Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
A je tu pokračovanie poviedky, užite si ju.

Dobby a Biggi

"Tak dobre," povedal Severus. "Choďte do klubovne, všetci. Prediskutujeme to neskôr."

Všetci odpovedali: "Áno, pane," a zmizli.

Teddy sa bokom pozrel na Harryho, keď sa všetci traja vracali dolu do spoločenskej miestnosti. "Prečo si mu to povedal?" opýtal sa.

Harry si zahryzol do pery a pokrčil ramenami. "Čo myslíš?"

"Prečo si klamal profesorovi?" opýtala sa Millie. "On by neurobil --"

"Neurobil čo?" prerušil ju Harry. "Nestrhol milión bodov? Nedal nám večný trest po škole?"

Millicent vzdychla a strčila si do úst koniec prameňa svojich dlhých vlasov, aby ho mohla obžúvať. "No hej, okej. To by mohol spraviť. Ale bude ešte horší, keď zistí, čo sme naozaj urobili."

Harry prikývol. Vedel to. "Neboj sa. Ja si to zlíznem."

Teddy prevrátil očami. "Oh nie, to neurobíš. Ani my sme mu to nepovedali a ty nevezmeš všetku vinu na seba."

"Ale bola to moja vina. Keby som nebol --"

"Prestaň, Harry," prerušila ho Millie. "Neobviňuj sa."

"Hej, ale je to pravda. Vy obaja ste mali byť na tej oslave."

Teddy ich zastavil a položil ruku Harrymu na plece. Harry stál bez pohnutia, kým Teddy povedal: "Ale neboli sme. Boli sme s tebou, lebo si náš priateľ a chceli sme ťa dnes podporiť. Vieš a tak."

Harry pomaly prikývol. "Okej. Hej, dobre." Pokrčil ramenami, aby striasol Teddyho ruku, ale nezdalo sa, že by si to Teddy všimol, alebo že by mu to vadilo. "Ale ja poviem profesorovi, čo sa stalo. Neskôr."

Millie pokrútila hlavou so šibalským úsmevom. "Nie, nepovieš. Lebo ja mám nápad."

So zdvihnutým obočím Teddy a Harry sa na ňu pozreli. Ale odmietla povedať viac, len sa naďalej tak šibalsky usmievala, celú cestu do žalárov.

¡¢

Všetci traja sa usadili za stolom v rohu Slizolinskej klubovne, popíjali horúcu čokoládu a po tichu sa zhovárali ale vlastne nešepkali. Šepkanie zvyklo vzbudzovať pozornosť, podľa Teddyho.

"Okej, takže jediné, čo musíme urobiť je, držať sa plánu," povedala Millie. Poriadne si odpila zo svojho kakaa a ostro sa na Harryho pozrela. "A to znamená, že nepôjdeš a nebudeš robiť nič hrdinské."

"Čo myslíš, že som Chrabro-omyl?"

Teddy sa zachechtal a prestal stavať vežu z tekvicových koláčikov. "No, ty si vyskočil tomu trolovi na chrbát . . ."

Harry prevrátil očami. "Ted-dy," povedal takmer ufňukanie, "bol si tam. Vieš, že nie."

"Ale aj tak máš strašné Chrabro-omylské tendencie," dodala Millie. "Zachrániť Nezabudal toho chalana, nahánať dorážačky, vieš také veci."

"Možno že som omyl len keď som na metle?" navrhol Harry s nádejou.

"Hej, možno." Nevyzerala presvedčene.

"Skvelé," vzdychol Harry dramaticky a skryl tvár do dlaní. "Dokonca aj moji priatelia si myslia, že som blázon."

"Nie, nie," povedal Teddy s hraným znepokojením, a prstami lepkavými od koláčikov potľapkal Harryho po rukáve habitu. "Si v pohode. Len trochu . . . leví."

Millie sa zasmiala. "Dúfajme, že si nás zavolá všetkých naraz. Tak to bude jednoduchšie."

"Jednoduchšie klamať," povedal Harry a vzdychol. "Snapeovi. Všetci sme sa zbláznili."

"Netráp sa tým," povedala Millie. "Nič sa nemôže pokaziť."

¡¢

Jediná vec, na ktorú Harry dokázal myslieť, keď si ho na druhý deň po vyučovaní Snape zavolal do pracovne, Ako sa mohla Millie tak veľmi mýliť?

Snape na neho zazeral spoza svojho stola, a Harry sedel na tej dosť nepohodlnej stoličke pred ním. "Vysvetli."

Harry hľadel na svoje ruky. Snape mohol vidieť jeho myšlienky a spomienky jediným pohľadom, to si pamätal z jedného z predošlých sedení, a nemienil tomu mužovi dať k tomu príležitosť. "Vysvetliť čo, pane?"

Profesor treskol dlaňou po stole, na čo Harry nadskočil. Pomaly sa oprel a triasol sa. "Nerobte zo mňa blbca, Potter! Veľmi dobre viem, že váš príbeh o včerajších udalostiach bol viac než z polovice len vymyslený. Netuším, prečo vaši priatelia pokladajú za dôležité, klamať aj za vás, ale ja to nestrpím!"

"Oni neklamali!" Harry zaťal päste, keď zazeral na profesora. "Nepovedali žiadne --"

"Klamstvo spolupáchateľov, pán Potter, je rovnako ohavné." Kútiky Snapovych pier sa vykrútili do úškrnu. "Chceli by ste napraviť situáciu teraz, alebo by ste boli radšej, aby ste všetci traja čelili následkom?"

Harry ťažko prehltol. S tichým ospravedlnením Teddymu a Millie, za to že pôjde proti ich vôli, prikývol. "Poviem vám to, ale prosím, nebola to ich vina."

Snape ho hodnú chvíľu sledoval a potom ostro prikývol. "Ak budem spokojný s vašou kapituláciou, neudelím trest vašim spoločníkom."

"Okej." prikývol Harry. "Boli sme v klubovni počas oslavy. Ale potom prišiel Krvavý Barón, hľadal ma, myslím a povedal, že tam máme zostať. Opýtal som sa prečo a on povedal, že v škole sa pohybuje niečo nebezpečné, ale nepovedal čo. Povedal mi, že v klubovni budem v bezpečí."

"A vy ste sa rozhodli,, že bude vo vašom najlepšom záujme neposlúchnuť jeho výstrahu?" Snapeov hlas bol tichý šepot, veľmi nebezpečný šepot, ktorý Harry spoznal a nechcel, aby to pokračovalo.

"Um . . . no . . ."

"Odpovedzte mi na otázku!" vyprskol profesor.

"Áno, dobre?" Bolesť vystrelila z Harryho dlaní a zvedavo sa pozrel na svoje ruky a videl, že sa mu nechty zaryli do kože dosť tvrdo, až do krvi. Zamračil sa, potriasol rukami a povedal, "Neposlúchol som ho. Vedel som, že Hermiona je na záchode; počul som niekoho pri večeri hovoriť o tom, aká je nešťastná a plače tam už od rána. A tak som vedel, že ona o tom nebezpečenstve nebude vedieť."

"Mali ste to oznámiť učiteľovi --"

"Požiadal som Krvavého baróna, aby ju varoval a on nechcel! Povedal, že musí dozerať na mňa." Harry sa zhlboka nadýchol a pozrel sa dolu. Jeho priznanie bolo len šepotom. "Tak som si myslel, že na mňa môže dozerať, kým pôjdem pohľadať Hermionu."

Snape bol tentoraz ticho tak dlho, až si Harry myslel, že nepočul, čo Harry povedal. Keď konečne zodvihol pohľad, videl, ako na neho Snape hľadí, nevyzeral úplne nahnevane, ale veľmi sklamane. Zovrelo mu srdce. S hnevoom sa vedel vysporiadať, bol zvyknutý, že sa kvôli nemu ľudia hnevajú. Ale nechcel sklamať svojho Vedúceho fakulty.

"Pane?"

Snape pomaly pokrútil hlavou. "Nemôžem tomu uveriť, že po všetkom, čo sme urobili, aby sme sa pokúsili udržať vás tento rok v bezpečí, ste Baróna postavili do takejto pozície. Že  by ste tiež ohrozili ďalších členov vašej fakulty, bez ohľadu na ich bezpečie a zdravie."

Cítil, ako mu horí tvár, Harry znovu sklonil pohľad. Hanba ho zaliala ako ťažká vlna. Nepremýšľal o tom týmto spôsobom, len tak, že musí zachrániť Hermionu. Zachrániť ju tak, ako jeho vlastná mama zachránila jeho pred desiatimi rokmi. Ale Teddy a Millie mohli zahynúť. Len kvôli nemu a jeho hlúpemu hrdinstvu. Možno že Millie mala pravdu. Možno že je príliš veľký Chrabro-omyl.

"Je mi to ľúto, pane," zašepkal.

"To dúfam," povedal Snape, jeho hlas znel stále jemne a sklamane. Harry cukol. "Ale ľútosť nestačí."

"Nie, pane," súhlasil Harry. Posilnil sa a pozrel sa na profesora, potreboval čeliť svojmu trestu s hlavou hore.

Snape na neho hľadel, jeho tmavé oči boli nečitateľné. Jedným dlhým prstom si prechádzal po spodnej pere a Harry si bol istý, že dostane trest až do konca svojho života. Ale potom profesor vzdychol. "Napíšete ďalšiu esej, tento raz o tom, prečo považujete svoj život za tak bezcenný, že by ste ho zahodili bez toho, aby ste premýšľali o následkoch."

"Ja nie som bezcenný!"

Niečo v profesorovych očiach zaiskrilo. "Nie. Nie ste. A preto zistíme, prečo sa zdá, že vám nezáleží na tom, či budete žiť, alebo zomriete."

Zmätený Harry nedokázal nič iné, iba zazerať na profesora, ale zdalo sa, že Snapovi je to jedno, alebo si to nevšíma. "Akú dlhú?" opýtal sa nakoniec.

"Aspoň tri stopy. Do pondelka večera."

Bastard. To mu zaberie celý víkend, než to napíše. A ani len nevie, čo má napísať.

"Zajtra," povedal Snape normálnejším tónom hlasu, "vy a ja absolvujeme menší výlet." Vstal od stola a odvrátil sa, pohrávajúc sa s pohárom plným niečoho na poličke s prísadami do elixírov.

Harry sa na neho zamračil. "Čože? Kam?"

"Je tu miesto, o ktorom verím, že ho potrebujete vidieť. Buďte tu, v mojej pracovni presne o 8:00. Teplo sa oblečte." Krátka pauza a potom: "Môžete ísť."

Zaskočený tou strohosťou, ako aj príkazom, aby bol zajtra pripravený na výlet, Harry vstal zo stoličky a bol v polovici cesty ku dverám, než si vôbec uvedomil, že niekam ide. Zdalo sa, že Snape mu už nevenuje pozornosť a Harry bol tomu rád. Nevedel, ako napraví to, čo teraz pokašľal, ale zistil, že esej bude začiatok. Len si želal, aby aspoň tušil, o čom bude písať. On nie je bezcenný. A nesnaží sa zahodiť svoj život kvôli hlúpostiam. Alebo áno?

Keď prechádzal dolu chodbou do klubovne, kde sa mal stretnúť s priateľmi pred večerou, Krvavý Barón sa vznášal vedľa neho.

"Nepovedal som mu, mladý Harry Potter," povedal duch po jeho boku.

Harry prikývol. "Ja viem. Jednoducho sa zdá, že on vie toho veľa."

"Robí si o teba veľké starosti. Bol by veľmi nešťastný, keby sa ti niečo stalo a on tomu mohol zabrániť."

Úžasné, vina a hanba. "Viem," povedal Harry nešťastne. "Vieš, kam ma chce zobrať zajtra?"

"Neviem." Barón plachtil popri ňom až po portrét pred vchodom do ich klubovne. "Navrhujem, aby si mu povedal aj zvyšok toho, čo sa stalo, Harry Potter."

"Než sa to dozvie sám, však."

Barón na neho hľadel s hlavou naklonenou na bok. "Vôbec nie. Verím, že si teraz myslí, že počul celý príbeh a nebude hľadať ďalšie detaily. Ale je to môj názor, že potrebuje vedieť o rozmeroch mágie, ktorej si teraz schopný."

"To kúzlo? Ale ja ani neviem, kde som sa ho naučil."

"Lebo si sa ho nenaučil, nie normálnym spôsobom." Barón sa odmlčal a odvrátil pohľad, ako keby mu to nebolo príjemné. "To kúzlo je jedno z tých, ktoré sme použili, keď sme bojovali spolu."

Harry na neho vytreštil oči. "Ja som nie . . . ja ne- . . . Ako?"

"To je veľmi dobrá otázka a jedna, ktorú sa dúfam opýtaš tvojho profesora Severusa Snapa."

S rezignovaným povzdychom Harry prikývol. "Dobre. Ale až zajtra, dobre? Nemyslím si. . ." Pozrel sa ponad plece smerom k Snapovej pracovni. "Nemyslím si, že by ma chcel vidieť práve teraz."

"Stačí zajtra, Harry Potter." Krvavý barón mu venoval najmenší možný úsmev a mierny úklon. "Čoskoro sa uvidíme."

Harry prikývol a vošiel do klubovne. Netešil sa na to, že povie Teddymu a Millie, ako zadupal ich plán do prachu. Ani sa netešil na to, že bude musieť písať esej o tom, prečo jeho život nie je bezcenný. Hlúpy, mizerný bastard.

¡¢

Ďalší deň bola sobota. Krvavý Barón sprevádzal Harryho k Snapovej pracovni a tam ho opustil. Aj keď si často želal, aby ho Barón nechal na pokoji, najmä preto, že sa často cítil, ako keby nemal žiadny čas len pre seba, Harry si takmer želal, aby ten duch teraz zostal s ním. Ale on nemal strach. Samozrejme, že nie. Nie zo Snapa.

Samozrejme, že nie.

Ale aj tak mu trvalo asi minútu, než zozbieral svoju guráž, aby zaklopal na dvere jeho pracovne. Už dávno mu to nepripadalo také ťažké. Na to vyšteknuté: "Vstúpte!" Harry otvoril dvere a vošiel dnu.

Profesor, oblečený v čiernom hrubom kabáte a tmavých rukaviciach, si ho prezrel od hlalvy po päty. Harry sa tiež na seba pozrel. Mal oblečené vlnené nohavice a jeho nová zimná čiapka mu zakrývala uši a tiež jazvu. "Prijateľné," povedal Snape. "Máte pri sebe prútik?"

"Áno, pane," povedal Harry a vytiahol ho z vnútorného vrecka svojho kabátu.

"Dobre. Majte ho pripravený." Snape vytiahol malú, pokrčenú zápalkovú škatuľku.

Harry na ňu nechápavo hľadel. "Čo je to, pane?"

Snape netrpezlivo potriasol krabičkou, ako keby chcel, aby si ju Harry zobral. "Prenášadlo."

"Er . . . čo je to prenášadlo?"

Snape zúžil oči a potom s povzdychom vykrútil pery. "Niekedy zabudnem," povedal potichu, "že--"

"Ma vychovali muklovia." Zamračil sa Harry. "To sa mi stáva často."

Snape nadvihol jedno obočie. "Viem si predstaviť, že áno, najmä v Slizoline." Ostro otočil ruku, by ukázal zápalkovú krabičku, a keď znovu prehovoril, bolo to jeho vysvetľujúcim hlasom. "Prenášadlo je čarodejnícky spôsob cestovania, premiestňuje ľudí a niekedy objekty z jedného miesta na druhé, bez nebezpečenstva rozbitia alebo bez potreby pripojenia na Hop-šup sieť. Takže preto sú prísne regulované ministerstvom." Harry sa neobťažoval opýtať, čo je to Hop-šup sieť, vedel, že to raz zistí. "Pre nováčikov to môže byť trochu dezorientujúce, ale budem s vami, takže by ste nemali mať problémy na druhej strane."

"Er, ďakujem, pane." Rozmýšľal, či je toto prenášadlo povolené, ale radšej sa to neopýtal. Ak by bolo, vyzeral by ako blbec, ktorý si myslí, že jeho učiteľ by urobil niečo nelegálne, a keby nebolo, zúčastnil by sa aj on niečoho nelegálneho. Jediné východisko bolo držať hubu.

"Teraz, chytte sa tej krabičky, Potter, a nepustite ju."

"Áno, pane." Harry sa chytil krabičky, pevne ju zovrel medzi palcom a ukazovákom.Vzhliadol a pozrel sa do hlbokých očí svojho profesora, ktorý vytiahol prútik a prstami druhej ruky pevne zvieral krabičku.

"Portus," povedal Snape a zrazu trhlo Harryho vnútornosťami, dosť silno, takže bol rád, že vynechal raňajky, a cítil sa, ako keby ho obrovský hák schmatol niekde za pupkom a ťahal ho dozadu cez jeho chrbticu. Vietor mu hučal v ušiach, hlasnejšie, než na metle, ale nie ako pri lietaní, tu nemohol spadnúť dolu ani vľavo ani vpravo, ale stále letel a letel. . . do strany?

Ten pocit trval hodnú chvíľu, ktorá sa zdala skoro ako večnosť, ale mohla to byť len minúta alebo dve, a potom naozaj padal dolu, rovno k zemi, ktorá sa k nemu nebezpečne približovala. Harry sa pripravil na náraz, ale namiesto toho, aby sa rozpleštil a zabil, pocítil dosť jemný náraz. Ten pocit bol ako ísť po schodoch dolu a myslieť si, že je tam ešte jeden schod, ale pri tom zistiť, že už došiel až dolu. Nepríjemné. To teda áno. Harry sa podkol na tom neschode a spadol na koleno. Znova sa mu zachvel žalúdok a pevne zatvoril oči, aby sa nepozvracal.

"Uvoľnite sa, Potter," povedal Snape a položil mu ruku na rameno.

Harry sa mykol a ruka z jeho ramena zmizla, takže ju nemusel striasť. Cítil, ako sčervenal od hanby, dokonca aj v tom chlade. Harry sa prinútil vstať. "Prepáčte," zamumlal a otvoril oči. "Ale už som v poriadku."

Profesorove oči boli nečitateľné a jeho výraz bol ten opatrný, prázdny, ktorý Harry nenávidel. Ale potom Snape len prikývol a otočil sa, aby začal kráčať po chodníku pred nimi. Harry videl, že sú v hustom lesnom poraste, úplne prerastenom, okrem toho úzkeho chodníka . . . ktorý mohol byť chodníčkom lesnej zveri. Vzduch bol veľmi chladný, napriek jesennému slnku, ktoré sa predieralo pomedzi oblaky, a Harryho dych unikal z jeho úst v bielych obláčikoch, kým kráčali.

"Kde sme, pane?" odvážil sa opýtať po pár minútach.

Snape neodpovedal, ale viedol ho ďalej do zákruty, kde sa pred nimi otvorila akási čistinka, na jednej strane bola budova, ktorá vyzerala ako kostol. Snape sa uhol doprava, aby sa k nemu mohol Harry pripojiť, a ukázal rukou na miesto okolo nich.

Pomníky. Stovky pomníkov.

"Cintorín?" opýtal sa Harry. "Prečo ste ma sem priviedli?"

"Nikdy predtým si tu nebol." Nebola to tak celkom otázka, ale Harry na ňu odpovedal.

"Nie. Mal by som?"

Snapov pohľad dostal naštvaný nádych. "Dúfal by som v to. Ale . . . to je jedno. Teraz si tu. Tadiaľto." Opäť ho viedol ďalej, teraz pomedzi niekoľko radov bielych pomníkov a niekoľkých vyšších mramorových pamätníkov, jeden s anjelom s roztiahnutými krídlami a potom obelisk s hviezdou na vrchu.

Konečne profesor zastal pred nejakým mramorovým pomníkom, ktorý vyzeral na prvý pohľad úplne rovnako, ako všetky ostatné. Jeho tvár bola neprirodzene prázdna, keď hľadel na náhrobný kameň.

Harry nasledoval jeho pohľad, aby uvidel niečo, čo by nikdy nečakal že uvidí na vychádzke s jeho vedúcim fakutly: Náhrobný kameň jeho rodičov. Stáli tam ich mená a dátum, kedy zahynuli, a citát na spodnej časti:

Posledný nepriateľ, ktorý bude zničený je smrť.

Jeho rodičia ležali pod touto chladnou a nemilosrdnou zemou. Jeho rodičia, na ktorých si ani poriadne nepamätal, okrem snov a nočných môr. Nikdy predtým tu nebol a nechápal, prečo je tu teraz. "Prečo . . ." Harry prehltol, lebo mal stiahnuté hrdlo. "Prečo ste ma sem priviedli?"

Snapov hlas bol veľmi tichý, keď povedal: "Myslel som si, že by si chcel vidieť, kde odpočívajú."

Harry sa mu nemohol pozrieť do očí. "Boli ste tu predtým?"

"Iba raz. Na ich pohrebe. Rozlúčiť sa."

"S mojimi rodičmi?" Zamračil sa a pozrel sa na Snapa. "Myslel som si, že ste ich nenávideli."

"Nie, Harry," povedal profesor ticho. V jeho hlase bola ostrosť, ktorá tam predtým nebola, ale Harry nevedel zistiť, čo to znamenalo. "Nevychádzal som s tvojim otcom, to je pravda. Ale nenenávidel som tvoju mamu." Vysoký muž pokrútil hlavou a odvrátil pohľad od náhrobného kameňa a jeho tmavé oči žiarili, takmer sa leskli. "Vlastne, práve naopak."

Harry sa zhlboka nadýchol. "Boli ste priatelia? S mojou mamou?"

Snape znovu prikývol a Harry, sotva sa odvážil dúfať, cítil, ako mu búši srdce v hrudi. "Bol som."

28.11.2012 00:57:36
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one