Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
A tu je ďalšia dávka kapitol.

Dobby


Kým Harry Potter vytláčal hnis z buberóz, aby ním naplnil dvadsať jednouncových fľašiek, Severus navštívil riaditeľa. Plánoval svoju návštevu už odkedy poslal Pottera na ošetrovňu po prvý raz a bol vlastne naštvaný, že teraz má ešte viac než dosť dôkazov, ktoré môže Dumbledorovi predložiť. Čo si riaditeľ myslel, keď nechával Pottera s Muklami? Obzvlášť hentými Muklami? Minerva povedala, viac než raz, že sú ten najhorší druh. A teraz už presne vedel, čo tým myslela.

Bolo mu naozaj zle z tej krutej nedbanlivosti, s akou sa Dursleyovci starali o ich synovca, z toho kam až zašli, aby sa postarali o to, že sa cítil nechcený a z ich ohavnej krutosti, že nechávali ich vlastného syna bez trestu za to, ako sa správal k vlastnému bratrancovi. Z celej veci mu bolo na zvracanie a nie len preto, že vedel, že by Lily bolelo srdce z toho, čo sa stalo jej synovi.

Z rozhorčenia pre jedného z jeho študentov sedel v Dumbledorovej pracovni a hľadel na toho muža s prekríženými rukami.

"Dnes si navštívil Dursleyovcov," povedal Dumbledore, po tom čo Severus odmietol jeho ponuku čaju alebo citrónového cukríka alebo nejakej inej prekliatej veci.

Severus vôbec nebol prekvapený riaditeľovou znalosťou. "Áno. Okolnosti zdravotného stavu pána Pottera na začiatku roka sa mi zdali dosť znepokojujúce, dokonca aj na niekoho z muklovského domova a chcel som zistiť, čo som mohol o tých, ktorí ho vychovávali. Je to môj obvyklý postup, že navštevujem domovy všetkých nových Slizolinčanov."

"Rozumiem, Severus," povedal Dumbledore celkom pokojne. "Nemusíš sa ospravedlňovať."

Severus sa zamračil. S tým, čo dnes zistil, je to Dumbledore, kto by mal ospravedlniť svoje činy. Keby mohol. "Presne tak. A priznávam, že som znepokojený tým, čo som zistil."

"Ah."

"Ah? To je všetko, čo k tomu poviete? Vedeli ste vôbec, čomu ho tí muklovia vystavili?"

"Bol tam v bezpečí."

"Definujte ‘v bezpečí,'" zavrčal Severus.

Dumbledore na neho hľadel ponad svoje polmesiačikové okuliare, vyzeral mierne sklamaný Severusovou dôraznosťou, s náznakom znudeného výrazu, ktorý Severus príliš dobre poznal, videl ho mnohokrát, keď v minulosti diskutovali o podobných problémoch, ktoré mali jeho Slizolinčania. "Nikto z Voldemortovych stúpencov nebol schopný prekonať pokrvnú ochranu položenú na ten dom v tú noc, keď zomrela Lily. Pokiaľ Harrymu jeho teta poskytne domov na minimálne dva týždne v roku, každý rok, toto zostane zachované."

"A v tom čase ho môžu tí muklovia mlátiť, nechať hladovať, zamykať ho do komory, tak ako to robili desať rokov! Ale to je všetko v poriadku, však, pokiaľ nečelí potenciálnej hrozbe od Temného pána, tak ako tej, ktorej už čelil v škole."

"Severus, rozumiem ako -"

"Nerozumiete ničomu!" Severus zovrel opierky na stoličke, až mu zbeleli hánky. Vždy to bolo takto s Albusom. Všetko videl len ako veľký obraz, ale nikdy nie detaily a nemal výčitky z toho, čo jeho plány a machinácie znamenali pre iných. Najmä keď tí iní boli Slizolinčania. "Chcete ďalšieho Temného pána? Jedného dostanete, ak dovolíte, aby to zneužívanie pokračovalo bez toho, aby ste zakročili. Ako bude môcť vôbec dôverovať čarodejníckemu svetu, alebo nemyslieť si len to najhoršie o Mukloch, ak jediné, čo od oboch strán pozná, je bolesť a trápenie?"

Dumbledore pokrútil hlavou, jeho pretrvávajúci pokoj Severusa priam bodal do boku. "Skutočne neverím tomu, že k tomu príde. Viem, že si sa o toho chlapca staral, odkedy prišiel na Rokfort, a podľa všetkých hlásení sa dobre prispôsobuje spolužiakom-"

"A už dvakrát takmer zomrel!"

"Raz jeho vlastným pričinením, samozrejme."

"Samozrejme." Severus si nebol istý, prečo sa vlastne obťažoval prísť sem. Bolo jednoznačné, že sa o túto situáciu bude musieť postarať sám. Potter, tým že spáchal kardinálny hriech, že bol zaradený do Slizolinu, bol mimo riaditeľovu pozornosť.

Nasilu prehltol. "Zachytil som niekoľko z ich spomienok. Chceli by ste vidieť, čo urobili vášmu Zlatému Chlapcovi?"

Dumbledore mávol rukou, ako keby odháňal muchu. "To nebude potrebné. Ty na neho dobre dohliadneš. Som si tým istý. Viem, ako ochranársky sa správaš ku svojim hadom."

Severus mu venoval mierny úsmev a vstal. Toto stretnutie skončilo, presne ako predpokladal. "Tak dobre. Dobrú noc, riaditeľ."

"Dobrú noc, Severus."

Radšej než aby skontroloval chlapca – a nepochybne tiež Baróna - Severus sa vrátil do pohodlia svojho bytu k úplne novej fľaši ohnivej whisky. Zlomil pečať na fľaši, myslel si nemilosrdné myšlienky o riaditeľovi, ktorého považoval za priateľa viac než desaťročie. A viac než priateľa, učiteľa, vodcu . . .

Ale aj tak, Severus vedel, že Albusova rozpoltenosť o Potterovej bezútešnej situácii nebola nič nové. Albus dlhé roky odsúval nabok tie záležitosti, ktorým nechcel čeliť, ako keby tým, že ich ignoroval jednoducho zmizli. Často to boli ťažké prípady, ktoré skončili v Slizoline, z mnohých dôvodov. Tie deti, ktorým sa podarilo prežiť prvých jedenásť rokov ich života s menej než požadovaným množstvom lásky alebo starostlivosti, alebo existovali s veľkou dávkou násilia, často našli spoločnosť a lojalitu medzi spolužiakmi vo Fakulte hada. Severusovo prvé pravidlo, zavedené v prvú noc pred mnohými rokmi, to zaistilo.

A Albus, akékoľvek odôvodnenie použil, aby si niečo nahovoril, za tými svetlomodrými očami, v podstate sa všetkám otočil chrbtom. Oh on povedal že nechce zasahovať do fakultných záležitostí, alebo dostať sa do vecí, v ktorých bol Severus očividne skúsenejší a už aj tak zaangažovaný, ale pravdou bolo, že len nechcel uznať problémy, ktorým muselo doma čeliť tak veľa detí, lebo to boli problémy Slizolinu.

Severus do seba nalial na dva prsty pálivej tekutiny a nalial si druhý pohár, než sa posadil k ohňu a sledoval ako sa mihajú plamene a vrhajú na miestnosť oranžové svetlo. Dúfal, napriek všetkým dôkazom, že Albus zmení jeho postoj k Potterovi. Ale to sa nestane.

Tak teda dobre. Keďže Albus nechal toho chlapca kompletne v Severusovych rukách, tak ho Severus požiada o samostatnosť. Kompletnú.

¡¢

Ďalší večer bol štvrtok a po perfektne otrasnom dni na hodinách, kde nevybuchlo menej než 3 kotlíky a bol udelený tucet trestov po škole, Severus, zdanlivo známkujúci papiere, čakal netrpezlivo na toho fagana Pottera, kým príde. Smiešne že, až doteraz, keď ten fagan meškal viac než štvrť hodiny na posledný večer oficiálneho trestu, Severus prežil celých 24 hodín ožno i viac, bez toho aby o ňom rozmýšľal ako o Tom Faganovi.

Striasol zo seba ten nával sentimentality, ako keby to ani jednému z nich neprinieslo nič dobré, Severus urobil oveľa viac červených poznámok na eseji pred sebou a rozmýšľal, kde ten chlapec môže byť. Dostal sa do ďalšiej, literárne povedané, krvavej kaše, z ktorej ho bude treba zachrániť a bude potrebovať výdatné liečenie? Možno že trpí urazenou pýchou po Severusovej vychádzke do jeho mysle pred niekoľkými dňami? Alebo sa možno rozhodol, že je príliš dobrý na to, aby mal trest a mávol nad ním rukou, ako by to urobil jeho otec?

Severus musel priznať, že to posledné sa zdalo nepravdepodobné, nakoľko Potter až doteraz preukázal značnné dodržiavanie rozvrhu trestov po škole. Bolo veľmi nepravdepodobné, že by ten fagan úplne zabudol na to, že má trest . . . aj keď, bolo možné, že predpokladal, že teraz už trest skončil, lebo dostal trest na týždeň, so začiatkom minulý štvrtok, a tak by bol minulý večer, v stredu, s trestom hotový. Ale diskutovali o tom, že vynechal nedeľu, kvôli jeho indispozícii, nie?

Navzdory všetkému, Severus očakával, že príde, a dokonca mu prichystal bedničku s mŕtvymi ropuchami, aby ich vypitval a oddelil orgány, a on nebol jeden z tých, ktorí si užívali, keď museli čakať.

Keď bolo pol ôsmej, Severus sa rozhodol, namiesto toho, aby bol stále frustrovanejší, že možno Barón by mohol vysvetliť, čo sa deje, a tak zavolal ducha, aby ho navštívil, ak by chcel.

Trvalo to ďalších niekoľko minút, kým Krvavý Barón preplachtil cez stenu do jeho pracovne a vznášal sa pri dverách. "Ty si ma volal?"

Severus zodvihol pohľad od známkovania, čo by pre študenta nikdy neurobil, a zamračil sa. "Kde je Potterov chlapec?"

"Mal by som to vedieť lebo . . ."

"Lebo vy ste ho videli naposledy. Povedal vám niečo o dnešnom večeri?"

"Možno."

"No tak?"

"No tak, čo?"

"Nezahrávajte sa so mnou," Severus zavrčal. "Čo vám ten chlapec povedal?"

"Máš o neho strach?"

Severus bol na nohách, vrhal na ducha svoj najlepší zastrašujúci pohľad. "Nemal by som? Toho chlapca takmer zabili v týchto žalároch. Keby som k nemu neprišiel včas -"

"Ale prišiel si. A áno, minulý večer mi povedal veľa vecí. Najdôležitejší bol preklad z Parselčiny z toho večera, keď bol napadnutý."

To Severusa na moment zastavilo. Trochu uvoľnil svoj postoj. "A čo to teda bolo?"

Duch sa na neho uškrnul. "Chceš vedieť toto, alebo to, čo mi povedal o dnešnom večeri?"

"Oh, pre boha. Tak mi dajte ten prekliaty preklad."

"Slušnosť, Severus Snape. Znieš presne ako školák, ktorého poznám."

Severus sa uškrnul. "Pomohlo by, keby som povedal prosím?"

"Tak to by mohlo." Krvavý Barón sa usmial a ukázal zuby. "Medzi záchvatmi strachu a hnevu z tvojho zaobchádzania s ním predvčerom, chlapec preložil tú Parselčinu takto: ‘Toto už musí skončiť, musí skončiť tento polovičný život,' a 'Nevrátil som sa, aby ma bezvýznamný sluha neposlúchal,' a, 'Si slabý, príliš slabý; potrebujem iného, aby ma podporil. Prines mi jeho krv.' Zrejme povedal aj iné veci, ale Harry Potter tvrdí, že sú to obmeny toho istého."

Severus prikývol, unikol mu malý povzdych, keď sa znovu posadil. Nech toho chlapca napadol ktokoľvek, chcel jeho krv. A tá časť s tým ‘vrátil sa' bola obzvlášť znepokojujúca, aj keď, keby mal byť celkom úprimný, už vedel, kto bol ten Parselan, a vedel, kto bol ten, kto sa vrátil. On len . . . nechcel. Naozaj nechcel. Bolo to 10 dobrých rokov od posledného boja Temného pána. 10 dlhých, uspokojujúcich rokov a takmer-úplne-slobodných-od-smrťožrútov.

Bude mu to chýbať.

Okrem toho, nenechá Temného pána, aby od neho vzal ďalšieho z jeho Slizolinčanov, nie zverbovaním a obzvlášť nie smrťou. Tak . . . "Áno, mám o neho strach." Rukou si prešiel po tvári, stlačil si koreň nosa a potom sa znovu pozrel na Baróna. "Poviete mi, kde je?"

Krvavý Barón zúžil oči a uvažoval, než nakoniec Severusovi prikývol. "Verím, že prvý Slizolinský tréning je dnes večer. Tvojimi vlastnými slovami, on má byť stíhač."

"Prečo, ten malý -"

"Myslím si," prerušil ho Barón, keď sa Severus vydal ku dverám, "že vďaka tvojej poslednej interakcii, ťa kričanie nepostaví na dobré miesto s tým chlapcom."

"Ešte ma len uvidí kričať!" dvere sa za ním hlasno zabuchli.

"Iste," súhlasil Barón, keď sa vznášal rýchlejšie, aby udržal rýchlosť so Severusovymi dlhými krokmi. "Ale ak ho odvoláš priamo pred jeho spolužiakmi, nezískaš si jeho priazeň."

"Malo by ma to zaujímať?"

"Malo . . . ale len ak chceš, aby sa ti zdôveril so svojimi tajomstvami."

Znovu zarazený Barónovimi slovami, Severus zastal. Stále zúriac, niekoľkokrát zaťal päste, kým bol dosť pokojný na to, aby prehovoril bez toho, aby kričal. Ale to čo povedal Barón, dávalo zmysel, Slizolinský zmysel, ak nič iné. A Severus sa poznal dosť dobre na to, aby vedel rozpoznať, že pôvod väčšiny jeho hnevu je čistá úľava, že chlapec nekrváca niekde v kúte, bez pomoci. Že si robil starosti pre nič.

"Aké tajomstvá? Vy viete niečo ďalšie, však?" opýtal sa ducha, keď mal hnev pod kontrolou.

"Vlastne toho viem veľmi málo," povedal duch, a keby mal telesnú formu, Severus by ho preklial za jeho smiešnu odpoveď. "Okrem tohto: chlapcova jazva bola včera večer zapálená, vyzerala, ako keby bola čerstvá."

"Povedal prečo?"

Z nejakého dôvodu toto Krvavého Baróna pobavilo, zachechtal sa, než povedal: "Nie, nepovedal."

"Nehcel o tom hovoriť, však." Nebola to otázka a Barón ani neodpovedal, ale Severus si vedel predstaviť konverzáciu o jazve vďaka tomu, koľkými problémami chlapec prešiel, keď chodil na ošetrovňu. Severus vzdychol, spomenul si na tú noc, keď vyľakal chlapca v jeho posteli a videl jeho zapálenú jazvu po tom, ako chlapec trpel nočnými morami, a prispôsobil svoje kroky, aby ho priniesli do Slizolinskej klubovne. "Tak dobre. Ale za tento priestupok nebude potrebovať dobehnúť len dnešný trest, ale môže ich dostať oveľa oveľa viac."

Nechá oznámenie o tomto následku na mieste, kde ho ten chlapec určite nájde. A takto, s podielom na mnohých faganovych večeroch, Severus nie len že bude môcť dozerať na neho a jeho spojenie s Temným pánom, ale tiež sa postará, že bude dobre chránený a že jeho sklon k porušovaniu pravidiel bude zničený.

Barón sa na neho zboku šibalsky pozrel. "Samozrejme, Severus Snape, toto ti zaručí jeho spoločnosť oveľa častejšie."

"Poľutovaniahodný vedľajší efekt," Severus vzdychol. Veľmi poľutovaniahodný, skutočne.

06.07.2012 14:20:17
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (123 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one