Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

"Okej, okej. To--" Harry zmĺkol a prudko si pritlačil ruku k čelu. Tvár sa mu stiahla bolesťou.

"Harry?" Severus sa nahol k nemu a chytil ho za rameno. "Čo je to? Tvoja jazva?"

"Les," vydýchol. "Krv . . . On . . . je smädný." Keď Harry stiahol ruku zo svojho čela, bola od krvi. Potom sa mu prevrátili oči v jamkách a Severus ho ledva stihol zachytiť, než stihol spadnúť na podlahu.

Harry sa prebral v nemocničnom krídle. Vedel kde je ešte skôr, než otvoril oči, kvôli zápachu a drsným nemocničným obliečkam. Keď otvoril oči, znovu ich veľmi rýchlo zavrel. Svetlo v miestnosti ho bodalo v hlave ako klince do mozgu, aj napriek tomu, že to bolo okolo polnoci, ako by mohol povedať podľa tej krátkej sekundy, čo videl.

Bože, jeho hlava.

"Harry," povedal tichý hlas, ktorý okamžite spoznal. Snape. Do pekla, mohlo toto byť ešte horšie? "Viem, že nespíš."

Slabo prikývol, ale aj z toho mierneho pohybu sa mu zatočila hlava a on si pritlačil dlane ku spánkam, aby udržal svoj mozog na mieste.

Profesor niečo mierne zamrmlal a Harry mohol počuť šušťať niečo letiace vzduchom a potom to narazilo do dlane. O sekundu neskôr počul odkorkovanie fľašky a potom, stále tichým hlasom, Snape povedal: "Mám elixír na tvoju bolesť. Dovoľ mi pomôcť ti posadiť sa."

"Mm." Harry sa snažil neodtiahnuť, keď Snape vsunul ruku pod jeho ramená a vytiahol ho hore, ale bolo to ťažké. Už mal bolesti a vždy bol menej schopný skrývať svoje pocity, keď mal bolesti. Ale Snape na to nepovedal nič uštipačné, a keď Harryho dostatočne zodvihol, priložil mu ku perám fľaštičku.

"Vypi to," povedal a Harry mohol takmer počuť úsmev, ktorý sprevádzal jeho ďalšie slová: "a snaž sa nezaoberať sa príchuťou."

"Vďaka," povedal Harry s úškľabom a bol prekvapený, ako drsne znie jeho hlas. Prehltol elixír tak rýchlo, ako mohol, snažiac sa nechať ho na jazyku čo najkratšie. Blééé. Musí existovať spôsob, ako robiť elixíry s lepšou príchuťou. Ale o chvíľu už zabudol na tú príchuť, keď bodavá bolesť pomaly opustila jeho hlavu. Úľavne vzdychol, keď ho Snape položil späť na vankúš.

"Lepšie?"

Harry otvoril oči na úzke štrbinky, pokusne a bol potešený, že môže vidieť bez agónie. "Hej. Er . . . áno. Ďakujem, pane."

"Rád vidím, že vaše správanie je tak uhladené ako vždy."

Harry pokrčil nos, nebol si istý, či sa mu vysmieva, alebo nie, ale bol príliš unavený na to, aby sa tým zaoberal.

"Potrebujem, aby si mi povedal o tvojej vízii, Harry."

Krátko sa pozrel na profesora, Harry si pošúchal tvár. "Nemohli ste . . ." Odkašľal si, aby si prečistil hrdlo; bolo podráždené, ako keby kričal, ale nepamätal si, že by to robil. Nemohol si spomenúť na nič ohľadom jeho tela, späť v Snapovej pracovni, po tom, čo začala tá bolesť. "Nemohli ste jednoducho vojsť a prizerať sa, kým som bol mimo?"

"Mohol, keby som chcel, aby si sa nikdy viac neprebral." Pri Harryho spadnutej sánke mu profesor venoval mierny -- na Snapa -- úškrn. "Legilimencia je veľmi precízne umenie, pán Potter, a pri tom ako ste sa zmietali v kŕčoch, s minimálne jednou ďalšou osobou vo vašej mysli, keby som tam vstúpil aj ja . . . Povedzme len, že výsledok by mohol byť katastrofický."

"Oh."

"Presne." Profesor sa nahol dozadu na svojej stoličke. "Povedz mi, čo si videl."

Harry prikývol a zatvoril oči, aby si to mohol lepšie vybaviť. "Bola tam nejaká príšera, nie som si istý, ako to vyzeralo, naozaj, lebo to bolo, ako keby som sa pozeral jej očami, alebo tak nejako. Ale myslím si, že sme boli, er, že to bolo v Lese, tu." Otvoril oči a pozrel sa na okno. "Teda, na Rokforte. Ponáhľalo sa to pomedzi stromy a ja som cítil, aký to má obrovský hlad, aký . . ." Prehltol. "Aký smäd. Chcelo to krv, zúfalo." Vzhliadol na Snapa. "Myslíte si, že to mohol byť upír?"

Snape zúžil oči, ale pokrútil hlavou. "Veľmi o tom pochybujem. Pokračuj. Čo si ešte videl?"

"Bol som, teda ono to niečo naháňalo a nevedelo čo a my . . . to sa hýbalo veľmi rýchlo a potom som videl čo sme, čo ono naháňalo, a voňalo to tak dobre. Bol to jednorožec," zašepkal, pocit z tej vízie sa k nemu vrátil a prišlo mu zle. Nemohol uveriť že on . . . Nie! Že nejaký tvor zabil jednorožca. "Napadlo to jednorožca a bojovali spolu, ale potom tam bol záblesk mágie, zelené svetlo, myslím a o niekoľko sekúnd, ten tvor zaboril svoje zuby do mäsa a . . . a pil." Podvedome si olizol pery, keď si na to spomenul.

"Ten tvor pil krv jednorožca?"

Hľadiac na svoje ruky v lone, Harry prikývol, cítil sa zle. "Bola strieborná a . . ." zastavil sa, než stihol povedať, ako dobre to chutilo. Aké čisté a chutné a. . . Bože, aký je ohavný?

"Čo si myslíš, Albus?" opýtal sa Snape trochu hlasnejšie, než sa rozprával s Harrym.

Keď Harry prekvapene zodvihol hlavu, riaditeľ vystúpil z tieňa v rohu do pruhu mesačného svetla osvetľujúceho Harryho posteľ. Oh, nie. On počul všetko, čo Harry povedal? Vyzeralo to tak, lebo povedal: "Zdá sa, že hlásenie, ktoré dostal Hagrid od kentaurov bolo pravdivé."

"Koľko teda?"

"Firenze mu povedal, že doteraz našli 4 telá."

"Niekto zabíja všetky jednorožce?" opýtal sa Harry, zahanbený tým, ako mu preskočil hlas o oktávu vyššie. Čistá krása toho zvieraťa, keď cválalo cez les, jeho sila a moc a nadpozemská krása Harryho veľmi uchvátili. Že niekto - že ten tvor, ktorého videl - zabíjal tak úžasné zvieratá, bolo ohavné.

"Obávam sa, že áno, pán Potter," povedal riaditeľ. Ruky držal spojené pred svojou hruďou, tesne nad končekmi jeho dlhej, sivej brady a Harry mohol vidieť, ako napäto ich zvieral.

"Ale prečo?"

"Nedokážete odhadnúť dôvod?" opýtal sa Snape. "Po tom, čo ste videli?"

Harry pokrútil hlavou, ale potom povedal: "Povedali ste, že to nie je upír."

"Nie."

"Ale potrebuje to krv, aby to prežilo."

"Prečo to hovoríte?" opýtal sa riaditeľ Harryho.

"Ja len . . . Ja neviem. Ale nejako, to je pocit, ktorý mám." Jeho srdce bilo pevnejšie, silnejšie, keď sa napil krvi jednorožca. Nikdy sa necítil viac živý . . . Harry pevne zatvoril oči. Nie! To nebol on.

Chvíľu bolo ticho, než riaditeľ povedal: "Verím, že máte pravdu."

"Je to Vol . . . teda, je to Veď Viete Kto, však? On ich zabíja." Harry prehltol a pozrel sa na Snapa. Profesor mu hľadel do očí, prepožičiavajúc mu silu, ktorú práve teraz potreboval. Ukázal na svoju jazvu. "'Lebo inak by som to nevidel. Však?"

"Áno." Snape urobil pohyb pravou rukou, ako keby ju chcel položiť na tú Harryho, ako keby ho chcel utešiť. Ale rýchlo si to rozmyslel s pohľadom na riaditeľa. "Obávam sa, Harry, my sa obávame, že by si mohol mať náhodné spojenie s Temným pánom a mohol by si mať ďalšie podobné vízie."

Harry prikývol, žmoliac v rukách kraj prikrývky, prikrývajúcej jeho nohy a želal si, aby aspoň na minútu mohol byť normálny. "Hej, to som zistil."

"Existuje spôsob, ako zablokovať takýto vpád do vašej mysle, pán Potter," povedal riaditeľ. "Na zastavenie vniknutia, keď začne alebo na zablokovanie vízií, aby sa dostali dnu, na prvom mieste."

"Naozaj?" Harry pocítil prvé výhonky nádeje, ako mu vliezli do srdca. "Aký?"

Namiesto toho, aby odpovedal, riaditeľ sa otočil na Snapa a dlho sa na neho pozrel.

Snape cítil váhu pohľadu staršieho mužal ale nezohol sa. Zazeral späť. "Absolútne nie. On je príliš mladý. Jeho myseľ na to nie je pripravená."

Riaditeľ sa len usmial. Dokonca aj v prítmí ošetrovne, Harry by mohol odprisahať, že videl iskrenie v očiach starého čarodejníka. "Nepovedal si mi predtým, že veríš, že má prirodzený talent na Oklumenciu? Ak áno, potrebuje len sústredenie a cvik."

Snapovo zazeranie sa prehĺbilo do ešte viac odstrašujúceho a Harry bol veľmi rád, že ten pohľad nie je namierený na neho. "To že sa mu podarilo vypudiť mňa z jeho mysle je jedna vec. Ale vypudiť Temného pána? To je priveľa. Neohrozím takto Harryho duševné zdravie."

"Tak teraz je to už Harry, však?" opýtal sa riaditeľ, žiariac na Snapa. Ľahostajne mávol rukou. "Bude sa musieť naučiť ako to urobiť, skôr či neskôr, inak predkladám mnohé ďalšie výlety na Poppyno územie. A akokoľvek som si istý tým, že chlapec sa teší z jej pohostinnosti . . ."

Snape si dlaňami zakryl tvár a niekoľko minút bol ticho. Harry nenávidel, keď o ňom hovorili,a ko keby vôbec nebol prítomný v miestnosti, ale jeho teta a ujo to robili celý čas, tak bol na ten pocit dobre zvyknutý a neprerušil ich.

"Preklínam ťa, Albus," zamrmlal Snape ticho, že Harry si bol úplne istý, že to nikto nemal počuť. Potom zodvihol hlavu a premeral si Harryho pohľadom. Harry sa na neho trochu zamračil, zmätený, a nebol si istý, čo sa Snape snaží zistiť. Len dúfal, že nech je to čokoľvek, robí to správne. Potom na Harryho úžas, Snape perami naznačil slovo: "Prepáč," než sa otočil späť k riaditeľovi. Snape sa mu ospravedlnil? Jemu? Naposledy aspoň rozumel za čo. Teraz . . . Harryho zamračenie sa prehĺbilo, keď svoju pozornosť obrátil opäť na profesora Dumbledora.

"V poriadku, riaditeľ," povedal Snape oveľa formálnejšie, než hovoril predtým. Jeho tvár bola opäť tou prázdnou maskou, ktorú Harry tak dobre poznal, a z nejakého dôvodu to stačilo na to, aby sa Harrymu zježili vlasy na zátylku. "Budem ho učiť. Ale chcem ústupok aj od vás."

Riaditeľov úsmev bol absolútne žiarivý. "Pozriem sa, čo môžem urobiť, Severus. Čo požaduješ?"

"Ak mám chlapca učiť Oklumenciu, v tomto veku, potom budem potrebovať prístup k nemu po celý rok. Toto umenie je príliš jemné na to, aby sa nechalo obmedzovať iným rozvrhom. To znamená, že budme pracovať aj počas prázdnin, oboch, zimných i letných a ja ho nebudem navštevovať v tej Muklovskej chajde. To je nevhodné učebné prostredie."

Harry zadržal dych. Neísť k Dursleyovcom počas leta?? Bolo možné, aby mal až toľko šťastia?

Riaditeľ prikývol, než Snape stihol dokončiť. "Zimné prázdniny, samozrejme, môžete spolu pracovať. Viem si predstaviť, Harryho tu," a Harry nadskočil, zaskočený tým, že počul svoje krstné meno z riaditeľovych úst, "takže aj tak zostane na Rokforte."

"Priridzene," povedal Snape takmer zavrčaním. Harry rozmýšľal prečo. Snape vedel aspoň niečo, prečo Harry nechce ísť k Dursleyovcom. Vedel to aj riaditeľ?

"Ale letné prázdniny . . . obávam sa, že to nebude možné."

"Neakceptujem."

"Severus, ty vieš, že Správcovský úrad nedovoľuje študentom zostať na Rokforte počas letných prázdnin."

Snape sa prodko otočil na stoličke a prišpendlil riaditeľa pohľadom, pri ktorom sa jeho študenti triasli strachom. Riaditeľ ale nevyzeral, že by sa ho to týkalo. "Dokonca ani Harrymu Potterovi? Ani keď ich informujete o tom, že jeho život bude v ohrození, ak sa vráti do ich milujúcej starostlivosti?" Množstvo sarkazmu kvapkajúce z úst Majstra elixírov bolo priam úctyhodné.

Harry sledoval, ako tí dvaja zápasia -- kvôli nemu! - ešte niekoľko minút, počul pri tom rôzne veci ako 'pokrvná ochrana' a 'nariadenia' a 'pokračovanie v inštrukciách' než riaditeľ ostro prerušil Snapa uprostred vety, a povedal: "O tomto budeme diskutovať inokedy, Severus. Verím, že pán Potter potrebuje spánok viac, než počúvať naše nezhody v názoroch."

Snape zmĺkol, očividne nezvyknutý na to, že ho ľudia prerušia uprostred vety - spomienka na to, keď to urobil, naplnila Harryho dosť veľkým množstvom strachu - a prikývol, miernym trhnutím hlavy. "Ako vravíte, pane." Vstal zo stoličky a otočil sa k Harrymu. "Ospravedlňujem sa, pán Potter, že som vás zdržal od odpočinku. Dobrú noc."

Prudko sa otočil, až za ním zavial plášť a niekoľkými dlhými krokmi opustil ošetrovňu. Dvere sa za ním zatvorili s tichým cvaknutím a v miestnosti zostalo ticho. Harry hľadel za profesorom a rozmýšťal, či ho práve prenechal metaforickým vlkom. Nie. Snape by mu to neurobil. Zrejme.

Riaditeľ zachytil jeho pohľad a zhovievavo sa usmial. "Som si istý, že sa dohodneme, pán Potter," povedal, nie nemilo. "Profesor Snape sa cez to dostane. Nechceme, aby ste mali víziu, kým budete sedieť na metle, však?"

Harry sa len tak udržal, aby neprevrátil očami. Nebol bábo, pre Merlina. "Nie, pane. Samozrejme, že nie."

"Nie, samozrejme, že nie," Dumbledore zopakoval a prikývol, zrejme sám sebe. "Nechám vás odpočívať, pán Potter. Dobre sa vyspite."

No než stihol riaditeľ prejsť ku dverám, Harry na neho zavolal: "A čo tie jednorožce, pane?"

Dumbledore trochu naklonil hlavu, keď sa pozrel späť na Harryho. "Čo s nimi, dieťa?"

"Kto ich bude chrániť, viete, pred Veď Viete Kým? Čo ak sa pokúsi zabiť ďalšieho?"

"S tým si nerobte starosti," povedal riaditeľ, usmial sa svojim milým úsmevom. "Len si oddýchnite. Ráno bude všetko v poriadku." S tým odišiel a Harry bol absolútne naštvaný, že sa zasa raz úplne ponížil.

¡¢

Ďalší deň, po tom, čo ho prepustili z ošetrovne, vyhľadal Millie a Teddyho hneď, ako mohol. Povedal im o tej čudnej vízii, ktorú mal a o ďalších jednorožcoch, ktoré boli zabité v lese, čo potvrdil aj Hagrid. A povedal im aj to, ako si je takmer istý tým, že tá príšera, čo zabíja jednorožce sa bude snažiť ukradnúť to, nech je to čokoľvek, čo stráži cerberus. Nie hneď, ale čoskoro. Aj keď to nepovedal jeho priateľom, získal silný pocit o pláne tej príšery, kým sa díval jej očami.

"Tak . . ." Teddy na neho hľadel zúženými očami. "Čo s tým chceš robiť?"

"Myslím, že musíme prísť na to, čo to stráži a zistiť, prečo to Veď Viete Kto chce. Stavím sa, že je to niečo, čo by ho mohlo udržať pri živote."

"Ja neviem, Harry," povedala Millie. "Ja naozaj nemám rada psov až tak veľmi."

Harry sa pochmúrne usmial. "Dúfajme, že nepríde k tomu, aby sme museli vojsť do tej mistnosti. Ale myslím si, že ak sa nám podarí zistiť, čo s tým chce robiť --"

"Harry," Teddy ho prerušil. "Prečo jednoducho o tom nepovieš profesorovi Snapovi?"

Harry na neho zízal. "Povedať profesorovi?" opýtal sa po chvíli.

"Hej. Teda, keď pomáha chrániť to niečo, chce vedieť, že tá príšera sa to bude snažiť ukradnúť, nie?"

"Ja . . ." Harry sa zamračil. Povedať učiteľovi? Povedať Snapovi? "Ja neviem, Teddy." Čo keby mu to povedali a Snapovi by to bolo jedno? Čo keby sa vysmial Harryho obavám, alebo ho nepočúval, alebo najhoršie zo všetkého, jednoducho sfúkol jeho obavy ako od hlúpeho, po pozornosti túžiaceho fagana? Čo ak by ignoroval Harryho, ako prakticky každý dospelý, ktorého kedy stretol? Do pekla, namiesto toho, aby ho ignoroval, mohol by dať Harrymu trest za to, že vie o cerberusovi a to všetko, lebo chodba na treťom poschodí je zakázaná.

"Čo nevieš, Harry?" opýtal sa Teddy jemne. "Teda, toto sa zdá byť taký druh veci, o ktorej by sme ho mali upozorniť. Nakoniec, nemôžu od nás očakávať, že s tým niečo urobíme; sme len prváci." Odmlčal sa a potom sa opýtal: "Čohoho sa bojíš?"

"ja sa nebojím!" povedal Harry. "Nie. Ale. . . no, nemôžeš im veriť."

"Im?"

"Vieš, učiteľom. Profesorom. Vyšším ročníkom." Harry pokrútil hlavou. "Nikomu."

Teddymu dlho hľadel do očí a potom povedal: "Je to muklovská vec?"

Harry sa zamračil, nerozumel, a Millie, ktorá prechádzala pohľadoom z jedného na druhého ako keby pozorovala tenisovú loptu pri hre, teraz prehovorila. "Nie je, však, Harry? Nie len Muklovia. Ty naozaj neveríš nikomu."

Mykol plecami, stále trochu zmätený. "Verím vám. A Hermione."

Millie sa na neho významne usmiala. "To preto, že my sme prirodzene dôveryhodní. No, možno okrem tej Chrabromilčanky, kvôli tomu, ako ti prekliala tie žabky --"

"Neprekliala!"

Millie sa smiala. "Len si robím srandu, Harry. Ale vážne, nepovedala by som, že by sme mohli ísť ku hocijakému učiteľovi, ako nie k McGonagallovej alebo k riaditeľovi, očividne, ale môžeme veriť nášmu vedúcemu fakulty . . . teda, keď sa k tebe začal správať normálne, odvtedy je okej." Potom zrazu sa zamračila. "Ale čo si myslel tými vyššími ročníkami? Obťažoval ťa zasa ten hnusný červ Gaius?"

Harry urobil grimasu. Chcel im to povedať skôr, ale nedostal sa k tomu . . . nie, ak mal byť úprimný sám k sebe, priznal by, že im to nechcel povedať; bol zahanbený, že ho ten hajzel dostal do kúta tak ľahko.

"Obťažoval!" vyhlásila Millie. "Dočerta, Harry, prečo si nám nič nepovedal?"

Harry mykol plecom a pdvrátil pohľad, ale keď Teddy povedal, "No tak, môžeš nám to pvoedať," priznal: "'Lebo som bol hlúpy," zamrmlal. "A nechcel som, aby ste top vedeli."

"No, toto je tá časť, čo je hlúpa," povedala mu Millie. "Čo ti urobil?"

"Nič."

"Ale hovno."

"Millicent!"

"Oh, sklapni, Nott. Aj ty vieš, že je to hovno."

Teddy prevrátil očami. "Samozrejme, že je, ale tvoja vulgarita nie je žiadaná."

"Puritán," zamrmlala Millie. "Tak to vypľuj, Harry. Čo ti urobil? Ublížil ti?"

Harry odfrkol. "To sa pýtal aj Snape."

"Ty si to povedal Snapovi!? Ako--"

Teddy prerušil Millie uprostred vety. "Dobre pre teba, Harry. To ale muselo byť ťažké."

Harry mykol plecom. "Hej, ale musel som. Urobili sme dohodu."

"Akú dohodu?" opýtala sa Millie, ale Teddy sa na ňu významne pozrel.

"Dostávame sa mimo témy, Bullstrodeová."

"Oh, hej. Správne. Tak kedy to bolo, s tým Gaiusom?"

"V sobotu večer." Harry sklopil pohľad na svoje ruky, neschopný vyrovnať sa s výrazmi jeho priateľov. Vedel, že bol idiot, keď sa nechal takto chytiť do pasce sám. "Prenasledoval ma na záchod."

"Bol tam ešte niekto iný?" opýtala sa Millie.

Harry pokrútil hlavou. "Nie . . . on ma len prenasledoval dnu a keď som si umýval ruky, prišiel za mnou k umývadlu." Prehltol, cítil, ako sa mu roztriasli ruky a sčervenala mu tvár. Hlúpy, bol taký hlúpy.

"Čo ti urobil?" opýtal sa Teddy, veľmi jemne, ako keby si myslel, že sa Harry rozplače, alebo niečo také. Ale nie. Neplakal už roky.

"Len ma schmatol," povedal, veľmi rýchlo, aby to mal za sebou. "Moje ruky. A pritlačilsa na mňa. Mal som ho jednoducho odstrčiť, alebo niečo, alebo mu pvoedať, aby mi dal pokoj. Ale on mi len niečo povedal a nechal ma tak." Znovu mykol plecom. "Tak, to nie je žiadny veľký rozdiel."

Millie a Teddy si vymenili pohľady. Harry to videl kútikom oka. "Pozrite, decká, on nič neurobil. Fakt o nič nejde."

"Okej, Harry," povedal Teddy, príliš rýchlo na to, aby Harry vedel, že ho len upokojuje. "Ale ty si profesorovi povedal toto všetko?"

"Hej. No, väčšinu." Tak nejako. Okrem toho, že nepovedal kto to je, než začala tá vízia a odrovnala ho. Sprosté vízie.

"Okej, to je dobre." Teddy znovu pozrel na Millie. "Tak, povieš profesorovi Snapovi o tom niečom, že tomu hrozí krádež, alebo chceš, aby som to spravil ja?"

Harry hľadel nas vojich priateľov. Teddy vyzeral úplne vážne. Ale ak má niekto čeliť následkom za toto u profesora, Harry nedovolí, aby to bol jeden z jeho priateľov. Vzdychol. "Ja mu to poviem."

Teddy sa usmial. "Výborne. Teraz nám ešte stále zostáva hodina do večere. Povedal by som, že by sme mohli začať pracovať na našej eseji na Transfiguráciu, než tu začne byť príliš veľký hluk."

A tak to aj urobili. Harry sa snažil vytlačiť z hlavy všetky svoje najrôznejšie obavy. Nepovedal svojim priateľom o tom tréningu, ktorý možno bude musieť mať so Snapom, ani o tej nezhode ohľadom letných prázdnin, keďže nič z toho ešte nebolo isté. Ale bol rád, že im povedal o Gaiusovi. To bolo o jedno tajomstvo menej, ktoré si musel nechať sám pre seba.

21.04.2013 22:46:00
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (123 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one