Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Snape ho sledoval celý čas, už nevyzeral nahnevane, ale s tým prázdnym výrazom, ktorý znamenal, že je prekvapený alebo sklamaný. Harry sa ho neodvážil opýtať sa, čo ešte nie je v poriadku, ale rýchlo odišiel a v spoločenskej miestnosti bol dosť skoro na to, aby sa ešte mohol venovať domácim úlohám, než pôjde spať.

Severus sledoval chlapca odchádzať po jeho neskorom treste a ťažko vzdychol. Potter bol oveľa menej konfrontačný ako očakával – oveľa menej než by bol James poondiaty Potter v podobnej situácii, tým si bol istý. A Severus takmer chcel aby protestoval viac, aby bol drzejší a arogantnejší, aby mohol uspokojiť svoje vlastné, stále hlboko zakorenené predstavy o tom chlapcovi. Ale to nebolo dobré. Dokonca aj keď dostal ďalší trest a urážky navyše, ten chlapec zostal -- väčšinou – skôr zdvorilý a poslušný.

To bolo veľmi frustrujúce.

Počul za sebou zachechtanie, vytiahol prútik a otočil sa, zbadal Krvavého Baróna, ako sa na neho škerí od dverí do jeho pracovne. "Zdáš sa zmätený, Severus Snape."

"Choďte mi z cesty," zavrčal Severus a pohol sa smerom ku dverám, "inak prejdem priamo cez vás."

"Drzé decko," zavrčal duch, ale odplachtil nabok.

V jeho pracovni si Severus poznačil nové tresty, ktoré naplánoval tomu Faganovi Ktorý Nebude Drzý Na Povel, a zavrčal na Baróna, keď sa mu vznášal nad ramenom a hľadel mu do notesu.

"Nemyslíš si, že si ubral chlapcovi naozaj dosť študijného času, Severus Snape?" Priehľadný prst ukázal na detaily Potterovho rozvrhu na budúci týždeň a absolútny nedostatok voľného času počas neho.

"Samozrejme, že nie. Môže študovať po odpykaní trestu."

"Mm. Keď by mal spať?"

Severus zovrel pery. "V utorok má voľnú hodinu."

"Ah. Som si istý, že ostatní jeho profesori ocenia tvoje myslenie dopredu s ohľadom na jeho študijný čas."

S ďalším zavrčaním Severus zaklapol notes. "Čo vás to vôbec zaujíma?"

Duch pokrútil hlavou a prehovoril pomaly, ako keby hovoril s dieťaťom. "Harry Potter je jedným z našich, Severus Snape. Je Slizolinčan. Nemal by si mu sťažovať robenie pokrokov a ani ho tak trápiť."

"Ja. Ho. Netrápim."

"Ah," povedal duch znovu a Severus by ho preklial, keby nebol nehmotný. "Navyše, predpokladám, že ďalší týždeň s takýmto rozvrhom nevydrží bez toho, aby sa zrútil. A tak na neho budem dozerať, keďže sa zdá, že ty si zrušil svoju povinnosť."

"Opovažujete sa--" začal Severus, ale ten protivný duch vyplachtil z miestnosti a ani sa neobzrel. Dočerta!

Barón nemôže mať pravdu, však? Zdá sa, že ten chlapec zatiaľ pokračuje v poriadku na hodinách, podľa toho, čo počul od ostatných profesorov. Nikto sa na jeho prácu nesťažoval. No, Minerva spomenula ten jeden deň, keď Potter odovzdal svoju esej neskoro a jeho rukopis sa ťažko čítal, ale to nenaznačovalo celkový trend, nie? Oh, a Binns sa sťažoval na oneskorené práce a nepozornosť na jeho hodinách, ale ten starý duch sotva dokáže rozoznať jeho študentov jedného ročníka od ďalšieho.

Potom samozrejme, Blaise Zabini, jeden z jeho prvákov sa prišiel sťažovať, že Potter sa nikdy neukáže v ich študijnej skupine . . . no, samozrejme že nie! Odpykáva si trest! Uzemnil to Zabiniho šteňa dosť tvrdo a dal mu najavo, že tento náhľad na Potterovu situáciu je nežiadaný.

Uvedomil si, že sa prechádza hore-dolu po svojej malej pracovnu, Severus zastavil, zatvoril dvere a vrátil sa do svojho bytu, kde mohol lepšie rozmýšľať, najmä s pohárikom Ogden's Finest v ruke. Ešte dôležitejšia, než Potterov študijný čas, alebo teda jeho nedostatok, bola informácia, ktorú dostal o Quirrellovi. Ak bol Quirrell skutočne pomocníkom k návratu Temného pána, potom bude musieť Severus chodiť okolo toho muža veľmi opatrne, a súčasne musí zabrániť ďalší prístup k Potterovi. Tiež sa bude musieť uistiť, že ho nebude nikto podozrievať, že jedná s Potterom úplne inak, ako by jednal, keby bol stále služobníkom Temného pána. To by bolo ťažšie, lebo Barón má pravdu; Potter je Slizolinčan, a on nemôže predstierať nič iné. Nikto by to nepochopil a už vôbec nie ten chlapec.

Bol to ľstivý tanec, o ktorom dúfal, že k nemu ešte dlho nedôjde.

Chvíľu o tom uvažoval, zvažoval možné akcie z jeho vlastnej strany, ako aj to, čo povie riaditeľovi – najmä o Quirrellovi – než odišiel do postele.

¡¢

Niekoľko ďalších dní prešlo dosť rýchlo. Severus musel pripraviť mnohé elixíry, pre ošetrovňu aj pre svoj súkromný sklad. Jeho hodiny tiež potrebovali extra prípravu tak skoro na začiatku semestra, a potom tu bol Potter. Dodržujúc svoje slovo, Krvavý Barón prevzal úlohu chlapcovho osobného strážcu, nasledoval ho na hodiny a vznášal sa pri ňom počas jedál vo Veľkej sieni – aspoň počas tých, ktorých sa ten chlapec zúčastnil, čo bolo jedno z troch; raňajky, hlavne, kde naďalej užíval svoj Nutričný elixír, ako mal prikázané, a trochu niečoho iného, k Severusovmu hnevu. Navyše k tomu, že bol častejšie prítomný, než obvykle, Barón venoval Severusovi viac než len zlovestné pohľady, ďakujem pekne, dokonca aj počas chlapcovej hodiny Elixírov.

Poondiaty duch.

Počas Elixírov, Severus vyvolával chlapca, aby zodpovedal otázky z aktuálne zadaného učiva – nie ako predtým, keď chcel chlapcovi ukázať, že nemôže veriť jeho spolužiakom, že nezmenia stranu podľa toho, akým smerom fúka vietor – a chlapec odpovedal primerane, ak nie celkom presne. Aj keď Severus posielal úškrny smerom k barónovi, ktorý sa vznášal v rohu, všimol si, že chlapec vyzerá . . . unavene, a tiež s nezáujmom o tému. Pery mal zovreté, tvár bledšiu než Severus videl odkedy po prvý raz musel ísť na ošetrovňu, a väčšinu času mal Potter hlavu zvesenú, ani sa len nepozrel Severusovi do očí, keď odpovedal na jeho otázky. Bolo to . . . nie ako on. Severus si zvykol na istú dávku drzosti, alebo aspoň odhodlanosti, od toho chlapca. Táto zjavná apatia bola . . . znepokojujúca.

Ale oveľa znepokojujúcejšie bolo Barónovo prevracanie očami v odpoveď na Severusov úškrn, nespomínajúc vyzývavé pohľady, ktoré na neho hádzali zakaždým, keď vyvolal toho chlapca, najmä od mladého pána Notta, Bullstrodeovej a dosť prekvapivo aj od Draca Malfoya. Dokonca aj jeden alebo dvaja Chrabromilčania stále pokukovali na Pottera s obavami. To bolo akurát dosť na to, aby sa Severus išiel z toho zblázniť.

Ale aj tak, počas nasledujúcich pár dní prešiel Potterov trest tak hladko, ako len mohol očakávať, chlapec robil prácu, ktorú mu pridelil, a odpovedal na priame otázky, ale inak zostal ticho. Severus ho nechal pracovať, komentoval iba, ak chlapec potreboval korekciu, čo bolo našťastie len zriedka. Zručne a v tichosti Potter odstraňoval ostne z veľkej krabice plnej sušených Vrtohlavcov, drvil niekoľko vreciek hadej kože, potom odšťavoval sud plný Bundimunov a ďalší plný Čmelotryskov pre ich sekréty.

Počas každého trestu Severus opravoval eseje a známkoval elixíry, alebo upravoval svoje plány na hodiny, alebo uvažoval o probléme s profesorom Quirrellom. Počas jeho rozhovoru s Dumbledorom sa riaditeľ jasne vyjadril, že Severus je zodpovedný za to, aby sa dostal na koreň tomu, čo sa deje s profesorom Obrany, napriek protestom, že on nie je nadriadený toho muža žiadnym legálnym spôsobom – i keď samozrejme je, inými spôsobmi.

Poondiaty starý blbec.

Takže Severus oslovil ten Koktajúci Zázrak hneď v pondelok po raňajkách.

Po tom čo našiel toho strašne páchnuceho profesora v chodbe na treťom poschodí – kde by skutočne nemal byť, za žiadnych okolností, pokiaľ by nebol ohrozený Kameň, keďže nebol na rade v hliadkovaní na tejto chodbe - Severus pritlačil toho muža ku stene. S rukou krížom cej Quirrellovo hrdlo Severus zavrčal: "Čo presne si myslíš, že robíš?"

"Ja n-n-neviem, č-č-čo myslíš, S-s-severus."

"Myslím, prečo do čerta si na tejto chodbe v tomto čase?"

"M-m-myslel som, že p-p-počujem zvuky?"

"Pýtaš sa ma, alebo odpovedáš, Quirrell? Verím, že najbližšiu hliadku máš až budúcu nedeľu. Povedal by som, že máš aj lepšie možnosti, ako dovtedy tráviť svoj čas."

"M-m-myslel som, že by som to mal s-s-skontrolovať, Severus, t-t-ten zvuk. Je v-v-veľmi dôležité udržať K-k-kameň mu- -"

"Sklapni, ty blbec! Myslíš si, že riaditeľ chce, aby si tu bez rozumu bľabotal o tom, čo ukrýva?"

"N-n-nie, j-j-j-jasné že nie." Quirrell lapal po dychu, vyzeral takmer, že sa rozplače.

"Jasné, že nie," súhlasil Severus. Uvoľnil mužovu priedušnicu a ustúpil, dovolil Quirrellovi napraviť si habit a pozbierať sa. So zúženými očami Severus znížil svoj hlas na tichý šepot. "Chcem si byť celkom istý, že rozumiete, Professor, že riaditeľ dosť prísne dozerá na každého, koho podozrieva z . . . menej než ideálnej lojality k jeho spôsobu myslenia. každého. Je vám to dosť jasné?"

"Á-á-áno, Severus. Ro-ro-rozumiem."

"Dobre. Nemal by som vás tu vidieť až do nedele, však?"

"N-n-nie, Severus."

Severus toho muža pustil a sledoval ho, aby si bol istý, že skutočne opustil tretie poschodie. Chcel sa Quirrell naozaj pokúsiť a vziať Kameň mudrcov? Ak áno, ide o niečo viac, než si pôvodne myslel. S povzdychom išiel Severus znova za Dumbledorom, aby sa mu zdôveril s najnovšími starosťami. A znova Dumbledore prikývol a uisťoval a potom nechal všetku prácu s dozeraním na otravného Quirrella na Severusa.

¡¢

V utorok, deň, kedy sa konal ďalší tréning Slizolinského metlobalového družstva, Severus poslal Potterovi počas raňajok list, kde mu oznámil, že si môže odpykať svoj trest počas jeho voľnej hodiny namiesto dnes večer. Veľmi milé od neho, myslel si. A chápavé.

Sledoval, ako chlapec dostal odkaz, videl zmenu Potterovho zamračenia sa na rezignovaný pohľad, keď chlapec odtlačil svoj tanier a vstal od stola. Potom niečo pošepkal Nottovi, Nott si prečítal odkaz ponad jeho plece, potom zazrel smerom k učiteľskému stolu, obzvlášť na profesora Elixírov. Severus zodvihol jedno obočie a chlapec odvrátil pohľad, ale ešte niečo Potterovi zamrmlal. Potter mykol plecom, vzal svoju tašku s knihami a vyšiel zo Siene.

Nott potom rýchlo a ticho niečo povedal niekoľkým ďalším prvákom, hlavy mali pri sebe na ich konci stola a potom všetci vstali a vyrazili za Potterom.

Severus pokrútil hlavou nad ich vylomeninami a pustil sa do jedla.

Minerva sa nahla k nemu. "Malé nezhody v tvojich kruhoch, Severus?"

Severus prehltol hryz svojho toastu s pomarančovou marmeládou a zodvihol jedno obočie. "Čo ťa priviedlo k tomuto názoru?"

"Tvoji prváci vyzerajú byť na pokraji rebélie, možno kvôli istému pánovi Potterovi."

"Nezmysel," odfrkol a odpil si z čaju.

"Všimla som si, že máš pána Pottera na treste takmer každý deň, odkedy prišiel sem do školy. Je naozaj taký nezvládnuteľný?"

Chcel jej povedať že áno, že ten Chlapec Ktorý Mal Dokonca Aj Krvavého Baróna Omotaného Okolo Prsta bol arogantný a impertinentný ako jeho otec, Severus odolal tomu nutkaniu. Namiesto toho zamrmlal vyhýbavo: "Potrebuje trvalý dozor."

"To nemá nič spoločné s tým, že skončil na ošetrovni hneď v prvý víkend na škole, však?"

"Možno," priznal Severus. Znovu si odpil z čaju a zakázal si povedať Minerve, aby sa prestala miešať do Slizolinských záležitostí.

"Nie je to moja povinnosť povedať to," vyhlásila Minerva a Severus vedel, že to aj tak urobí, "ale myslím si, že si na toho chlapca príliš prísny."

"Máš pravdu," povedal Severus zamračene a vstal, hodil obrúsok na stôl s prahnanou silou, takže pristál uprostred jeho, príliš riedkych vajíčok. "Nie je to tvoja povinnosť."

Pery mala pevne zovreté, keď ho sledovala odchádzať, ale pokiaľ ho nezastaví, alebo sa nepokúsi ho vyhrešiť viac, nebude sa vôbec o to starať.

Prečo sa mu každý snaží hovoriť, čo má robiť?

V čase po obede – ďalšie jedlo, ktoré Potter vynechal, do čerta s ním; ako má priberať, keď nebude jesť? – keď si Potter prišiel nahradiť svoj trest, Severus pred neho položil niekoľko potkanov, aby ich vypitval a vybral z nich sleziny, srdcia, pečene a chvosty. Chlapec by s tým mal byť bez problémov hotový za hodinu.

Potter prišiel presne na čas s Krvavým Barónom, vznášajúcim sa pri ňom, vyzeral prísne, ale inak neuznal jeho existenciu. Severus ukázal na svoju triedu a povedal Potterovi, aby začal. Chlapec nepovedal nič okrem jeho obvyklého "Áno, pane," a prešiel rovno k práci.

Ale tento raz ho Severus nasledoval. Sledoval chlapca, ako si vyhrnul rukávy a prečítal si písomný návod, než začal pitvať potkany. Potter nevyzeral, že by sa mu to hnusilo, čo sa o iných deťoch nedalo povedať, vedel to, najmä tie, ktoré sa narodili u Muklov alebo u nich vyrastali. Ale tento chlapec necúvol ani pred inými úlohami, ktoré mu pridelil počas minulých trestov.

Krvavý Barón sa vznášal vedľa neho a zdalo sa, že spolu konverzujú. . . alebo skôr, Barón rozprával nízkym hlasom a Potter odpovedal príležitostným myknutím plecom alebo pokrútením hlavy. Chlapcove plecia boli zvesené viac, než ich kedy Severus videl predtým, ale nezdalo sa, že by mal nejaké bolesti. Jeho jazva nebola zapálená, to si Severus všimol, hneď keď prišiel, takže sa neobťažoval opýtať sa na nočné mory alebo príležitosti Quirrellovej blízkosti. Ale aj tak, Barón na Severusa často zazeral, ale Severus to ignoroval.

Rozhodol, že videl – a zazerali na neho – už dosť, Severus sa vrátil do svojej pracovne ku svojej práci. Všetko sa zdalo byť v poriadku, kým sa neobjavil v jeho pracovni Marcus Flint o pol deviatej, mračil sa viac než obvykle.

"Môžem pre vás niečo urobiť, pán Flint?" opýtal sa Severus a nevzhliadol od svojich papierov, ktoré známkoval.

"Len som si myslel, že by ste to mali vedieť, pane," povedal Prefect naštvaným vrčaním, "že malý Potter je v nemocničnom krídle."

"Čo?" Severus okamžite stál na nohách. "Čo sa stalo?"

Flint pokrútil hlavou. "Tak trochu sa zrútil, pokúsil sa hrať sa na Odrážača. Bez pálky. Schytal niekoľko dorážačiek, ale zlomil si ruku a niekoľko rebier, dosť pravdepodobne. Hotové šťastie, že nespadol z metly."

Severus vzdychol a znovu sa posadil. Zo všetkých . . . "Dobré, pán Flint. Ak je to všetko?"

Flint zazeral a stál na mieste. "Pane . . . oni hovoria. . ." Jeho tvár sa skrútila v snahe premyslieť alebo usporiadať slová.

"Von s tým, Flint, nemám na to celú noc."

"Áno, pane. No . . . hovoria, že je to vaša vina. Že Potter celé noci nespí a robí si úlohy a dokonca aj vynecháva jedlá, aby ich dokončil, lebo inak si odpykáva trest, dokonca aj počas voľnej hodiny. Hovoria, že ste mu ublížili."

Severus zovrel pery a jeho ruky sa zovreli do pästí. "Potter sa vám bol sťažovať, však?"

"Nie, pane." Flint pokrútil hlavou. "Vôbec nie. To dieťa nepovedalo ani slovo. Je ako z kameňa, drobec. Jeho spolužiaci mi povedali, že im dokonca zakázal, aby za mnou prišli kvôli nemu. Ale oni – ostatní prváci – robia si starosti, že nemá dostatok spánku, ani jedla a podobne. Otravujú ma každý deň, pýtajú sa, či mu môžem nejako pomôcť, a oni vedeli a videli, že sa zlomí skôr, než ja. Dokonca aj niekoľko tretiakov sa ma pýtalo, prečo nechodí jesť, keď je taký vychudnutý.

"Nikdy som nepočul slovo sťažnosti od Pottera, ale ako som povedal, myslel som si, že sa s tým vyrovnáva dobre." Krátky, zubatý úškrn. "Do dnešného tréningu určite. Nikdy som nevidel nikoho tak naštvaného. Bol ako sťatý. Nechcel prestať, ani keď ho trafili tie dorážačky, keby som ho neprinútil zosadnúť. Vyzeral, ako keby chcel vydržať ešte jedno kolo. Je to ako keby necítil bolesť, alebo čo."

Flintovo bľabotanie tých slov potrebovalo niekoľko minúr, než vsiaklo, a keď sa to stalo, prelomili nejaký typ . . . mentálnej bariéry, ktorú si postavil pri svojom jednaní s Potterom, ako Severus zistil. Dlhú chvíľu hľadel na Prefekta, než pomaly prikývol. Stena, za ktorú umiestnil toho chlapca – syna nenávideného Jamesa Pottera – sa teraz zrútila a on videl svoje nedávne činnosti oveľa jasnejšie. Severus Snape sa stal tyranom. Nezmyselným netvorom. Nekompromisným autokratom v chlapcovom živote a náhradou za jeho bezcitných a zneužívajúcich príbuzných.

Zanedbával to, čo vedel, že ten chlapec potrebuje – niekoho, kto na neho dozrie a ubezpečí sa, že sa prispôsobuje a vyrovnáva sa s efektom zneužívajúceho domova – namiesto toho, aby sa vyžíval v perverznom potešení a jednal s ním ako s miniatúrnym Jamesom, alebo horšie, iba pešiakom vo vojne . . . presne ako by to urobil Albus. So žiadnym zo svojich ostatných Hadov by takto nejednal. Už viac nemohol predstierať nič iné. Ani nemohol predstierať, na základe Flintovej správy - plus, musel uznať, aj Krvavého Baróna a dokonca aj McGonagallovú – že to, čo robil bolo pre chlapcovo dobro, aby ho posilnil a vzpružil.

Ako ukazoval Potterov kolaps na ihrisku, toto jasne nebol ten prípad.

"Dobre," povedal Severus ťažko. "Ďakujem, že ste na to upriamili moju pozornosť, pán Flint. Ak je to už všetko?"

Flint bol chvíľu ticho, ako keby si ho premeriaval a Severus ho nechal. Sklamal malého Pottera. Znovu. Nakoniec ale Flint prikývol. "Áno, pane, ďakujem." Zastal pri dverách s rukou na kľučke. "Chalani z tímu sú s ním teraz na ošetrovni, pane. Aj oni chcú nášho Stíhača späť. Takto zničený nám moc nepomôže."

"Ďakujem, pán Flint," povedal Severus a počúval, ako sa dvere zatvorili, než si zložil hlavu do rúk a nechal hanbu odoznieť.

Dobre.

Celkom iste mal čo doháňať. Najväčšia otázka ale je, či mu dá Potter ďalšiu šancu.

 

27.07.2012 18:26:44
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one