Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
To dlhej prestávke je tu pokračovanie.

Dobby
 

Harry sa zhlboka nadýchol. "Boli ste priatelia? S mojou mamou?"

Snape znovu prikývol a Harry, sotva sa odvážil dúfať, cítil, ako mu búši srdce v hrudi. "Bol som."

Severus sledoval tú hru emócií na Harryho tvári a po prvý raz myslel na to, aké je nefér, že ten chlapec nemal nikdy možnosť spoznať svoju mamu. Lily bola krásna osoba, nie len pekná, ale aj plná života a radosti a . . .

A chlapec hovoril. Severus mu venoval pozornosť práve včas, aby zachytil koniec jeho požiadavky, ". . . mi o nej?"

Dlhú chvíľu Severus na Harryho hľadel, mal pocit, že mu srdce vyskočilo do krku. Ako si mohol myslieť, že toto je dobrý nápad? Jeho vlastné emócie boli čistý chaos; boli to roky, mnohé roky, kedy o Lilly rozmýšľal tak oddane, o jej živote a smrti, a o ich priateľstve, o tom, ako ju miloval, aj po tom, čo bolo jasné, že ho už pri sebe nechce.

Ako môže niečo z toho vysvetliť dieťaťu? Tomuto dieťaťu?

A predsa . . . a predsa ten chlapec na neho hľadel s takou nádejou v očiach, že to Severusovi vyrazilo dych.

"Boli sme priatelia," povedal nakoniec. Potom si odkašľal, zahanbený drsnosťou svojho hlasu. Odvrátil pohľad smerom k vzdialenému koncu Spiners Endu, a susediacemu parku, keď po prvý raz videl svoju prvú --- a jedinú --- lásku. "Poznali sme sa ešte skôr, než sme nastúpili na Rokfort. Stretol som ju . . . na ihrisku blízko ktorého sme obaja bývali."

"Naozaj?" Harry takmer nedýchal, jeho oči boli doširoka otvorené, ako keby mu práve Severus oznamoval tajomstvá vesmíru. Istým spôsobom, predpokladal, že to vlastne robí.

Podaril sa mu cynický úsmev. "Naozaj. Myslíš si, že by som o nieočm takom klamal?"

Chlapcove už aj tak ružové líca sčervenali ešte viac a sklonil pohľad. "Nie! Nie, pane. Prepáčte. Ja som len . . . nikdy som si nemyslel . . ."

"Že tvoj starý profesor bol tiež raz len dieťa ako ty?" Jeho úsmev sa prehĺbil. "Boli by ste prekvapený, pán Potter, ako veľmi sme si my dvaja podobní." A v tom momente si vážne uvedomil, aký je tento výrok pravdivý. Tá pravda opäť raz zatriasla jeho základmi a musel sa telesne otriasť, aby si spomenul kde sa nachádza v mieste a čase. Cintorín. Lilyin hrob.

"My . . . my sme?"

"Áno, pán Potter. Chceli by ste počuť v čom, alebo by ste boli radšej, keby som hovoril o vašej mame?" Vedel, čo si chlapec vyberie a preto bol v bezpečí pred otázkami o sebe.

"O mame, prosím. Prosím, pane."

Severus prikývol s pohľadom znovu zamiereným na náhrobný kameň. Na jej meno. Na dátum, kedy zahynula. Ah, Merlin. Ako to má urobiť? "Tvoja mama bola muklovského pôvodu. Vieš, čo to znamená, však?"

"Že jej rodičia boli muklovia. Správne?"

"Presne tak. A tak netušila, že je čarodejnica. Kým som jej to nepovedal."

"Ako mne Hagrid."

"Áno." Že to pripadlo práve Hagridovi, informovať Fagana Ktorý Prežil Aby Vyvolával Spomienky, že je čarodejník, bolo jedným z mnohých zlyhaní Dumbledorovho obrovského  plánu pre chlapcovu výchovu. Ďalšie, samozrejme, bolo to, že ho vôbec nechal s Petuniou Evansovou. Severus vzdychol. "Videl som ju na tom muklovskom ihrisku, ako som povedal, a videl som na nej jasné znaky mágie. Od spôsobu, ako dokázala dosiahnuť úžasnú výšku na hojdačke, potom takmer letieť, keď zoskočila až po to, že takmer žiarila silou. V tom čase som sa predstavil jej a jej sestre --"

"Tete Petunii." Tie slová boli také tiché, že Severus takmer nepostrehol znechutený tón, ktorý ich doprevádzal. Zaujímavé. Z ich predošlých diskusií – a Harryho eseji o pravidlách – nemal pocit, že by ju tan chlapec vnímal s takou nevôľou, napriek tomu, že mal na to všetky dôvody. Možno že teraz sa cítil dosť bezpečne na to, aby ukázal svoje pravé pocity. Zaujímavý vývoj situácie, ak je to tak.

"Áno. Aj ona tam bola. Než Lily nastúpila na Rokfort, aj ona bola tak fascinovaná mágiou ako tvoja mama. Dokonca aj ona chcela ísť na Rokfort. Ale jej postoj sa časom očividne zmenil."

Chlapec si posmešne odfrkol.

Severus prikývol. "Ako určite vieš," súhlasil. "Keď som jej to prvý raz povedal, Lily neverila, že je čarodejnica, ale po chvíli, po niekoľkých incidentoch náhodnej mágie, nemala na výber. A potom ma vyhľadala." Vedel, že jeho výraz sa zmenil na smutný, ale neobťažoval sa skryť to. Tak či tak, chlapcov výraz bol rovnaký ako ten jeho, obaja boli ponorený do spomienok – alebo do ich nedostatku – na ženu, ktorá pre nich oboch tak veľa znamenala. S miernym úsmevom Severus pokračoval, "Stali sme sa priateľmi. Povedal som jej všetko, čo som vedel o Čarodejníckom svete, čo som sa naučil od mojej mamy, a spolu sme sa tešili n to, že dostaneme listy zo školy."

Harrymu sa nechápavo zvrásnilo čelo, keď hľadel Severusovi do tváre. Čo tam videl, Severus nemohol povedať. "Čo sa stalo?"

S ďalším prikývnutím nad chlapcovou vnímavosťou, Severus povedal: "Bol som zaradený do Slizolinu a ona do Chrabromilu."

"Ako môj otec."

"Áno." Severus prehltol tú príchuť nešťastia a pokračoval. "Niekoľko rokov sme zostali priateľmi, alebo aspoň tak, ako sme mohli, vďaka rivalite medzi fakultami v tom čase. Mala rada elixíry skoro tak veľmi ako ja a niekoľkokrát sme dokonca experimentovali s výrobou elixírov podľa nášho vlastného receptu. Vynikala v Kúzlach a často sme pracovali na spoločných projektoch. Tak ako ty a slečna Grangerová, trávili sme spolu veľa času v knižnici."

Severus sa odmlčal, opatrne zvažoval svoje slová, potom povedal oveľa tichšie: "Ale mal som priateľov v Slizoline, ktorých ona neuznávala a ona mala priateľov v Chrabromile, ktorých som ja neznášal. Eventuálne, nezvratne, naše cesty sa rozišli." Spomienka na ten deň na konci piateho ročníka, deň kedy nezvratne stratil jej dôveru jediným slovom, stačila na to, aby sa mu stiahla hruď a jeho oči zvlhli slzami hanby, dokonca aj teraz. Pohľad na Lilyinu tvár, keď ju nazval tým ohavným slovom, bol to najhoršie, čo kedy v živote videl. Prišla ho brániť, keď sa Potter a Black zabávali na jeho účet a on ju navždy odmietol. Jeho zrada stále bolela a vždy bude, to vedel. A on si zaslúži každú ostrú bolesť, ktorú mu to spôsobí.

Mrzí ma to, Lily. Naozaj.

Nakoniec, keď zozbieral svoju guráž, pokračoval, vedel, že potrebuje povedať túto poslednú vec jej synovi, aby to vedel. Aby to vedel ešte niekto okrem Dumbledora. "Napriek tomu, vždy mi na nej záležalo. Vždy."

Prekvapivo, Harry sa viac nepýtal na ich vzťah. Jeho oči sa leskli od potláčaných sĺz, jednoducho povedal, "Ďakujem vám, pane."

Severus prešiel rukou v rukavici po vrchu náhrobného kameňa a zhlboka sa nadýchol, aby dostal svoje emócie opäť pod kontrolu. "Nemáš za čo, Harry."

Chlapec nepovedal nič na tú familiárnosť a Severus bol rád. Keby boli veci inak . . . Nie. Nebude sa zamýšľať nad vecami typu „keby“.... Vedel, že nemá zmysel fantazírovať.

"Ako vyzerala?" opýtal sa Harry, prerušil tak niekoľkominútové ticho.

Severus venoval chlapcovi ostrý pohľad. "Nemáš jej forky?" Petunia určite nemohla nenávidieť svoju sestru až tak veľmi?

Ale Harry pokrútil hlavou. "Nie, pane. Ani jednu." Odmlčal sa, zahryzol si do pery a zdalo sa, že sa rozhodol. "Ani môjho otca. Ale jeho fotka visí v Sieni slávy."

Ah, áno, Metlobalová hviezda. Severus sa zdržal, aby nepovedal niečo pohŕdavé o mužovi, ktorý urobil peklo z jeho siedmich rokov na Rokforte, keďže toto nebolo ani správne miesto ani správny čas na takú prízemnosť. A bolo prízemné, to vedel, zaoberať sa svojou zranenou hrdosťou po tak dlhom čase. Ale, on bol nenávistný a úzkoprsý muž mnohými spôsobmi. Už to prijal, pred mnohými rokmi. Naposledy, samozrejme, uznal, že je aj tyran, ale pracoval na tom, aby to zmenil, v prvom rade pri tom chlapcovi, ktorý tu pred ním stál.

"Ja . . . ja mám niekoľko fotiek tvojej mamy," priznal pomaly. To bol jeden spôsob, ako mohol napraviť škody, ktoré spôsobil. "Mohol by som ti ich ukázať."

Radosť, ktorá žiarila v Harryho očiach a rozžiarila celú jeho tvár bola niečím, o čom si Severus nikdy nemyslel, že to niekedy v živote uvidí. "naozaj? Oh, ďakujem vám, pane!"

Zahanbený touto udalosťou, Severus len krátko prikývol. "Je čas vrátiť sa späť," povedal. "Mám dosť práce. A vy tiež, ak sa nemýlim."

Harry prikývol, potom ticho vzdychol a skrčil sa pred náhrobným kameňom a prešiel rukou v rukavici po menách jeho rodičov. Severus znovu musel odvrátiť pohľad, inak by ho jeho emócie premohli. Bolo to desať rokov. Teraz by už naozaj mal byť s tým vyrovnaný.

Keď sa chlapec postavil, konečne, Severus mu ukázal, aby sa pohli späť k lesu, kde použijú prenášadlo, ktoré pre nich pripravil na cestu späť. Stratený vo vlastných myšlienkach nepočul chlapcovu otázku, kým chlapec nepovedal trochu hlasnejšie: "Pane?"

"Áno, Potter?"

"Pýtal som sa, či moji rodičia žili niekde tu blízko? Teda, myslím, že som videl nejaké domy z cintorína."

"Áno, žili v Godrikovej Úžľabine, to je mesto, ktoré sa rozprestiera za cintorínom. JE to prvotne čarodejnícke mesto a žije tam mnoho významných rodín, alebo žilo."

"Ako napríklad kto, pane?"

"Dumbledorovci tam žili istú dobu. A Bathilda Bagshotová, autorka Histórie Mágie," uškrnul sa na chlapca: "ktorá je vám očividne dobre známa. Alebo by mala byť."

Harry sa smial. "Áno, pane. Ešte niekto?"

"Porozmýšľajte o tom. Godrikova Úžľabina."

"Oh! Godric Richard Chrabromil?"

"Samozrejme."

"Wow."

Severus odfrkol zachechtanie. "Samozrejme."

Trvalo im iba pár minút, kým prišli na miesto, odkiaľ mohli použiť prenášadlo, a tento raz Severus oznámil Harrymu, že ho bude držať za ruku, aby sa uistil, že na druhej strane nespadne. Nechcel aby bol chlapec znovu tak vyľakaný, ako keď prišli sem. Rozumel dôvodu, samozrejme, ale nechcel zhoršiť situáciu. Harryho líca sa sčervenali od hanby, ale Severus sa tváril, že si to nevšimol.

Návrat prebehol bez problémov a o chvíľku pristáli v Severusovej pracovni.

"Je takmer čas na obed," povedal Severus. "Mali by ste mať dosť času na to, aby ste sa prezliekli a vrátili sa do Veľkej siene, aj so spolužiakmi."

Harry prikývol a vydal sa ku dverám, ale urobil iba jeden alebo dva kroky a otočil sa späť. Jeho oči boli jasné a široké. Lilyine smaragdové oči. "Pane? Ďakujem, že ste ma vzali . . . za nimi."

Severus naklonil hlavu. "Nemáte za čo."

Harry si oblizol pery. "A čo sa týka tých fotiek . . ."

Severus zodvihol obočie a nadvihol kútik pier v úškrne. "Ukážem vám ich, keď dostanem vašu esej, Potter," povedal. Keď sa chlapcov výraz zmenil na prešibaný, rýchlo dodal: "Ale vedzte: Ja budem vidieť, že ste to uponáhľali, len aby ste dostali svoju odmenu skôr, a ak to uponáhľate . . . nebude žiadna odmena."

Harryho tvár zosmutnela, ale prikývol. "Urobím to poriadne," sľúbil.

"Viem, že áno, Harry." A naozaj. Jeho predošlá esej bola toho dôkazom. "Choďte už. Váš doplnok výživy vás bude čakať na stole, keďže sa vám nezdalo správne naraňajkovať sa."

Harryho oči sa rozšírili, myslel si, nepochybne, že mu Severus čítal myšlienky. Ale tento raz to nepotreboval, počúvať chlapcov žalúdok, ako od hladu škvŕka celé doobedie, to bolo dosť jednoznačné.

Usmial sa a nič neprezradil. "Choďte už," povedal znovu a Harry odišiel.

Mierne pokrútil hlavou a vrátil sa do svojho bytu a otvoril skrytý šuflík vo svojom stole, kde skrýval fotky s Lily. Keď si ich prezeral, striedavo preklínal seba za to, že to Harrymu ponúkol a preklínal Temného pána za to, že mu vzal Lily. Boli to roky, odkedy si pozeral tieto fotky naposledy a každá jedna obsahovala spomienku, dobrú alebo zlú.

Asi po hodine už nemohol ďalej vydržať prechádzku spomienkami a odišiel pracovať na svojich elixíroch, jedivá vec, ktorá ho dokázala zaručene uvoľniť. Niekedy si želal, aby sa mohol uvoľniť navždy.

16.12.2012 23:41:55
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one