Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Pre cim, larkinh a Nadexy. Vážime si vaše komentáre a preto si túto kapitolku užite.

Dobby a Biggi

Keď Severus vybral svoju vlastnú knihu z vrecka jeho objemného habitu a oprel sa na stoličke, zamyslel sa, že by mohla byť nádej pre neho a syna Jamesa Pottera, aby spolu nakoniec vychádzali.

Harry Potter absolútne nenávidel ošetrovňu. Už predtým ju nemal rád, ale po jeho poslednom pobyte, keď madam Pomfreyová kvokala nad ním ako kvočka nad kuriatkom a nútila ho spať a jesť a užívať odporné elixíry, keď už bol takmer v poriadku, keď mu ošetrila zlomenú ruku . . . rozhodol sa, že sa sem už nikdy viac nechce vrátiť. Nebol zvyknutý, že nad ním ľudia sedia, alebo ho každých pár minút chytajú za čelo, či nemá horúčku, alebo sa ho každú pol hodinu pýtajú, ako sa má a bolo to ťaživé.

Možno by to bolo milé, keby mal päť rokov . . . vlastne, keď mal päť rokov, bol by oceňoval tú pozornosť, lebo nikdy žiadnu nedostal od uja a tety, nezáležalo na tom, aký bol chorý alebo zranený. Ale viac než jedenásťročný, už nebol bábo, aby ho čičíkali, a vôbec sa mu to nepáčilo. Cítil sa mladý a hlúpy a stále mu v hlave hlások šepkal, že nie je hodný ničej pozornosti.

Takže mu veľmi odľahlo, keď ho Madam Pomfreyová konečne prepustila po dvoch celých dňoch strávených v posteli. Jeho ruka sa zahojila, aj keď mu povedala, že ju nemá preťažovať a nedvíhať nič ťažké a že nesmie hrať Metlobal a dokonca ani lietať, kým mu to nedovolí. Modré, čierne, žlté a zelené škvrny pokrývali jeho rameno a bol trochu ohromený prácou, ktorú na ňom vykonal, aj keď by to nikdy nepriznal. Rebrá mal ešte stále trochu citlivé, ale aspoň ho už nebolelo dýchanie.

Keď mu madam Pomfreyová konečne povedala, že môže ísť, rýchlo jej poďakoval, zbalil tých niekoľko darčekov, ktoré dostal – vrátane ďalšej nepodpísanej krabice Čokoládových žabiek – do tašky a vyšiel z ošetrovne bez toho, aby sa obzrel.

Niekoľko nasledujúcich dní bolo preplnených vyučovaním, nepokojných nocí a častých lekcií od Flinta o bezpečnosti pri Metlobale a dôležitosti používania pálky pri strete s dorážačkami. Každý večer mal doučovanie s profesorom Snapom hneď po večeri. Tieto sedenia netrvali tak dlho ako predošlé tresty, iba dve hodiny alebo tak, namiesto štyroch až piatich. A potom mal Harry čas na posedenie s kamarátmi a dokonca mohol tráviť čas s jeho študijnou skupinou, takže sa mohol zaoberať aktuálnym učivom.

Aj keď to bolo zvláštne, mať zrazu toľko času, najzvláštnejšie to bolo počas doučovania, keď bol Snape . . . nie zlý. Ani podlý. Alebo teda, nie veľmi podlý. Skutočne vysvetlil veci, ktoré Harry pri svojom čítaní nepochopil a prešiel s ním problémy, ktoré mal pri písaní esejí s trpezlivosťou, o ktorej si Harry nikdy nemyslel, že by ju ten muž vôbec mohol mať.

Ani za cenu svojho života nemohol profesora pochopiť. Ale bol veľmi rád, že sa veci trochu upokojili.

V pondelok po jeho prepustení z ošetrovne boli Harry a Teddy v knižnici. Na stole pred nimi bola nová krabica so žabkami. Testovali ten anonymný darček rovnakými kúzlami, ako použili na ten prvý, aby videli, či sa s týmto nejako manipulovalo – nechceli nič riskovať - keď Teddy povedal, "Videl som, ako ťa profesor Snape dnes pri raňajkách sledoval. Nezazeral."

Harry sa zachechtal. "Divné, čo? Myslím, že ho trafilo Kúzlo pomätenia, alebo čo."

"Nepochybne." Teddy použil jedno z ľahších Odhaľovacích kúziel, bez žiadneho efektu, potom úkosom pozrel na Harryho. "Draco povedal, že ťa dokonca prišiel navštíviť na ošetrovňu."

"Draco má veľkú hubu."

Teddy sa uškrnul. "Hej. Ale tiež má prehľad a vie veci."

"Aké veci?"

Myknutím pleca Teddy ukázal na ďalšie kúzlo v knihe a Harry strávil chvíľu nacvičovaním pohybu prútika, než kúzlo použil na krabicu Žabiek. Nič.

"Aké veci?" opýtal sa Harry znovu.

"O profesorovi. A tvojom otcovi."

Harry na neho zízal. "Čo o mojom otcovi?" Spomenul si, čo mu povedal Krvavý Barón o tom, ako Snape nevychádzal s Jamesom Potterom, a že ti bol dôvod, ktorý mohol mať na to, že s Harrym tak nečestne zaobchádzal. Ale Barón to nechcel rozvádzať. Vlastne Harry baróna posledné dni moc nevídal, aj keď sa zdalo, že je vždy prítomný, keď bol Harry sám . . . ako keby ho chránil, alebo čo.

Bolo to znepokojujúce.

Ale ešte znepokojujúcejšie bolo, že Draco – a zrejme aj Teddy – vedeli veci o Jamesovi Potterovi, ktoré Harry nevedel. Samozrejme, takmer každý vedel, naozaj. Všetko, čo Harry vedel bolo, že jeho otec hrával Metlobal.

"Oni, um, nevychádzali spolu dobre, keď chodili do školy," povedal Teddy.

"To viem." Krvavý Barón mu toľko tiež povedal.

"Hej." Teddy použil ďalšie kúzlo, na čo krabica zažiarila červenou žiarou asi na sekundu, ale to bol zámerný efekt, takže so sladkosťami bolo stále všetko v poriadku. "Ale ja myslím, že fakt spolu nevychádzali. Tvoj otec bol členom nejakej bandy, s niekoľkými ďalšími chalanmi. Nazývali sa Záškodníci."

"Záškodníci?" Takú prezývku by si zvolila Dudleyho tlupa a to prirovnanie Harrymu nebolo milé.

Teddy prikývol a ukázal na ďalšie kúzlo, ktoré mal použiť Harry. Nič. Potom Teddy povedal: "Záškodníci zrejme neznášali Slizolinčanov, všetci boli z Chrabromilu."

Harry prikývol. Vedel aspoň to, že jeho otec bol v Chrabromile, lebo zaň hral Metlobal. "Kto boli tí ostatní?"

"Nepoznám ich všetkých, ale Sirius Black bol jedným z nich."

"Sirius Black?" To meno znelo povedome a potom si spomenul na konverzáciu s Dracom pred pár dňami o rodokmeňoch a všetkých tých, ktorí ich kazili, ktoré boli zrejme veľmi dôležité pre čistokrvných ako Malfoyovci. "Nie je Black-"

"Bol to bratranec Dracovej mamy, hej. Jediný Black, ktorý bol v Chrabromile asi za celých sto rokov."

Harry vystrúhal grimasu. "Ako ja som jediný Potter v Slizoline tiež po veľmi dlhej dobe."

Teddy sa na neho úkosom pozrel a použil ďalšie kúzlo. Nič. "Hej, asi tak."

"Takže, tí nemali radi Slizolinčanov," posúril ho Harry, nechcel viac myslieť na to, aký je čudák, už len kvôli tomu, kam bol zaradený. Jemu sa páčila jeho Fakulta. Väčšinou.

Teddy pomaly prehovoril, ako keby si nebol istý tým, aký účinok bude mať to, čo povie. "No, pozri, najviac neznášali Snapa. Myslím, že k nemu boli odporní. Celý čas išli po ňom, štyria na jedného."

Zarazený Harry mohol opäť len zízať. Myslel si, že Chrabromilčania mali byť odvážni, ale zoskupiť sa takto proti jednému, bolo asi tou najmenej odvážnou vecoou, akú si vedel predstaviť. Zvieravý pocit v jeho vnútornostiach vzrástol. Bol jeho otec naozaj len tyran, ako Dudley? Bolo to možné, predpokladal. Nehovoril strýko Vernon stále dookola, aký to bol strašný človek? Možno hovoril z vlastnej skúsenosti. Možno . . . možno toto bol dôvod, prečo s Harrym zaobchádzali tak zle. Ticho zapískal. "Niet divu, že ma Snape nenávidí."

"Ale, nemyslím si, že ťa nenávidí. Už nie."

"Ja si myslím, že to len lepšie skrýva."

Teddy pokrčil plecami. "Možno. Alebo si možno konečne vzal Pravidlo prvé k srdcu."

Harry zvažoval túto možnosť, kým použil posledný pokus, ktorý plánovali použiť na krabicu sladkostí, aby zistili, či nie sú prekliate. Bola čistá. "Hej. Možno."

"Zdá sa, že si dostal ďalšiu krabicu normálnych čokoládových žabiek, Harry." Teddy znel takmer sklamane, ako keby to bolo zaujímavejšie, keby tá krabica bola prekliata.

Harry musel súhlasiť, že by to bolo zaujímavejšie, ale taký výsledok by už nebol taký chutný. "Zdá sa. Dáš si?"

S úškrnom sa Teddy opýtal: "Prečo? Lebo tu nie je Draco?"

Harry sa smial. "Nie, aj ja si jednu dám. Vidíš?" Otvoril krabicu, ako keby čakal, že vybuchne, a keď nevybuchla, vybral dve žabky, jednu pre seba a jednu pre Teddyho. "Nič sa nestane!" a otvoril obal a rýchlo žabke odhryzol hlavu.

Teddy sa smial a otvoril svoju žabku. "Ty si šialený."

"Ako klobučník," Harry súhlasil s plnou pusou čokolády.

"Mali by sme sa pokúsiť zistiť, kto ti ich dal. Možno že máš tajnú ctiteľku. Možno nejaké dievča z Bifľomoru."

"Oh, vďaka," odpovedal Harry so smiechom a udrel Teddyho do ramena.

"Nie, vážne. Kto by nechcel získať náklonnosť Chlapca Ktorý Prežil?"

Harry sa zamračil. Nenávidel tú prezývku, lebo jediné, čo znamenala bolo, že jeho rodičia zomreli namiesto neho. "Prestaň s tým, Teddy. Myslím to vážne."

Teddy zodvihol ruky. "Len vravím. Je možné, že je to od dievčaťa. Ako som ti povedal, žiaden sebarešpektujúci chalan by ti nedal sladkosti."

"Okej, fajn. Ako teda zistíme, ktoré dievča?"

Vrhol na Harryho ďalší veľavravný pohľad a Teddy zatiahol: "Mohli by sme urobiť vyhlásenie vo Veľkej sieni . . ."

"Teddy!"

"Žartujem! Ale sú spôsoby, ako sa dá zistiť, kto naposledy niečo držal. Vieš, skôr, než si to zobral ty."

"Čo? To ako odtlačky prstov?"

"Odtlačky?"

Harry prekvapene zodvihol obočie. "Odtlačky prstov . . . Erm. Zrejme len muklovská vec."

"Oh, hej. Niekedy zabúdam."

Harry znovu vystrúhal grimasu. "Vyzerám až tak normálne, čo?"

Teddyho výraz sa zmenil na smutný. "Hej, tak nejak. Prepáč, Harry, ale ja som naozaj nikdy predtým nestretol žiadneho Mukla. Čítal som a často osoba s limitovaným alebo žiadnym kontaktom s odlišnou . . . kultúrou jednoducho inklinuje ku všetkým vopred vytvoreným názorom, ktoré môžu ale aj nemusia byť správne. A tiež je strašne zložité ich prekonať."

Harry prevrátil očami. Teddy nebol ako nikto, koho doteraz stretol. "Čokoľvek. Tak, ako by si ty zistil, kto naposledy držal tú krabicu?"

"Magický podpis." Pri Harryho prázdnom výraze pokračoval: "Každého mágia je trochu iná, čo je tiež dôvod, prečo má každý trochu iný prútik. So správnym kúzlom môžeš zistiť podpis toho, kto naposledy držal tú krabicu, lebo na krabici zostáva zvyšok jeho mágie."

"Dá ti ten . . . zvyšok, jeho meno?"

Teddy pokrútil hlavou. "Nie, ale budeš môcť porovnať podpis s ľuďmi, ktorí by to mohli byť, budeš vidieť, či sa zhoduje."

Harry si nemohol pomôcť a musel sa smiať. "Takže . . . budem musieť behať za všetkými babami na škole aby som zistil, či jedna z nich nemá rovnaký magický podpis, ako zostal na tej krabici?"

"No, hej."

"Mohlo by byť rýchlejšie, urobiť to vyhlásenie. A tiež menej pravdepodobné, že ma niekto prekľaje."

Hlasno si odfŕkol, Teddy uznal, že to môže dlho trvať. Sú aj iné vec, ktoré môžeme vyskúšať. Bude to vyžadovať trochu hľadania v knihách . . ."

"Ou, priznaj to, Teddy, ty jednoducho rád tráviš čas v knižnici."

"Okej, fajn! Ale je tu oveľa viac kníh, než má môj otec a o mnohých rôznych témach. Je to úžasné, naozaj. A oddelenie o protikliatbach je jednoducho -"

"Úžasné. Ja viem."

"Blbec."

"Knihomoľ."

"Metlobalový netopier."

Harry sa smial. "Aspoň že nie som zlatá strela."

S úškrnom Teddy povedal: "To je pravda." Použil rýchle Tempus a vzdychol, potom začal zbierať svoje veci. "O 20 minút máme Herbológiu."

"Nerád sa hrávaš s rastlinami?" opýtal sa Harry, keď zobral niekoľko kníh a uložil ich do poličiek.

"Radšej by som sa hral s Elixírmi."

"Hej, aj ja." Keď sa k nemu Teddy otočil, vyzeral prekvapene, Harry dodal, "No, je to zaujímavá hodina, keď mi Snape nenadáva a tak. A konečne rozumiem prispôsobovaniu kyslosti bázy, závisiacej na tom, čo je tvoja prísada, ktorú máš pridať, takže na ďalšom cviku by sa mi mohlo dariť. Včera večer mi to vysvetlil."

"To je rozdiel," povedal Teddy.

"Hej. Naozaj bol, ja neviem, iný, ku mne. Odkedy . . . veď vieš."

"Odkedy si sa takmer zabil na ihrisku."

"Ale nie!"

"Takmer áno."

"Ja som sa o to nepokúšal!"

"Ja viem." Doupratovali knihy a Teddy ich vyviedol z knižnice. Harry bol hlasnejší a ťažšie sa mu udržiaval hnev na uzde a madam Pinceová na nich zazerala od jej stola. "Ale aj tak je to to isté, mohol si zomrieť."

Ticho fučiac Harry mykol jedným plecom. Naozaj na to nemyslel. Ale predpokladal, že Teddy má pravdu. Už sa nikdy nechcel takto stratiť, a keby mu možno Snape bezdôvodne neudelil kvadrilión trestov, možno by sa to nestalo. Bolo to . . . strašidelné, tá červená žiara hnevu, pocit, keď mu dorážačka rozdrvila ruku, tá surovosť jeho kriku . . .

Teddy na neho vrhol ďalší zvláštny pohľad a Harry potlačil spomienky a jeho kolaps. "Som zvedavý, s čím sa budeme hrať dnes," povedal, aby zmenil tému.

"Možno niečo s tŕňmi," povedal Teddy.

"Alebo slizom."

"Alebo zubami."

Harry sa smial a spolu úprešli ku skleníkom.

¡¢

Až o dva dni neskôr dostal Harry povolenie lietať od madam Pomfreyovej a už sa nemohol dočkať, kedy sa dostane na ihrisko. Povedala mu, že ruší jeho zákaz počas jeho raňajšej kontroly, ktorá nasledovala hneď po raňajkách v deň jeho ďalšieho metlobalového tréningu. Bol tak nadšený, že takmer neobsedel počas doobedňajšieho vyučovania. Pri obede priam nadskakoval na stoličke.

"Máš mravce v trenírkach, Harry?" doberala si ho Millicent.

Pokrútil hlavou a prehltol sendvič, ktorý mal v ústach. "Dnes si zalietam."

"Ale neskončíš na ošetrovni, hej?" opýtal sa Draco s úškrnom.

"V to úprimne dúfam," povedal Harry a uškrnul sa späť. "Ale nikdy nevieš. Drsné dorážačky. Tie sú všade."

Jeho kamaráti sa smiali a ešte sa chvíľu zabávali, než Draco zodvihol prekvapený pohľad. "Pozor, sovy," zvolal a všetci si zakryli taniere s jedlom. Jeden zo Slizolinských druhákov mal sovu s . . . inkontinenčným problémom a nikdy nevedeli, kedy tá poondiata sova dorazí. "Je to bezpečné," povedal im Draco po minúte. "Žiadny Icarus. Ale prichádza balík. . . ."

Harry zodvihol pohľad spolu so všetkými ostatnými na ich konci stola, aby videli šesť obrovských pištiacich sov, ktoré klesali ku nemu, niesli dlhý, úzky balík.

"Pozor, Harry!" zvolala Millicent a Harry vyskočil zo sedadla a narovnal sa, práve keď sovy pustili ich donášku. Balík spadol ako kameň a Harry ho vo vzduchu zachytil. Posledná sova preletela ponad jeho hlavu, pustila na neho obálku so slovami: "NAJPRV OTVOR TOTO " napísané na prednej strane veľmi známym písmom.

"Sovia pošta pri obede," povedal Teddy. "To by ma zaujímalo od koho to je."

"Možno moja tajná ctiteľka," zamrmlal Harry a Teddy sa smial.

"Tak ale už začína byť drzá."

Ale toto nebolo od tajnej ctiteľky. Vlastne, keď Harry otvoril obálku a vybral z nej pohľadnicu, musel si ju prečítať trikrát, než uveril tým slovám.

"Čo sa tam píše?" opátal sa Teddy. "Je to návod?"

"Je to od profesora Snapa," zašepkal Harry. Odhrnul kúsok papiera z vrchu balíka a odhalil koniec metly.

"Ukáž," povedala Millie a schmatla pohľadnicu, aby si ju prečítala nahlas, zvláštnym šeptom. "‘NEOTVÁRAJTE balík pri stole, lebo každý bude chcieť jednu a ja tu neprevádzkujem charitatívnu organizáciu. Ale Slizolinský stíhač potrebuje poriadnu metlu.' A podpis ‘Professor S. Snape.' Merlinove spodky!" Millie zízala na Harryho. "Profesor ti poslal -"

"Nimbus 2000." Harryho hlas bol nízky a pokorný, keď prešiel rukou po novej metle, jedine tú si dovolil odhaliť skôr, než bude sám. "Nemôžem tomu uveriť."

Teddy sa uškrnul a tiež šepkal. "No, on chce, aby sme vyhrali, nie?"

"Hej, ale . . ." Harry pozrel smerom k učiteľskému stolu práve v čase, keď profesor odvrátil hlavu. Náznak červene sfarbil jeho normálne bledé líca. Keby ho Harry nepoznal, pomyslel by si, že Snape je zahanbený. Ale zasa, Harry bol naozaj zahanbený a cítil, ako mu očerveneli uši. Nikdy predtým nedostal darček bez dôvodu. A jediný, ktorý dostal pre nejakú príčinu, bola Hedviga k jeho narodeninám a nejaké sladkosti za to, že skončil na ošetrovni.

Ale toto bol aký dar!

Prečo by mu Snape dal novú metlu? rozmýšľal. Je to naozaj len preto, že chce, aby Slizolin vyhral Pohár? Alebo je toto ďalší spôsob, ako chce odčiniť to, že bol k Harrymu predtým taký zlý? Nech je dôvod akýkoľvek, Harry bol ešte vzrušenejší z lietania, než predtým.

Chcel vyskúšať svoju novú metlu hneď teraz.

Žiaľ . . . Teddy na neho vrhol súcitný pohľad a povedal: "Máme čarovanie, Harry. O desať minút."

Harry vzdychol. "Myslím že to je dosť času akurát na to, aby si zaniesol ten balík do žalárov."

"Netráp sa. Máš dnes tréning, nie?"

"Hej!" Harry sa znovu rozveselil. "Flint sa asi pociká od šťastia!" Znovu sa pozrel na učiteľský stôl a tento raz zachytil profesorov pohľad. "Vďaka," naznačil perami a usmial sa.

Profesor krátko prikývol, potom vstal od stola, napravil si čierny habit a odplachtil z miestnosti bez toho, aby sa obzrel.

Harry ho sledoval, zmätený, ale už nerozmýšľal o profesorových motívoch, dokonca ani v ten večer pri tréningu, keď prudko stúpal a klesal a lietal ako keby mu horelo za zadkom. Metla bola ľahká a rýchla a perfektná, a Harry sa nikdy v živote necítil lepšie.

12.09.2012 16:06:22
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (123 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one