Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Po dvoch týždňoch vám prinášam pokračovanie tejto poviedky. Kapitolku venujem: nade, anonymke9, denice, enedake, Susan, cim, Hajmi.
Užite si to.

Dobby
Severus nebol prekvapený tým, že počul zvuk alarmu. Zavrčal, zrušil alarmové kúzlo a vstal z postele stále prebudený len na polovicu. Jeho ústa boli ešte lepkavé od Ohnivej whiskey a keď sa dostal na silné svetlo tak mu začali slziť oči. Nakoniec sa prezliekol a obliekol si svoj plásť.
"Spal som viac ako dve hodiny? Tri? Naozaj, prvú noc by som nikdy nemal spať. Stále to isté. Každý rok sa niekto počas prvého školského dňa pokúsi porušiť jeho pravidlá, mysliac si, že pre neho pravidlá neplatia a pokúšajú moju trpezlivosť."
Každý rok sa naskytla len jedna otázka. Kto bol taký hlúpy, aby pokúšal Severusov hnev?



Harry sa vytratil do kúpeľne so svojím vreckom na kúpanie a zo skrinky si vzal uterák. Chcel sa osprchovať predtým, než ktokoľvek iný. Skúsenosti ho to donútili urobiť. Nemohol zniesť pohľad na nezávideniahodný smiech a zniesť ich pohľady, keď ho uvidia nahého. Alebo dokonca horšie, nemohol byť po škole tak skoro len za to, že by mu niekto mohol vziať oblečenie.
Ležal väčšinu noci a premýšľal o triedení a nových pravidlách, ktoré si mali pamätať a ako sa vyhnúť trestu kvôli jeho neporiadnym a priveľkým šatom. Želal si, aby mal viac času pri Madam Malkinovej, keď si kupoval zvyšok školských šiat - košele, nohavice, kravaty. To všetko mal nové - ale Hagrid sa ponáhľal preč. A potom, keď ho Harry presvedčil, aby sa tam vrátili, už takmer zatvorili. Nanešťastie si ale nespomenul na spodky. Toto ráno chcel ešte Hedvigu poslať oveľa skôr, než by si ktokoľvek uvedomil, že chýba.
Profesor Snape nebol jediný, komu sa chcel vyhnúť. Videl ako sa na neho Snape pozerá počas toho stretnutia v klubovni, a nevedel si predstaviť, že čo takého urobil, že je na neho ten muž taký nahnevaný. Bolo to asi len preto, lebo bol zatriedení do jeho fakulty. Nikto nebol šťastný takým rozhodnutím klobúka. Harry si nebol istý, že či ho tu medzi sebou prijmú, ale prvá vec ktorú potrebuje urobiť je, aby vyzeral dobre. Nepotrebuje sa zosmiešniť pred svojimi spolužiakmi.
Harry pootočil kohútikom a bol prekvapený že tečie horúca voda. Nie veľmi horúca, ale prijemná pre tých, ktorá sa chcú osprchovať. Bol zvyknutý používať studenú vodu, len to sa Dursleyovcom zdalo dobré. Položil svoje okuliare na na poličku a postavil sa pod prúd vody. Bolo to úžasné. Teplo z vody mu uvoľňovalo svaly a pomáhalo mu to prekonávať bolesť z modrín tak isto, ako bolesť hlavy z nie príliš dobre vybratých okuliarov.
Harry si rýchlo umyl so šampónom vlasy, ktoré nikdy nemohol dostať do takého stavu akého chcel, a potom to uvidel v zrkadle. Svoje chudé telo - také neporovnateľné s Dudleyho. Rýchlo sa otočil a, doumýval. To všetko do troch minút. Ako sa naťahoval za uterákom, niekto ho chytil za rameno, úplne nahého. Ešte nemal na sebe svoje okuliare, ale mohol rozoznať vlajúci plásť vedúceho Sliolinu cez jemnú paru z vody.
Och, bože, len to nie.
"To ste až taký nechápavý, Potter?" Zavrčal muž. Bol pokrčený, pravdepodobne z postele a vlasy mu trčali v podivných uhloch, takmer ako jeho vlastné. Ale Harry bol príliš vystrašený, aby urobil viac, okrem pokrútenia hlavou. Ako by si to nevšimol, profesor Snape pokračoval: "Je snáď váš mozok neschopný dodržiavať čo i len tie najjednoduchšie inštrukcie?"
"N-nie, pane," povedal Harry. Potom prehltol svoj strach a zdvihol kúsok svoju hlavu. Ak dostane, tak dostane. Nebili ho predsa Dudley a jeho partia každý deň? Ale nebude sa krčiť pred nikým.
"Nie, pane," povedal znova. "Nie som hlúpy."
"Skutočne?" Lenivo povedal profesor, stále držiac ho za rameno ako zverák.
Dopekla, z toho bude ďalšia modrina, pomyslel si Harry.
"Tak to je potom možné, že ste tu namiesto toho, aby ste boli ešte v posteli?"
Čo môže povedať? Nie pravdu, to je isté. To bude mať za dôsledok len ďalšie otázky a nahnevaný Dursleyovci si po neho prídu do školy. Vie ako to chodí. Už bol na ošetrovni, ešte na prvom stupni na základnej škole, keď sa ho opýtali tie otázky. Odpovedal pravdivo, koľko toho je, a kedy, a ako často chodí k doktorovi. A potom niekto z Úradu pre detskú starostlivosť navštívil doma Dursleyovcov a opýtali sa ho na tieto otázky - pred nimi - mnohé z týchto otázok. Čo takého mohol povedať? Samozrejmem že klamal, povedal im, že sa len pred sestričkou chcel vytiahnuť, že aký je odvážny, že toho toľko zvláda, a že len chce pozornosť ostatných. Nerád spomína na reakciu Dursleyovcoch po tom, čo úradníci odišli.
Snape s ním s ramenom zatriasol a zavrčal, "pýtal som sa ťa niečo!"
Napriek rozhodnutiu, že sa nebude pred ním krčiť sa trocha ohol.
"Mrzí ma to, pane."
"Iba vás to bude mrzieť! Myslíte si, že pravidlá neplatia pre Potterovcov? Tak mi dovoľte vám povedať niečo, vy nevychované decko. Veľmi rýchlo sa naučíte, že čo prikážem, to znamená, že sa tak má stať. A čo poviem, že je zakázané, tak to znamená, aby ste to nerobili!!" Na konci tohto monológu si pritiahol Harry blízko k svojej hlave. Až tak veľmi, že Harry mohol ten hnev vidieť v profesorových očiach.
"Áno, pane. Prepáčte, pane. Budem dodržiavať rozpisy."
"To teda budete. A ste po škole, dnes o siedmej večer. Nepríďte. Neskoro." Zatriasol ešte raz Harryho rukou a potom sa otočil a vyšiel z kúpelne.
Harry zdvihol svoj uterák a utrel sa. Potom sa obliekol, pokúšal sa zatlačiť toto stretnutie do úzadia svojej mysle. To, čo na neho kričal Snape nebolo o nič horšie od toho, čo na neho kričali Dursleyovci. Bol len rád, že Snape sa nevypytoval na na viac vecí. Na veci, na ktoré nemohol odpovedať.
Keď už bol oblečený, vytratil sa zo Slizolinskej klubovne a pokúšal sa čo najrýchlejšie - tak rýchlo ak sa len dalo - poslať prostredníctvom Hedvigy objednávku do Gladragsu, dole v Rokville. Bol rád, že cestu do soviarne im vysvetlili prefekti.
Keď sa vrátil, zistil, že ostatní študenti sa práve začínajú zobúdzať a pomaly vchádzali do spŕch alebo do klubovne, a Harry čítal kapitolu z knihy Elixírov, aby bol pripravený tak, ako len mohol na Snapeovu hodinu. Vytiahol si nejaký cvičný pergamen a robil si poznámky brkom a atramentom. Písanie atramentom bolo pre neho niečo strašné, nevedel po sebe takmer nič prečítať. Vymenil by stovky čokoládových žabiek za jednu ceruzku.
Keď si dával do tašky atrament, videl ako Malfoy vchádza do klubovne zo spální spolu s dvojicou veľkých chlapcov, ktorí ho všade nasledovali. Goyle a Crumm... nie Crabbe. Nebol si istý, ktorý je ktorý. Malfoy na druhej strane, nebolo ho ťažké rozoznať v dave so svojimi blond vlasmi a stálym polovičným úsmevom, ktorý je, ako si bol Harry istý naučený.
Harry videl, že sa k nemu Malfoy s tými dvoma približuje, ale pokračoval v práci. Malfoy mu nepovedal nič počas celej večere, ale bol to on kto začal.
"No nie je to smiešne?" povedal blondiak a zakryl si rukou ústa lebo zívol. "Že musíme vstávať každé ráno tak skoro. Myslím tým, že cez týždeň je to normálne. Ale cez víkendy?"
Harry si nebol istý, že Malfoy sa rozpráva s ním alebo s jedním z tých obrov. Nepovedal teda nič.
"Si hluchý, Potter?"
Ubezpečil sa, že brko je dosť ďaleko od pergamenu, aby neurobilo fľaky, a potom sa pozrel na Malfoya, ktorý sa na neho nemo pozeral. "Nie, nie som, len som nevedel s kým sa rozprávaš."
Malfoy pretočil oči. "To ako keby som sa rozprával s týmito dvoma, skutočne."
Harry sa na polovicu usmial. Dudley mal tiež okolo seba rád gorily, ktoré ho chránili. A nikdy ich neprestal osočovať. A Harry bol už unavený od toľkých bitiek v škole. Takže povedal. "Radšej by nám mali dovoliť si cez víkendy pospať. Nedáva to veľmi zmysel, aby sme vstáli tak skoro. Dokonca raňajky nezačínajú skôr ako o ôsmej."
"Presne tak." Malfoy mu podal ruku. "Myslím, že sme sa ešte oficiálne nepredstavili. Som Malfoy. Draco Malfoy."
"Harry Potter," povedal Harry a zatriasol Malfoyovou rukou.
"Pokúšal som sa ťa nájsť vo vlaku..."
"Vážne? Opýtal sa harry Harry si spomenul, že videl nejakého blondiaka na konci vlaku, ale Ronovi nepovedal nič o tom, koho stretol.
Malfoy sa na neho dlho pozeral. "Samozrejme, si známy v niektorých kruhoch." Usmial sa, ale len s malým náznakom povznesenosti. "Chcel by som vidieť, prečo je okolo teba toľko kriku."
Harry sa zasmial. "TU nie je žiaden krik. Naozaj. Dokonca pred mesiacom som ani nevedel, že som čarodejník."
Malfoyova tvár sa zvraštila. "Ale tvoji rodičia neboli muklovia."
"Nie..." Hagrid mu povedal, že čo sú to muklovia. "Ale vyrástol som s muklami. Vieš, po smrti mojich rodičoch."
Malfoy zvraštil nos ako keby cítil niečo, čo už nežije asi týždeň a sadol si späť na gauč. "To je... hrozné."
Malfoy nevedel ani z polovice to, čo sa všetko dialo, ale Harry mu to ani neplánoval povedať. "Nemajú radi mágiu," povedal Harry. "Ale ja som ju aj tak robil, teda myslím."
"Zrejme."



Raňajky pri Slizolinskom stole prebehli v tichosti a všetci študenti, ktorí ponocovali a potom skoro vstávali takmer ležali na laviciach, hlavne pri Chrabromilskom stole, kde bol zaradený aj Ron Weasley. Harry bol kvôli tomu trocha smutný, ale vedel, že chlapec , ktorého stretol vo vlaku a povedal mu o zbieraní kartičiek z čokoládových žabiek bol šťastnejší tam, kde je. Oveľa viac ako keby bol v Slizoline.
Ako keby to od neho bolo očakávané, Harry počkal kým všetci ostatní nedojedia svoje raňajky, a až potom si zobral kúsok toastu, ktorý takmer hneď vrátil späť lebo sa na neho Draco pozrel s tvrdým výrazom na tvári. Nakoniec si ho ale vzal. Profesor Snape im začal rozdávať rozvrhy.
Harry sklopil hlavu, uši mu očerveneli, keď si spomenul na tú scénu z rána v kúpeľni, ale profesor Snape nepovedal nič, vôbec nič. Len sa na neho čudne pozrel, keď mu dával rozvrh na kúsku pergamenu.
Draco sa pozrel cez jeho plece. "Prvú máme Transfiguráciu." Pretočil oči a škodoradostne sa pozrel na najhlasnejší stôl. "Potom Herbológia. S Chrabromilom."
"Zaujímalo by ma, že ako môžu pri tom hluku počuť vedúcu svojej fakulty," zamrmlal Harry.
Draco sa začal smiať. "Ako povedal môj otec, je to banda nevychovancov. Nemôžu si pomôcť, naozaj."
Harry zvraštil svoj nos, ale dojedol svoj toast a podľa nových pravidiel čakal,  kým nedojedia ostatní, aby šli všetci spoločne na svoje prvé hodiny. Aj keď sa cítil trocha nesvoj s pocitom, že nevie ani trocha čarovať a pravdepodobne bude najhorší z triedy, stále si dával pozor, kým kráčal vedľa Draca na svoju prvú hodinu, aby nikto nevidel jeho oblečenie, čo mal pod rovnošatou. Bolo ťažšie ukryť stoje tenisky, ale ak bude robiť malé kroky, tak ich habit zakryje, takže ich nikto neuvidí. Musí to dnes vydržať, kým mu príde ten balík.
Profesorka McGonagallová vyzerala neústupne, ale spravodlivo a povedala im, že jej hodiny budú pre nich možno úplne najťažšie a nebude trpieť žiadne poflakovanie sa. Neskôr, keď mali Herbológiu, mal Harry prvú možnosť pozdraviť Rona, odvtedy, čo boli spolu na jazere, ale bol sklamaný. Ron sa na neho pozrel s hlbokým odporom a otočil sa od neho.
Keď to Draco videl, potichu si pre seba povedal "zradcovia krvi," čomu ale Harry nerozumel. Zvyšok dňa prešiel v kľude a Harry si už takmer zvykol na pohyblivé schodisko, ktoré sa otáčalo vtedy, kedy sa mu zachcelo, a taktiež na rôznych duchov. Zloduch bol ale o niečom inom, ale po čase si zvykol aj na neho.
Harry jedol obed s "Teddym" Notton, ako chcel aby ho volali, zatiaľ čo Draco sedel s partiou dievčat, ktoré ako povedal, pozná už veľmi dlho. Teddy stále na Harryho hádzal čudné pohľady, a nakoniec sa Harry opýtal, ""Čo? Mám niečo na tvári?"
Teddyho ústa sa premenili do malého úsmevu a povedal, "Okrem jazvy nič."
Harry zmrzol. Bola to spomienka na noc, kedy zomreli jeho rodičia a nechcel na to veľmi myslieť, ale Hagrid mu povedal, že nezomreli pri autonehode, ale že ich zabil čarodejník menom Voldemort. A bola to jazva, ktorá ho urobila slávnym. "Je to len jazva," povedal a vlasy si prehrabol tak, aby ju zakryli čo najviac. "Želal by som si, aby na ňu ľudia tak neciveli."
Oči sa mu zúžili, ale Teddy začal dojedať svoje jedlo.
Po obede mali ešte niekoľko hodín, potom večeru a potom musel ísť Harry na svoj trest k profesorovi Snapeovi. Slabo zaklopal na dvere, srdce mal až v krku, ale nechcel plakať, dokonca aj keď ho zbije, ako povedal Dudley, že to robia takým príšerám ako on.
"Vstúpte."
Harry potlačil dvere, vošiel do miestnosti a rozhliadol sa. Na poličkách videl mnoho fliaš s liehom, v ktorých boli buď nejaké tvory alebo rastliny, alebo fľaše, kde boli rôzne bylinky. Ten zápach bol obrovský... zhlboka sa nadýchol vzduchu.
"Zavrite si ústa, Potter, predtým ako si z nich popínavá tráva urobí svoj domov." Profesor sedel za stolom, rýchlo pisajúc svetlo-červeným atramentom cez celý pergamen, čo musela byť niekoho domáca úloha. Dokonca ani nezdvihol hlavu. Zatiaľ čo sa stále nepozrel na Harry, prstom ukázal na učebňu elixírov a poslal ho tam. "Nájdete tam kotlíky. Umyte ich. Bez prútika. A Vypadnite."
Harry ho bez váhania poslúchol, a po tom čo si vyhrnul rukávy na habite, trvalo mu niekoľko hodín kým vyčistil kotlíky. Bol veľmi dobrý v umývaní, ale bolo tam niekoľko spálenín, ktoré nevedel odstrániť. Zoškrabával ich veľmi dlho, až kým ho nezačala bolieť ruka, a jeho prsty boli meravé. Umyť sa mu teda nepodarilo iba dva kotlíky. Chcel pokračovať v drhnutí, keď sa za ním z ničoho nič ozval hlas, až Harry nadskočil.
"To stačí, môžete ísť."
Harry prešiel len dva alebo tri kroky keď sa otočil na Snape. "Ale, pane, ja..."
"Máte stále problém s jednoduchými inštrukciami?" zavrčal profesor. "Môžete byť po škole aj zajtra, ak to tak chcete."
"Nie, pane. Prepáčte, pane." Rýchlo zbalil umývacie potreby a ponáhľal sa preč, nepozerajúc sa na Snapea, ktorý sa na neho zamyslene pozeral.
Nemal veľa času na domáce úlohy pred tým, ako si mal ísť ľahnúť do postele, ale aspoň začal čítať knihu o transfigurácii, z ktorej si potom mali pripraviť esej, ktorú majú odovzdať za dva dni. Išiel teda s knihou do spálne.
Nechcel sa ale vyzliecť pred spolužiakmi, tak prešiel k posteli, zatiahol za sebou závesy a až potom sa prezliekol do pyžama, obrovského trička po Dudleym, ktoré bolo tak isto obnosené, ako ostatné veci.
"Oooooou, takže náš malý nečistokrvec je hanblivý?" Prišiel k nemu hlas z miestnosti. Harry zistil, že to povedal chlapec, ktorý sa s ním nikdy nerozprával. "Skrývaš sa za záclonami, aby sme nevideli to odporné malé nečistokrvné telo?"
"Sklabni, Zabini," povedal druhý, oveľa hlbší hlas.
"Je to tvoj chlapec, Teddy?" Doberal si ho Zabini.
"Povedal som sklapni. A tým myslím," zavrčal Teddy, "že asi nevieš s kým sa to rozprávaš."
Po tomto ho Zabini nechal na pokoji, ale Harryho tvár horela. A potom Harry prešiel do kúpeľne aby si umyl zuby a použil toaletu.
Bude sa s ním musieť stretnúť, skôr či neskôr... skôr, uvedomil si potom, čo si spomenul na spoločnú spchu chlapcov, prvákov. Nechcel sa znova stretnúť so Snapeom, to je isté. Tú noc, po prvý krát po dlhom čase, sa mu snívalo o mužovi, ktorý vyzeral ako had ako sa smeje počas zeleného svetla a potom ho začala jazva bolieť tak prudko, až sa zobudil.
10.12.2011 18:27:11
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one