec, koniec tohto polovičného života,“ a „Nechcel som sa vrátiť tak, že by som nedokázal vzoprieť slabšiemu sluhovi“ a „Si slabý, príliš slabý, potrebujem niekoho ďalšieho na udržanie môjho druhého ja. Prines mi jeho krv.“ Povedal aj iné veci, ale väčšinou boli podobné týmto.“

„Dobre,“ povedal Krvavý Barón. „To na začiatok pomôže.“ Odmlčal sa a jeho hlas bol mäkší a jemnejší, keď pokračoval: „Chceš zistiť, kto sa ťa pokúsil zabiť, však?“

„Isteže, áno,“ povedal Harry. „Ale najskôr mám záujem o to, aby sa to neopakovalo.“

„Samozrejme.“

Harry skončil s napĺňaním trinásteho džbánu, uzavrel ho, označil ho a začal plniť štrnásty „Ste na konci vašej dohody.“

„To som,“ povedal Barón. „Musím priznať, že nechcem vidieť žiadnu nehodu počas tvojej cesty späť do spoločenskej miestnosti dnes večer.“

„Som si istý, že to bude v poriadku,“ povedal mu Harry, aj keď mal trochu strach.

„Možno by som ťa odprevadil, až budeš hotový s tvojou veľmi... zaujímavou úlohou.“

„Obchod –“

„Dovtedy ťa budem čakať pred týmito dverami. Bude to stačiť?“

S povzdychom, vediac, že pravdepodobnejšie nedostane lepšiu ponuku, Harry prikývol. „Áno, dobre.“ Potom dodal s väčšou nechuťou: „Vďaka.“

Po ďalších štyridsiatichpiatich minútach krájania a stláčania, zatvárania a označovania, upratovania po sebe, Harry opustil Snapeovu triedu a zamieril späť do spoločenskej miestnosti. Krvavý Barón sa vznášal vedľa neho celú cestu k portrétu, rovnako ako to robil Snape... okrem vznášajúcej sa časti.

„Vďaka,“ povedal znovu Harry.

„Bolo mi potešením,“ odpovedal Barón. „Máš iné stretnutie so Severusom Snapeom zajtra, nie?“

„Nie, myslím... ale, do kelu!“ predsa mal trest, ale tiež mal svoj prvý metlobalový tréning. V rovnakej dobe. No, jednoducho bude musieť ísť na trest neskôr, pretože neexistoval žiadny spôsob, ako by ho Flint nechal v tíme, ak nepríde na tréning. Aj ďalší týždeň trestov by bol lepší, ako dostať zákaz. „Mám zajtra metlobalový tréning,“ povedal nakoniec Harry. Pokrčil jedným ramenom a snažil sa vyzerať ľahostajne. „Pôjdem na trest inokedy.“

Krvavý Barón ho obdaroval dlhým pohľadom. „A hovoril si o tom s profesorom Snapeom?“

Harry odvrátil pohľad. Nechcel vôbec hovoriť so Snapeom. A najmä nie sa ho pýtať, či by mohol vynechať trest, pretože vedel, aká bude odpoveď. Lepšie bolo neskôr prosiť o odpustenie. Nehovoriac o tom, že Snape musí vedieť, aké sú postupy v metlobale, bol predsa riaditeľom Slizolinu. A chcel Harryho v tíme. Nie? „To bude v poriadku,“ povedal Harry. „Nebude to vadiť.“

„Aha.“

„Áno, tak uvidíme sa neskôr,“ povedal Harry, vkĺzol dnu cez dvere portrétu. Trvalo dlho do noci, kým zaspal.

25.06.2012 01:09:09
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one