Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Keďže ste až neuveriteľne rýchlo splnili Biggiinu podmienku, je tu pre vás odmena.
Ďalšiu kapitolu venujeme: cim, larkinh, katherin, Nadexy a denice. Užite si to.

Dobby a Biggi

Keď Severus vybral svoju vlastnú knihu z vrecka jeho objemného habitu a oprel sa na stoličke, zamyslel sa, že by mohla byť nádej pre neho a syna Jamesa Pottera, aby spolu nakoniec vychádzali.

K jeho úplnemu úžasu počas nasledujúcich týždňov, bol Severus, skutočne, schopný “vychádzať ” s Harrym Potterom, Faganom Ktorý Ho Naďalej Prekvapoval. Počas ich večerného doučovania bol chlapec zdvorilý, snaživý a pracovitý s ohľadom na jeho domáce úlohy a Severus neochotne akceptoval raz a navždy, že všetky jeho predošlé názory na mladého Pottera boli neopodstatnené a strašne skreslené. Ale bolo to až týždeň po tom, čo dal tomu faganovi nový Nimbus, keď mali diskusiu, ktorá všetko upevnila.

Potter sa skláňal nad esejou na Herbológiu už skoro hodinu, vôbec nezodvihol pohľad od knihy a pergamenu, ako obvykle, kým Severus opravoval písomky piateho ročníka. Obaja zvyčajne strávili dve hodiny v Severusovej triede – alebo príležitostne v jeho pracovni – každý večer, prvú nezávislou prácou a druhú Severus chlapca skúšal z toho, čo si prečítal, alebo mu odpovedal na otázky, obvykle o školskej práci, ale niekedy hovorili o jeho nočných morách alebo o útoku spred niekoľkých týždňov.

Severusovi sa tento program zdal dosť prospešný, aby stihol urobiť svoju prácu a dohliadnuť na chlapca. Okrem tých dvoch hodín bol Potter obvykle s niekým z prvákov v ich klubovni alebo na metlobalovom tréningu, ktorý bol rozšírený na tri razy za týždeň. Potter bol zriedka, ak vôbec, sám, a teda bolo menej pravdepodobné, že ho znovu niekto prepadne.

Tento konkrétny večer bol Severus obzvlášť rád tomu tichu, lebo piataci boli nanajvýš blbí na ich písomke a on vedel, že tú prácu musí dokončiť, aby ich pripravil na MLOKY. Ale aj tak spýtavo zodvihol zrak, keď Potter povedal “Pane?”

Severus zodvihol jedno obočie a Potter si zahryzol do spodnej pery a pozrel sa dolu na svoj stôl. Severus čakal; mal nekonečné množstvo skúseností s čakaním. Konečne ten chlapec pozrel znovu na neho. “Pane, predtým ste povedali, že ste sa stretli s, um, s rodinami všetkých vašich prvákov.”

Neznelo to ako otázka, a tak Severus neodpovedal, iba jemne naklonil hlavu. Ako zistil počas posledných pár týždňov, Potter sa dostane k pointe dosť skoro, ak mu dá dosť času a nebude na neho tlačiť. Ale myslel si, že vie, kam tým mieri a nebol si istý, čo s tým urobí.

Prešla ďalšia minúta a Potter sa zhlboka nadýchol a pozrel sa na svoje ruky. “Už ste navštívili Dursleyovcov?”

“Áno.”

Potterova hlava vystrelila hore. “Mali . . . boli hnusní, pane?”

Severus zvažoval, čo má povedať. Tá návšteva bola otrasná. To by bola, aj keby nepoužil Legilimenciu na tých Muklov a nebol zaplavený spomienkami na to odporné zaobchádzanie s chlapcom pred ním. Ale nechcel, aby sa kvôli tomu Potter cítil horšie. Severus nechcel, aby bol zahanbený, ako vedel, že by bol on sám na Potterovom mieste, keby jeho špinavé prádlo prepieral jeho profesor. A aké to bolo odhalenie! Ale nakoniec povedal: “Nebolo to príjemné.”

Kútik Potterovych pier sa zodvihol. “Hej, naozaj to nie sú príjemní ľudia.”

“Nie,” súhlasil Severus. Predtým nediskutovali o Potterovom domácom živote, okrem veľmi nepriamych náznakov, ale Severus vedel, že je to len otázka času, než k tomu dôjde, ako to bolo u všetkých jeho Hadov z menej než vyhovujúcich domovov, nakoniec, keď na to bude mať príležitosť. Úprimne, bol prekvapený, že sa chlapec otvoril tak rýchlo. Ešte chvíľu uvažoval, ako by mal túto tému otvoriť viac a potom: “Skutočne sa snažili predstierať, že ste celých desať rokov neexistoval.”

Potter prikývol, jeho pohľad spočíval znovu na jeho rukách, kde žmolil brko medzi prstami. Počas posledných dvoch týždňov, Severus videl značné zlepšenie v chlapcovom písme, keď sa naučil správne používať písacie potreby. Presne ako jeho správanie, keď pochopil dôvody pre rôzne pravidlá, sa tiež zlepšilo. “Áno, pane. Takým spôsobom mohli predstierať, že neexistuje ani mágia. Nikdy som nevedel, prečo som nemohol ani vysloviť slovo 'mágia' až kým som nestretol Hagrida a on mi povedal, že som čarodejník. Bolo to naozaj čudné.”

“Viem si predstaviť.” A Severus naozaj vedel, istým spôsobom. Bolo veľa vecí okolo Pottera, ktorým nerozumel. Nemohol pochopiť, ako mohol byť ten chlapec tak odsúvaný bokom a zanedbávaný tak nepretržite v jeho živote a aj tak bol schopný nájsť si priateľov medzi spolužiakmi tak ľahko. A nerozumel prečo presne mu Potter dával druhú – alebo tretiu? – šancu, byť Vedúcim fakulty, akým mal byť, keď chlapec očividne nemal žiadny dôvod dôverovať dospelým.

Ale dokázal dobre pochopiť to . . . opovrhovanie, ktoré mali mnohí muklovskí príbuzní pre mágiu, keď boli konfrontovaní s faktom, že ich deti sú čarodejníci, alebo (ako v Potterovom prípade) ich zverenci. V každom prípade, veľmi dobre si pamätal na zhnusenie, ktorým oplýval jeho vlastný otec. Rovnaké znechutenie videl v očiach Dursleyovcov a ich syna, keď  "diskutovali" o ich synovcovi. Znovu premýšľal, ako mohol Potter prežiť desať rokov s nimi bez nikoho, kto by zmiernil ich úplne nehanebné správanie.

“Vy . . .” Chlapec prehltol, potom sa zdalo, že odniekiaľ nabral kuráž a pozrel sa mu do očí. Severus nežmurkal, len čakal, jeho výraz bol neutrálny. “Myslíte si, že ma nenávideli iba kvôli mágii, profesor? Alebo . . .” znovu si zahryzol do pery a potom bol Potterov hlas oveľa tichší, keď poračoval, ako keby mal skutočne strach z toho, čo hovorí. Strach zo Severusovej reakcie. “Alebo možno, kvôli tomu, že môj otec bol tyran?”

Dych zamrzol v Severusovej hrudi. Na niekoľko dlhých mučivých momentov si bol istý, že sa znovu nenadýchne. Severus zaťal päste a počul, ako prasklo brko, ktorým opravoval písomky a zlomilo sa. Konce sa mu zabodli do kože. Potterove oči sa rozšírili, v ich hĺbkach sa zračil ledva potláčaný strach.

“Kde ste na to prišiel?” opýtal sa ho Severus tichým, nebezpečným hlasom.

Potter sa trhol pri tom tóne, ale aj napriek tomu odpovedal na jeho otázku. “Um, nie-niekto mi p-povedal, že bol v bande, pane, tak ako aj môj bratranec D-dudley. A že si robieval ž-žarty z ľudí, najmä Slizolinčanov, povedali a, a, ja som si myslel, že možno, možno že to robil aj im. Teda, že si vzal na mušku Dursleyovcov. A možno, um, možno preto oni . . . preto ma nenávideli. Lebo bol zlý aj na nich?”

No. Toto bolo nečakané. Potter si zjavne vybral ten najnepriamejší spôsob, aby sa opýtal, či šikanovanie jeho otca je dôvod, prečo s ním jeho Vedúci fakulty zaobchádza tak nečestne. Severus pomaly rozovrel päsť, nebol prekvapený, keď videl, že mu z dlane tečie krv, keď zahodil zlomené brko.

Prinútil sa k niekoľkým hlbokým nádychom, aby toho chlapca nepreklial a nevyhodil z triedy za taký nedostatok slušnosti, Severus pokrútil hlavou. Opatrne položil svoj prútik na stôl pred seba, lebo sa mu nejako sám ocitol v dlani bez toho, aby si to uvedomil.

On, Severus, nebol taký tyran, a nikdy nebude. Mal sľuby, ktoré musí dodržať. Keď mal svoj dych konečne pod kontrolou, ostro sa na chlapca pozrel. Tie zelené oči – Lilyne oči – sledovali každý jeho pohyb, ako keby bol hadom, ktorý chce zaútočiť. Severus mu to nemohol zazlievať.

Rana na jeho dlani pálila, tak Severus vytiahol vreckovku a pritlačil si ju na ranu, aby zastavil krvácanie, aj keď to až tak veľmi nekrvácalo. Potom vzdychol. Ako sa k tomuto dostal? Vysvetľovať svoje motívy a svoje chyby jedenásťročnému chlapcovi? Jedenásťročnému synovi Jamesa Pottera, nikoho iného, než mučiteľa z jeho mladosti. A Lilynmu synovi, pripomenul mu slabý hlások. Áno, a Lilynmu synovi. Znovu vzdychol.

"Nemôžem predstierať, že by som vedel, či váš otec . . . a jeho jednanie s Dursleyovcami negatívne ovplyvnili ich zaobchádzanie s vami." Severus si rukou prešiel po tvári. "Môže to byť tak, ako ste práve povedali, že jednoducho nenávideli mágiu až tak veľmi, aby nenávideli aj tých, ktorí ju praktizovali." Jeho pohľad znovu vyhľadal ten Harryho a sledoval, ako chlapec sedí takmer neprirodzene ticho a čaká. Severus nechcel povedať viac, ale vedel, že by mal.

Nakoniec pokračoval, "Čo sa týka . . . ďalších, ktorí mohli mať . . . menej než skvelé interakcie s vašim otcom. Je možné, že tie interakcie spôsobili isté množstvo . . . nenávisti ku každému, kto má s ním spojenie."

"Ako jeho syn," povedal Harry ticho, stále hľadiac Severusovi do očí.

"Presne tak," odpovedal Severus.

Chlapec znovu prikývol a v jeho zelených očiach nebola žiadna nenávisť, nič obviňujúce v jeho výraze. Len . . . unavený súhlas a možno trochu rezignácie.

Severus odvrátil pohľad.

"Tá metla sa mi veľmi páči, pane," povedal Harry do ticha, ktoré nasledovalo.

"Práve to bol zámer." Keď sa znovu pozrel na chlapca, Harry bol znovu sklonený nad svojou esejou, ale mohol by odprisahať, že chlapcove ramená boli uvoľnenejšie, než pred chvíľou.

¡¢

Severus práve dokončil svoju kopu písomiek, keď Harry znovu prehovoril. "Pane?"

"Áno, Potter?"

Ten chlaec sa znovu hral so svojim brkom a vyzeral nervózne. "Mám otázku o koreni Salisylie, pane, a najlepšom spôsobe jeho zberu. Profesorka Sproutová povedala, že je najsilnejší, keď sa zberá počas letného slnovratu, ale myslím, že v našej učebnici Elixírov som čítal, že je najlepšie, keď sa zberá za splnu mesiaca. Čo ak tieto dve podmienky nie sú naraz?"

Severus sa takmer usmial. Podarilo sa mu vyhnúť sa tomu. "Len výnimočne sú naraz."

Harry sa zamračil. "No, tak teda, ktorý čas je skutočne lepší?"

"Porozmýšľajte nad tým. Použite ten váš mozog, ak je to možné."

Zahryzol si do spodnej pery a ignoroval Severusov sarkazmus – ktorý bol aj tak len polovičný, pri najlepšom – chlapec premýšľal a potom váhavo povedal: "Záleží na tom, na čo ho idete použiť?"

"Určite. Teraz mi povedzte prečo."

Po chvíľke premýšľania Harry odpovedal: "No, pane, keby ste ho chceli použiť ako obklad na vredy alebo vyrážky, chceli by ste, aby bol ten koreň tak mocný, ako je len možné, takže by ste ho museli nazbierať počas letného slnovratu. Ale ak by ste ho používali v v delikátnejšom elixíre, ako Dúšok spánku, potrebovali by ste niečo iné, ako čistú silu."

"A to?" opýtal sa Severus, celkom ohromený chlapcovou logikou.

Hľadiac na svoje ruky Harry odpovedal: "Jeho vlastnosti na relaxáciu svalstva? Takže, zber koreňa počas splnu by tento jeho aspekt urobilo viac, uh, realizovateľný, takže ten elixír by pomohol človeku zaspať bez toho, že by ho náhodou zabil?"

"Pýtate sa ma, alebo odpovedáte?"

Harry sa krátko zasmial a pozrel sa na Severusa cez ofinu. "Odpovedám, pane."

Severus mierne naklonil hlavu. "Tak potom máte pravdu. Výborne odôvodnené, Potter."

A potom videl chlapcov úsmev – ktorý bol žiarivý a plný vďačnosti, za niečo tak malé, ako krátka pochvala – a bol potešený, že za to mohol aspoň čiastočne on. Ukázal na chlapcovu prácu. "Ak ste dokončili svoju esej, dajte mi ju prečítať."

"Pane?"

"Aby som sa uistil, že vaša práca je aspoň priemerná. Vaša myseľ vyzerá byť schopná udržať nie celkom neinteligentné myšlienky a ja chcem vidieť, či sa táto znalosť dokáže adekvátne preniesť aj na papier."

Chlapec mal stále zarazený výraz, ktorý vôbec neopadal. "Vy mi chcete skontrolovať domácu úlohu?"

"Samozrejme, pán Potter," odpovedal Severus a jeho tón sa zmenil na ostrejší. "Dokončite tú esej. Hneď."

Znova ten úsmev a Severus naozaj netušil, prečo sa mohol objaviť teraz. Ale to: "Áno, pane!" ktoré nasledovalo, sa zdalo potešené.

¡¢

O niekoľko dní neskôr, keď prišla polovica októbra, Severus bol povolaný do riaditeľne. Zasa raz sa cítil intenzívne kajúcne a rozmýšľal, čo presne urobil tento raz. Ale Albus ho zjavne nechcel zavolať na koberček. Namiesto toho, po tom, ako mu ponúkol celý zástup jeho vždy prítomných sladkostí, a po snahe zatiahnuť ho do nezáväznej konverzácie – obe Severus odmietol s rôznym stupňom urazenosti -- Albus spomenul istého Harryho Pottera.

"Počul som od Harryho ostatných profesorov, že jeho práca sa dramaticky zlepšila počas posledných pár týždňov, Severus. Dokonca aj Minerva bola ohromená jeho náhlou zmenou."

"Je ľahké, ohromiť ju, nepochybne," zamrmlal Severus nahnevane. Mal oveľa lepšie veci na práci, než diskutovať práve o tomto. Chlapcove známky sa zlepšili, lebo teraz mal čas na štúdium; nebola tu žiadna iná veľká konšpirácia.

"Ja o tom skutočne veľmi pochybujem, môj drahý chlapče." Albus zapol svopje iskrenie v očiach naplno a Severus zvraštil tvár. "Ale tiež vyjadrila svoje obavy o dôvodoch jeho náhleho zlepšenia. Všimol si si niečo . . . zvláštne na jeho štúdiu v poslednej dobe? Nedostáva neprimeranú pomoc?"

Severus zazrel na riaditeľa. Mal čakať niečo ako toto, ale skutočne to nečakal, predpokladajúc, že Fagan Ktorý Prežil, by nebol v takom podozrení. Veľmi rád by za takúto urážku vykrútil McGonagallovej krk. "Tvrdíte, že Harry Potter podvádza? Záchranca Čarodejníckeho Sveta?"

"Samozrejme, že nie, Severus. Samozrejme, že nie." Ale Albusov výraz hovoril niečo iné.

Severus sa uškrnul. "Tak potom čo je vašou námietkou proti chlapcovmu zlepšeniu?"

"Nemám žiadne námietky, skutočne. Iba obraciam tvoju pozornosť k týmto obavám."

"Vidím." A skutočne. Vedel, že táto diskusia by sa nikdy neudiala, keby bol Harry zaradený hocikam, len nie do Slizolinu. Ale deti z Fakulty hada boli vždy podozrievané z trestných činov, dokonca aj keď na to nebol dôvod. "Ak už nie sú žiadne ďalšie klamné, nepodložené tvrdenia, o ktoré sa so mnou chcete podeliť, možno by sme mohli diskutovať o Profesorovi Quirrelovi a jeho nezdravej posadnutosti pánom Potterom."

Albus mal tú drzosť, že nad tým mávol rukou. "Objavil si nejaký dôkaz, že bol Quirinus skutočne zapletený v tom útoku na Harryho?"

"Len chlapcove spomienky!" zavrčal Severus. "Ktoré sme obaja videli v Mysľomise, ak si spomínate."

"A verím, že sme sa zhodli na tom, že je ťažké určiť identitu útočníka. Ten hlas bol dosť skreslený."

Neveriac vlastným ušiam, Severus zaťal zuby, aby nepovedal niečo, čo by mohol ľutovať. Toto je rovnaká nonšalantnosť, akú prejavil riaditeľ, keď mu Sverus povedal o tom, že Dursleyovci chlapca zneužívajú. Ako mohol Dumbledore jednať s chlapcovym životom tak bezstarostne?

Keď mal konečne svoju zlosť pod kontrolou, Severus povedal: "Čo Harryho nočné mory a pálenie jazvy, keď je v kontakte s tým koktavým blbcom?"

Namiesto odpovede sa Albus iba usmial a strčil si do úst ďalší citrónový cukrík. S cukríkom v ústach povedal: "Tak už je to 'Harry', však, Severus?"

Severus otvoril a zatvoril ústa niekoľkokrát, než zavrčal: "Nechápem, aký význam má moja forma oslovenia v tejto diskusii."

"Celkom správne, môj drahý chlapče, celkom správne. Žiaľ, kým nemáme pevné dôkazy o nevhodnom konaní na strane profesora Quirrella, budeme musieť iba čakať a sledovať."

Severus ostro prikývol a nenamietal. Očividne to bude výhradne jeho zodpovednosť, udržať toho Fagana nažive. Ale aj tak, tá zodpovednosť mu pripadla v ten ďeň. Keď prišiel na Rokfort a bol zatriedený, keď si ostatní od neho umyli ruky. "V poriadku," povedal rovnakým nebezpečným tónom, o ktorom väčšina jeho študentov vedela, že sa mu za každú cenu treba vyhnúť, ale ktorý zrejme stiekol po riaditeľovi ako voda z chrbta kalamára. "Ak je to všetko?"

"Áno, Severus, to je všetko. Ďakujem, že si prišiel."

S ďalším ostrým prikývnutím sa Severus otočil na podpätku a zamieril ku dverám. Otvoril ich a bol pripravený vykročiť von, keď Albus vydal svoju ranu na rozlúčku.

"A Severus? Uisti sa, že dohliadneš na to, s kým sa chlapec učí. Nebolo by dobré pre Harryho, keby sa pri svojej práci dostatočne nesnažil."

Nepoctiac takýto výrok odpoveďou, Severus zatreskol za sebou dvere a zletel dolu otáčavými schodmi ako netopier, ktorým ho často nazývali. Kvôli svojej bublajúcej zúrivosti si nevšimol, kto ho sleduje z tieňa.

13.09.2012 15:14:16
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one