Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitolku venujeme všetkým trpezlivým čitateľom.

Dobby a Biggi

"Neverím vám," povedal Harry a v momente otvoril dvere a bežal dolu chodbou niekam ďaleko.

"Do čerta," zavrčal Snape a skôr, než chlapec urobil viac než tucet krokov vstal zo stoličky a vybral sa za ním. Na moment uvažoval o tom, že zamkne dvere skôr, než Harry cez ne prejde, ale vedel, že to by zrejme spôsobilo, že by chlapec spanikáril ešte viac. Ale mal sa postaviť medzi Harryho a dvere, aby mu zabránil v úteku. V tomto rozpoložení bol Harry náchylný k tomu, aby sa dostal do problémov.

Tesne pred tým, ako opustil svoju pracovňu, spomenul si na niečo a vrátil sa k svojmu stolu, aby schmatol balíček s fotkami, ktoré sľúbil Harrymu, že mu ich ukáže. Tento sľub chcel dodržať, aj keď si Harry myslel, že je zlý bastard, ktorý sa mu nesnaží naozaj pomôcť.

Keď vybehol za chlapcom, uvažoval nad tým čo presne sa pokazilo. Už mnohokrát predtým sa potreboval opýtať túto sériu otázok, a aj napriek tomu, že boli isté rozdiely u každého dieťaťa, ktorému sa snažil pomôcť, bolo tu tiež veľa podobností v ich prípadoch, jednou z nich bolo automatické reflexívne popieranie problému. Vlastne bol celkom udivený, že ho Harry neobvinil, že si všetko len vymyslel, vrátane tých zranení, ktoré mu vyliečili na ošetrovni ešte na začiatku školského roka. Z jeho skúseností, deti ktoré boli zanedbávané a zneužívané - a to sa zaoberal mnohými počas jeho pôsobenia na pozícii vedúceho Slizolinu - nedôverovali nikomu a boli to najparanoidnejší ľudia na svete. Severus bol tiež jedným z nich, takže si bol svojou interpretáciou celkom istý.

Ale on mal neoficiálne svedectvo z Legilimencie samotných Dursleyovcov. Celkom iste nevidel všetko, čo Harrymu kedy urobili, ale mal veľmi dobrý základ, aby ich mohol obviniť z mnohých zločinov spáchaných na tom dieťati. Čo skutočne potreboval, bolo, aby Harry potvrdil to, čo Severus videl v ich mysliach, svojimi vlastnými slovami.

Najbližšiu štvrť hodinu Severus naháňal chlapca. Bežal za ním celou cestou až do soviarne. Jeho noha - napriek tomu, že sa už takmer zahojila po stretnutí s tým trikrát prekliatým trojhlavým psom - ho poriadne bolela, keď vyliezol na vrch západnej veže. Soviareň bola v tento novembrový večer poriadne chladná vďaka prievanu a počasiu, ktoré sa za posledný týždeň zmenilo na poriadne otrasné. Námraza pokrývala pozemky každé ráno a okolité kopce zmenila na tmavé, oceľovo sivé.

V mrazivej soviarni Severus okamžite použil ohrievacie kúzlo na jeho odev, keď sa spoza rohu pozeral na chlapca. V tej tme bol jeden malý tmavovlasý chlapec v tmavom habite takmer na nerozoznanie. Ale to neplatilo o jeho bielej sove, a Severus zaostril zrak práve na ňu, lebo si spomenul, že Harry má práve takú sovu.

Čiastočne odvrátený od dverí, chlapec stál celkom blízko svojej sovy a jemne ju hladil po perí. Ale Severus, mohol vidieť ako sa cez neho preháňa napätie, ako vlny, v každom jeho trhanom pohybe rúk, v každom trhanom výdychu a dokonca aj v naklonení jeho hlavy. Severus bude musieť pristupovať k problému chlapcovho zneužívania oveľa pomalšie, než si pôvodne myslel. Z úprimnosti, s akou chlapec napísal tú esej, si Severus myslel, že je pripravený hovoriť o jeho domácom živote. Očividne nebol.

Alebo . . . možno o tom dokázal povedať iba svojej sove. Harryho jemný hlas bol iba o niečo viac než šepot, ale Severus nebol špión pre nič za nič. Jasne rozoznal chlapcove slová v zmesi húkania sov a šuchorenia peria.

". . . mám robiť, Hedwiga. Vždy sa dozvedeli, keď som niekomu niečo povedal. A vždy to potom bolo ešte horšie. To bolo ešte pred tým, než som ťa dostal, vieš, ale potom ma zamkli na celé týždne, vtedy, keď školská sestrička narobila rozruch. Povedala . . ." Pokrútil hlavou a rukou si prešiel po tvári. Utrel si slzy? "Ja len . . . Nemyslím si, že sa môžem opäť vrátiť späť do toho prístenku. Bože, bol som taký hladný . . . A kam by si išla ty? Nemôžem od teba chcieť, aby si zostala v tom sprostom malom prístenku zamknutá so mnou." Zdalo sa, že sa vyrozprával, chlapec vzdychol a položil si hlavu na ruku, ktorú mal opretú o bidlo, na ktorom sedela Hedwiga.

Ale Severus počul dosť. "Harry," povedal ticho, aby nevystrašil chlapca.

Harry sa aj napriek tomu zľakol a odskočil dozadu. Jeho zelené oči žiarili v tmavej miestnosti. "Prosím," prosíkal. "Prosím, pane, nechajte ma tak."

"To nemôžem urobiť," povedal mu Severus znova a pristúpil o krok bližšie. Považoval to za malé víťazstvo, že od neho chlapec od strachu neodstúpil, ako očakával. "Ty si moja zodpovednosť, rovnako ako zvyšok mojich Slizolinčanov. Potrebujem sa uistiť, že si v poriadku."

"Mám sa fajn!" Harry prehltol a roztraseným hlasom zopakoval, "Mám sa fajn, pane. Naozaj."

Severus pomaly prikývol a pristúpil o ďalší krok. "Práve teraz áno."

"Mám sa fajn stále. Len . . . vy ma nepoznáte, ani neviete nič o mne! Nepredstierajte, že áno."

"V poriadku. Nebudem. Ale povedal si mi o sebe niekoľko vecí, a ja si z nich urobím svoje vlastné závery." Harry nevedel o tom, čo Severus videl v mysliach jeho príbuzných a Severus mu to ani nemienil povedať, za žiadnu cenu nie teraz. Odmlčal sa, siahol do vrecka svojho habitu a vybral balíček s fotkami, ale nepodal mu ich. Boli perfektnou návnadou. "Priniesol som tieto fotky tvojej mamy; vybehol si z mojej pracovne tak rýchlo, že si nemal šancu vidieť ich."

Harry si olizol pery a hľadel na balíček, ako keby to bol prútik samotného Merlina. Taká nádej žiarila v jeho tvári, až z toho Severusa bodalo pri srdci. "Ja . . . ešte stále si ich môžem pozrieť?"

Veľmi mierne naklonil hlavu. "Áno, samozrejme. Akprídeš dolu, späť do mojej pracovne. Celkom iste nemienim stáť v tejto zime s kostrami myší pod mojimi nohami."

Nápadne uvažujúc o tej ponuke, aj keď Severus vedel, čo ten chlapec odpovie, tak jasne to bolo napísané v jeho očiach, Harryho pohľad prechádzal z balíčka s fotkami ku dverám do soviarne, na Severusovu tvár a späť k fotkám. Nakoniec, ako keby potreboval uistenie, povedal: "Ja len . . . chcem sa len pozrieť na tie fotky, dobre? Žiadne . . . žiadne iné veci. JA nechcem hovoriť o ničom z toho, erm, čo všetko ste povedali predtým."

"Dobre." Pomaly, ako tiger sledujúci svoju korisť; bude napredovať veľmi pomaly s týmto chlapcom. "Tak teda poď so mnou." Vyšiel zo soviarne a vedel, že Harry pôjde za ním.

¡¢

Späť v jeho pracovni, Severus sedel za svojim stolom a nenápadne si šúchal nohu, kým si Harry zohrieval ruky pri krbe. Prekliaty pes. Vedel, že ten chlapec ho videl krívať, ale odmietal priznať takú vec, lebo ten poondiaty psisko mal byť tajomstvo.

Mávnutím prútika presunul stoličku, na ktorej chlapec zvyčajne sedával, tak, aby bola na tej istej strane stola ako on, aby so mohli tie fotky pozrieť spolu. Nebolo to preto, že by nedôveroval chlapcovi, že nepoškodí tie fotky, ale Severus sa chcel uistiť, že mu ich vysvetlí, opíše situáciu, ak to bude potrebné, keď sa nimi budú preberať.

Keď chlapca privolal k sebe, Harry sa na zmenu pozície stoličky pozrel bez komentára, jeho telo bolo napnuté ťažko udržateľným očakávaním. Keď sa Harry posadil, Severus vybral fotky - mnohé boli muklovské a nehýbali sa, ale to im neuberalo na vzácnosti - z balíčka a položil ich na stôl.

Na tej vrchnej bola mladá Lily a Severus, sedeli obaja s prekríženými nohami vonku na dvore Evansovcov pri starom dube. Jej dlhé červené vlasy zachytil vánok a hodil jej ich do tváre. Jednu ruku mala zodvihnutú, snažiac sa zasunúť si vlasy za ucho. Pery mala zvlnené do úzkeho úsmevu, keď hľadela na Severusa, ktorého tvár, ako vždy, bola čiastočne skrytá za jeho vlasmi.

"Túto urobil jej otec," povedal Severus na vysvetlenie. "Vtedy sme mali asi 10 rokov."

Harry sa natiahol a nedotkol sa fotky, ale prešiel prstami tesne nad povrchom papiera. Ústa mal mierne pootvorené, ako keby bol zaskočený tým, že vidí jeho mamu a profesora spolu, napriek tomu, čo mu profesor povedal v sobotu. "Kde je to?"

"Zadný dvor jej rodičov." Ukázal na ľavý dolný roh fotografie. "Dom je niekde tu. Netrávili sme veľa času u nej doma, iba niekedy." Severus zaváhal a potom pokračoval, chcel -- potreboval - nadviazať dobrý vzťah s týmto chlapcom. "Jej rodičia boli veľmi milí. Stále mi hovorili, aby som k nim prišiel, kedykoľvek budem chcieť."

Harry sa na neho pozrel, ale hlavu nechal sklonenú, takže hľadel pomedzi mihalnice, ako keby sa hanbil pozrieť sa na neho priamo. "Prišla niekedy ona do vášho domu?" opýtal sa jemne.

Severus pokrútil hlavou.

"Prečo?"

Dlhú chvíľu Severus uvažoval o tom, že chlapcovi povie, nech sa nestará do jeho vecí, ale potom, nestaral sa on do tých chlapcovych? "Moji rodičia neboli. . . takí milí ako tí jej."

Harry prikývol takmer chápavo a vrátil sa pohľadom na fotku.

Severus zodvihol tú fotku, aby odhalil ďalšiu, tento raz čarodejnícku fotku, ale len s Lily. Bola sklonená pri jazere pri Rokforte, zbierala kamienky a poťažkávala ich. "Prvý ročník," vysvetlil Severus. Lily si požičala školský fotoaparát, aby mohla ukázať jej rodičom, aký je Rokfort a Severus pre nich odfotil Lily na tejto fotke, ale namiesto toho si ju nechal pre seba. Užívali si piknik počas príjemného jesenného dňa, len oni dvaja spolu sami po prvý raz, odkedy prišli na Rokfort. Hrdlo sa mu pri tej spomienke stiahlo. "Skoro po tom, ako sme sem prišli. Možno koniec septembra."

"Čo robí moja mama?" opýtal sa Harry, hlas mal tichý, ako keby si uvedomil, čo stojí jeho profesora tento výlet do spomienok.

Severusovi sa podaril mierny úsmev. "Lily rada hádzala žabky na vode, akejkoľvek vode. Tu na jazere alebo na potoku neďaleko od miesta, kde sme vyrastali. Dokonca aj na rieke, aj keď to bola oveľa väčšia výzva. Vždy hľadala perfektný kameň na hádzanie."

S úsmevom, Harryho prsty opäť urobili ten pohyb, ako by sa chcel dotknúť fotky, ako keby si nedokázal pomôcť. Ale vlastne, on zrejme nemal žiadnu spomienku na dotyk svojej mamy a jeho inštinkty mu prikazovali, aby sa po nej natiahol teraz. "Strašne krásna."

"Áno," súhlasil Severus. "To bola."

Keď Lily vstala, s kameňom v ruke a pozrela sa do fotoaparátu, Harrymu sa zastavil dych. "Jej oči . . . moje oči sú presne ako tie jej."

Severus prikývol v tichom súhlase.

Pozreli si ešte niekoľko fotiek, ale začínalo byť neskoro. Tiež Severus si chcel nechať v zásobe nejakú návnadu, aby prilákal Harryho, aby sa s ním mohol pozhovárať aj nabudúce, takže ukončil toto stretnutie a povedal chlapcovi, aby išiel do postele.

Po prvý raz, Severus zachytil skutočnú iskru protestu v Harryho očiach a predstavil si, ako ho Harry chcel obviniť z nedodržania jeho sľubu a nadávať na nespravodlivosť toho všetkého. Ale tá iskra rýchlo pohasla, keď na neho Severus zodvihol jedno obočie. Severus sľúbil fotky. Ale nie všetkyfotky. Takže Harry súhlasil a nepovedal nič viac než: "Áno, pane. Ďakujem vám, že ste mi ich ukázali."

"Nemáte za čo, Potter. Dobrú noc."

"Dobrú noc, pane."

Severus sledoval Harryho odchádzať, nebol prekvapený, keď sa jeho verný Barón objavil vedľa neho ako strážny pes, keď vychádzal z dverí. S hlbokým a vyrovnaným nádychom opatrne vrátil svoje najcennejšie veci do ich papierového obalu a uzamkol ich. Len pohľad na ňu bolel, aj keď menej, než naposledy, keď sa ponoril do tak sentimentálnej činnosti. Možno preto, že sa o ne podelil s jej synom.

¡¢

Najbližších pár dní prešlo rýchlo, ako to zvyčajne v tejto časti roku chodí, keď si už študenti konečne zvykli na istú rutinu. S blížiacim sa prvým metlobalovým zápasom sezóny, Slizolin versus Chrabromil, nikto z metlobalového tímu - najmä nie jeho najmladší a najnovší člen - nemal čas na nič iné, len na tréningy. Takže Harry sa nevrátil do Severusovej pracovne, aby si prezeral fotky, aj keď na konci hodiny v piatok spomenul, že by rád, ak by mohol, prišiel cez víkend, aby ich videl viac.

"Možno," povedal mu Severus so svojim zvyčajným nezaujatím, aj keď vedel, že nechá chlapca prezerať si tie fotky, kedykoľvek sa mu zachce. "Nepotrebujete dobehnúť učivo kvôli Metlobalu?"

"Oh, nie, pane. Kapitán Flint sa uistil, že si urobím všetky úlohy. Povedal, že by ste ho stiahli z kože a mňa tiež, keby dopustil . . ." Harry sa zamračil, ako keby si práve uvedomil, čo hovorí a rýchlo odvrátil pohľad. "To som nechcel povedať."

Ale Severus sa na neho iba uškrnul. "Dovolím si povedať, že pán Flint má pravdu. Dobre pre vás, že nezameškávate v učive."

Z výrazu na chlapcovej tvári by ste si mysleli, že mu Severus práve daroval mesiac, namiesto malého komplimentu. "Ďa-ďakujem, pane."

"Bežte už. Verím, že pán Flint má na pláne tréning asi o 15 minút, nie?"

Harry vyskočil zo stoličky a prikývol. "Áno, pane. Ďakujem, pane!"

Nasledujúci deň sa konal prvý zápas sezóny a Severus sa ubezpečil, že všetci jeho Hadi sú primerane nadšení a pripravení podporiť ich tím. Tiež sa uistil, že všetci hráči raňajkovali. Nepohnutý útokmi nervozity, kvôli ktorým chceli mnohí hráči vynechať jedlo, Severus trval na tom, aby sa najedli. Metlobalové zápasy na začiatku roka boli známe tým, že trvali celé hodiny, počas obeda a niekedy aj večere, a on nechcel, aby niekto omdlel priamo vo vzduchu z nedostatku jedla. Keďže obaja Harry Potter aj Chrabromilský Stíhač -- nejaký Kenneth Towler alebo Towelboy alebo taký nejaký - boli noví v ich tímoch, bolo pravdepodobné, že to bude dlhý zápas, než si obaja zvyknú na svoju úlohu.

Presne o pol desiatej Severus odviedol Slizolinčanov k ihrisku, kde ich nechal s prefektami, kým on sa išiel posadiť na profesorskú tribúnu. Tím tam išiel už hodinu pred tým, aby sa prezliekli a prešli si stratégie na poslednú chvíľu. Niekoľkí z Potterovych kamarátov medzi prvákmi si pripravili transparent s nápisom POTTER ZA PREZIDENTA. Niekto z nich začaroval farbu tak, aby sa menila zo zelenej na striebornú a späť. Celkom chytrí, tí malí prváci.

Päť minút pred jedenástou oba tímy nastúpili na ihrisko. Potter, Severus si všimol, vyzeral trochu bledý, ale pevne zvieral svoj Nimbus 2000. Vedel, kedy si chlapec všimol ten transparent, lebo Potter urobil polovičný krok vzad a potom sa váhavo usmial a stál rovnejšie. Severus pokrútil hlavou. Metlobaloví hráči boli všetci rovnakí.

Dolu na ihrisku, Rolanda Hoochová mala svoj preslov pred zápasom, ktorý zvyčajne hovoril niečo ako "Hrajte čisto," a ktorý si Slizolinčania nezvratne preložili ako "Nenechajte sa prichytiť." Ako obvykle, pozrela sa na Marcusa Flinta trochu prísnejšie než na Chrabromilského kapitána. Severus sa uškrnul nad tým nehanebným predsudkom.

Potom hlasno pískla na svojej striebornej píšťalke. Pätnásť metiel sa vznieslo vysoko do vzduchu. Hra začala.

"A Prehadzovačky sa okamžite zmocnila Angelina Johnsonová z Chrabromilu - aký úžasný Prehadzovač je tá baba, a tiež dosť atraktívna --"

"JORDAN!"

"Sorry, Profesorka."*

Prirodzene, komentátor bol Chrabromilčan - absolútne žiadna šanca na zaujaté komentovanie - a kamarát tých poondiatych Weasleyovcov. A tak, prirodzene, jeho komentovanie sa zameralo takmer výhradne na Chrabromilský tím a ichprivlastnenie si Prehadzovačky, ich presnosť s Dorážačkami, ich Stíhača a jeho snahu nájsť Strelu. Nezáležalo na tom, že Slizolinský Stíhač je jednoznačne lepší letec, s lepším zrakom a na oveľa lepšej metle.

Severus bol znechutený McGonagallovej prístupom a snahou predstihnúť svojich kolegov, čo dokazuje aj jej výber komentátora. Bol naštvaný. Rozzúrený. Dokonca podráždený. Ale nič z toho nedal znať na svojej tvári, skutočným Slizolinským štýlom a napriek všetkému sa snažil vychutnať si hru. A aj by sa mu to podarilo, keby uprostred nej niekto takmer nezabil Harryho Pottera.

Chrabromil skóroval raz, na veľké sklamanie štvrtiny sledujúcich fanúšikov, keď sa po prvý raz objavila Strela. Potter zrýchlil smerom k nej a vrhol sa prudko nadol. Bol pár centimetrov pred Towelsonom, ktorý tiež zbadal malú zlatú loptičku. Potom v pohybe, ktorý bol očividne nacvičený, tie Weasleyovské postrachy sa postavili rovno Potterovi do cesty tak, že bude musieť prudko otočiť pri najvyššej rýchlosti, alebo do nich narazí. Potter takmer nestočil metlu včas a koniec jeho metly zachytil jeden z tých červenovlasých chrapúňov a na moment ho nekontrolovateľne zatočil.

Flint sa automaticky sťažoval Hoochovej, ale ona pokrútila hlavou a nepovolila trestné strieľanie napriek jasnému porušeniu pravidiel.

Prekliata proti-Slizolinská zaujatosť.

Ďalšia Dorážačka letela nebezpečne blízko Potterovej hlavy, keď sa to stalo. Chlapcova metla - perfektne kvalitná, výborného dizajnu, z brusu nová, vrchol radu Nimbus 2000, ako bola známa táto séria - sa srdcezastavujúco zatriasla. Teda aspoň Severusovi sa takmer zastavilo srdce, keď to videl. Potter bol vysoko na oblohe a nie každý sledoval jeho pohyb. Ale vlastne, nie každý bol Severusom Snapeom, ktorý zložil prísahu, že bude chlapca chrániť, nech je už v Slizoline, či nie. Takže nie každý zhíkol, keď sa Harry pevne chytil metly obomi rukami, a obe nohy omotal pevne okolo jej konca, s výrazom čistej paniky na tvári.

Metla znovu prudko nadskočila a takmer Harryho zhodila. Viac zhíknutí bolo počuť, keď si viac ľudí všimlo ako chlapec na metle cikcakuje vzduchom, pri čom metla sa prudko otriasa, ako keby sa aktívne snažila chlapca zhodiť do voľného pádu. Medzitým metla stúpala vyššie a vyššie, odkiaľ by mal voľný pád pravdepodobne fatálne následky. Zrazu sa metla pretočila a pretáčala sa ďalej ako valiaci sa sud a potom sa prudko otriasla. Harry sa na nej držal len jednou rukou, visel nad ihriskom a snažil sa vyštverať späť.

Takže niekto iný okrem Severusa, musel sledovať chlapca veľmi uprene, lebo niektomu preklínal metlu. Niekto silný v Temnej mágii.

Drsné zavrčanie sa vydralo zo Severusovho hrdla. Niktosa nebude zahrávať s jeho Hadmi.

Začal odriekať protikliatbu, svoj pohľad udržoval bez žmurknutia na chlapcovi a jeho metle. Nech mu metlu preklínal ktokoľvek, bude tiež potrebovať udržovať trvalý očný kontakt. A dúfajme, že niektorý ďalší profesor - nevedel si predstaviť, že iba študent by mal znalosti alebo skúsenosti s tak temnou mágiou, aby ju prekonal - odhalí toho páchateľa a zneškodní ho. Jediné, čo mohol Severus robiť bolo snažiť sa zmierniť kliatbu; nemohol ju celkom zničiť.

Počul výkriky okolo seba, keď si viac ľudí uvedomilo, že ich poondiaty záchranca je v ohrození života. Nad ním sa Harrymu podarilo chytiť sa metly aj druhou rukou - nie vďaka tým dvom Weasleyovcom, ktorí lietali pod ním, ako keby ho chceli zachytiť, keby spadol, ale inak mu nepomohli.

A potom Severus zacítil dym.

Požiar!?

Quirinus Quirrell sa za ním zatackal a jačal, že horí. Keď sa Severus snažil udržať rovnováhu, stratil pohľad na Harryho na niekoľko sekúnd, na moment jedného úderu srdca, alebo na tak dlho, ako by to trvalo, než by sa zastavilo úplne. Keď sa znovu vystrel, pozrel sa na oblohu a obával sa najhoršieho.

Namiesto toho, aby bol úplne mŕtvy, ten krpec sa rútil k zemi, konečne správnou stranou hore, na metle kompletne pod jeho kontrolou, a takmer spadol niekoľko stôp nad zemou. Rukou si zakryl ústa, ako keby mal zvracať, a keď dosadol na zem, pristál na všetkých štyroch. Zakašľal - dosť neelegantne, pravdupovediac - a z úst toho Fagana Ktorý Prežil Aby Severusovi Spôsobil Infarkt vypadla Zlatá strela.

Pre Merlinove gule.

Severusovo zamračenie malo celkom blízko k úškrnu nad víťazstvom Slizolinu. Chlapec ani len nedokázal hrať tak jednoduchú hru ako Metlobal bez toho, aby na seba nepritiahol všetku pozornosť.

Ale aspoň nebol mŕtvy.

A Severus mal opäť ďalší kúsok prekliatych dôkazov proti istému koktavému, strelenému učiteľovi OPČM.

Keby len tento raz Dumbledore počúvol.

10.04.2013 13:55:21
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one