Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Potreboval Harryho dostať preč od tých Muklov natrvalo. A teraz, keď mu Harry začal rozprávať o ich starostlivosti, mal na to oveľa lepší dôvod. Venoval Harrymu polovičný úsmev. "Ďakujem ti, Harry. Som rád, že si sa cítil dosť pohodlne, aby si mi to povedal," povedal. "Teraz, chceš vidieť ďalšiu fotku?"

Harry prikývol a natiahol sa za fotkami. "Jednu, kde ste vy a mama," povedal a Severusovi stislo srdce.

O pár dní neskôr, keď sa Harry priznal Snapovi, že vie o cerberusovi na treťom poschodí, a tiež o tom, ako žil v komore, keď tiež spomenul svoju prvú narodeninovú tortu od Hagrida, Harry sa rozhodol, že sa naozaj musí znovu stretnúť s Hagridom. Nebolo správne, že nenavštívil toho obrovského muža na Rokforte, nie odkedy bol zatriedený. Musel priznať, že Hagridova reakcia na jeho zatriedenie ho znervóznila. Hagrid by ho za to naozaj neobviňoval, že je v Slizoline, či nie? Ale možno že áno. Možno že si myslel, ako niektorí študenti z iných fakúlt, že v Slizoline boli všetci zlí ľudia zo školy.

Ale vážne vedel,  že len jeden spôsob, ako na isto zistiť, čo si Hagrid myslí.

Tak sa Harry vybral navštíviť svojho prvého skutočného priateľa v piatok po škole. Požiadal Millicent, aby išla s ním, správne odhadol, že by sa jej mohlo páčiť stretnutie s mužom, ktorý zachránil Harryho od Dursleyovcov. A keďže Teddy ho počul, ako sa Millie pýtal, či pôjde s ním, opýtal sa aj Teddyho, aj keď vážne nečakal, že ten úzkostlivo čistotný chlapec sa bude chcieť stretnúť so školským dosť ušpineným hájnikom. Teddy ho ale prekvapil, keď hneď súhlasil, že pôjde s nimi na výlet dolu do Hagridovej chalupy, ktorá stojí na kraji Zakázaného lesa.

Keď oznámil Snapovi, že ide navštíviť Hagrida namiesto toho aby sa s ním stretol a prezeral si fotky, ako to zvyčajne robil posledné týždne, Harry viedol jeho dvoch priateľov cez trávnik dolu malým brehom k Hagridovej chalupe, hneď po skončení Herbológie. Harry bol trochu nervózny z toho, že sa len tak ukáže Hagridovi pred dverami, obával sa, že ho Hagrid pošle preč, možno ho nazve Temným čarodejníkom v zácviku, urážka, ktorou Harryho už viackrát nazvali - najmä Chrabromilčania - za posledných niekoľko mesiacov. Možno že Hagrid je z Harryho sklamaný. Možno že ľutuje, že mu dal Hedvigu a bude žiadať, aby mu ju vrátil. Možno že to všetko povie pred Harryho priateľmi, alebo odmietne byť naďalej jeho priateľom, kým sa Harry nevzdá Millie a Teddyho. . . .

Dvere sa na jeho tretie zaklopanie otvorili a stál v nich Hagrid. Asi o dve sekundy neskôr prekvapený výraz toho muža zmizol a povedal: "'Arry! Čo robíš tu dolu?"

"Ahoj, Hagrid," povedal Harry a zhlboka sa nadýchol, aby nabral odvahu. "Ja, er, dúfal som, že by som sa s tebou mohol porozprávať? Teda, že my by sme mohli?" dokončil, cítil sa nemožne a hlúpo, keď ukázal na jeho priateľov. "Teda, celý čas som ťa nevidel a len som ťa chcel navštíviť."

Hagrid sa okamžite široko usmial. "Ale jasné, 'Arry! Poďte ďalej, všetci, to je skvelé; mám niekoľko kamenných koláčikov, sú čerstvé, a môžeme si dať čaj."

Úľava zaliala Harryho ako voda v plnej vani, pretekajúca cez okraje a vo vnútri cítil teplo. Usmial sa do tváre jeho priateľa. "To znie skvele."

Keď ich troch Hagrid pozval do chalupy, Harry sa poobzeral. Hagrid žil jednoducho, s obrovským stolom a stoličkami a nízkou ale širokou posteľou v rohu miestnosti a to bol všetok jeho nábytok. Ale chalupa dávala pocit domova, s rôznymi drobnosťami, ako vyrezávané drevené figúrky - najmä zvierat: draky, kentaury a najmä jednorožce - farebné vyšívané vrecúška, plné sušených bylín z jeho záhradky pred domom a vyrezávané, zdobené krabice rôznych veľkostí (plné kto vie čoho) na poličkách alebo poukladaných na rímse, čo dodávalo miestu osobnejší no zariadený nádych. Vzduch v jedinej miestnosti chalupy divne páchol, ako pes, -- a dôvod prečo bol jasný až o chvíľu neskôr, keď Tesák oznámil svoju prítomnosť tým, že vyliezol spod postele, aby na trio poriadne zaštekal, potom všade slintajúc vrtel chvostom - údená ryba a spálený cukor.

Hagrid usadil svojich hostí za obrovský stôl a ponúkol im čaj a keksíky, rozprával celý čas kým vložil kanvicu do ohňa a poukladal na stôl gigantické šálky a veľkú kanvičku na mlieko do čaju: "Ani som ťa nevidel, 'Arry, od triedenia vôbec. Nemal som dosť času navštíviť ťa. Prepáč. Mal som fakt moc roboty a tak. Moc roboty; dôležitá práca pre profesora Dumbledora, vieš. Dobrý muž, ten Dumbledore."

"Práca pre riaditeľa?" opýtal sa Teddy. "Aká práca?"

"Ah." Zastavil sa, keď pokladal tanier plný keksíkov na stôl, Hagrid na moment vyzeral zahanbene. "To som nemal povedať. To som nemal povedať."

"Nie, to je okej, Hagrid. Neboj sa," rýchlo ho uistila Millie s úsmevom. Na veľkej stoličke vyzerala veľmi pohodlne, húpala nohami a pätami udierala do nôh stoličky, a Tesák vyzeral spokojný, že mu škrabe uši, keď mal hlavu položenú na jej kolenách. "My to nikdy nepovieme."

Hagrid sa na ňu žiarivo usmial. "Si dobrá, Mill'cent. Fakt dobrá. Len si dajte z tých keksíkov, hej?" povedal a ukázal veľkým prstom na tanier. "Sám som ich upiekol, dnes ráno." Otočil sa späť k ohnisku, aby z neho vybral kanvicu.

"Díky." Millie zahryzla do keksíka a najbližších 10 minút strávila jeho žuvaním tak, aby neprišla o zuby. "Sú dobré," poznamenala a Harry pobavene pokrútil hlavou. Mal rád keksíky, veľmi, ale Hagridov výtvor nevyzeral veľmi chutne a zatiaľ zo svojej porcie  nejedol, plánoval tým nakŕmiť Tesáka. To odtiaľ pochádzal ten pripálený zápach, bol si tým celkom istý.

"Má tá práca pre riaditeľa niečo spoločné s cerberusom na treťom poschodí?" opýtal sa Teddy. "Vieš," dodal so zámernou nenútenosťou. "S Chlpáčikom."

Hagrid upustil kanvicu.

"Ako viete o Chlpáčikovi?" opýtal sa, z jeho hlasu zmizla všetka dobrá nálada a priateľskosť.

"Tak ty o ňom vieš," povedal Teddy.

Hagrid sa zamračil a vytiahol handru veľkú ako stan, aby utrel ten neporiadok. "No, hej - on je môj. Kúpil som ho od nejakého gréckeho týpka, ktorého som stretol v krčme minulý rok. Len som ho požičal Dumbledorovi, aby strážil ten. . ."

"Áno?" povedal Teddy lačne, keď sa Hagrid odmlčal.

"No, už sa ma nepýtajte," povedal Hagrid nabručane. "To je prísne tajné, fakt." Pozrel sa ponad rameno doprava, potom doľava, ako keby ich mohol niekto počúvať v tejto miestnosti. Potom ukázal prstom na Teddyho. "Kto ti povedal o Chlpáčikovi?"

Harry rýchlo skočil do konverzácie, aby svojho kamaráta zachránil. "Nikto nám to nepovedal, Hagrid. My sme to náhodou zistili." Predpokladal, že vypočuť niekoho sa dá považovať za "náhodné," keď sa im tá osoba neuhla, aby ju nemohli počuť.

Vzdychol, koho chcel oblafnúť? Bola to lož a on neznášal, že musí klamať Hagridovi. Začal si myslieť, že zobrať Teddyho so sebou nebol zrovna najlepší nápad, ako ukotviť svoje priateľstvo s Hagridom. Kvôli Teddyho tvrdohlavosti nad touto témou za posledný mesiac alebo tak, Harry vedel, že jeho spolubývajúci tú tému nenechá len tak, ale bude do nej hrýzť ako pes do novej hračky. Teddy bol ten, kto počul Hagrida hovoriť s riaditeľom o "veď viete čom " čo stráži cerberus, a odvtedy ho tá záhada priťahuje, a ešte viac po tom, čo jemu a Millie Harry povedal o tej vízii s vrahom jednorožcov. To všetko, napriek faktu, že Teddy tiež vyzeral, že chce, aby Harry povedal ich vedúcemu fakulty o tom, čo počas tej vízie cítil, a stále Harrymu a Millie hovoril, že ako prváci by nemali byť zodpovední za vyriešenie tohto problému.

Mal pravdu, samozrejme.

No ale aj sám Harry sa zaujímal o tú záhadu, zahŕňajúcu mŕtve jednorožce, mysteriózny predmet prísne strážený, Quirrellov útok na neho a Baróna, a bolesť v jeho jazve . . . a nie len preto, že jeho život bol v ohrození, aj keď to očividne zohrávalo poriadne veľkú úlohu.

Tak . . . Možno by Hagrid mohol pomôcť zistiť, kto za tým všetkým je, sústrediť sa na to, kto sa snaží ukradnúť to veď-viete-čo. Harry nejako pochyboval, že je to ten koktavý, táravý profesor Quirrell; on je príliš neschopný na to, aby bol skutočným zlodejom. Možno by im Hagrid mohol pomôcť odhaliť skutočného zločinca.

Zrazu si spomenul na svoju prvú a jedinú návštevu v Gringott banke, a Hagridov malý výlet, keď boli v tuneloch, ako aj na článok v Dennom Prorokovi hneď, keď začala škola, Harry si tie dve veci dal dohromady a využil šancu, že sa jeho inštinkty nemýlia.

"Hagrid . . ." Harry pozrel na Teddyho spôsobom, ktorý mu vravel, že má spolupracovať, a druhý chlapec nepatrne súhlasne prikývol. "Všimol si si tento rok niečo čudné na profesorovi Quirrellovi? Teda okrem toho koktania?"

Hagrid pokrútil strapatou hlavou. "Nah. Furt je rovnaký. . . . Ale teraz, keď to spomínaš, predtým nikdy nekoktal. To sa na neho asi nalepilo počas jeho cestovania." Hagrid pripravil ďalšiu kanvicu s vodou na čaj a naplnil im šálky až po okraj, než sa usadil na stoličku, ktorá ticho zapukala. "Prečo sa pýtaš?"

Zaváhal len chvíľku, no potom Harry pokračoval: "Myslíme si, že niekto sa snaží ukradnúť to, čo Chlpáčik stráži. Vieš, ten balíček, čo si vyzdvihol v Gringott banke."

Hagrid dokorán otvoril oči, keď prudko odsunul stoličku v hlasnom škripote drevených nôh na drevenej podlahe. "Teraz ma počúvajte, všetci traja - vŕtate sa vo veciach, do ktorých vás níšt není. Je to nebezpečné a nemá to nič spoločné s profesorom Quirrellom, toľko vám teraz môžem povedať. Tak jednoducho zabudnite na môjho Chlpáčika a na to, čo stráži. Do toho vás nič není. Je to len medzi profesorom Dumbledorom a Nicholasom Flamelom a vás to nemusí zaujímať."

"Aha!" povedala Millie, konečne rozlepila svoje zuby a znela dosť víťazne, ale či preto, že sa jej rozlepili zuby, alebo pre to čo potom povedala, nik nevedel, "tak niekto menom Nicolas Flamel je do toho tiež zapletený, však?"

Hagrid vyzeral naštvaný sám na seba.

K Harryho poľutovaniu, napriek dosť milému rozhovoru, ktorý trval až do večere, keď skončila tá nepríjemnosť s Hagridovým rozčúlením, ich návšteva sa mohla podariť aj viac.

Celkovo si bol Harry istý, že mu Hagrid neveril o tom, že niekto -- zrejme Quirrell - sa snaží ukradnúť ten spomínaný predmet, takže to bolo dobré, že o tom povedal už aj Snapovi. Dúfal, že Snape naozaj zaistí, že ochrany Tej Veci budú prísnejšie, lebo určite nechcel aby Quirrell - alebo ktokoľvek so zlým úmyslom - dostal ruky na niečo, čo predtým potrebovalo takú bezpečnosť, ktorú mohli poskytnúť len raráškovia, a teraz to strážil trojhlavý pekelný pes. Nespomínajúc fakt, že Quirrell, ktorý už dvakrát zlyhal pri zabití Harryho, by neváhal, skúsiť to znova, keby to bolo v jeho silách. To čokoľvek-čo-to-bolo, bolo zrejme niečo, čo malo tomu profesorovi pomôcť vykonať tú prácu.

Po večeri sa spolu rozprávali o "projekte" a ich možných smeroch ďalšieho konania. Návšteva u Hagrida im dala cennú informáciu, Harry to rád priznal. Súdiac podľa reakcie toho muža, si uvedomili, že teraz majú lepšie šance zistiť, čo tá Vec vlastne je. Jedno vedel určite zo spomienky na výlet do Šikmej uličky, tá Vec bola dosť malá, aby sa zmestila Hagridovi do dlane. Harry ostatným dvom povedal všetko, na čo si spomenul o balíčku, ktorý Hagrid vyzdvihol v Gringott banke, a oni pridali Nicholasa Flamela na ich zoznam "indícií," ktorý už obsahoval túžbu Vraha jednorožcov po jeho vlastnení, aby to predĺžilo jeho život spôsobom, akým to nemohla urobiť krv jednorožca.

Rozprávali sa skoro až do večierky, a skôr, než v ten večer išli do postelí, Teddy navrhol, aby na druhý deň začali hľadať zmienky o Nicholasovi Flamelovi v knižnici. Ale Millie povedala, že to je ich zodpovednosť - najmä kvôli tomu, ako ľahkovážne sa Hagrid tváril, keď hovoril o tom, čo malo byť pre trio tajomstvom - takže sa mohol pred niektorým učiteľom zmieniť o tom, čo zistili. Najmä ich vedúcemu fakulty.

Harry si nebol istý, čo robiť. Nechcel dostať Hagrida do problémov a keďže sa nedozvedeli nič nové o ich možnom zlodejovi, čo by už Snape nevedel, rozhodol sa, že budú improvizovať.

Niekoľko ďalších týždňov uplynulo veľmi rýchlo, keď sa blížili zimné prázdniny. Harry sa naďalej stretával so Snapom, aby si prezeral fotky jeho mamy. Niekedy bola len sama, niekedy so Snapom, a niekedy s kamarátmi zo školy. Všimol si, ale nikdy to nespomenul, že Snape nemal vôbec žiadnu fotku jej s Jamesom Potterom. Snape už vysvetlil svoj extrémny odpor k Harryho otcovi, a dokonca sa aj ospravedlnil za to, že sa tento odpor preniesol aj na samotného Harryho, tak Harry ani nepoukazoval na to, s kým pózovala.

Na týchto stretnutiach sa niekedy rozprávali o domácich úlohách a niekedy aj o iných veciach . . . ako o tom, kedy začnú s vyučovaním Oklumencie - po zimných prázdninách, ako mu Snape povedal, s predpokladom, že zostane na Rokforte - alebo o tom, ako Harry spal a jedol - alebol lepšie, Harry mu povedal, čo vážne nebola lož - a ako vychádzal s vyššími ročníkmi teraz, keď bol Gaius preč: Len veľmi málo sa ich s ním vôbec bavilo, oznámil, okrem tých v Metlobalovom tíme, a to sa mu celkom páčilo.

Zriedka sa rozprávali o tom, čo sa stalo s Gaiusom, okrem toho, keď sa to objavilo v Harryho nočných morách a nemohol sa vyhnúť odpovediam, a ešte menej sa rozprávali o Harryho živote s Dursleyovcami. Harry vedel -- a Snape mu to priamo povedal, niekoľkokrát - že  Snape sa o nich chcel rozprávať. Snape tvrdil, že to potrebuje na to, aby mohol predložiť Dumbledorovi dôkazy proti nim, ako dôkaz o tom, že by Harryho nemal poslať späť k nim. Ale desať rokov života pod železnými pravidlami jeho strýka Harryho naučilo niekoľko (príležitostne ťažko naučených) lekcií, prvá z nich bola: Nepovedz.

Harry vedel absolútne jasne že, keby povedal, bol by v hlbokých, hlbokých problémoch, a zrejme by strávil večnosť v jeho komore, bez ohľadu na to, či Dursleyovcov niekto sleduje, alebo nie. Za žiadnu cenu by nechcel testovať to pravidlo číslo jedna, nezáležalo na tom koľko sľubov Snape urobil, že nič zlé sa nestane, keď mu to povie.

Harry si uvedomil, že je zrejme už aj tak dosť prekliaty za to, čo o nich už povedal. Čo je dôvod, prečo v okamihu, keď sa na nástenke v Slizolinskej klubovni objavil zoznam, kam sa mali zapísať všetci, ktorí zostanú cez prázdniny v Rokforte, Harry naň napísal svoje meno. Bol prvý a už vedel, že zo Slizolinských prvákov bude jediný.

Pätnásť minút po tom, ako napísal svoje meno na papier, samozrejme, Blaise Zabini si začal robiť posmech. "Awww, to je také smutné. Nemyslíš si, že je to smutné? Ani len Muklovská chamraď nechce úbohého malého Pottera vo svojom dome," podpichoval ho posmešne cez celú miestnosť, potom to zavŕšil úškrnom. "Nie že by ma to prekvapovalo. . ."

"Sklapni, Zabini," povedal Teddy unavene z jeho kresla pri stole v rohu miestnosti, kde si všetci opakovali učivo na písomku z Transfigurácie na druhý deň. "Nik sa nestará o to, čo teba prekvapuje. Keby sa niekto staral, postarali by sa o tvoju mamu v deň, keď si sa narodil."

Zabini nebezpečne zúžil oči. "Muklov milujúca, do riti sa vtierajúca sviňa!" zavrčal. "Len počkaj--"

"Kým ti neodpadnú gule?" prerušil ho Teddy rovnako znudeným hlasom. "Nechaj nás pracovať, dobre?"

Harryho tvár očervenela od hanby, dokonca aj napriek tomu, že Draco a jeho dvaja spoločníci sa chechtali a Millie zodvihla ruku k svojmu čelu, aby predstierala mdloby. "Milostivý, Theodore, taký jazyk!"

"Tak povie Kráľovná Vulgárnosti," odpovedal jej Teddy a Millie mu vyplazila jazyk. S odfrknutím a úškrnom jej Teddy ukázal, kam môže ten jazyk strčiť a v smiechu, ktorý nasledoval, Blaise Zabini sa vypotkýnal z miestnosti, na teraz zabudnutý.

Harry bol rád, už bol zo Zabiniho prízemných poznámok o jeho rodine a jeho pôvode unavený, nezáležalo na tom, aké boli pravdivé. Bol rád, že má priateľov ako Millie a Teddyho, ale on si želal, aby ho nemuseli tak často obraňovať.

Počas posledných mesiacov Harry zistil, že v Slizoline boli Hadi hrubí a zákerní. Aj on sa musel niekoľkokrát postaviť na obranu Millie pred inými dievčatami, prváčkami ako aj vyššími ročníkmi, vysmievali sa jej kvôli jej hmotnosti a výzoru, a povedali jej, že nikdy nebude mať manžela, pokiaľ si jej rodičia nebudú môcť dovoliť dohodnuté manželstvo. A Teddy sa tiež dostal pod paľbu od iných Slizolinčanov, ako aj Draco, za voľbu ich otcov, po skončení vojny v 1981, keď Harry prežil Vraždiacu kliatbu a Voldemort zmizol. Najmä jeden zo šiestakov, Oskar Dolohov, vyzeral, že je veľmi nahnevaný na Luciusa Malfoya, Dracovho otca, lebo jeho vlastný otec bol v Azkabane už 10 rokov, kým Malfoy starší unikol trestu, lebo povedal, že vykonával príkazy Temného pána len pod Imperiusom.

Na druhej strane, mimo ich klubovne a internátu, Slizolinčania stáli spolu ako jeden proti klebetám, výsmechu a občasnému šikanovaniu od ostatných fakúlt; to sa nedalo poprieť.

Keď smiech utíchol, Teddy štuchol Harryho lakťom do boku, bez toho, aby sa na neho pozrel, zamrmlal: "Vieš že si vítaný, aby si sa pridal ku mne a môjmu otcovi na prázdniny."

"Viem," odpovedal Harry rovnako ticho. "Ale povedal som ti, musím absolvovať nejaký nový tréning s profesorom Snapom."

"Želám si, aby si mi mohol povedať, čo to je, aby sme mohli nájsť zopár kníh, alebo niečo, aby sme ťa na to pripravili."

"Nemôžem," začal Harry a Teddy sa k nemu pridal, lebo zvyšok poznal už naspamäť: "To je tajomstvo." Harry sa uškrnul. "No, to je. A sľúbil som, že to nepoviem."

Jeden kútik Teddyho pier sa zodvihol, keď Harrymu venoval šibalský ale prirodzený pohľad, potom prikývol. "Zdá sa, že sa nakoniec dokážeš učiť."

"Učiť čo?" opýtal sa Harry zamračene.

"Dôverovať dospelému. Aj profesorovi!"

"Hej, no . . ." Harry mykol plecom, znovu zahanbený.

"Hej, nerob si starosti, Harry," povedal Teddy a uškrnul sa na neho. "Nepoviem to Bulstrodovej. Vieš, že by dostala infarkt."

"Nikdy mi nepovieš čo?" zavolala Millie z druhej strany stola.

"Ale nič," povedali Harry a Teddy naraz.

Millie pokrčila svoje poznámky z Transfigurácie a hodila ich na tých dvoch a dramaticky vzdychla. "Chalani!"

Neskôr, keď sa chystali do postele, Teddy vytiahol zo svojho kufra knihu a keď skontroloval, že nikto iný nie je v izbe, podal ju Harrymu. Kniha bola ťažká, hrubá ako Harryho ruka. Obal z červenej kože niesol zlatý nápis Ochrana od zeme hore: Elementy a ty.

"Čo to je?"

"Kniha."

Harry prevrátil očami. "Veľmi vtipné. Na čo to je?"

"Na čítanie." Pri Harryho pohľade Teddy zodvihol ruky. "Okej, okej. Po tom, čo sme sa pred časom rozprávali, o tom ako by si bol schopný lepšie sa chrániť, robil som nejaký výskum, aby som zistil, čo by sme mohli robiť, aby si sa každú sekundu nemusel báť, že ťa niekto prepadne. Ale potom sa stal ten prúser s Averym," Teddy sa pozrel na Harryho, ako keby čakal, že vyletí z miestnosti, a bolo to čisté jednanie jeho vôle, že sa Harry pri mene toho bastarda nestrhol, "a ja som nemal šancu, pozrieť sa na to až do nedávna." Teddy si krátko zahryzol do pery a potom povedal, "každopádne, našiel som túto knihu a sú tam . . . zaujímavé nápady, ako by si sa mohol lepšie chrániť. Len si to prečítaj, okej? Ale neukazuj ju nikomu inému, nie je to tak celkom materiál pre prvákov. Môžeme sa viac porozprávať po prázdninách, ak chceš."

Harry hľadel na svojho priateľa, nevedel čo má povedať. Nakoniec povedal len: "Dobre. Ďakujem."

Teddy prikývol a podišiel ku svojej posteli, takže keď Draco vstúpil do izby, Harry skryl knihu do svojho kufra, aby si ju neskôr prezrel.

Dlhý čas Harry ležal v posteli a premýšľal o knihe, o prichádzajúcich prázdninách, a rozmýšľal nad ľuďmi, pred ktorými sa musí chrániť, ak nechce skončiť mŕtvy ako ten jednorožec. Takže to nebolo žiadne prekvapenie, keď videl profesora Snapa pri svojej posteli, niekedy hlboko v noci, povedal mu, že mal ďalšiu nočnú moru, aj keď si nemohol spomenúť akú.

16.05.2013 22:44:58
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (76 | 13%)
Raz za dva týždne (30 | 5%)
Raz za mesiac (30 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one