Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Bolo na čase, aby mal Harry niekoho, na koho sa bude môcť vždy spoľahnúť. Ako otca, o ktorého sa bude môcť oprieť a veriť v neho a dôverovať mu. Severus to urobí. Dlží to Lily. Chcel to pre Harryho, a pre seba.

"To je v poriadku. Som tu," zašepkal chlapcovi do vlasov, keď jeho vzlyky pomaly slabli a menili sa na občasné fňukanie a zadrhnutý dych. "Som tu pre teba. Vždy tu pre teba budem."

Harry počul slová, ktoré Snape povedal, ale rovnako ako slová, ktoré mu šepkal počas predošlých minút, alebo hodín, alebo rokov, odkedy začal plakať ako malé decko, nedávali zmysel. Ale konečne vyzeral, že sa dostáva späť pod kontrolu, a to bolo jediné na čom záležalo.

Keď dostal svoj dych pevne takmer k normálu, odvážil sa zodvihnúť hlavu a čeliť následkom. Čo si myslel, hodiť sa na profesora len tak? Snape si musí myslieť, že je kompletný idiot, úplný blbec a neuveriteľný . . .

Počkať. Čo to hovorí?

". . . je v poriadku, Harry. Si v bezpečí. Nedovolím, aby sa ti niečo stalo."

Čo to má znamenať? Nikto nikdy mu nepovedal také veci. Odkašľal si. "Profesor?"

Ruka na jeho vlasoch zastala - a on nikdy necítil nič podobné v celom svojom živote, ale Bože, bolo to dobré a utešujúce. Jemné, ako keby niekto naozaj chcel, aby sa cítil lepšie, ako keby mu na ňom záležalo, čo vedel, že je klamstvo, samozrejme. Bolo to všetko také nereálne.

Potom prsty, pod jeho bradou, zodvihli jeho tvár, aby sa pozrel profesorovi do očí. Harry hľadel do tmavých, bezodných očí, potom rýchlo odvrátil pohľad. "Prepáčte," povedal, hrdlo mal stále zaplnené slzami a hlienom z uplakaného nosa. Snažil sa nehľadieť na profesorovo slzami a sopľami zmáčané rameno. Už aj tak mal dosť problémov. "Prepáčte, pane."

"Nie je potrebné sa ospravedlňovať," povedal Snape tým jemným tónom, ktorý používal a nepustil Harryho bradu.

"Ale ja . . . teda, vy ste . . ." bezradne ukázal na neporiadok na Snapovom odeve, ale nepozrel by sa profesorovi do očí ani za nič. Opatrne zodvihol ruku, aby si utrel nos. "Nemal som plakať. Prepáčte."

"Harry . . ."

Ten tón, ktorý Snape i naďalej používal mu bol tak neznámy, že vôbec nevedel, ako naň má odpovedať. Namiesto toho zrazu vstal, nemotorne sa odtlačil od profesora a postavil sa na nohy. Pocit prútika v ruke mu dal isté zdanie pokoja. Keď Gaius zvolal "Expelliarmus," do jeho tváre, pár sekúnd po tom, ako vytiahol svoj prútik, vedel, že bude mať vážne problémy.

Ale on nemohol, nebude na to teraz myslieť.

"Prepáčte, pane," povedal znovu, lebo to robil vždy, keď bol zlý, alebo sa mýlil alebo odvrával alebo čokoľvek. Ospravedlňovať sa, znovu a znovu a možno by sa vyhol prístenku. Zrazu sa cítil chladne a strašne odhalený, poobzeral sa po svojom tričku a našiel ho tam, kde ho Gaius zahodil, keď ho jednoducho z neho vyzliekol, napriek Harryho snahe, zastaviť ho. Harry sa znovu striasol, keď si na to spomenul a potlačil tie myšlienky späť. Tvrdo.

Práve, keď sa Harry vybral za tričkom, Snape vstal a vyzeralo to, že chce Harryho chytiť za plece, keď sa dvere do záchodov prudko otvorili. Harry nadskočil a ani nerozmýšľajúc, skryl sa za profesora.

Millicent stála vo dverách, vyzerala naštvane, ale Harry ju ledva videl zo svojej skrýše za Snapom. "Harry!" kričala. "Nechceš mi povedať, prečo ten bastard Gaius práve odtiaľto vyliezol? Myslím, že som ti povedala --"zdalo sa, že si zrazu uvedomila, že aj profesor Snape je v miestnosti a zmĺkla. "Oh," povedala, oveľa pokojnejšie, aj keď tvár mala červenú. "Ahoj, profesor."

Snape naklonil hlavu. "Slečna Bulstrodeová."

"Je . . ." prezrela miestnosť a hľadela smerom, kde bol Harry, ale nanešťastie, nevidela mu do očí. Harry si nebol istý, že sa jej vôbec bude môcť pozrieť - alebo komukoľvek - znovu do očí. "Je Harry okej?"

Namiesto odpovede, alebo kričania na ňu za to, že pred ním kričala a nadávala, Snape sa mierne otočil, aby sa mohol pozrieť dolu na Harryho, ktorý zodvihol tvár k nemu, ako keby vedel, že to má urobiť, ale znovu držal pohľad dolu. Potom jemne Snape povedal: "Nie je . . . zranený, v tejto chvíli. Prosím, vráťte sa do klubovne."

Husia koža naskákala Harrymu na hrudi a ramenách a pevne sa objal, plecia pritiahol ku krku pre lepšiu ochranu.

"Ale, pane, ja --"

"Teraz, slečna Bulstrodeová," profesor povedal tónom, ktorý nepovoľoval žiadnu drzosť.

Ale Millie otvorila ústa, aby znovu protestovala, a tak Harry vykukol, aby ju zachránil. "Ja - ja som okej, Millie. Prosím, len choď."

Cítil, ako si ho prehliada, aj keď bol viac skrytý, snažil sa predstierať smelosť, aby jej dal vedieť, že je okej, ale už vôbec nevedel, ako to má urobiť.

Pomaly povedala: "V poriadku. Ale Harry, prosím, prosím prídi sa so mnou porozprávať."

Krátko, trhane jej prikývol, nebol si ani istý, či to videla a už bola preč, a on bol opäť sám s profesorom. Okamžite vyrazil za svojim tričkom, rýchlo si ho obliekol nekoordinovanými pohybmi. Prsty sa mu triasli, keď si ho zaprával do nohavíc a ani sa neodvážil zodvihnúť pohľad, aj keď vedel, že profesor sa otočil, aby mu dal trochu súkromia. Za to bol extrémne vďačný.

"Ďakujem vám, pane," povedal, keď už bol oblečený. Ťahal sa ku dverám. "Mám . . . musím dokončiť jednu esej. Na Herbológiu."

"Harry . . ." povedal ten muž znovu a Harry si bol istý, že svoje krstné meno nepočul od žiadneho dospelého toľkokrát za celý týždeň, a už vôbec nie za poslednú hodinu. "Musíš ísť so mnou za riaditeľom."

Harry pokrútil hlavou. Nie.  V žiadnom prípade. Nemienil povedať čo sa stalo, nie teraz, ani nikdy. Ani len nechcel na to myslieť. Okrem toho, jediné, čo z toho vzíde bude viac bolesti, pre neho. A pre Hermionu. Kráčal ku dverám, pomaly, vedel, že keby išiel prirýchlo, Snape by ho zastavil.

"Mrzí ma to," povedal profesor a tie slová boli príliš čudné, k tomu všetkému, že Harry zastal a pozrel sa na neho. To bol omyl, uvedomil si, lebo zbadal výraz toho muža . . . ktorý naozaj vyzeral ospravedlňujúco. Ale prečo???

"Mrzí ma to. Ale nemáš na výber. Ten incident sa musí nahlásiť."

"Nie. Nie, ja nemôžem!" Odstúpil o krok alebo dva, aby sa dostal preč.

"Je to jediný spôsob, ako môže byť potrestaný," povedal profesor pevne a Harry vedel, že myslí Gaiusa, ale aspoň ho ušetril a nepovedal jeho meno.

"Vy- vy mu to môžete povedať. Vy ste to videli!" Nenávidel, že znie obviňujúco, lebo profesor ho zachránil, ale nemohol si pomôcť a zabrániť spôsobu, akým tie slová vyšli z jeho úst. Zdalo sa, že práve teraz nedokáže kontrolovať nič.

"To by stačilo na to, aby som mu mohol strhnúť body alebo ho nechať po škole," priznal Snape. Pristúpil bližšie, pomaly, opatrne, ako keby si to Harry nemal všimnúť. "Ale nie na vylúčenie zo školy. Nie na formálne obvinenie. Na to potrebujem tvoje dosvedčenie."

"To ma nezaujíma!" kričal Harry. "Ja nie som . . . Ja nemôžem . . . Nie!"

Dlhú chvíľu bol Snape ticho a Harry si skoro myslel, že sa vzdá a nechá Harryho odísť späť na internát, späť do klubovne a späť k tým tázavým pohľadom od Millie - a zrejme aj od Teddyho - ktoré bude vďačne ignorovať. Ale nenechal. Nie, on pokračoval tým pokojným hlasom, s tým pokojným a smutným výrazom a povedal: "Ako očakávaš, že pred ním teraz ochrániš tvoju slečnu Grangerovú?"

Tá otázka trafila Harry rovno do brucha, tak tvrdo, že stratil dych. Oh, Bože. Žaloval na Gaiusa. Povedal profesorovi o tej vyhrážke, o tom vydieraní, a teraz Gaius ublíži Hermione! Harry nemôže byť stále s ňou, dokonca aj keby študovali spolu a trávili spolu všetok voľný čas. Nebude ju môcť chrániť, keď budú mať rozdielne hodiny, alebo v noci po večierke, kedy vedel že sa Gaius a niekoľkí jeho priatelia často potulijú po hrade. Práve preto sa Gaiusovi vzdal!

Harry pokrútil hlavou. Čo si myslel? Oh, Bože, Hermiona!

"Harry," povedal Snape a bol teraz tak blízko pri ňom; on sa k nemu priplížil! Harry sa tak veľmi triasol, že mal pocit, že spadne, a tak bol takmer vďačný, keď profesorova ruka pristála na jeho ramene, a dodala mu trochu stability. Takmer sa o profesora oprel, ale vedel, že to nemôže, a držal sa ďalej. Dokázal stáť aj sám;  naozaj! Nepotreboval nikoho iného.

"Harry, vidíš, prečo musíš informovať riaditeľa. Zbaví sa toho malého pederasta, prisahám."

Snapeove slová boli také jemné a tak . . . odpúšťajúce, napriek faktu, že Harry ohrozil Hermionu, a zrejme porušil ďalšie pravidlá, že Harryho oči sa nevysvetliteľne naplnili slzami. Odžmurkal ich preč a trhane prikývol. Musí to povedať teraz, inak bude Hermiona zranená. Len dúfal, že Snape má pravdu a Dumbledore sa Gaiusa zbaví.

Ak nie, Harry si bol istý, že to urobí on.

¡¢

Harry sedel v riaditeľni, hľadel na svoje ruky zložené v lone a prútik zvieral medzi nimi. Jeho nohy viseli dobrú stopu nad podlahou, ale tento raz si naozaj nerobil ťažkú hlavu z toho, že je malý. Nikdy predtým nebolv tejto miestnosti za kamennou obludou, hore točitými schodami, a on vedel, že je tu veľa zaujímavých vecí, ale jednoducho sa nemohol prinútiť, zaujímať sa o to. Niekde nablízku niečo tikalo, ale nepravidelne, skôr ako tik pauza tik tik pauza tik tik pauza tik pauza čo počúval, snažil sa rozoznať rytmus, ale na žiadny neprišiel.

Snape a Dumbledore sa spolu rozprávali už niekoľko minút a Harry ani ich poriadne nepočul. Nebol si istý, či na neho použili nejaké anti-odpočúvacie kúzlo, alebo mal iba pocit, že mal v ušiach vatu. Vedel, že je unavený a jediné čo chcel urobiť, bolo zaliezť do postele a skryť sa v nej a možno už nikdy z nej nevyliezť. Ale najprv si dá dlhú, horúcu sprchu, samozrejme.

". . . Harry," povedal Snape s výzorom niekoho, kto povedal to isté už po niekoľký raz, a Harry zodvihol pohľad, hľadiac na plece toho muža. Profesor si nevymenil habit, ale použil čistiace kúzlo na miesto, kde na ňom Harry plakal, takže bolo vyčistené od toho slizkého materiálu. Profesor sedel vedľa neho na stoličke, ktorá vyzerala pohodlne a teraz sa otočil tak, že takmer hľadel na Harryho.

"Áno, pane?"

"Prosím, povedz profesorovi Dumbledorovi, čo sa dnes stalo."

Rozmýšľal nad tým, čo povie, ako to vôbec povie po celú dobu čo sem prišiel a čo tu sedel. Tak teraz len vyhŕkol: "Gaius Avery sa mi vyhrážal." Vyzeralo to ako najlepší spôsob, akým všetko vyjadriť.

Dumbledore na neho hľadel ponad jeho polmesiačikové okuliare; všimol si, že sa mu v očiach neiskrilo. "Ako sa ti vyhrážal?" opýtal sa oveľa milším hlasom než dokonca vtedy, keď mu povedal o jednorožcoch.

Harry prehltol, ale prinútil sa povedať. Bola to jediná možnosť, ako bude Hermiona v bezpečí. Nezáležalo na ňom, ani na toom, či to chcel niekomu povedať alebo nie. On sa neráta. "Povedal mi, že ublíži Hermione. Hermione Grangerovej, teda ak . . . ak by som neurobil, čo odo mňa chcel."

"A čo chcel robiť, dieťa?"

Harry sa pozrel na profesora Snapa, prosil ho v tichosti, aby tie slová povedal za neho, ale profesor len pokrútil hlavou. "Želám si, aby som to mohol urobiť za teba, ale musíš to povedať ty, Harry."

Dnes po prvý raz sa Harry pozrel profesorovi do očí, aby posúdil jeho úprimnosť. Snape nežmurkol, ani neodvrátil pohľad, aj napriek tomu, že Harry bol očividne strašný čudák a nikto sa na neho nemohol pozerať ako keby ním nebol. Namiesto toho v jeho očiach bola . . . nie ľútosť, ale . . . niečo, čo nevedel pomenovať, ale z čoho sa cítil -- krátko - trochu bezpečne a tak nejako, teplo.

"On . . ." Harry znovu prehltol a posadil sa na stoličke rovnejšie, celý čas sa pozeral profesorovi do očí. Keď Snape prikývol, tento raz s najjemnejšími možnými vráskami okolo očí, ako nejaký druh podpory, Harry sa zavesil na posledný kúsok svojej guráže a povedal: "Chcel mať sex. Chcel ma k tomu prinútiť."

Snape znovu mierne prikývol a bolo oveľa jednoduchšie odpovedať, keď Dumbledore povedal: "Vyhrážal sa, že ťa znásilní?"

"Áno, pane."

"A urobil to?"

"Nie, pane!" Harryho ruky sa zaťali v päste a znovu sa začal triasť, nebol schopný udržať ten hnusný pocit, tie hnusné spomienky. "Ale on . . ."

"Pokračuj, Harry," povedal Snape ticho. Natiahol sa a položil ruku Harrymu na plece a aj keď ho nemal nechať - nikto by sa nemal dotýkať čudákov - nechal ho, lebo potom mohol odpovedať na tú otázku.

"Povedal, že to urobí," zašepkal Harry, stále hľadiac na Snapa. "A urobil iné veci. Na záchode. Prenasledoval ma tam a vyzliekol mi tričko a vzal mi prútik a pritlačil ma na stenu a obtieral sa o mňa a . . ." Zrazu mu prišlo zle, ako keby si mal vyvrátiť všetky vnútornosti a nikdy neprestať zvracať. Len tá ruka na jeho pleci, tak jemne zvierajúca, ho udržala na stoličke.

"To je fajn, drahý chlapče. To stačí. Ďakujem."

Nasledovala krátka pauza, počas ktorej Harry dostal svoj rozbúrený žalúdok pod kontrolu a až potom mohol povedať riaditeľovi: "Áno, pane."

"Tak, Severus," povedal Dumbledore po niekoľkých minútach, "Toto celkom určite znie ako dôvody na vylúčenie."

"Skutočne," povedal Snape. Nepustil Harryho plece, aj keď teraz hľadel na riaditeľa.

"Prosím, pošli pána Averyho ku mne hneď ako to bude možné. Ja upovedomím jeho rodičov."

"A čo aurori, Albus?" opýtal sa Snape. "Kedy ich privoláš?"

"Nemyslím si, že je to potrebné," odpovedal starý muž a Snape zovrel Harryho rameno trochu pevnejšie. Harry okamžite vedel, že niečo prehral, niečo dôležité, ale nebol si ešte istý, čo. "Nechcel by som zničiť chlapcove šance do budúcnosti."

"Spáchal zločin!" zavrčal Snape.

"A bude za to vylúčený zo školy."

"Nemyslím si --"

"Ja si nemyslím, že teraz je čas na to, aby sme o tom diskutovali, Severus," povedal Dumbledore, jeho hlas bol pevnejší než predtým a chladnejší.

Harry stále hľadel na Snapa, tak keď sa profesor otočil späť k nemu a on sa mu pozrel do očí, Harry bol takmer pripravený. Aj napriek tomu sebou trhol, na jeho znepokojenie. Snape zovrel pery, ako to robil on, keď hlboko rozmýšľal, alebo keď chcel povedať niečo jedovaté a ešte nenašiel slová. Harry si zahryzol do pery a čakal.

"Veľmi dobre," povedal Snape nakoniec. "Ale dlžíte niečo aj tomuto chlapcovi." Otočil sa späť k riaditeľovi, Snape mu venoval dlhý, tvrdý, zamračený pohľad. "A plánujem, že si to vyberie."

"Veľmi dúfam, že sa znovu nepýtaš na leto, Severus. Hovorili sme --"

"Vy ste hovorili a nepočúvali ste. Harry Potter už urobil svoju časť pre tento svet. To najmenšie, čo pre neho môžete urobiť je, že bude mať poriadny domov. Najmä teraz bude potrebovať oveľa viac podpory, než mu môžu dať tí Muklovia. Zaobchádzajú s ním s odporom a ešte horšie už teraz! A ak ešte stále chcete, aby sa učil Oklumenciu, o ktorej ja ešte stále neverím, že je na ňu pripravený . . ."

Kútikom oka Harry videl zvráskavenú ruku prejsť vzduchom, ako keby odháňala muchu. "Dobre, dobre! Dokázal si svoj zámer, Severus. Pozriem sa, čo môžem urobiť. Ale ak nedokážeme nájsť vhodnú alternatívu za tie Pokrvné bariéry, potom sa bude musieť vrátiť."

V Snapovych očiach sa objavila žiara, ktorá tam ešte pred chvíľou nebola, i keď nie veľa ľudí by si všimlo jej prítomnosť. "Ďakujem, riaditeľ. To je všetko, čo žiadam."

"Áno, áno. Samozrejme. Ak tu nie je nič viac . . ."

Snape vstal zo stoličky a keďže bol Harry stále k nemu pripojený, rukou k ramenu, aj Harry vstal. "Dobrý večer. Okamžite pošlem za vami pána Averyho."

Snape jednou rukou vyviedol Harryho von dverami a druhou rukou za nimi zatvoril dvere. Viedol Harryho celú cestu dolu do žalárov, a potom do jeho pracovne, kde Harryho posadil na stoličku a dal mu hrubú deku, ktorou sa mohol prikryť a dokonca Harrymu objednal od škriatkov horúcu čokoládu, než odišiel, povedal mu, aby sa nebál, že zamkne dvere od svojej pracovne a nikto sa k nemu nedostane, aby ho obťažoval. Harry zamrmlal slová vďaky, keď profesor odchádzal, ale nebol si istý, či ho Snape počul.

Pri čakaní, kým sa vráti, Harry sa schúlil na stoličke a odpíjal si z kakaa, ktoré bolo naozaj veľmi dobré a čokoládové a zohrievalo mu ruky, keď ich mal tak veľmi studené. V jednej ruke stále zvieral svoj prútik, aj keď už nie tak pevne, ako predtým, ale ešte sa mu nepodarilo odložiť ho. Jeho myseľ bola oveľa pokojnejšia než predtým, teraz keď už úplne a kompletne ignoroval ten fakt, že bol vtedy na tom záchode. Áno, najlepšie pre všetkých bude, ak na to už nebude myslieť. Inak, ako by sa vôbec prinútil ísť tam ešte niekedy? A on sa musí umývať, nie? Dnes sa bude musieť osprchovať, čoskoro, ak to bude možné . . .

Ale väčšinou len hľadel do hĺbky svojej šálky s kakaom, ako keby v nej boli ukryté všetky pravdy vesmíru. Alebo aspoň prípravy dobrého kakaa. Takmer sa usmial, vnútorne, keď prehltol posledný hlt, a práve vtedy sa vrátil profesor a Harry nadskočil, ale nevylial nič, z teraz už prázdnej šálky.

Snape znovu zatvoril dvere. "Je preč," povedal, keď sa Harry znovu posadil na stoličku. "Jeho rodičia ho už odviedli. Nebude ťa už obťažovať - ani slečnu Grangerovú."

Niečo sa uvoľnilo na tom zovretom, boľavom mieste v Harryho hrudi, a dych sa mu zadrhol. Zaťal zuby a pevne zatvoril oči, lebo inak sa obával, že by mohol znovu začať plakať, a to si nemohol dovoliť, nie pred Snapom, spomedzi všetkých ľudí.

A potom ďalší hlas -- Barón! -- povedal, "Ja . . . požiadal som Zloducha, aby mu venoval špeciálnu pozornosť na jeho ceste do riaditeľne. Verím, že použil aj hlien."

Harry bol tak prekvapený, že vykašľal smiech, potom sa otočil k duchovi, ktorý sa teraz vznášal vedľa neho a s úsmevom prikývol. "Ďakujem."

"Veľmi rado sa stalo, Harry Potter. Len ľutujem, že som nebol schopný chrániť ťa, keď si to naozaj potreboval."

"To je okej," povedal Harry.

"Nie je," povedal duch rovnakým tónom, aký celý čas používal - aspoň že sa nezmenil, nie ak Snape -- "ale teraz sa nebudeme hádať o mojom zlyhaní, ak si tak želáš."

"Um . . ." Harry vzdychol, cítil sa veľmi unavený, len pokus pochopiť, čo to Barón vravel, bol veľmi vyčerpávajúci. Rukou, v ktorej nedržal prútik si pretrel oči. "Okej."

Snape ho zachránil. Znova. "Verím, že je už dávno po večierke, a teda čas, aby si išiel do postele, Harry. O tomto sa porozprávame zajtra." Odmlčal sa a potom: "Pokiaľ nechceš zostať --"

Harry rýchlo pokrútil hlavou. "Nie, pane. Nie, ďakujem." Vyvliekol sa spod deky a striasol sa, keď ho ovanul chlad na jeho nahých ramenách. Nečakal, že opustí klubovňu - okrem vychádzky na záchod - dnes večer, inak by si bol obliekol nejaký Dudleyho starý sveter. Rukávy na nich boli príliš dlhé a boli príliš široké, ale neboli na nich žiadne veľké diery, len jedna alebo dve, tu a tam. Pokrútil hlavou, stále mal pocit, ako by poriadne nerozmýšľal a vydal sa smerom ku dverám.

Uvedomil si, že stále drží šálku z kakaa, dopodkýnal sa späť k Snapovmu stolu, aby opatrne na roh položil šálku. "Ďakujem vám, pane."

"Harry." Snape ho zastavil, urobil znova tú vec s položením-ruky-na-jeho-rameno, a prinútil Harryho, aby sa na neho pozrel. Potom Snape, na počudovanie, pohol rukou veľmi pomaly, opatrne - ako keby nechcel Harryho vystrašiť, ale Harry sa už Snapa nebál, teraz už nie - a potom jeho ruka chytila Harryho líce . . . ako keby Harry nebol . . . žiadny čudák.

"Áno, pane?" zašepkal.

Palec prechádzal po jeho líci tam a späť, veľmi jemne, a Harry sa snažil neodtiahnuť, len preto, že tá situácia bola tak nezvyčajná. Nikdy nikto k nemu nebol tak milý. Tak jemný, tak . . . starostlivý. Nikdy si nemyslel, že by si zaslúžil, aby s ním takto zaobchádzali. Stále si to nemyslel, Gaius to dokázal. Ale Snape . . . nevedel, čo si má myslieť.

"Sľúb mi, Harry," povedal Snape, keď sa Harry znovu sústredil na oči toho muža. "Sľúb, že keď budeš mať akékoľvek problémy dnes, že mi to povieš."

"Ja . . . um, ale čo . . ." Harry sa nechcel ísť prechádzať po chodbách po večierke, pre prípad, že by sa tam potuloval Quirrell.

Snapeov pohľad na chvíľu zamieril ku Krvavému Barónovi a hneď späť na Harryho. "Barón bude dnes v noci s tebou na izbe. Ak budeš mať akékoľvek problémy: nočné mory alebo nespavosť, alebo sa budeš chcieť porozprávať, alebo len budeš chcieť mať niekoho pri sebe, kto bude počúvať tvoj dych, kým nebudeš hovoriť vôbec nič, chcem, aby si mi sľúbil, že to povieš Barónovi a on ma hneď príde zavolať."

Harry sa trochu zamračil, zmätený. Prečo by Snape chcel, aby to urobil?

"Sľúbiš mi to, Harry?"

Jeho ruka bola stále na Harryho líci a Harry zatvoril oči, len na moment a nahol sa, len trošku, do toho dotyku, ktorý mu pre zmenu, nespôsobil žiadnu bolesť alebo vinu alebo hanbu. Len na moment si dovolil snívať, že by mohol mať stále niekoho, kto ho bude chrániť, komu bude vždy na ňom záležať. Vzdychol, prikývol a otvoril oči. "Ja . . . urobím to. Áno, pane."

A potom sa stala neuveriteľná vec. Videl profesora Snapa, ako sa usmial.

05.05.2013 22:16:24
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (123 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one