Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kedže ste splnili Biggiinu podmienku, tu je pokračovanie. Užite si ho.

Dobby

 

"Áno, pane." Harry vstal, pozbieral učebnice do tašky a prevesil si ju cez plece. "Ďakujem," povedal hľadiac na profesora, keď prešiel ku dverám. "Že ste sa ma zastali."

Snape pokrútil hlavou, iba trochu, ale tá ostrá krehkosť v jeho očiach sa zmiernila a mávol rukou v tichom zamietnutí.

Harry sa usmial a prešmykol sa cez dvere.

Severus sledoval, ako chlapec odchádza a znovu pokrútil hlavou. Začínal mäknúť a to si nemohol dovoliť. Ale, ten Poondiaty Chalan Čo Mu Práve Poďakoval Napriek Všetkému, ho naďalej prekvapoval. Nemohol si pomôcť, len súhlasiť s malým hláskom, ktorý mu neustále pripomínal, že Potter nie je ako jeho otec. Nie celkom.

Krvavý Barón, ktorý zostal zvyčajne ticho počas jeho rozhovoru s tým faganom, preletel cez dvere, aby dohliadol na Pottera, kým sa dostane do Veľkej siene k svojmu jedlu. Medzi Severusom a tým duchom bola akási dohoda, že sa uistia, že chlapca nikto neprepadne. Museli.

Ďalší týždeň prešiel neskutočne rýchlo a s minimálnymi problémami a prišiel Halloween. Severus nenávidel tieto prázdniny, ak už nie z toho dôvodu, že to dalo Albusovi dôvod na to – ako keby to niekedy vôbec potreboval – usporiadať oslavu a kŕmiť deti priveľkým množstvom cukru. Vždy boli úplne nezvládnuteľné po nasledujúce dni po každej oslave, a tento rok nebol výnimka.

Harry Potter, na druhej strane, zdá sa, že sa cez všetko preniesol melancholicky. Severus sa nechcel pýtať prečo, ale počúval Krvavého Baróna, keď sa zhováral s chlapcom počas ich doučovania 30. októbra. Všimol si, že Krvavý Barón trávi veľa času rozprávaním sa s Potterom, počas posledných niekoľkých mesiacov, a tiež vedel, že chlapec dôveroval tomu duchovi viac, než komukoľvek inému, dokonca ani mladému Nottovi alebo jeho metlobalovým spoluhráčom. Bolo to nezvyčajné, celkom iste, počas doby Severusovej práce na Rokforte a dokonca aj počas doby jeho štúdia, nemohol si spomenúť na jedinú osobu, s ktorou by Barón strávil viac než pár minút počas ich imatrikulácie. A teraz, Krvavý Barón trávil nezvyčajne veľa času s Potterom, zriedka ho nechal samého, pokiaľ bol ten chlapec mimo Slizolinskej klubovne.

Dnes to tiež nebolo inak, Barón sa vznášal pri Harryho ľavom ramene, keď chlapec pracoval na svojej eseji z herbológie. Severus za svojim stolom, ako sa všetkým zdalo, zostal zvyčajne nezaujatý a zameraný na svoje známkovanie. Pravdupovediac, neprečítal ani jedno slovo z toho, čo jeho prekliati tretiaci spáchali na papieri, už viac než 20 minút, kým sa Barón a Harry rozprávali o tom, ako sa mu darí na iných predmetoch a ako sa mu darí v metlobale. Normálne by  Severus takémuto rozhovoru nevenoval žiadnu pozornosť, ale vedel, že chlapec by sa zdôveril Barónovi skôr či neskôr so svojou náladou, a on chcel vedieť, čo chlapca trápi . . .

Tak. Už to priznal. Jemu . . . záleží.

"Zajtrajšia oslava Halloweenu," povedal Barón. "Verím, že sa na ňu tešíš."

Potter mykol plecom. "Asi."

Duch na neho hľadel, svoju nesubstantnú hlavu naklonil na stranu. "Ty sa na to netešíš."

"Naozaj som nad tým veľmi nerozmýšľal," priznal chlapec. Pritiahol si učebnicu bližšie a niečo si v nej prečítal, než znovu začal písať.

"Môžem byť tak smelý a opýtať sa prečo? Väčšina detí, najmä prváci, si myslia, že je to veľmi vzrušujúce."

"Moji rodičia zomreli na Halloween." Tie slová boli také tiché, že ich Severus takmer nezachytil. V šoku upustil brko.

Krvavý Barón mierne odstúpil, ale potom prikývol a natiahol svoju striebristú ruku smerom k Harryho ramenu, ale nedotkol sa ho.

Hrajúc sa so svojim brkom a hľadiac na svoje ruky, Potter pokračoval: "Nikdy som ich ani len nepoznal. Ani som nevedel, ako zomreli ani nič, kým ma Hagrid nenašiel a nepovedal mi o tom. Musel som zistiť kedy ich Voldemort zabil z knihy, ktorú mi Hermiona požičala." Nakoniec obrátil pohľad k Barónovi a z jeho uhlu mohol Severus vidieť veľkosť jeho pohľadu, zraniteľnosť v jeho očiach sprevádzanú bolesťou. "Tak som si myslel, že tento rok, po prvý raz by som mohol... neviem. Uznať ich odchod, alebo niečo také. Nemyslím si, že pôjdem na tú oslavu, to je všetko. Vyzerá to tak nejako . . . ako keby som ich nerešpektoval. Teraz keď už o tom viem."

Dokonca keď Severus pokrútil hlavou, Krvavý Barón urobil to isté. Ale duch povedal: "Ja rozumiem, Harry Potter. Ale uváž, že si mal veľmi málo príležitostí, oddýchnuť si s tvojimi priateľmi a táto oslava by ti to dopriala."

Ďalšie myknutie ramenom. "Hej. Možno. Ja neviem." A vrátil sa k svojej eseji.

Severus ho sledoval, vzdal predstieranie známkovania. Mal ďalší z tých momentov, keď jeho myšlienky bežali iným smerom ako realita, a keď ho dobehol rozpor, cítil, že sa mu trochu točila hlava. Harry skutočne nevedel nič o svojich rodičoch. Vôbec žiadne spomienky na jeho mamu a jej obeť. Lily . . . myšlienka na jej úsmev a jej jasné zelené oči spôsobila Severusovi kratučkú, ale nemenej reálnu fyzickú bolesť v hrudi.

Harry sa o ich smrti musel dozvedieť z knihy.

Bolo to . . . nehanebné.

Bolo to hrozné.

Severus si bude šetriť svoj hnev pre tých, ktorí si ho zaslúžia: Albus, za to že umiestnil Pottera k tým muklom, tí muklovia samotní a Temný pán, za to že zavraždil chlapcovych rodičov v prvom rade.

Až keď počul Baróna, ako si odkašľal, Severus sa vytrhol zo zamyslenia, do ktorého upadol, a videl chlapca, ako si zbiera knihy a pergameny a schováva ich do tašky. Takmer ho prichytil zízať, takže Barónovi letmo vďačne prikývol za upozornenie, keď sa Harry otočil k jeho stolu a povedal: "Dobrú noc, pane."

"Niečo nové na ohlásenie, Potter?" Severus držal svoj hlas chladný a profesionálny.

"Nie. Er . . . teda, nie, pane. Qu-- Profesor Quirrell ma ani len nevyvolal počas celého týždňa. A žiadne nočné bolesti jazvy."

"Nočné mory?"

Letmé myknutie plecom. "Iba tie bežné. Nič o Ňom." Obaja vedeli, o kom chlapec hovorí.

"Dobre." Keď chlapec došiel ku dverám, Severus dodal: "Ak ma budete potrebovať zajtra navštíviť, budem tu po obede."

Harry prehltol, ale rýchlo prikývol a vyhol sa jeho pohľadu. "Ďakujem, pane.“

Sledoval, ako chlapec odchádza, rozmýšľajúc, prečo cíti potrebu ponúknuť to, čo je skutočne dôležité -- predpokladal – ponúknuť chlapcovi rameno, na ktorom sa môže vyplakať. On neponúkal svoje ramená študentom na vyplakanie. Potlačil povzdych, odložil Harryho knihu a vyhol sa Barónovmu pohľadu, keď duch chvíľu zaváhal vo dverách.

"Som prekvapený, Severus Snape," prehlásil duch. "Ale potešený tvojou ponukou."

"Oh, choďte preč," povedal Severus podráždene. Možno teraz bude môcť dokončiť nejakú prácu.

 

¡¢

 

Počas Halloweenu išlo všetko úplne zle.

Ráno sa dvaja jeho tretiaci dostali do zápletky s dvojčatami Weasleyovými a vyšli z toho s chrabromilsky červenou kožou so zlatými bodkami, problém, ktorý sa ukázal ako oveľa zložitejší, než Severus dúfal.

Minerva, samozrejme, považovala celú vec za strašne zábavnú. Ale len dovtedy, kým Severus všetkým štyrom chlapcom neudelil týždeň trestu po škole, ale prešlo to bez komentára. Ona vedela byť taká kyslá mačka, keď chcela.

Popoludní si Severus urobil čas na toho fagana Pottera, ktorý sa vôbec neukázal a dokonca vynechal svoje pravidelné doučovanie. Aspoň že si Severus pripravil poriadnu zásobu prísad do elixírov na budúci týždeň, ale nepáčilo sa mu, že sa mu Potter vyhýba.

A potom tu bola tá zbabraná oslava Halloweenu.

Mal vedieť, že Quirrell sa o niečo pokúsi, ale skutočne nezvážil možnosť, že ten chlap vpustí do školy trola. Bolo to nebezpečné a riskantné, a nikto, kto poznal toho muža aspoň trochu, nemohol nezistiť, kto preste spomedzi tých, s prístupom ku školským bariéram mal tiež záľubu v spolupráci s trolmi.

Nebolo to ani tak ani tak. Keď Quirrell oznámil príchod trola a potom "omdlel" na tvrdo, Severus vedel, že hrozí buď krádež Kameňa mudrcov, alebo hrozí, že na Harryho znovu zaútočia.

Keďže Ten Chalan Ktorý Prežil Aby Ho Rozčuľoval nebol prítomný na oslave a tak isto ani Barón, musel predpokladať, že duch sleduje chlapca a bude ho chrániť. Tak sa Severus rozhodol, že bude musieť chrániť Kameň.

Nenávidel Chlpáčika.

Veľmi.

A vôbec, kto pri jeho všetkých zmysloch mohol pekelného psa nazvať "Chlpáčik"??

Ponáhľajúc sa hore schodmi vyčaroval na seba rýchle Splývacie zaklínadlo. Nebolo by dobre, keby ho videlo nejaké decko, ktoré sa neobťažovalo poslúchnuť Prefekta, ako beží po chodbe ďaleko od žalárov. Keď došiel ku dverám na chodbu na treťom poschodí, nevyzerali, že by sa s nimi niekto hral, ale otvoril ich, len aby si bol istý. "Alohomora," vyslovil po tichu.

Za dverami sedel pekelný pes, prikrčený nad sklápacími dverami. Všetky tri hlavy sa na neho lačne pozreli. Hlboké vrčanie z troch hrdiel spôsobilo, že sa Severusovi zježili vlasy na zátylku. Z dlhých zubov kvapkali na zem sliny vo veľkých množstvách a Severus si myslel, že sa asi pozvracia.

Chrbtom zostal otočený ku dverám. Vedel, že má len niekoľko sekúnd, aby použil Odhaľovacie kúzlo, aby videl, či tam bol niekto iný, než sa na neho vrhne ten pekelný pes. Použil tie kúzla tak rýchlo, ako len vedel. Všetko sa zdalo bezpečné a jeho ruka s prútikom sa vôbec netriasla. Vôbec!

Keď siahol po kľučke, vrčanie sa zosilnilo a škrabot pazúrov po kamennej podlahe sa spojil so škrabotom jeho nechtov po západke. Už bol takmer vonku z dverí, keď sa na neho vrhla najbližšia z troch hláv a zaborila svoje ostré tesáky do jeho nohy. Tá potvora ho ťahala sem a tam a Severus sa musel snažiť udržať rovnováhu, keď mu ostrá bolesť vystreľovala z miesta, kde na ňom visel ten pekelný pes.

Severus zaťal zuby a zavrčal: "Stupefy!" Kúzlo by tú príšeru neomráčilo viac, než by omráčilo draka, ale . . .

Pekelný pes prestal žuť Severusovu nohu a odcúval, potriasajúc hlavou. Severus využil ten krátky moment na únik.

Merlin, ako veľmi nenávidí tú príšeru.

Noha ho bolela, keď kríval od znovu uzamknutých dverí. V byte mal masť, ktorú by mohol použiť, ale žaláre boli veľmi ďaleko. Rana ho bolela a krvácala a niekde tu bol trol a Potter bol zrejme v ohrození. S týmito myšlienkami v hlave nemal zrovna najlepšiu náladu, keď zbadal Quirrella, potuľovať sa ani nie dvadsať stôp ďalej na chodbe.

"Čo tu robíš?" zavrčal. "Nemal by si byť v žalároch a krotiť trola?"

"A-ale, S-s-severus," koktal učiteľ OPČM. "J-ja som s-sa chcel uistiť, že je tu všetko v p-poriadku. M-myslel som, že m-možno ten t-trol bol iba na odvedenie p-p-pozornosti."

Severus nebezpečne zúžil oči. Priznal práve Quirrell svoju zradu? "Skutočne?"

"A-ale ty máš všetko p-pod k-k-kontrolou, a-áno?"

"Samozrejme," vyprskol Severus.

"Nič menej by som nečakal, môj drahý chlapče," prehovoril ďalší hlas.

Severus sa otočil s prútikom vysoko. Aj keď spoznal ten hlas, nikdy nebolo dosť opatrnosti. Hľadel na Albusa, ktorý svojimi jasnomodrými očami hľadel na oboch profesorov, na dvere a na Severusovu zranenú nohu. Severus ostro naklonil hlavu a sklonil prútik. "Riaditeľ."

"Severus," pozdravil Albus. Prezrel si Quirrella od hlavy po päty. "Quirinus."

"Verím, že o trola bolo postarané," povedal Severus.

"V podstate," povedal Albus. "Myslím, že dievčenské záchody na treťom poschodí sa ti budú zdať veľmi objasňujúce."

Severus sa zamračil nad riaditeľovym nejasným vyhlásením, ale niečo vo výraze staršieho muža prinútilo Severusa o krok ustúpiť s očami dokorán. Bolesť vystrelila z jeho nohy a zahryzol si do jazyka, aby nevykríkol. Potter. To musel byť Potter.

"Choď," povedal Albus. "Teraz som tu ja."

S ostrým prikývnutím sa Severus rozbehol, alebo teda aspoň sa snažil. Na schodok počul rev  trola a zvuk ako dopadali a rozbíjali sa ťažké veci, a nakoniec hlasný výkrik nejakého dieťaťa. Ale v čase keď dobehol k spomínaným záchodom, ohlušilo ho hrobové ticho. Na jeho prekvapenie, Minerva tiež bežala ku dverám a dobehli k nim naraz.

Minerva pevne zovrela pery, ale aj napriek tomu, že bežala, ani jeden vlas z jej pevného drdola nebol na nesprávnom mieste. Zazrela ponad Severusovo rameno a on sa otočil, aby videl, že ho Quirrell nasledoval.

Tento deň bol s každou sekundou lepší a lepší.

Zastali len na okamih, než Minerva otvorila dvere, aby odhalila veľmi nezvyčajný obraz.

Potter – on to vedel! – stál s vytiahnutým prútikom nad 12 stôp veľkou postavou horského trola, kým Teodore Nott sa prizeral a Millicent Bulstrodová sa krčila pod jedným z rozbitých umývadiel a povzbudzovala chrabromilskú študentku, Grangerovú, aby vyliezla von. Krvavý Barón sa vznášal nad umývadlami a vyzeral trochu menej žiarivo než obvykle.

Severus zazrel na dvoch chlapcov a využil moment na to, aby si pozbieral myšlienky, kým skontroloval trola. Nebol mŕtvy, iba omráčený. A smrdel až do nebies.

Minerva však nemala zábrany a nekontrolovala svoj slovník. "Čo do pekla ste si mysleli?" Jej hlas bol plný chladného hnevu. Severus bol ohromením celý bez seba. "Máte šťastie, že vás nezabil. Prečo nie ste v klubovniach?"

Snape znovu zazrel na Slizolinčanov, najmä na Pottera . . . aj keď si okamžite uvedomil, že chlapec ani nemal vedieť o tom trolovi, lebo nebol na oslave. Chlapec na neho nehľadel, ale na moment sa pozrel na svoje topánky, než zodvihol hlavu, aby čelil McGonagallovej hnevu. Severus ju rád nechal, aby na nich trochu nakričala, on svoju šancu dostane neskôr. V súkromí.

"Ja, er . . ." začal Harry.

Hlas spod umývadla ho prerušil. "Prosím, profesorka McGonagallová. Oni ma hľadali."

"Slečna Grangerová!"

Dievčina sa vyštverala na nohy. "Išla som hľadať trola, lebo som – ja som si myslela, že by som ho mohla premôcť sama – viete, lebo som o nich veľa čítala."

Potter a Bulstrodová na ňu hľadeli s ústami dokorán, keď pokračovala: "Keby ma nenašli, už by bolo po mne. Nemali čas ísť niekoho zavolať. Práve ma chcel odrovnať, keď prišli."

"Tak – v tom prípade..." povedla profesorka McGonagallová, hľadiac na nich všetkých: "Slečna Grangerová, vy bláznivé dievča, ako ste si mohli myslieť, že zvíťazíte nad horským trolom úplne sama?"

Grangerová zvesila hlavu a nič nepovedala, čo bol neklamný znak Apokalypsy, Severus si tým bol istý.

"Slečna Grangerová, za toto strhávam Chrabromilu 5 bodov," povedala. "Veľmi ste ma sklamali. Ak nie ste zranená, bude najlepšie, ak pôjdete rovno do Chrabromilskej veže. Študenti pokračujú v oslave v ich klubovniach."

Dievčina odišla a Minerva sa otočila k Severusovým Slizolinčanom, očividne so zámerom poriadne im za to vynadať. Severus vedel, že sa tu toho deje viac, než ten Grangerovie krpec povedal, ale určite nemieni nechať Minervu, žmýkať to z jeho študentov. Keď otvorila ústa, aby na nich spustila, Severus sa narovnal na mieste, kde bol zhrbený nad trolom a povedal: "Vy traja ste mali šťastie, ale nie mnoho prvákov by sa mohlo postaviť dospelému horskému trolovi. 5 bodov pre Slizolin za každého z vás."

Vrhol na Minervu šibalský úsmev, kým tí traja na neho nechápavo zízali.

"Nechám to na vás, profesor," povedala s povzdychom, očividne naštvaná, že jej vzal vietor z plachiet. "Ale budem o tom informovať riatiteľa, to si buďte istí."

"Dobrú noc, profesorka," povedal súhlasne.

"Vrátim sa pomôcť odpratať toho trola," dodala. Keď odišla, ťahajúc za sebou stále omdletého Quirrella, Severus obrátil pohľad k trom študentom. "Teraz. Povedzte mi, čo sa stalo." Každého si prehliadol. "A chcem počuť pravdu."

Spomedzi tých troch odpovedal ako prvý Potter, zodvihol hlavu. Iskra vzdoru žiarila v jeho očiach. "Bolo to presne tak, ako povedala Hermiona. Počuli sme toho trola tu a jej výkrik a tak som sa pokúsil dostať ju von, najprv tak, že by som odviedol jeho pozornosť. Teddy hodil nejakú rúru, alebo niečo také a ja som len kričal, ale Millie ju nedokázala presvedčiť, aby ušla a potom som . . ."

"Potom ste čo?" povedal Severus nebezpečným tónom. Bol potešený, keď videl, že Harry ťažko prehltol.

"Ja, er . . . vyskočil som mu na chrbát." Pozrel sa na trola pri ich nohách a znovu prehltol. "Môj, er, prútik sa mu dostal do nosa. Potom Teddy levitoval jeho kyjak a ovalil ho po hlave. . . ."

Severus na moment zatvoril oči.

"Viem, že to znie strašne, Severus Snape--" počul hlas Krvavého Baróna.

"Samozrejme, že to znie strašne," zavrčal Severus. "Pretože to strašné skutočne je. Všetci ste tu mohli zahynúť, a pre čo?"

"Pre priateľa," povedal Potter ticho. "Ja som ju nemohol nechať prísť k zraneniu."

S dlhým útrpným povzdychom Severus povedal: "Prečo ste neboli vo svojej klubovni?"

"Nepočuli sme o tom trolovi," povedal Potter.

"Nikto z vás nebol na oslave?"

"Nie, pane," povedal mladý Nott.

Potter sa na nich zahanbene usmial. "Chceli zostať so mnou. A ja . . . ja som nechcel ísť."

"Tak dobre," povedal Severus. "Choďte do klubovne, všetci. Prediskutujeme to neskôr."

Všetci odpovedali: "Áno, pane," a zmizli.

"Tak?" vyprskol Severus na Krvavého baróna, keď sa za nimi zatvorili dvere. "Nemohli ste mi povedať, čo sa deje?"

Barón sa nechytil na návnadu, iba na Severusa dlho hľadel. "Poslal som správu riaditeľovi. Nenašiel ťa?"

"Našiel."

"No, tak prosím. Potter je v poriadku, i keď ukázal značný nedostatok pudu sebazáchovy, a tvoji Slizolinčania majú očividne lojálneho priateľa v slečne Grangerovej."

"Skvelé."

"Možno by si si mal nechať ošetriť tú nohu."

"Možno by ste sa mali starať o svoje --" Severus sa odmlčal. "Tak dobre." Vzdychol. "Dozrite na neho, dobre?"

"Vždy, Severus. Vždy."

Duch zmizol z miestnosti a Severus sa tiež odvliekol do žalárov, premýšľajúc, ako udržať toho chlapca v bezpečí, keď sa zdalo, že je rozhodnutý vrhať sa strmhlav do nebezpečia.

Len dúfal, že obaja prežijú rok.

02.11.2012 21:16:30
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one