Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Taaakže, milé deti. Keďže ste splnili Biggiinu požiadavku, tu je prvá so sľúbených kapitol. Verím, že sa vám bude páčiť. Ešte raz ďakujeme za komentáre a tešíme sa na ďalšie. Každý jeden z nich nás povzbudzuje k ďalšiemu prekladu alebo písaniu.

Dobby a Biggi

Pokrútil hlavou, aby striasol tie staré spomienky. Jeho hlas bol tichý a chýbala v ňom akákoľvek emócia, keď povedal: "Dostal som vešiak."

Po tomto už nikdy neveril ničomu, čo mu povedali.

Severus sledoval tú hru emócií na Harryho tvári - oveľa menej, než by očakával od priemerného dieťaťa, ale oveľa viac, než si zvykol očakávať od Harryho; ten chlapec mal lepší prázdny výraz, než ktokoľvek iný, koho poznal - a uvažoval nad tým, čo ten chlapec nepovedal. Očividne na tom príbehu bolo niečo viac než: 'Raz som dostal darček a bol to vešiak.' Tá pauza medzi jeho dvomi vyhláseniami po prvé a po druhé, tá jasná, krátka žiara ľútosti v jeho výrečných zelených očiach.

Nespomínajúc otázku, ktorá viedla k tomuto prístupu. Ako vedúci Slizolinu mal minimálne jedno alebo dve deti každý rok, ktoré nechceli ísť na prázdniny domov, ako aj Harry očividne nechcel. Dôvod, ktorý udávali bol takmer vždy v jadre rovnaký, doma ich nikto nechcel.

Zanedbávanie bolo jednou zo zákernejších foriem zneužívania, s ktorým sa stretol, a jedno z najťažších s ktorým bojoval u detí, ktoré už mali 11 rokov, keď sa s nimi stretol. Hlavný problém, samozrejme, že deti vystavené od ranného veku takémuto intenzívnemu zanedbávaniu, často vyrástli s tým, že verili tomu, že nie je nič zlé na tom, ako s nimi doma zaobchádzajú. Lebo ich zvyčajne nebili, bolo pre tieto deti ľahšie uveriť, že ich život nie je taký zlý, alebo že sa k nim ich opatrovatelia správali normálne, lebo ich učili, že si nezaslúžiaaby si ich všímali, starali sa o ne, alebo ich ľúbili tí, ktorí tak mali robiť.

Harry mal všetky tie klasické príznaky tohto druhu zanedbávania, ale kým ho jeho teta a ujo nezneužívali fyzicky, zrejme sa uspokojili s tým, že predstierali, že vôbec neexistuje, ak mu ovšem neopakovali, že je zbytočný a bezcenný, a tiež bol pravidelne napádaný jeho prasacím bratrancom a spoločníkmi toho prasaťa v škole. Ten chlapec zažil to najhoršie z oboch svetov.

Okamžite Harryho jednoduché vyhlásenie o jeho jedinom vianočnom darčeku povedalo Severusovi oveľa viac o jeho domácom prostredí, než ten chlapec vedel. Severus nevedel, o čom bolo jeho dlhé odmlčanie - na tom príbehu bolo oveľa viac, celkom určite - a teraz mohol požiadať o objasnenie a dostať z neho celý príbeh, keby chcel. Koniec koncov, ešte mu zostávala jedna otázka.

Ale Harry na neho hľadel, nezahanbene držal svoj pohľad, na Severusovo prekvapenie. Tento druh otázok o niečom domácoom živote - a toto rozhodne nebola prvá dohoda, ktorú Severus urobil so Slizolinčanom, aby z neho dostal odpovede na tie otázky - zvyčajne ústil do zvesenia hlavy a odvracania pohľadu. Ale aj tak, už nejakú chvíľu vedel, že tento chlapec má menej strachu, ako aj menší zmysel pre sebahodnotenie, než väčšina ostatných, s ktorými jednal v poslednej dobe. Bolo to znepokojujúce. Ako ďaleko až zašli jeho opatrovníci v jeho ničení, keď bol schopný udržať jeho chladný, prázdny výraz pri tejto konkrétnej epizóde, pri spomienke, pri ktorej by väčšina detí začala plakať?

Severus zovrel pery. Čo by sa mal opýtať? Harry otvoril ústam ale než ten Fagan Ktorý Prežil Aby Ho Prerušil vypustil z úst jediné slovo, Severus povedal: "Ďalšia otázka."

Ako dúfal, chlapec ustúpil a oprel sa o operadlo stoličky, jeho výraz bol stále tou prázdnou maskou. "Áno, pane?"

Severus sa takmer usmial. Harry bol tiež takmer stále zdvorilý. Nie že by mu taký prístup bol na niečo dobrý v dome jeho príbuzných, ale slušné správanie do neho vtĺkali zrejme už od detstva. Len jeho nedostatok by pritiahol pozornosť a to učite nie v dobrom zmysle. Ale Severus sa neusmial. Namiesto toho udržal svoj tón perfektne vyrovnaný, keď povedal: "Ako vychádzate so študentami vo vašej fakulte?"

"Myslíte všetkých, pane? Alebo iba prvákov?"

"Koľko kontaktov máte s vyššími ročníkami?" Stavil by sa, že Harry má oveľa viac kontaktov so Slizolinskými vyššími ročníkmi, než väčšina ostatných prvákov, kvôli tomu, čiu kliatbu prežil, keď mal 15 mesiacov, okrem iných dôvodov.

"Nie veľa." Na chlapcovom čele sa objavili vrásky, keď uvažoval. "Metlobalový tím . . . väčšinou . . ."

Očividne, Severus to vedel, keď Harry odvrátil pohľad po svojom zaváhaní, že si spomenul aspoň na jednu ďalšiu interakciu. Ale Severus sa ho na to neopýtal, iba mávol rukou, aby pokračoval.

"Vychádzam s nimi okej."

Ak si ten Fagan myslel, že s týmto uspeje, musel byť poriadne zmätený kúzlom. "Rozviňte to."

"Ja a Teddy a Millicent sme dobrí priatelia."

"Mm." Severus bol vyvedený z miery, keď to zistil, skutočne. Ale odvtedy tých troch videl, ako sa zžili, väčšinu času trávili spolu - voľného aj študijného. Nie príliš dôverčivý, udržoval prísny dohľad nad tým Nottovym chlapcom, z očividných dôvodov. Pochyboval, že ktorýkoľvek syn Hirama Notta by nečinne postával - alebo ešte menej pravdepodobne, sa zúčastnil - kým Fagan Ktorý Poslal Temného Pána Na Útek žil a učil sa v haďom brlohu. Doteraz nevidel nič inkriminujúce, ale neprestane ho sledovať. Viac než 12 rokov špiónovania v ňom tento zvyk hlboko zakorenilo.

Ako aj to, že sľúbil, že chlapca udrží v bezpečí.

Ako keby sa v Severusovom výraze nahromadila nejaká nedôvera, Harry bránil svoje vyhlásenie takmer drzým: "Oni . Teddy mi pomohol zistiť, že moje žabky neboli prekliate. A Millie ma vždy obraňuje pred vyššími ročníkmi."

Severus nadvihol jedno obočie. "Prekliate žabky?"

Bez namietania proti ďalšej otázke, Harry sa pokrivene usmial. "No, neboli otrávené, že. Bolo to milé, vážne, Hermiona - z Chrabromilu - mi dala čokoládové žabky, keď som bol v nemocnici." Ďalší pokrivený úsmev. "Oba razy. Ale nepodpísala kartičku, tak som im neveril dosť na to, aby som ich zjedol."

Severus prikývol napriek tomu,  že bol prekvapený. Nie veľa detí by bolo tak podozrievavých pri sladkostiach. Keby sa tomu poddal, ten fakt že Harry boltak podozrievavý v jeho veku, by ho znepokojil. "Čo ste vyskúšali?" Podarilo sa mu do svojho hlasu vložiť náznak obdivu, čo často robilo zázraky s deťmi, ktoré boli v ich živote zriedka, alebo možno vôbec nikdy pochválené.

Harry sa uškrnul a vyzeral potešený. Severus potlačil úsmev, ale bol rád, že vidí chlapca usmievať sa; jeho úsmevy boli dosť zriedkavé. "Najprv sme samozrejme skúsili Revelio (Odhaľovacie kúzlo, pozn. prekladu) a Finite Incantatem, o ktorom som predtým čítal, ale potom ma Teddy naučil Ostendo Virum, tým sa hľadajú jedy, a potom ešte jedno na odhalenie špecifických kliatob. Robili sme malý výskum --"

"V knižnici?" prerušil ho Severus, s očami rozšírenými predstieranou nedôverou.

Chlapcov úsmev sa zmenil na drzý. "Áno, pane."

"Prosím." Severus mávol rukou. "Pokračujte."

"Dobre," povedal Harry pomaly, takmer dokonalou imitáciou Severusovho hlasu a Severus pokrútil hlavou, nakoniec sa jeho pier dotkol úsmev. "Tak sme skúmali, pane, v knižnici, a potom sme vyskúšali Quiest Vomica a . . ." vymenoval ešte niekoľko diagnostických kúziel, dosť oduševnene a Severus bol poriadne ohromený.

Rozhodol sa že povie:. "Som potešený vašou dôkladnosťou. Urobili ste oveľa viac, než by som očakával od priemerného prváka. Zistili ste, kto vám poslal tie žabky?"

"Hej! Er, teda, áno, pane. Eliminovaním našich vlastných magických podpisov sme zistili podpis toho, kto tie žabky poslal . . . a preto, že sme mali dve vzorky, mohli sme ich porovnať, aby sme si mohli byť istí. Potom som kontroloval podpisy niekoľkých ľudí, o ktorých som si myslel, že by to mohli byť oni, a zistil som, že to bola 'Miona. Teda, Hermiona Grangerová."

"Magické podpisy? To je ale poriadne pokročilé čarovanie. Verím, že sa vyučuje vo štvrtom ročníku na Čarovaní."

Chlapec sklonil hlavu, keď pochopil ten kompliment. Severus počkal, kým sa tá strapatá hlava zodvihla, než namieril ich konverzáciu späť k jeho otázke. "Tak, pán Nott vám pomáhal s projektom. Povedali ste, že slečna Bulstrodeová vás podporuje v konfliktoch s inými študentami . . ."

"Nie konfliktoch, pane. Nie naozaj."

"Nie?"

"Nie."

"Okúňate sa."

"Čo robím?"

"Okúňate sa. Ste naschvál nejednoznačný. Boli tam konflikty, ale vy to nechcete priznať alebo sa nimi zaoberať, napríklad?"

"No . . ." Harry sa mierne zamračil, stiahol dolnú peru medzi zuby. Severus mal chuť natrieť chlapcovi pery korenistým Salpickým elixírom, aby ho odnaučil od tohto zlozvyku, kým sa nestane príliš zaužívaným. Taká očividná ukážka nervozity popierala čokoľvek Slizolinské. Ale nateraz si iba urobil mentálnu poznámku, aby sa s tým zaoberal neskôr. "Asi. Teda, nie každý vychádza s každým, však?"

"Správne. Napriek tomu verím, že niektoré z vašich ťažkostí majú menej spoločného s vychádzaním s každým, a viac spoločného s vašou históriou a dôvodom za vašou slávou." Severus tu divoko špekuloval, lebo nepočul o žiadnych problémoch v jeho fakulte, ale bol veľmi dobre oboznámený s ľudskou povahou, najme keď išlo o jeho Hadov.

"Moja história . . . Oh. Vy myslíte kvôli Voldemortovi?"

Severus zvraštil tvár. "Nevyslovujte jeho meno, Potter. Nie v mojej prítomnosti."

"Ja . . ." Harry sa trochu zamračil a potom prikývol. "Áno, pane."

Nakloniac hlavu Severus pritlačil: "Vaše konflikty?"

Harry sa pozrel dolu nas voje ruky. "Teddy mi ukázal niekoľko deciek, ktorých rodičia boli spriaznení s Vol . . . er, s ním, a myslím, že je aj niekoľko ďalších, ktorí ma kvôli tomu nemajú radi."

Severus si mohol len predstaviť. Pán Nott bol výnimka, lebo nevyzeral,že prechováva nenávisť kvôli svojmu otcovi. "Akú formu má táto averzia?" opýtal sa.

"Oh, er, len, ako, nadávajú mi, väčšinou. Nikto ma nikdy pre nič nezbil."

"To rád počujem."

"Okrem profesora Quirrella."

S povzdychom Severus prikývol. "Viem. Snažím sa ako najlepšie viem, aby ho vyhodili, ale narážam na neočakávané prekážky."

"Ako riaditeľ."

To nebola otázka a Severus hľadel na chlapca, znovu v úžase nad tým ako dobre si Harry uvedomoval ťažkosti, proti ktorým stál tu na Rokforte. "Iste."

Harry vážne prikývol a jeho pery opäť zmizli medzi jeho zubami, aby si ich mohol hrýzť niekoľko najbližších minút. Než ho mohol Severus za to napomenúť, povedal: "Pane? Bol to riaditeľ, ten kto ma nechal s Dursleyovcami?"

"Prečo sa pýtate?"

Kútik chlapcovych úst sa nadvihol. "No, predpokladám, že keď vy kladiete otázky, môžem sa aj ja niečo opýtať."

"To je neoprávnený predpoklad."

"Áno, pane." Harry zaváhal a Severus na neho hľadel. "Odpoviete mi?"

Severus zvažoval dôvody pre a proti. V prvom rade by chcel vedieť, čo prinútilo Harryho opýtať sa túto otázku. Veril tomu, že riaditeľ, tým že sa odmieta zbaviť Quirrella, len pokračuje v politike pohŕdania jeho bezpečnosťou, ktorú začal pred desiatimi rokmi, keď ho nechal na prahu tých Muklov? A navyše ešte chcel vedieť, čo by Harry urobil s tou odpoveďou.

"Prečo to chcete vedieť?" opýtal sa znovu.

Kútik Harryho úst sa nadvihol ešte viac do niečoho, čo mohol byť skoro úškrn. "Keby som vám povedal, že chcem iba vedieť, komu sa mám poďakovať, nepovedali by ste mi to, však?"

"Zrejme nie." Severus sa nahol dopredu nad svoj stôl, aby pridal dodatočnú váhu svojim slovám. "Pomsta nie je koniec, ktorý by ste teraz mali hľadať."

"Ja nie--"

"Počúvajte!" Zavrčal do chlapcovho smaragdového pohľadu. Harry musípochopiť toto. "Existuje jedno staré porekadlo: La vengeance est un plat qui se mange froid. 'Pomsta je jedlo, ktoré sa má najlepšie podávať chladné.' Vy si práve uvedomujete, že váš život nebol práve taký, aký by mohol byť. Medzi Temným pánom, vašimi rodičmi a niekoľkými vyvolenými, čo mohlo byť idilické detstvo, vám vzali. Trpeli ste, áno. Ste nahnevaný a frustrovaný a chcete z toho niekoho obviniť."

Keď Severus pokračoval, videl ako Harry zmeravel. Ruky zovreté do pästí, ale mal ich položené v lone. Plecia sa mu triasli z napätia. Jeho oči boli zelený plameň. Oh, áno, Severusove slová triafali presne. Len dúfal, že dokáže chlapca stiahnuť späť, než stihne urobiť niečo ohavne Chrabromilské.

"V takom stave," povedal nízkym, jasným hlasom, o ktorom počas tých rokov zistil, že fascinuje jeho študentov, "vaše myslenie je narušené takýmou extrémnou emóciou. Urobíte chyby. Takže vaša pomsta nikdy nebude tak kompletná, ani taká sladká, ako by ste ju chceli. Nemôže. Vysi nemôžete plne užiť plody vašej snahy, kým budete stále chytený v sieti vášho hnevu a bolesti."

Keď sa Severus odmlčal, aby nechal svoje slová vsiaknuť, Harry pomaly prikývol. Plameň v jeho očiach zoslabol na malé uhlíky. "Ale keď . . . vychladnem?"

"Vtom čase budete viac kontrolovaný."

Na dlhý moment, Harry hľadel Severusovi do očí, ale potom sklonil hlavu, aby sa pozeral na svoje ruky. Jeho hlas bol tichý a bez emócií, keď povedal: "Ale mal som pravdu. Profesor Dumbledore ma u nich nechal."

Severus nechal svoje mlčanie odpovedať za neho. Potom vzdychol. "Aby som bol fér, nemali ste žiadnu ďalšiu rodinu. A vášho krstného otca práve uväznili. Nemali ste ísť kam inam."

Harry prudko zodvihol hlavu. "Ja mám krstného otca?!"

Severus sa neudržal od zavrčania. "Áno."

Chlapec sa zamračil nad nepriateľstvom v tom jedinom slove a Severus zvraštil tvár. On očividne tiež ešte dosť nevychladol - keby mal naraziť na poondiateho Siriusa Blacka z nejakého nepochopiteľného dôvodu - aby vykonal svoju vlastnú pomstu tomu psisku.

"Kto je to?"

Severus pokrútil hlavou.

"Vy ho nepoznáte? Myslel som, že ste povedali --"

"Nechcem o tom diskutovať!"

Ten prekliaty Fagan naklonil hlavu na bok a premeriaval si ho ako by si Cerberus premeriaval steak . . . alebo nohu Majstra elixírov. Potom pomaly prikývol, znovu, jeho tvár znovu dostala ten prázdny výraz, po všetkom, čo Severus dnes večer urobil, aby ho odstránil. "Ospravedlňujem sa, profesor. Nechcel som vyvolať zlé spomienky."

"Nevadí. Zabudnite na to."

"Áno, pane."

Severus si stlačil koreň nosa.

"Sme hotový, pane?"

Bez toho, aby vzhliadol, Severus povedal, "Akú formu, okrem nadávok, majú vaše konflikty?"

Ako plánoval, chlapec bol dosť zaskočený rýchlou zmenou témy na to, aby skryl svoju reakciu. Pokrčil ramenami a odvrátil pohľad. Plecia pritiahol ku krku. Ale aspoň nepoprel, že existujú aj iné incidenty.

"Povedzte mi to."

"Nie som si istý, či vôbec --"

"Len mi to povedzte."

Chlapec vzdychol, ruky skryl pod pazuchy a keby mohol, zrejme by si pritiahol kolená ku hrudi, aby sa chránil ešte viac. Nepozeral sa na Severusa. "Je tu, um, jeden chalan, ktorý tak nejako. . . neviem. On, um . . . dotýka sa ma."

Severus vstal a dlhým krokom prikročil k Harrymu bez toho, aby si to premyslel. Dotýkasa ho!? Ten chlapec mal byť v bezpečí vo svojej fakulte! "Zranil vás?"

Harry bol zaskočený, keď Severus prehovoril, neočakával, že bude tak blízko. "Nie . . . Teda, on len . . . je mi to naozaj nepríjemné." Jedno plece vytiahol ešte trochu vyššie. "Ja to nemám rád, keď sa ma ľudia dotýkajú."

"To je pochopiteľné, Harry," povedal jemne. Deti, ktoré boli zanedbávané a/alebo zneužívané, mali často averziu voči fyzickému kontaktu, spolu s vysokým reflexom vyľakania. Harryho líca boli poriadne červené, keď Severus dodal, "A nie je to nič, za čo by sa malo hanbiť."

"Asi."

"Kto to bol?" opýtal sa Severus, stále hovoril ticho.

Harry pokrútil hlavou.

"Povedz mi to, Harry. Presne ako chcem vedieť, keď ťa bude bolieť jazva, alebo budeš mať nejakú interakciu s profesorom Quirrellom, ktorá ťa negatívne ovplyvní, alebo dokonca vysiľujúce nočné mory, tiež chcem vedieť o študentoch, ktorí by pre teba mohli byť nebezpeční."

"Nemyslím si, že je nebezpečný."

"Harry . . ." Vedel, že použitie chlapcovho mena bolo dosť prekvapujúce na to, aby ho zaskočilo - a na krátko sa zamyslel, ako často ho jeho príbuzní nazvali 'Harry'; nie často, to by sa stavil - a chcel použiť každú zbraň zo svojho arzenálu, aby sa dostal bližšie k tomuto chlapcovi. "Harry, dovolíš mi, aby som to posúdil sám?" Pristúpil o ďalší krok bližšie a posadil sa na roh stola priamo pred chlapca. Prekrížil si ruky na hrudi a nadvihol obočie. "Mám trochu viac skúseností zisťovaním úrovne nebezpečnosti pubertálnych chlapcov." Nespomínajúc tých, ktorí sú synmi Smrťožrútov.

"Myslím. On len . . . No, povedal len nejaké veci po včerajšom zápase. Ale Teddy, on a Millie povedali, že by som si na neho mal dávať pozor, lebo jeho otec bol stúpencom . . .  jeho. A potom, minulú noc, on . . . bolo to len čudné." Severus prikývol a ukázal Harrymu, aby pokračoval. "Nechcem žiadne problémy. Ani pre mňa, ani pre neho."

"Rozumiem. Ako vaši priatelia, aj ja budem dozerať."

"Okej, okej. To--" Harry zmĺkol a prudko si pritlačil ruku k čelu. Tvár sa mu stiahla bolesťou.

"Harry?" Severus sa nahol k nemu a chytil ho za rameno. "Čo je to? Tvoja jazva?"

"Les," vydýchol. "Krv . . . On . . . je smädný." Keď Harry stiahol ruku zo svojho čela, bola od krvi. Potom sa mu prevrátili oči v jamkách a Severus ho ledva stihol zachytiť, než stihol spadnúť na podlahu.

19.04.2013 13:01:52
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (123 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one