Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Keď je už ten sviatok a vy tak pekne prosíte, tak tu je pokračovanie. Veľká vďaka patrí Biggi, ktorá nahodila naozaj mega tempo v prekladaní a deň čo deň ma zásobuje novými kapitolami. To kedy pribudne ďalšia je len na vás.

Dobby

Snape sa narovnal, očividne nezvyknutý na to, že ho niekto prerušil - spomienka na svoju skúsenosť, keď tak urobil, naplnila Harryho poriadnou dávkou strachu - a prikývol, miernym trhnutím hlavy. "Ako hovoríte, pane." Vstal zo stoličky a otočil sa k Harrymu. "Ospravedlňujem sa, pán Potter, že som vás zdržal od odpočinku. Dobrú noc."

Prudko sa otočil, až za ním zavial habit a niekoľkými dlhými krokmi opustil ošetrovňu.

Severus sa osobne s Harrym nestretol niekoľko nasledujúcich týždňov. Rozmýšľal, či sa mu chlapec vyhýba. Zdalo sa to veľmi pravdepodobné, po tom aký neporiadok narobil vo veciach na tej ošetrovni. Hádať sa s riaditeľom, okrem iného. Keď bol až natoľko frustrovaný, že by toho starého hlupáka najradšej preklial, musel odísť skôr, než by niečo také urobil. Čo si ten chlapec musí o ňom myslieť?

S riaditeľom sa od tej hádky na ošetrovni stretol už dvakrát, a nezdalo sa, že by bol bližšie k nejakej dohode než predtým. Ale tento raz nedovolí, aby si Albus presadil svoje! Nie s tým, že sa on vzdá, čo sa týka Harryho letných prázdnin. Tak alebo inak, nájde spôsob, ako dostať toho chlapca od tých otrasných Muklov, najmä keď od neho očakával, že Harryho myseľ vystaví ďalšej záťaži tréningami Oklumencie.

Týždeň po jeho vízii, Harry dokončil svoje dve hodiny prípravy ingrediencií, ako súhlasil, ale nechcel vidieť ďalšie fotky svojej mamy. A Severus ho odvtedy ani nevidel, okrem krátkych chvíľ vo Veľkej sieni pri väčšine jedál - aspoň, že ten chlapec jedol - alebo v triede. Ale po každej hodine Harry zbalil svoje pomôcky a utiekol, vyzeral bledý a vystresovaný, a ako keby sa bál, že by ho mohol požiadať, aby zostal po hodine. Ale keďže jeho práca bola podľa predpisov, Severus nemal dôvod zdržovať ho. Nemyslel si, že keby sa chlapca len opýtal, ako sa mu darí, by z neho dostalo to, čo chcel.

Predpokladal, že Harry príde za ním, aby mohol vidieť viac fotiek Lily, ale možno že ho ten zážitok premohol. Nakoniec, Severus mal skutočné spomienky na Lily, a Harry ich nemal. Ten spôsob, ako zavolal na svoju mamu a snažil sa, aby ho spoznala, Severusovi skoro zlomil srdce. Možno že Harry nechcel zažiť tú bolesť znovu a Severus mu to nemohol zazlievať.

Ale prečo by sa mu ten chlapec mal vyhýbať? Myslel si, že konečne dosiahli úroveň dobrého vzťahu, kde by mu Harry dôveroval a, keby to mohol priznať, zistil, že mu chýba chlapcova tichá spoločnosť, keď pracoval na zadaní alebo mu pomáhal s prísadami. Čo sa zmenilo?

Niekedy na konci Novembra sa konečne rozhodol, že sa na to opýta Krvavého Baróna.

"Harry Potter má toho veľa na mysli, Severus Snape," povedal duch monotónne, keď mu Severus vysvetlil svoje obavy. "Bolo by dobre, keby si si to zapamätal."

Severus nedokázal potlačiť úškrn, nepáčilo sa mu že ho znovu vyzval tento duch. "Ako čo? Čo vám povedal?"

"Priznáva, že má stále nočné mory, samozrejme, vrátane novej, ktorá mu spôsobuje veľké muky. Povedal mi o tej vízii, ktorú mal o tom, čo sa stalo v Zakázanom lese a o smrti toho jednorožca. A tiež mi povedal, že riaditeľ chce, aby sa učil Oklumenciu. Tá možnosť ho vystrašila, prirodzene, najmä keď musel sám zistiť, čo ten pojem znamená." Duch sa odmlčal a jeho tmavé oči takmer žiarili. "Je to pravda, Severus Snape?"

Severus prikývol. "Želá si, aby som chlapca učil ja."

"Lepšie ty, než on," povedal Barón chladne. "Nemá toľko starostlivosti pre Harryho Pottera ako ty, bez ohľadu na jeho motívy slúžiť vyššiemu dobru."

S povzdychom Severus povedal, "Viem. Roztrhal by chlapcovu myseľ na kusy, aby ho 'naučil'. Nakoniec . . . nakoniec ja som už videl náznak, ako funguje Harryho myseľ. Urobím to najlepšie čo môžem, aby som ho ochránil."

"Viem, že urobíš." Duch sa odmlčal. "Ale mal by si mu vysvetliť koncepciu a nie nechať ho napospas, ako to bolo posledných pár týždňov."

"Pokúšal som sa!" vyhlásil Severus. "On sa mi vyhýbal."

"Prečo si myslíš, že je to tak?"

"Možno sa bojí Oklumencie, ako ste povedali, a bojí sa, že nad ním budem mať moc."

"Veľmi pochybujem, že toto je ten dôvod," povedal Barón ostro. "Nie si to ty, kto ho núti učiť sa toto umenie v tak mladom veku."

"Tak potom neviem. Možno bol veľmi rozrušený tým, o čom sme diskutovali naposledy v moje pracovni, tie fotky, jeho muklovskí príbuzní, a potom . . ." Odmlčal sa, mal pocit, ako by sa v jeho mysli zrazu otvorili dvere. Po prvý raz od tej nedele večera pred niekoľkými týždňami, si spomenul aké tajomstvá sa snažil vytiahnuť z toho chlapca, tesne predtým, než Harry skolaboval kvôli tej vízii a začal sa v bolesti zmietať na zemi v žalári. Napriek elixírom a kúzlam, ktoré vyskúšal, nič nepomohlo proti chlapcovym kŕčom ani vízii, na zabránenie spojenia medzi Harrym a Temným pánom.

Keď povedal Harrymu na ošetrovni, že nemohol použiť Legilimenciu, aby sa pozeral, čo sa deje v jeho vízii, hovoril mu pravdu. Ale pokúsil sa použiť málo známy typ Legilimencie, aby zmenšil vplyv Temného pána na chlapca, a tak zistil, že nemôže preniknúť do vízie bez toho, aby spôsobil chlapcovi nenapraviteľnú škodu na mysli. Nie, nemohol pre toho úbohého chlapca urobiť vôbec nič. Nikdy predtým sa necítil tak bezmocne, tak úplne bez sily a stratený, dokonca ani vtedy, keď pred mnohými rokmi, čelil kliatbe Cruciatus od Temného pána a nechal ho slintať krv pri nohách jeho pána.

Ochránim ho, Lily, prisahal znova.

Zaťal päste. Ako mohol zabudnúť na ten rozhovor s chlapcom? Tá vízia a uponáhľané dni plné hádok s Dumbledorom, ktoré nasledovali, neboli žiadnym ospravedlnením. Čo ak sa stalo niečo viac? Nikdy si to neodpustí. "Tesne pred tým, ako mal tú víziu, povedal mi, že nejaký iný chlapec k nemu neželane pristupuje," povedal Severus Barónovi cez zaťaté zuby. "Spomenul niečo také aj pred vami?"

Oči Krvavého Baróna sa nebezpečne zúžili. "Nič som nepočul a nič som nevidel, keďže ho sprevádzam len mimo Slizolinskej klubovne, čo znamená . . ."

"Že je to jeden z mojich Hadov, ja viem."

"Ktorý?" požadoval duch, pohnúc jeho nehmotným telom k Severusovi tak prudko, že musel o krok ustúpiť a udrel si zadnú časť lýtka o nízku skrinku. Duchova tvár bola vražedná a  Severus sa ho, možno po prvý raz bál. V tom momente Severus vedel, že keby mohol, ten duch by pre Harryho Pottera vraždil.

"Neviem, nemal šancu povedať mi to." Severus sa na to mal opýtať znovu, keď Harry nadobudol vedomie, ale neopýtal sa. Prečo? To mu nebolo podobné. Chránil všetkých svojich Hadov, dokonca aj medzi sebou. Prečo sa k tomu znovu nevrátil? A prečo mal pocit, ako keby si len teraz spomenul, že sa o tom bavili?

"Ako sa opovažuješ neurobiť nič --" začal Barón, ale Severus zodvihol roztrasenú ruku.

Bolo to možné?

Nepotreboval vytiahnuť svoj prútik, už ho mal v ruke. Tá "hrozba" že na neho Krvavý Barón zaútočí, stačila na to, aby vytiahol prútik bez toho, aby o tom uvažoval. Mávol prútikom nad svojim telom - najmä nad svojou hlavou - niekoľkokrát, vykúzlil niekoľko diagnostických kúziel. A potom zanadával. Hlasno.

Niekto mu vymazal pamäť.

Nie veľmi dobre, očividne, inak by sa k tým spomienkam tak ľahko nedostal. . . no, ľahko, keď mal dostatočný impulz. Inak by si nikdy nemusel spomenúť na tú časť ich konverzácie.

To musel byť Potter.

Ten sprostý, neuveriteľne idiotský, usoplený malý chlapec!

"Čo sa deje, Severus Snape? Čo si zistil?" Krvavý Barón bol stále veľmi blízko pri ňom, stále vyzeral veľmi nahnevane, ale jeho tón bol menej výhražný.

"To arogantné malé hovno mi vymazalo pamäť!"

"Nemožné. Nemá schopnosti, zatiať."

"Ušetrite ma," zavrčal Severus, keď vyrazil ku dverám. Mienil toho chlapca roztrhať na kusy. Nikto sa mu nebude pohrávať s mysľou! "On to urobil; nikto iný nevedel o našej konverzácii."

Keď otvoril dvere do jeho pracovne, Krvavý Barón vletel pred neho, snažil sa zastaviť jeho progres v behu k zaškrteniu toho chlapca. "Musela to byť náhodná mágia. On nemôže vedieť, čo urobil. Bol by --"

"Bol by čo?" prerušil ho Severus, ignoroval Baróna a prešiel cez neho. Chlad mu prešiel až do kostí, ale nezastavil sa. Jeho hnev ho hrial. "Zdôveril by sa vám? Nie, ak nechcel, aby o tom niekto vedel!"

"A to prečo, Severus Snape?" Barón preletel znovu pred Severusa. "Chlapec je naplnený hanbou z jeho rodiny a toho, ako s ním zaobchádzali, a verí, že nie je hodný toho, aby sa o neho niekto staral. Naučil sa, zas a znova, že tí, ktorým sa zdôverí, sa k nemu otočia chrbtom, že on je ten, kto trpí, keď sa mu ktokoľvek v jeho živote snaží 'pomôcť'."

Severus znovu prešiel cez ducha, ale jeho hnev už nebol taký horúci ako predtým, a striasol sa, než pokračoval ďalej. "Ukradol mi spomienky!"

"Chránil sám seba!" zavrčal duch na neho. "Alebo, aspoň, to je to, čo verím, že sa snažil urobiť."

"Poznáte ho tak dobre, však? Ste si istý, že sa nepokúsil urobiť to isté aj s vami?" Dokonca aj keď to povedal, vedel, že je to hlúposť.

Barón sa vznášal chrbtom vpred, ale stále pred Severusom, aby na seba mohli nepretržite zazerať. "Severus Snape, ako by mohol chlapec, dokonca aj náhodnou mágiou, vymazať spomienky duchovi?"

"Ak sa to vôbec dá urobiť, Harry Poondiaty Potter je ten, komu by sa to podarilo!"

"To je pravda," priznal Barón. "Už som ho videl robiť veci, o ktorých som si nikdy nemyslel, že by zvládol chlapec v jeho veku. Ale toto neurobil naschvál, Severus Snape, som si tým istý. Neuspeješ, ak ho odsúdiš bez toho, aby si si ho vypočul."

Severus došiel k portrétovému vchodu do Slizolinskej klubovne a vypľul heslo bez toho, aby mu odpovedal.

Hlavy sa otočili, aby sa pozreli, kto to vpálil do miestnosti a rovnako rýchlo sa aj odvrátili, keď videli jeho výraz; žiadny z jeho Hadov nemal samovražedné sklony, aby zízal na ich vedúceho fakulty, keď bol takto naštvaný.

Dvomi dlhými krokmi pristúpil k stolu prvákov, všetci s tvárami zaborenými v knihách rýchlo vstali od stola. "Kde je Potter?" zavrčal.

I keď väčšina z nich držala hlavy dolu, jeden alebo dvaja sa dokonca triasli z toho, že boli k nemu tak blízko, Zabini sklonil knihu dosť na to, aby sa na neho opatrne pozrel. "Chlapčenské záchody," povedal jasne po chvíli a ukázal tým smerom.

Bulstrodeovej tvár sčervenala, ale nevynadala chlapcovi za to, že prezradil, kde je Harry. Namiesto toho sa odvážila pozrieť Severusovi do očí. "Prečo to chcete vedieť, pane? Neurobil --"

Než vôbec stihla dokončiť vetu, Severus sa otočil až za ním zavial plášť. Potter urobil niečo. Niečo neodpustiteľné. A za to bude potrestaný. Ale keď rozrazil dvere na chlapčenské záchody, všetky myšlienky toho druhu mu vyleteli z hlavy pri pohľade, ktorý sa mu naskytol.

Gaius Avery, vnuk jedného z najstarších stúpencov Temného pána, mal Harryho Pottera opretého o vykachličkovanú stenu, rukami držal Harryho boky tak pevne, že mu zostávali modriny, a tlačil sa na neho, alebo to robil, kým Severus nevstúpil.

Harry mal nohavice na sebe, ale bol bez trička, a výraz jeho tváre nikdy nebol prázdnejší, keď hľadel na dvere, cez ktoré práve vošiel Snape. Okuliare nemal a chlapcove oči boli nezaostrené a nebol v nich vôbec žiadny život. Severus zbadal niečo dlhé a tenké pod blízkym umývadlom a zistil, že to bol Harryho prútik. Očividne sa snažil brániť, ale bol odzbrojený.

Než sa Severus stihol dostať k tej poondiatej špine, aby ho odtrhol od Harryho, ten piatak mal tú drzosť, že sa na neho uškrnul, keď odstúpil a Harryho sotil do steny.

Harry sa zachytil o stenu, ako keby na tom visel jeho život a zatvoril oči.

Ruky pevne v päste, takmer sa dusil vlastnou hrôzou z tej situácie, Severus sa prinútil neísť skontrolovať Harryho, aby sa uistil, že je v poriadku. Po prvé, bolo perfektne očividné, že nie je . . . napriek tomu, že mal stále na sebe nohavice, napriek tej kompromitujúcej pozícii, takže tu bola ešte aspoň nejaká nádej. Po ďalšie, s Temným pánom niekde veľmi blízko, musel byť opatrný, aby nepriznal svoju pravú lojálnosť, najmä pred týmto mladým Averym, nech už je akokoľvek opovrhnutiahodný. Ale udržať svoje inštinkty k ochrane Harryho na uzde, ho práve teraz takmer zlomilo.

"Čo v mene Salazara Slizolina sa tu deje?" opýtal sa Severus, jeho tón bol chladný a nebezpečný ako vždy. Vyrovnal sa, aby mohol zazerať dolu na toho odporného chlapca.

"Len trochu zábavy, pane," povedal Avery s chladným úsmevom. "Nie je tak, Harry."

Harry sa stiahol pri tom, ako Avery zatiahol jeho meno a neodpovedal. Nepotreboval.

"Vy, pán Avery, ste piatak a už ste dosiahli svoju dospelosť, však?"

"Tak?"

"Tak pán Potter je stále veľmi neplnoletý a teda akákoľvek zábava tohto druhu je nelegálna, aby ste sa do nej s ním zapájali."

Avery stiahol pery a jeho opatrne nahodený úsmev zmizol. "16 som mal len pred pár týždňami, pane. Okrem toho, Harrymu sa to páči, že drobec?" znovu, Avery zatiahol jeho meno a znovu sa mladší chlapec pri tom strhol.

"Nezáleží na tom, či áno, pán Avery," povedal mu Severus chladne, napriek tomu, že sa mu žaludok otriasal nevoľnosťou. "Potter je neplnoletý a vy nie. Riaditeľ sa o tom bude musieť dozvedieť a vy budete mať šťastie, ak vás nevyhodí."

"Vyhodiť?!" Averyho tvár sa okamžite zmenila na odpornú od hnevu. "To nemôžete urobiť."

"Ja to neurobím," povedal Severus, vrčiac na toho drzého fagana, keď stratil s ním všetku trpezlivosť, nech sú prekliati všetci stúpenci Temného pána. "To je riaditeľova práca, aby o tom rozhodol, ako som už povedal. Teraz vypadnite! Choďte do svojej izby, kým po vás nepošlú."

"Samozrejme, pane," povedal starší chlapec nemiestne. A potom, akoby na rozlúčku, prešiel rukami Harrymu po chrbte a zamrmlal: "Uvidíme sa neskôr, Harry."

Severus schmatol Averyho za rameno a prehodil ho cez miestnosť dosť tvrdo na to, aby narazil do steny s hlasným buchnutím. "VYPADNITE!" zakričal. "A už nikdy sa Pottera nedotýkajte!"

Averyho oči boli chvíľu doširoka otvorené, než ich zúžil do úzkych štrbín, naplnených prešibanosťou, s ktorou sa zhodoval aj jeho úsmev. "Ako poviete, pane." Utiekol zo záchodov než sa k menu Severus stihol dostať. Dočerta!

Severus sa okamžite otočil k Harrymu. Keď sa dvere do záchodov zatvorili, chlapec sa zosypal na zem, kde si objímal kolená, pritlačené k hrudi, v najmenšom klbku, aké zo seba dokázal urobiť. Severus bol hneď pri ňom, zohol sa dolu na jeho úroveň, ale neodvážil sa ho dotknúť, nechcel, aby chlapec spanikáril.

"Harry?" povedal namiesto toho.

"Choďte preč," povedal Harry takmer zlomeným hlasom. Nezodvihol pohľad. "Nechajte ma samého."

"To nemôžem urobiť," povedal mu Severus. "Povedal som ti to predtým. Keď som v pozícii, že ti môžem pomôcť, nemôžem ťa nechať samého."

"Nepotrebujem vašu pomoc."

"Žiadam, aby si rozlišoval." Severus bezslovne privolal cezmínový prútik spod umývadla, potom ho podal chlapcovu. "Tvoj prútik," povedal jemne.

Jedna Harryho ruka vyletela schmatnúť prútik, potom sa vrátila späť do ochranného objatia, kde si v ochrannom geste chránil zvyšok tela.

"Povedz mi, čo sa stalo."

"Videli ste," Harry zamrmlal do svojich rúk.

"Mm. Bol toto ten istý chlapec, o ktorom si mi povedal, že je nepríjemný, pred niekoľkými týždňami?" Jeho predošlý hnev na túto tému zmizol a jediná emócia, ktorú cítil kvôli tomu vymazaniu pamäte, bol nejasný pocit zvedavosti, prečo to Harry vlastne urobil. Harry tie sexuálne návrhy nechcel, a aj tak, osobu ktorej dôveroval prinútil zabudnúť, čo o tom povedal.

Po krátkej pauze Harry prikývol.

Severus sa obrnil a opýtal sa: "Bolo toto odvtedy po prvý raz, čo ťa napadol?"

Ďalšia pauza a potom pokrútenie hlavou "nie."

Zvuk nespokojného zamrmlania sa ozval za ním a on sa s pripraveným prútikom otočil, aby videl, ako sa Krvavý Barón vznáša pri dverách. "Prečo si mi to nepovedal, Harry Potter?" opýtal sa duch. "Myslel som si, že si v bezpečí medzi stenami Slizolinu, inak by som bol pri tebe aj tu."

Harry konečne zodvihol hlavu a Severus nevidel žiadne stopy po slzách, napriek jeho očakávaniu, len ťažkú vyčerpanosť v chlapcovom výraze. "Nič to nie je. Neublížil mi. Je mi fajn."

Severus pokrútil hlavou, kým Barón povedal: "Nie je. Myslel som si, že problémy, ktoré si mal počas týchto posledných týždňov, kým si nejedol ani nespal, boli kvôli tej nočnej more, ktorou si trpel, kvôli tomu jednorožcovi. Ale teraz vidím, že to bolo niečo oveľa viac zákerné. Prečo si to nikomu nepovedal? Prečo si to nepovedal mne?"

"Nemohol som!" kričal Harry a Severus bol rád, že konečne prejavil nejakú emóciu.

"Určite si mohol --"

"Nie! Nechápete to," Harry prerušil Baróna, náznak hnevu zažiaril v jeho očiach. "keby som to povedal, on povedal, že by . . ."

"Povedal čo, Harry," pritlačil Severus, keď sa chlapec odmlčal. "Čim sa ti vyhrážal?"

"Nemôžem to povedať, on by . . ." Harry pokrútil hlavou a skryl ju do dlaní. Potiahol sa za vlasy, ako keby si ich chcel vytrhnúť, keby mohol a oči mal pevne zatvorené. "Nemôžem to povedať."

Severus premýšľal, či môže byť pod nejakým nátlakom, ale rýchlo tú myšlienku zahodil. Tí pod nátlakom zvyčajne nemohli povedať ani to, že to nemôžu povedať. Harry bol len vystrašený. Zrejme mal na to dobrý dôvod. "Povedz mi to, Harry, a ja sa postarám o to, aby ho vyhodili z Rokfortu tak ďaleko, že bude potrebovať časovrat na to, aby našiel cestu do Rokvilu."

Clapec otočil tvár k Severusovi. "Ale povedali ste --"

"Povedal som, čo som musel, synovi obľúbeného stúpenca Temného pána, Harry. Ak sa ti aj vyhrážal, bude preč než skončí deň."

Harry ťažko prehltol a podarilo sa mu letmé prikývnutie. "Povedal, že ak nebudem spolupracovať, nabudúce to bude robiť mojej 'Humusáckej kamoške'." Zatvoril oči, keď mu telom prešla triaška. "Hermione. Myslel Hermionu."

Severus prikývol a bolo mu z toho zle. Teraz už vedel, prečo mu Harry vymazal pamäť, či už vedome alebo nie. Ako málo dôvery mal tento chlapec pre neho, pre kohokoľvek dospelého v jeho živote, že by sa radšej vzdal sadistovi ako Avery, než dôverovať niekomu z nich, že udržia jeho - alebo jeho kamarátku - v bezpečí. Ale potom, čo to povedal Barón, kým Severus bežal sem dolu? Že vždy, keď chlapcovi povedali, že mu pomôžu, namiesto toho trpel. Počul v tom pravdu, v tej konverzácii, ktorú mal Harry s jeho sovou, keď namiesto toho, aby bol zachránený od jeho nedbalých príbuzných, zamkli ho a vyhladovali, keď sestrička z jeho školy prešetrovala jeho domáci život.

To sa tu nestane. Nie, ak k tomu má Severus čo povedať.

"Harry, chcem, aby si šiel so mnou k madam Pomfreyovej," povedal ticho.

"Nie!" Harry sa ešte viac vtlačil ku stene. "Nie, som v poriadku!"

"Nie si," trval na svojom Severus. "Môžeš mať vnútorné --"

"Nie! Nikdy neurobil nič, nič iné než toto." Chlapec prehltol, ako keby mal zvracať, ale namiesto toho pokračoval. "Povedal, že som príliš chudý, príliš malý pre neho, ale keď narastiem, tak by . . ."

A potom to Severus pochopil. Zabil by Averyho, uškrtil by ho vlastnými rukami. "Nechceš aby ona - alebo ja - aby sme vedeli, že si nejedol. Nechcel si narásť dosť na to, aby ti urobil niečo iné."

Harry trhane prikývol. Jeho útle ramená sa chveli. "Prepáčte, veľmi ma to mrzí, pane. Viem, že som povedal, že budem brať tie elixíry a poriadne jesť, ja viem, že som to sľúbil, ale ja som nemohol! Nechcel som, teda, ne- . . . ja som nemohol. . . . Veľmi ma to mrzí." A tu boli tie slzy, ktoré Severus očakával už skôr: veľké, tučné, kotúľali sa dolu jeho bledými, kostnatými lícami, keď sa jeho vyhladované telo triaslo.

"Oh, Harry," zamrmlal a natiahol sa, aby mu rukou utrel slzu, alebo aby to dieťa pohladil po líci a povedal mu, že to bude v poriadku, že ho neobviňuje z toho, že sa chránil, vôbec nie, keď sa zrazu ocitol s náručou plnou fňukajúceho, vychudnutého chlapca.

Keby mu niekto pred tromi mesiacmi povedal, že jedného dňa bude držať v náruči syna Jamesa Pottera a utešovať ho počas poriadneho náreku, smial by sa mu celú cestu k Sv. Mungovi. A teraz, bol tu, jemne chlapcovi mrmlal nezmyselné slová, tľapkal ho po chrbte a druhou rukou ho hladil po jeho tmavých, večne strapatých vlasoch.

Keď sa chlapec vyplakal, visel na jeho pleciach a slzami zmáčanú tvár skrýval v záhyboch jeho habitu, v Severusovi sa prelomila hrádza s emóciami, prešla cez neho ako nič, čo doteraz zažil. Sľúbil, že bude tohto chlapca chrániť, zložil prísahu. Cítil potrebu ho chrániť a hnev k tým Muklom, a delil sa s ním o bolesť zo straty nad hrobom jeho rodičov a prezeral si s ním fotografie ženy, ktorá pre nich oboch znamenala tak veľa.

Ale nikdy predtým sa necítil takto, nech to bolo čokoľvek . . . len že jeho srdce sa cítilo uvoľnené aj zovreté naraz a on vedel, že bude Harryho chrániť vlastnými zubami a nechtami, ak bude musieť, a vedel že by ho nikdy, nemohol by ho nikdy poslať späť k tým Muklom. Chcel, aby mu ten chlapec veril a aby prišiel k nemu, keď bude mať problémy a on ho bude držať, presne ako teraz . . . ako by to mal urobiť otec. Ako jeho otec mal držať jeho, keby nebol býval taký bastard. Ako to mal robiť James pre Harryho, keby nezomrel, čeliac Temnému pánovi.

Bolo na čase, aby mal Harry niekoho, na koho sa bude môcť vždy spoľahnúť. Ako otca, o ktorého sa bude môcť oprieť a veriť v neho a dôverovať mu. Severus to urobí. Dlží to Lily. Chcel to pre Harryho, a pre seba.

"To je v poriadku. Som tu," zašepkal chlapcovi do vlasov, keď jeho vzlyky pomaly slabli a menili sa na občasné fňukanie a zadrhnutý dych. "Som tu pre teba. Vždy tu pre teba budem."

01.05.2013 23:41:53
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one