Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Pre všetkých snaživých, čo nechávajú komentáre na našej stránke.

Dobby a Biggi

Harry bol v knižnici, pracoval na eseji z Transfigurácie, keď objavil záhadu čokoládových žabiek. Teddy a on spolu hľadali informácie o magických podpisoch, a potom analyzoval dve krabice ža0biek, ktoré Harry dostal. Keď eliminovali svoje vlastné podpisy, plus ďalších asi dvoch ľudí, ktorí sa dotkli krabíc okrem Harryho, zistili že áno, na oboch krabiciach je rovnaký podpis, ktorý nemohli identifikovať. Krabice boli teda obe od jednej osoby.

Jediné čo Harrymu zostávalo, bolo chodiť okolo a testovať podpisy všetkých ľudí na Rokforte, ktorí mu mohli poslať žabky, aby videl, či sa podpisy zhodujú. Inkantácia na odhalenie niečieho podpisu bola Reveleo Quisnam, a pohyb prútikom bolo jednoduché mávnutie zo strany na stranu. Jednoduché.

Ale málo ľudí na Rokforte milo znášalo, že na nich použili kúzlo, dokonca aj keď im neublížilo. Takže to musel Harry robiť rafinovane. To bolo okej. Bol v Slizoline, koniec koncov, a jedna vec, ktorú sa naučil za posledný mesiac a pol bola, že Slizolinčania by si vybrali cestu poza scénu, aby vyriešili problém, namiesto toho, aby udreli priamo. Útok priamo, ako vedel, zvyčajne prinášal so sebou nebezpečenstvo.

Harry sám robil mnoho rafinovaných vecí, kým vyrastal u Dursleyovcov. Kradol jedlo, tajne sa vykradol zo svojho prístenku, tajne si robil domáce úlohy. Dobre vedel, že nemá porušovať ich pravidlá priamo, ale robil svoje malé pomsty. Ako keď prichytil Dudleyho dolu s veľmi vhodnou uštipačnou poznámkou, alebo "náhodnou" ostrihal obľúbený krík tety Petunie tak, že vyzeral ako bowlingová guľa, alebo "úplne nechtiac," nahuckal mačku v ruji, aby sa usadila pod firemným autom strýka Vernona.

Oh, áno. On vedel byť rafinovaný.

Tento raz ale musel iba použiť kúzlo na troch ľudí -- Teddy, nebol si celkom istý, či si ho ten chlapec celý čas len nedoberal, Draco, lebo, no, bol nablízku a bolo ľahké na neho použiť kúzlo, a Pansy Parkinsonová, ktorá ho zrejme celkom nemala rada a bolo by čudné, keby mu ona posielala sladkosti, ale už sa stali aj čudnejšie veci – než zistil, kto bol páchateľ.

Hermiona Grangerová, jeho partnerka pri štúdiu v knižnici.

Bol prekvapený, ale uvedomil si, že by nemal byť, vážny. Ona bola milá a v knižnici spolu dobre vychádzali, napriek tomu, že on bol zo Slizolinu, a spôsobu, akým väčšina Chrabromilčanov zaobchádzala so Slizolinčanmi. Keď sa snažil využiť každú sekundu na študovanie, ona mu pomáhala, keď pracovali na rovnakom predmete v rovnakom čase, a bola tichá, tak ako on. On mal rád tichých ľudí. Hluční ľudia mu príliš pripomínali Dursleyovcov. Ale ticho . . . mal by ticho, keby bol vo svojom prístenku, okrem toho, keď bol Dudley úplný blbec a skákal hore dolu po schodoch. On si cenil ticho. To bol dôvod, prečo vždy rád študoval v knižnici, keď mohol.

Takže keď zistil identitu anonymného darčeko-darcu, to popoludnie v polovici októbra, hanblivo sa na ňu usmial.

"Nevadilo by ti, keby si mi povedal, aké kúzlo si na mňa práve použil?" povedala Hermiona a nezodvihla pohľad od knihy.

Harry bol zaskočený, ale potom sa ticho zasmial. "Mal som vedieť, že ma pristihneš. Tebe neutečie žiadny trik."

"Nie s mágiou," povedala a konečne zodvihla pohľad aby sa stretol s tým jeho. Jej výraz bol zvedavý, nie nahnevaný a on prikývol.

"Ďakujem za sladkosti," povedal Harry, namiesto toho, aby jej odpovedal na otázku.

"Aké sladkosti?" opýtala sa, keď sa jej líca zafarbili rovnakou červenou, ako chrabromilská kravata.

"Tie čokoládové žabky, ktoré si mi poslala, keď som bol na ošetrovni. Oba razy." Uškrnul sa. "Mohla si na ne napísať svoje meno a ušetriť mne a Teddymu kopu roboty."

Uškrnula sa. "Aká by to bola zábava? Takto si sa naučil niekoľko nových kúziel a protikliatob a tak."

Harry na ňu zízal. "Ty si vedela, čo robíme? A jednoducho si nás nechala v tom pokračovať. . ."

Pokrčila ramenami stále sa usmievajúc.

"Mohla by si byť v Slizoline!"

"Na to zabudni," povedala a dramaticky sa otriasla. "To je jediná dakulta, ktorú pre mňa Klobúk nezvažoval."

Harry sa nenahneval na Hermionino zaujatie voči Slizolinu; bol si dobre vedomý reputácie jeho fakulty medzi ostatnými fakultami školy. Tiež vedel, že väčšina z toho je kompletne nezaslúžená, ale teraz nebol čas na to, aby sa o tom hádal s Hemionou. "Pre mňa zvažoval všetky," priznal.

"Tak prečo si si vybral Slizolin?"

"Ja som si veľmi nevyberal," povedal jej, spomenúc si na tú krátku konverzáciu s tým moľami prežratým klobúkom spred mesiaca a pol, "lebo ten klobúk sa rozhodol, že mi bude najlepšie tam. Ja som len . . . chcel som niekam patriť, kde by ma ľudia akceptovali kvôli mne."

Hermiona prikývla, vyzerala trochu nostalgicky. "Ja si niekedy myslím, že by mi bolo lepšie v Bystrohlave. Tí by chápali," ukázala na knihy rozložené po celom stole a jej mnohé zvitky pergamenu a bŕk a poznámok, "to všetko."

"Tak potom prečo si si vybrala Chrabromil?" opýtal sa Harry, čím na ňu hodil jej vlastnú otázku.

Pre nejaký dôvod sa Hermionine líca začervenali ešte viac. "Pravdu?"

"No, hej."

Nepozerala sa mu do očí, keď povedala, veľmi rýchlo: "Myslela som si, že budeš zaradený do Chrabromilu."

"Ty si si ho vybrala, lebo si si myslela, že tam budem aj ja?!"

Prikývla, potom si skryla tvár do dlaní.

Harry nevedel, čo má povedať. Nikto nikdy takto netúžil po jeho spoločnosti. On bol len Čudák, len ten idiot, Harry, a nie osoba, s ktorou by ktokoľvek chcel tráviť čas. To sa naučil za posledných 10 rokov, ak už nič iné. A on mal rád Hermionu, ale to, že si vybrala fakultu, aby bola s ním . . . Konečne sa opýtal jediné, čo mohol. "Prečo?"

Zamrmlala niečo do svojich dlaní a on ju musel zastaviť. "Nerozumel som," povedal.

Zodvihla hlavu, vyhľadala jeho pohľad, takmer sa nepohodlne pomrvila na stoličke pod váhou jeho pozornosti. Potom si odkašľala a vychrlila: "Keď som ťa stretla vo vlaku, vedela som, že si niekto, s kým by som sa mohla priateliť. S kým by som sa chcela priateliť. Videla som, ako si sa podelil o všetky tie sladkosti s Ronom Weasleym, a nesmial si sa mi, keď som bola tak . . ." pokrčila ramenami, "vieš, arogantná, so všetkými tými faktami z kníh."

Harry sa musel usmiať. "Nemyslel som si, že si arogantná."

"Vidíš?" povedala. "Vedela som, že by si bol dobrý priateľ."

Teraz bolo na Harrym, aby sa začervenal. Cítil, ako mu červenajú uši. "Vďaka," zamumlal a trochu zvesil ramená.

Hermiona odvrátila pohľad, kým sa znovu nevzchopil a potom povedala: "Stále chcem naozaj vedieť, aké to bolo kúzlo."

Harry sa zasmial a ukázal jej ho.

¡¢

Ako sa blížil Halloween, Harry si želal nejaké voľno, aby si mohol len ľahnúť a relaxovať. Jeho rozvrh bol veľmi plný, s metlobalovými tréningmi – prvý zápas mal byť už o dva týždne – a jeho doučovaniami u profesora Snapa, ktoré mal každý večer okrem dní, kedy mal Metlobal, v tom prípade ich mal popoludní, a ešte aj normálne vyučovanie a stretnutia s jeho študijnou skupinou a to, že si musel byť istý, že sa dostaví na všetky tri jedlá každý deň. Niekedy mal pocit, že nemá vôbec čas pre seba. A dokonca aj keď bol sám, nebol sám naozaj. Krvavý Barón bol vždy nablízku, jeho pohľad bol nepreniknuteľný, dokonca aj keď jeho slová boli upokojujúce a plné starostí.

Nikdy nepočul Krvavého Baróna kričať, až do jedného dňa, keď bol rovno pred dverami  do pracovne profesora Snapa, pripravený zaklopať a začať s doučovaním. Počul zvýšené hlasy a aj keď vedel, že odpočúvanie je netaktné, nemohol sa zastaviť, obzvlášť po tom, čo započul svoje meno z profesorových úst.

"Ja jednoducho nemôžem uveriť, aký je bezohľadný!" vrčal Snape. "Potter je jeho zlatý chlapec, nie? Chlapec Ktorý Dočerta Nezahynul? Ale aj tak neberie vážne moje slová!"

"Severus Snape," intonoval Barón, "upokoj sa. To že budeš zúriť nič nezmení."

"Okrem toho, že sa budem cítiť lepšie."

Krvavý Barón sa zachechtal. "Tak mi povedz, čo povedal."

Profesor prechádzal hore-dole, ako keby niečo vysvetľoval, ale jeho kroky boli ťažšie, než obvykle. Potom zastavil. "Obvinil Pottera, že podvádza jedným dychom, a hneď na to nepovažoval za dôležité nebezpečenstvo, ktoré predstavuje Quirrell pre toho chlapca."

"Podvádzanie!" zrúkol Barón a jeho ďalšie slová boli iba bľabotanie: "Ako keby ten chlapec . . . len teraz má čas! Ja mu ukážem podvádzanie . . ."

Harry zaťal ruky v päste, nahnevaný na urážku už len z tej myšlienky. Podvádza? On? Ani len nevedel, kto je ten "on", kto ho obvinil, ale práve teraz videl na čerrveno a chcel niekoho  udrieť.

". . . čo mal, bolo slovo tej starej príliš náročnej mačky," povedal Snape. Znovu sa prechádzal.

"McGonagallová ho obvinila?"

Profesorka McGonagallová? Harry bol omráčený. Vedel, že zástupkyňa riaditeľa a vedúca Chrabromilu, ho vlastne nemá rada, ale zdala sa dosť decentná. A vyzerala naozaj potešene, že sa jeho známky zlepšili. Dokonca sa na neho včera po hodine usmiala, a povedala, že jeho otec bol nadaný v Transfigurácii a ak sa bude Harry ďalej zlepšovať, je si istá, že aj on bude rovnako nadaný.

"To je to, čo povedal," povedal Snape. "Nič jasné, samozrejme, len to, že 'boli vyslovené obavy.'" Bolo počuť niečo dopadnúť na stôl. Päsť, možno? Alebo kniha? "Sprostý starý blbec. Chcel, aby som dozeral na chlapca, aby som sa uistil, že jeho študijné návyky nepovoľujú žiadne darebáctva."

"Oh," povedal Krvavý Barón veľmi zmeneným tónom. "Vidím."

Snape sa otočil -- Harry mohol počuť šušťanie jeho habitu z miesta, kde sa skrýval, pritlačený ku stene na chodbe – a zavrčal: "Niečo viete. Povedzte mi to."

"Verím . . ." vzdychol duch a Snape vydal netrpezlivý zvuk. "Verím, že ten starý blbec sa chce uistiť, že budeš mať výhovorku, aby si mohol pokračovať v starostlivosti o chlapca. Ak je pre neho Quirrell naozaj nebezpečný, a ak má nejaké spojenie s Temným Pánom, potom akékoľvek interakcie, ktoré máš s Harrym Potterom budú podozrivé . . ."

"Pokiaľ mi nebude prikázané vykonávať to," dokončil Snape. Potom vzdychol. "Prekliaty manipulatívny starigáň!"

"Veru," súhlasil Barón. "Ale zdá sa, že mu stále na tebe záleží, čo je dobre, ak je Temný Pán znovu na vzostupe."

"Aj pre toho chlapca," povedal Snape oveľa tichšie takmer váhavým tónom.

"Aj pre toho chlapca," povedal Barón. "Ktorý náhodou čaká na chodbe."

Krátka šokovaná pauza a potom: "Potter!"

Harry sa všuchtal do miestnosti s hlavou zvesenou. Cítil váhu ich pohľadov. "Ospravedlňujem sa," zamrmlal.

"Za drzosť, ktorú ste preukázali počúvaním súkromnej konverzácie, predpokladám," zasyčal profesor.

"Áno, pane," povedal Harry a riskoval pohľad. "Ale rozprávali ste sa o mne, pane, tak som . . ." pokrčil ramenami. "Chcel som vedieť, o čo ide. Naozaj si profesorka McGonagallová myslí, že podvádzam?"

Snapove oči boli temné diery do ničoty, a jeho výraz nič neprezrádzal. Bola to prázdna maska, ktorú Harry vždy najviac neznášal. Táto maska bola tá, ktorú on sám často používal, keď nevedel, ako reagovať v danej situácii, a jediné čo mohol vymyslieť bolo, že sa mu vysmejú alebo nakričia na neho. Prázdnota bola bezpečná . . . ale bolo ťažké to pochopiť, z tejto strany pohľadu.

Konečne Snape povedal: "Nemyslím si to."

"Prečo by to potom povedala? Viete že som to . . . neurobil. Nikdy by som to neurobil!"

Snape si ho znovu prezrel, stále nič neprezrádzal. "Je to komplikované, Potter. Priniesli ste si učebnice?"

Nadvihol obočie a tiež zodvihol svoju ťažkú tašku s knihami, ktorá bola očividne v jeho rukách. Ale aj tak nepovedal nič ako: 'Ako čo toto asi vyzerá?' lebo si nepotreboval podpísať svoj vlastný rozsudok smrti, vrelá vďaka. Namiesto toho povedal: "Áno, pane. Dnes Čarovanie."

"Tak sa pustite do práce."

Harry sa zamračil a otvoril ústa k protestu, lebo ešte neskončil so svojou konverzáciou, nie na dlho!

Ale Snape ho zarazil skôr, než stihol niečo povedať a povedal jedným z jeho najchladnejších tónov: "Teraz pracujte, hovorte neskôr. Robte, ako som vám povedal."

Harry zovrel pery a krátko naštvane prikývol, ale prešiel k stolu, kde zvyčajne pracoval, vytiahol si učebnice a pergamen. Neznášal, keď ho vynechávali z vecí, ktoré sa ho týkali. Kto si myslia, že sú? Aby ho odsunuli nabok, ako keby jeho pocity k danej veci nemali žiadny význam?

Bol príliš naštvaný, treskol brká a atrament na stôl a pleskol pergamenmi, aby si všimol, kedy prišiel Krvavý Barón k nemu, kým duch neprehovoril "Uvoľni sa, Harry Potter."

Harry nadskočil, zaskočený, ale potom zaťal zuby. "Nemám rád, keď o mne hovoria."

"Rozumiem."

"Naozaj?" Harry sa otočil a zazeral na ducha. "Klamali o mne a hovorili o mne celých 10 rokov. Tí sprostí . . ." odmlčal sa, nechcel diskutovať o Dursleyovcoch. Vôbec.

"Tí Muklovia?" povedal Barón jemne.

Krátke prikývnutie.

"Klamali o tebe?"

"Oni tvrdili, že som podvádzal. Vždy, keď som dostal lepšie známky ako ten môj vypasený bratranec. Ja som očividne podvádzal, 'lebo neexistovala iná možnosť, aby som mohol niečo urobiť lepšie, než on. On bol očividne taký dokonalý." Harry strhol vrchnák z čierneho atramentu a vôbec sa nestaral o to, že niekoľko kvapiek rozlial po stole.

"Ale ty si nikdy nepodvádzal."

"Nie! Nikdy som nepodvádzal. Nemusel som. Dudders je taký idiot že som sa musel veľmi snažiť  aby som bol v škole horší než on." Harry dosadol na stoličku a pošúchal si čelo a tú sprostú jazvu, ktorá ho označila ako iného. "Ale to bolo jedno. Oni povedali, že som podvádzal a škola sa postavila na ich stranu. Vždy."

"To neznie fér," povedal Krvavý Barón.

Harry na neho zazrel. "Jasné, že to nebolo fér. Život nie je fér. Ja nie som dieťa, viete."

Očakával, že duch bude protestovať rovnako, ako to počul už miliónkrát, ako je ešte stále dieťa, napriek tomu, že sa prakticky vychoval sám a prežil u Dursleyovcov, nespomínajúc útok súčasne netelesného megalomaniaka, ktorý ho chcel zabiť ohavným spôsobom.

Tak bol prekvapený, keď Barón iba prikývol. "Ako hovoríš."

Tichý súhlas mu vzal vietor z plachiet a hľadel na stôl a na svoje zomknuté ruky na ňom. "Ja . . . musím pracovať na mojej eseji na čarovanie," povedal hlúpo.

"Urob to, Harry Potter," povedal Barón. "A prosím, keď budeš hovoriť s tvojim profesorom Snapom, pamätaj, že on sa zaujíma o tvoje dobro."

To počul aj predtým, od učiteľov a od riaditeľa na základnej škole a dokonca aj pri tom zbabraní u školskej sestričky. Príliš zlé, že nikto z nich to nikdy nemyslel vážne. Aj tak mykol plecom ako odpoveď Barónovi a začal s esejou.

O hodinu neskôr bola diskusia o tom, čo Harry počul z tej konverzácie oveľa jednoduchšia, než si myslel.

"Koľko ste toho počuli, keď ste sa skrývali na chodbe?" opýtal sa ho profesor Snape, keď Harry dokončil esej z Čarovania a Snape si ju prečítal a urobil niekoľko úprav.

Harry sa začervenal. "Povedal som, že sa za to ospravedlňujem."

Snape zazrel. "To neodpovedá na moju otázku."

Jeho výraz sa zmenil na zazeranie a Harry zamrmlal: "Fajn. Počul som vás povedať, že ma profesorka McGonagallová obvinila z podvádzania, a potom Krvavý Barón povedal niečo, čo vás prinútilo nazvať niekoho manipulujúcim starigáňom. Ale ja som nepodvádzal, vôbec nie!"

"Viem že nie, Ha -- pán Potter. Monitoroval som vaše úlohy, nie?"

Harryho oči sa zúžili, keď sa pozrel na Snapa. Nazval ho profesor takmer jeho krstným menom? Potom pokrútil hlavou, ten nepohodlný pocit z krivého obvinenia mu skrútil žalúdok. "Tak potom prečo by povedala, že som to urobil?"

"Neverím, že to urobila." Snape zodvihol ruku, keď Harry otvoril ústa, aby niečo povedal. "Verím, že riaditeľ mi povedal, že to urobila, aby ma prinútil . . ." jeho ústa sa vykrivili, ako keby ochutnal niečo kyslé. "Aby ma podporil k tomu, aby som vás bránil ako falošne obvineného člena mojej fakulty."

Harry na neho zízal a zízal ešte chvíľu. Potom si prekrížil ruky na hrudi, podvedome odrážajúc profesorov postoj. Jeho myseľ bola plná otázok, ale jediná, ktorú dokázal vysloviť bola: "Čo s tým má spoločné Quirrell, pane?" Snape pozrel dolu svojim dlhým nosom na Harryho a nadvihol jedno obočie, a Harry rýchlo zmenil svoju otázku: "Teda, profesor Quirrell."

Snape krátko prikývol. Potom dlhú chvíľu hľadel Harrymu do očí, ako keby si ho premeriaval. Harry sa rovno posadil, nechcel vyzerať v Snapovom pohľade menej než adekvátne. Snape znovu prikývol. "Verím, ako aj Krvavý Barón, že profesor Quirrell," Harry si všimol slabý úškrn, ktorý doprevádzal ten titul, keď vyšiel z jeho úst, ale nedal to najavo, "pracuje pre Temného Pána. Veríme, že sa znovu pokúsi zabiť vás. Je to môj názor, že riaditeľ chce, aby som na vás dozeral ešte viac, aby som sa uistil, že sa to nestane."

Harrymu sa začali triasť ruky a položil ich na stôl. Vedel, že Quirrell nemá za lubom nič dobré a pravdepodobne pracuje pre to monštrum, ktoré zabilo jeho rodičov a pokúsilo sa zabiť aj jeho, keď bol ešte bábo. Ale vysloviť to tak otvorene . . . bolo to zarážajúce. A nie len preto, že nebol zvyknutý, aby mu ľudia takto povedali pravdu. A Snape to urobil, ako si uvedomil. Snape sa nezdržal, aby náhodou nezranil jeho city alebo aby predstieral, že to nebezpečenstvo nie je reálne. Harry bol za to vďačný, ale aj tak bol . . . zarazený.

"Ale pane, prečo vám potom jednoducho nepovedal, aby ste to urobili? Prečo bol taký vyhýbavý?"

Snapovi sa v očiach zablýskala nejaká neznáma emócia a potom sa odvrátil a habit za ním zavial. "To nie je vaša starosť."

"Ale pane!"

"Nie, Potter. Povedal som vám, čo potrebujete vedieť. Zvyšok je nepodstatný."

Harry sa zamračil na toho muža, ktorý sa ešte musel otočiť k nemu. Snapove päste boli zaťaté a jeho telo bolo tak napnuté, že sa zdalo, že každú chvíľu exploduje. Harry netušil prečo, ale ten dôvod, prečo Dumbledore išiel okolo tou najdlhšou cestou, aby prinútil Snapa ochraňovať ho, očividne spôsobovalo Snapovi nejaké ťažkosti. A aj keď to nechcel priznať, Harry vedel, že ten dôvod zrejme naozaj nie je jeho problém.

"Prepáčte, pane," povedal jemne. "Nechcel som vyzvedať."

Snape sa znovu otočil, na tvári mal prekvapený výraz, než sa jeho tvár znovu zmenila na tú prázdnu masku. Chvíľu hľadel Harrymu do očí a mierne naklonil hlavu. "Je takmer čas na večeru," povedal. "Choďte a najedzte sa pred tréningom."

"Áno, pane." Harry vstal, pozbieral učebnice do tašky a prevesil si ju cez plece. "Ďakujem," povedal hľadiac na profesora, keď prešiel ku dverám. "Že ste sa ma zastali."

Snape pokrútil hlavou, iba trochu, ale tá ostrá krehkosť v jeho očiach sa zmiernila a mávol rukou v tichom zamietnutí.

Harry sa usmial a prešmykol sa cez dvere.

02.10.2012 16:18:48
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (123 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one