Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
A je tu sľúbené pokračovanie, užite si ho.

Dobby
Severus Snape sa tohto dňa obával jedenásť rokov. Vždy vedel, že jedného dňa Harry Potter príde do Rokfortu. Po tom všetkom jeho meno preklínal od tej chvíle, čo sa narodil. Stále vedel, že raz sa bude musieť vysporiadať s tým, že mu bude každý deň pripomínať Jamesa. V triedach, vo Veľkej sieni, na chodbách a dokonca aj komnatách. Všetka jeho nenávisť a pomsta sa v jeho mysli sformovala do jednej jedinej tváre. Mohol očakávať, že dieťa bude presnou kópiou svojho otca. Aj po smrti Jamesa a Lily, jeho krv kolovala ďalej v tomto chlapcovi. Nemohol si pomôcť. Bol si istý, že bude arograntný, vyhľadávať pozornosť ostatných, bude porušovať školské predpisy.
Ale aj tak neočakával, že syn Jamesa a Lily sa dostane do Slizolinu.
Keď sa hluk vo Veľkej sieni upokojil, Severus si na chvíľu pomyslel, že asi len zle počul. To nie je možné. Nie je predsa možné, aby Chlapec ktorý prežil, zo všetkých strán Chrabromilčan ako jeho prekliaty otec bol v Slizoline. Ale chlapec tam stál, tichý ako studňa, obzerajúc sa ako keby všetky jeho sny boli zničené - a skutočne boli. Žiaden potlesk; hrôza. Jeho predtým prázdny výraz sa na zlomok sekundy zmenil. Kútiky úst sa mu vykrivili do posmešného výrazu.
Severus mohol začať tieskať tejto, doslova pohrome, ale namiesto toho, keď chlapec konečne našiel jeho pohľad, Severus pohľadom ukázal na Slizolinský stôl a Harry si tam išiel sadnúť. Po tom všetkom, si asi Potterov syn myslel, že mu budú tlieskať za to, že si dal na hlavu ten starý klobúk. Severusove ústa sa skrivili od hnusu.
Videl ako si chlapec sadol veľa Notta a videl ako sa k nim neskôr pridal Zabini. Potter mal stále sklonenú hlavu a pozeral sa na svoje nohy, Severus si pomyslel, že to prekliate decko sa na seba zase snaží svojim "akože" smútkom znova získať pozornosť. Odporné decko.
Albus zas začal rozprávať tie svoje nezmyselné reči, rovnaké ako každý rok, pomyslel si Severus. Zdalo sa mu, že v hlase riaditeľa započul trocha smútku. Samozrejme, samozrejme si ten starý hlupák myslel, že Potterovo decko sa dostane do jeho starej fakulty. Samozrejme, že bol sklamaný. Kto by nebol?
Začala sa slávnosť a tak ako to Severus robil počas jedenia roky predtým, sledoval dianie pri študentských stoloch, najmä pri slizolinskom. Často mu podarilo preniknúť do ich plánov, a to mu dávalo výhodu. Pri Slizolinskom stole ho tentoraz zaujalo to, že napriek tomu, že Krvavý Barón sedel vedľa Malfoya, tak jeho pohľad stále odbiehal na toho Potterovho spratka. A vyzeral zamyslene.
Severus si povzdychol. To nevyzerá dobre.
Videl ako Chlapec, ktorý prežil pozeral na svoj plný tanier a potom obrátil svoj prázdny pohľad na ostatných žiakov. Všimol si, že Chlapec sa nedotkol jedla dovtedy, až kým si ostatní nenaložili dosť na svoje taniere. A potom si odtrhol kuracie stehno a rýchlo sa otočil ako keby sa bál, že mu ho niekto ukradne a začal chrániť svoje jedlo od ostatných predátorov. Samozrejme, Slizolinskí malý hadi, ako ich nazýval, boli dravcami, ale nikdy si nekradli jedo, u Merlinovej nohy. Mali spôsoby, nie ako Chlapec ktorý prežil, ktorý bol mrzutý.
Večera pokračovala rýchlym tempom a Severus sa skoro odvrátil od mumlajúceho zaturbanovaného učiteľa Obrany proti Čiernej mágii, presne tak isto ako keď sa rozprával s Minervou o triedení. Samozrejme, myslela si, že to decko bude v jej fakulte, tak isto ako Albus. Na krátku chvíľu uvažoval, že jej povie, že ho presunie do jej fakulty. Ale nikdy predtým to neurobil a neurobí to ani teraz. Dokonca aj keď sa jedná o Pottera.
Keď večera skončila, sledoval ako slizolinskí prefekti odvádzajú svoju fakultu z Veľkej siene. Kráčali pred svojimi spolužiakmi od prvého po siedmy ročník, potichu a pekne za sebou. Kývol im na súhlas ako to robili vždy, keď odchádzali. Na rozdiel od iných fakúlt, ktoré robili krik, posúvali lavicami, boli jeho hady perfektne zorganizované a nikdy by nedopustil, aby čo i len raz počas celého školského roka odišli tak neslušne ako iní. Bola to jedna z prvých vecí ktorú ich naučil dodržiavať a taktiež to bola jedna z vecí na ktorú bol hrdý, že ich to naučil.
Po tom, čo čakal ďalších 10 minút, dosť na to, aby prefekti odviedli najmladšie hady do ich klubovne sa Severus zodvihol zo svojho miesta a namieril si to do podzemia. Prvá noc bola pre nových Slizolinčanov najdlhšia a tak Severus preferoval povedať im pravidlá hneď, nie ako v Chrabromile, kde to nerobil nikto, možno s výnimkou starších žiakov, ale aj to povrchne. Bola to hanba. Ak dieťa nepozná pravidlá, nemôže vedieť, kedy ich prekročilo a taktiež mu ich nemôžete povedať až vtedy, keď mu za to dávate trest. Tak sa to jednoducho nemá robiť.
Severus zastal pred vchodom do klubovne a zhlboka sa nadýchol a nasadil svoj najdesivejší výraz a vošiel dnu. Pohybujúc rukami dosiahol presne ten netopierí pohyb, ktorého sa všetci báli. Trvalo mu dosť dlho, aby sa ho naučil tak perfektne.
V klubovni na neho pekne zoradení čakali najmladší hadi. Kývol prefektom, aby vedeli, že ich zoradili dobre a potom sa presunuli k svojej skupinke spolužiakov. Jeho dvanásť prvákov, tak ako mnohí druháci, na neho pozerali s úctou, ktorú u nich vyvolával strach z neho.  Okrem dvoch. Mladý Malfoy sa na neho pozeral s malým úšľabkom, ktorý mu, ako si povedal Severus, rýchlo zmaže z tváre, a Potter, ktorý pozeral na zem.
Taká drzosť.
Severus zakašľal a bol rád, keď videl ako sa Chlapec strhol, ako keby bol zasiahnutý Pŕhliacim kúzlom a potom sa na neho pozrel. Ale bol naozaj nahnevaný tým, že Chlapec nevidel jeho príchod. Dobre. Tak s tým niečo spravíme, pomyslel si.
"Ste všetci zo Slizolinu," povedal bez nejakého úvodu a prezeral si každého z nich. "Vaša fakulta je miestom hrdosti a sily. Prefíkanosti a prežitia. Súdržnosti a sily. Očakávam od každého z vás, že budete podozrievaví a budete vzbudzovať strach pred ostatnými študentami, profesormi a dokonca aj riaditeľom. O, áno, budú sa vás báť a budú sa báť toho, čo vo vás drieme. Salazar Slizolin bol známy svojou silou, a taktiež bol známy pre jeho náročné štandardy, ktoré sa naďalej uchovávajú v jeho fakulte. Všetci máte potenciál disponovať ohromnou mocou, takou že vám ju budú všetci ostatní závidieť."
"Tak mi teda dovoľte, aby som vám povedal toto: kým ste vo svojej fakulte, každý sa zdokonaľujte podľa svojho. Avšak mimo tejto klubovne, budete ako jedno telo, s jediným poslaním. Fakultnej jednotnosti. Musíte byť jednotní. Takí, ku ktorým si ostatní nič nedovolia, keď uvidia ako pri sebe držíte a budú sa vás báť napadnúť, pretože budú vedieť, že sa im to tak ľahko nepodarí. A pamätajte si. Mimo žalárov s vami nebude mať nikto zľutovanie.
Severus im dal čas predýchať a pochopiť to čo hovoril. Potom pokračoval.
"Takže, pravidlo číslo jedna. Pán Flint, mohli by ste?"
Marcus Flint stál najrovnejšie ako mohol a povedal. "Áno, pane. Pravidlo číslo jedna: Slizolinčania sú rodina."
"Ďakujem vám," povedal Severus. "Nezáleží na tom, kde ste alebo čo robíte v Rokforte, musíte byť hrdí a súdržní vo svojej fakulte. To znamená, že ak bude člen vašej fakulty v nebezpečí alebo bude potrebovať pomoc, pomôžete mu. To neplatí len v športe, alebo dueloch, ktoré sú tu samozrejme zakázané, správne pán Higgs? Ale platí to aj v práci, projektoch a počas vyučovania."
Higgs mal toľko slušnosti, že bol v rozpakoch, pretože jeho duel na konci minulého školského roka bol úplnou katastrofou, pri ktorej boli potrební traja profesori, aby dali do poriadku následky. Severus sa od neho odvrátil a znova sa pozrel na najnovších Slizolinčanov. "Mať v Slizoline hrdosť tiež znamená aj to, že budete vždy vyzerať tak, ako sa patrí na mladých mužov a mladé dámy. V tomto smere nebudem tolerovať, ak to niekto nebude dodržiavať.
Všetky oči v miestnosti sa na neho pozerali a znova im dovolil, aby spracovali v mozgoch to, čo im hovoril. Dokonca aj Potter vyzeral, že počúva, aj keď s miernym strachom. "Tu je presný harmonogram toho, kedy si budete robiť domáce úlohy a kedy pôjdete spať a budete vstávať, ktorý budete prísne dodržiavať, a budete oblečení a pripravení ísť na raňajky so svojou fakultou presne o 7:30 každé ráno. Vrátane víkendov. Vyjadril som sa jasne slečna Hutchinsová?
Pozrel sa na jednu druháčku, ktorá mu rýchlo prikývla.
"Večerný program je tamto na tej nástenke," povedal im Severus a ukázal na nástenku. "Tak isto ako ranný kúpeľňový program. Nedodržanie týchto časov nebude tolerované," zvýšil hlas a pozrel sa na štyri šiestačky, ktoré boli známe tým, že toto nedodržovali odvtedy ako sem nastúpili.
Na počudovanie, Chlapec zdvihol hlavu a pozrel sa na ňu, a potom mal v očiach divý, takmer panický pohľad, ktorý ale rýchlo schoval. Čo to znamenalo? Pomyslel si Severus.
Severus na to ale prestal myslieť a pokračoval vo svojich nariadeniach ďalších 90 minút, vysvetľujúc im všetky pravidlá a aké sú následky nedodržania ich. A keď si už bol istý, že všetci Slizolinčania sú s nimi oboznámení, vedel, že sú pripravení vstúpiť do Rokfortského sveta.
Na koniec sa ešte opýtal. "Sú nejaké otázky?"
Malfoy zdvihol svoju ruku. Nikto tým nebol prekvapený.
"Áno, pán Malfoy?"
"Kedy sú metlobalové skúšky?"
Severus na neho uškrnul. "Vy sa zaujímate o metlobal, však?" A bez toho, aby čakal na odpoveď pokračoval, "skúšky do tímu budú oznámené na nástenke tohtoročným kapitánom, Marcusom Flintom. A ešte k tomuto, piataci a vyššie ročníky, môžu dávať oznamy na nástenku bez povolenia. Všetky ostatné ročníky, potrebujú pred vyvesením povolenie od prefekta. Ešte niečo?"
Severus sa uškrnul opäť, keď videl ako sa zodvihla Potterova ruka. "Pán Potter? Máte nejakú otázku?"
"Áno pane." Chlapec nereagoval na jeho výsmešný hlas. Severus sa tomu počudoval, očakával, že bude nejako reagovať.
"Môžeme používať sovy na na posielanie balíčkov a listov? Ehm, na objednávanie vecí zo Šikmej uličky, napríklad?"
Severus skrivil svoje ústa od nechutnosti. " Už vám došli vaše obľúbené sladkosti? Alebo si slávny Harry Potter zabudol zbaliť brká?"
Niekoľko starších žiakov sa zasmialo a chlapec sa pozeral okolo seba a hrýzol si peru. Potom toho nechal a opäť zdvihol hlavu, ktorú predtým sklonil, ako keby sa zocelil. Severus si zostra spomenul na iného chlapca v inom čase, a jeho vlastnú potrebu aby bol videný ako statočný. "Áno, pane. Niečo také."
Severus potriasol hlavou, nad absolútnou Chlapcovou hlúposťou. Samozrejme že dostal zoznam. "Áno, môžete používať svoju vlastnú sovu pre svoje nákupy. Má niekto ešte nejakú otázku?"
Keď sa už nezdvihli žiadne iné ruky, Severus sa otočil k prefektom, s ktorými chcel dohodnúť konkrétne pravidla pre nich a stanoviť rozpisy pre prvý až tretí ročník, a ešte ukázať najmladším ich izby.
Keď posledný z Hadov opustili spoločenskú miestnosť, rozhodol sa pre odchod. Nie je to zlé, povedal si, keď vstúpil do svojich komnát a nalial si na dva prsty Ohnivej whisky, aby si ju vychutnal spolu s posledným listom z Aliancie Majstrov Elixírov Európy.
Všetko ide tak ako má, samozrejme ak neberie do úvahy Chlapca, Ktorý Ho Neprestával Prekvapovať.
26.11.2011 22:49:42
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one