Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
S malým predstihom zverejňujem aj pokračovanie poviedky Lepší bude Slizolin. Užite si čítanie. Venujem ju všetkým komentujúcim.

Dobby
Jediná otázka, každý rok, bola, že kto bol takým hlupákom aby sa vystavil jeho hnevu.


Severus sa zrútil späť na posteľ, zistil, že ten kto porušil jeho príkazy po tom, čo sa vrútil do kúpeľne, bolo Potter. Predtým, než nad tým mohol ďalej rozmýšľať zaspal. Cítil sa pre tie deti veľmi starý.

Naozaj ráno - to decko ho zobudilo o štvrtej nadránom. O štvrtej! Takého idiota predtým vo svojej fakulte nikdy nemal. Severus strávil nezvykle veľa času pod horúcou vodou v sprche, predstavujúc si, nie po prvý krát, ako sa mohol zaobísť bez tejto veci. Ešte ako dieťa, keď vyrastal v Pradiarskej uličke, mohol si dovoliť iba pár pôžitkov a sprcha k tomu, ale nepatrila.

Utrel si vlasy, aby sa v nich nezachytili žiadne výpary z elixírov. Na krátky moment počas prázdnin, keď sa nemusel skláňať 15 hodín nad kotlíkmi, mal konečne normálne vlasy, ktoré vôbec neboli také neohybné. Prekliate výpary z elixírov. Bol zvedavý, že kto zo študentov, ho ako prvý nazve "slizským netopierom." On im to ale vracal svojimi hodinami a hodinami po škole. Zaslúžili si to. Boli samozrejme aj také školské roky, keď nebol taký prísny, čo si ale samozrejme ostatní nevšimli, lebo stále ho mali za netopiera. Ale boli aj také, počas ktorých si vlastne nepamätal deň, aby nekričal. A tento rok bude asi ten druhý prípad, keďže tu má Pottera.

Pri poslednom prepláchnutí vlasov si vychutnával spomienku na pár minút, keď sa pred ním Jamesov syn chvel od strachu. Síce už jeho oči napoly spali a on už bol unavený, ale bol si istý, že chlapec sa bál, prečo by ináč nemohol odpovedať na jednoduchú otázku? Už plánoval trest pre toho spratka, ktorého spupnosť nepoznala hraníc. Nechá ho vyčistiť dva alebo tri kotlíky.

Strávil ďalších 10 minút oplachovaním tváre, až kým nebol úplne prebudený, aby sa stretol s kolegami... och, pre Merlina... a so študentami.


Nenávidel prvý školský deň.


¡¢


Raňajky boli pokojnou záležitosťou, aspoň pre Severusa. Chrabromilsý stôl, bol ako inak, hlučný a neporiadny, ale jeho Slizolinčania sa správali rovnako, ako sa to dalo očakávať v ich prvý deň, a to najmä s ohľadom na to do akej miery je pravdepodobné, že by boli zvyknutí byť počas prázdnin a prvých mesiacov leniví vstali v rozumnú hodinu. Pozeral sa, ako Flint a Torrence mali oči na stopkách a dávali pozor na priestupky a na drobnosti pozerajúc sa na tváre prvákov, ktorí si z jeho slov zobrali to najlepšie. Aj keď... Severus sa zamračil, keď videl Pottera, ako sa hrbil nad hriankou a hrýzol ju.

Našťastie to Malfoy zaznamenal tiež a pozrel sa na Pottera s takým znechutením, že Severus mal čo robiť, aby mu hneď neudelil body. Namiesto toho ale dopil kávu, zobral rozvrhy pre deti a opustil hlavný stôl. Jeho plásť nebezpečne vial, ako sa blížil k Hadom a on prijal viac ako jeden hodnotiaci pohľad a to najmä od niektorých mladších Bystrohlavčanov neďaleko.

Počas cesty zachytil niekoľko rôznych rozhovorov od ostatných študentov, ktorí v súčasnosti hovorili málo dôležité veci. A od všetkých počul zvolania ohľadne Pottera „Vidíte, aké má strapaté vlasy?“ a „Videli ste jeho jazvu?“ a „Naozaj si myslíte, že pozná Vy viete koho?“ a „Nemôžem uveriť, že je v Slizoline.“

Áno, dobre, tomu nemohol uveriť ani Severus.

Dovtedy, kým došiel k jeho siedmakom bol rozzúrený, aj keď svoje emócie starostlivo skrýval za dobre vytvorenou maskou. Spratok je tu menej ako dvanásť hodín, už porušil pravidlá, aj napriek tomu, že bol hrdina. Bolo to obscénne. Severus prešiel z rozvrhmi vľavo a vpravo, začal študentami pripravujúcimi sa na MLOKy, aby im dal viac času na získanie príslušnej učebnice a pomôcok a pokračoval až k prvým ročníkom. Pottera si nechal posledného. Vrazil rozvrh, spratkovi, ktorý musel byť prekliatym hrdinom, nepovedal nič, neveril svojej vlastnej reči.

A Potter ani neuznal za vhodné, aby sa na neho pozrel. Pozrime!

Mal by okamžite odrátať body, ak by nešlo o fakt, že svojej vlastnej fakulte body neodpočítava, čo bolo jeho dlhodobé pravidlo. Ostatní profesori mohli odobrať body, ak chcú, ale Severus by s nimi takýmto spôsobom nespolupracoval na ceste za školským pohárom. Jeho Hady si od neho vyslúžili viac trestov, ako ktokoľvek iný na škole... snáď okrem Weasleyovských dvojčiat.

Konečne mohol odísť z Veľkej sine a pripraviť sa na svoju prvú hodinu – tretí ročník Bystrohlavčanov a Bifľomorčanov, och, aká radosť. A pretože zriedka jedol obed v sieni, nepotreboval Spratka do večera ani vidieť

Nakoniec to môže byť po tom všetkom dobrý deň, ak by nebolo vo vyhliadke niekoľko roztavených kotlíkov a chvenie z opravovania domáci úloh z pred prázdnin.


¡¢


„Pán Flint,“ povedal Severus, keď zazvonilo na koniec vyučovania. „Zostaňte tu po zvonení.“

Prefekt prikývol: „Áno, pane,“ a pozbieral si veci, ale len ich chaoticky napchal do batohu.

Severus si povzdychol, ale pre túto chvíľu ignoroval toto správanie, mal na práci dôležitejšie veci. Počkal, kým ostatní piataci odišli a použil na dvere umlčiavacie zaklínadlo. „Potter bude problém,“ povedal bez úvodu.

Flint sa uvoľnil a povedal. „Áno, pane. Myslel som si to.“

„Pri stole...“ začal Severus, Flint to dokončil za neho.

„Jeho spôsoby sú príšerné, pane. Všimol som si to.“ Chlapec smutne pokrútil hlavou. „Je ako opica, berúc si jedlo. Dokonca som čakal, že ho očuchá predtým, ako ho dá do úst.“

 „Iste,“ tá predstava ním otriasla. „Je mi ľúto, že to musím urobiť, pán Flint, ale musím sa na vás spoľahnúť, že ho vrátite naspäť do radu. Nikdy by som si nepomyslel, že budeme potrebovať pravidlá pre základnú stolovaciu etiketu. Očakávam, že bude ťažké naučiť ho to na prvý raz. Napríklad dnes ráno porušil rozvrh kúpeľní a nevyzeral veľmi žalostne, keď som ho prichytil. Očividne nemá žiaden zmysel pre pravidlá."

"Rozumiem, pane. Poviem Torrence aby spísala, všetky pravidlá, má krajšie písmo. A ja na neho budem zatiaľ dohliadať.

"Výborne, keď bude ten zoznam hotový, tak mi ho prineste, a ja... vysvetlím mu ich. To je všetko, pán Flint!“
"Ďakujem vám, pane." Povedal Flint a odišiel, takže mal Severus zvyšok obeda na prípravu svojej prvej hodiny tohtoročnej triedy MLOKov. Takmer sa tešil na hodiny so šiestakmi a siedmakmi, lebo tam chodili iba tí, ktorí sa skutočne zaujímali o elixíry. Veľmi zriedkavo musel zasiahnuť , aby zastavil explóziu nejakého kotlíka a študenti boli väčšinou potichu a sústredení, než ten zvyšok dutohlavcov, ktorý musel obvykle znášať. V tejto triede, bol aj Percy Weasley so svojim namysleným pohľadom. Z pomyslenia na to mu bolo zle. Našťastie, bolo ešte v triede ďalších deväť žiakov, ktorých by ho malo vyvážiť.

Neskôr, pri večeri, Severus opäť pozoroval slizolinský stôl, ujisťujúc sa, že sa chovajú tak ako ako v dnešné ráno. Tento deň nakoniec nebol totálnou stratou času. Dokázal rozplakať Chrabromilských druhákov.
Tiež sa mu podarilo poslať aj niekoľko sov rodinám svojich najmladších Hadov, kvôli dohodnutiu stretnutia u nich doma. Zistil totiž, že to bolo najjednoduchšie riešenie problémov, ktoré by vznikli z nevyhnutného smútku po domove a

A sovy to všetko začínajú. Mohol im potom nakoniec detailnejšie rozprávať o ich prospechu v škole alebo ak ochoreli. A predsa len, neublíži mu predsa, ak bude mať rodičov svojich Hadov na svojej strane.
Lucius Malfoy dokonca už pozval Severusa na piatkovú večeru. Tak to bude zaujímavá návšteva. V Malfoy Manor nebol už takmer tri roky.

Aj keď dával pozor na Slizolin, snažil sa sledovať Spratka, ktorý nemal vôbec žiadne vychovanie, nehľadel na to, že si pokazí chuť do ďalšieho jedla, ak mu mohol pomôcť, aspoň kým by mu Flint priniesol nový zoznam. Návšteva Potterovho domu bola tá, ktorej sa najviac obával.

Po večeri Severus pozbieral zvyšok vzoriek elixírov a usporiadal niekoľko nepríjemne – a v niektorých prípadoch, beznádejne – zafarbených a zaschnutých kotlíkov na jednu hromadu na zadnú lavicu svojej učebne. Jeden za každý rok Spratkovho biedneho života a jeden na úplné prebudenie. Potom sa uchýlil do svojej pracovne a začal opravovať prádninové eseje druhého ročníka. Väčšinou úspešne sa snažil udržať mimo ich infantilnej snahy o plač, zatiaľ čo čakal na Spratka, ktorého určite prekvapí jeho trest.

Slabé zaklopanie sa ozvalo presne päť minút pred siedmou. Bohužiaľ nemal žiadnu šancu na prezlečenie. „Vstúpte,“ povedal a zachytil odhodlaný výraz chlapca, ktorý práve vstúpil so vztýčenou bradou. Mal v tvári nejaký tik? Potom Spratkovi brada poklesla, ústa sa otvorili, ako bz nikdy predtým nevidel prísady do elixírov. Vlastne, vyrastal u muklov, však? A podľa Minervy to bol najhorší druh muklov, čo s najväčšou pravdepodobnosťou samozrejme znamenalo žiadne elixíry.

Potlačil úsmev, nepozrel na Spratka a povedal: „Zatvorte ústa, Potter, predtým ako si z nich urobí domov popínavá rastlina,“ a bol spokojný keď počul cvaknutie čeľuste. Zdalo sa, že mohol počúvať, ak sa dostal do patričných medzí.

Stále ešte nezodvihol hlavu od aktuálneho objektu svojho hnevu – Úprimne! Človek by si myslel, že po roku štúdia, môže jeden z jeho študentov povedať rozdiel medzi esenciou z Murtlapa a rohu Dvojrožca! – potlačil úškrn a ukázal tenkým prstom ku dverám, ktoré viedli do jeho učebne. „Nájdete tam kotlíky. Vyčistite ich. Bez prútika. Choďte ihneď.“

Na jeho veľké prekvapenie, chlapec bez slova poslúchol a prakticky utekal do triedy. Severus sa zamračil, myslel si, že bude odporovať a bude mať teda zámienku na ďalší trest.  Dobre, bol si istý, že Spratok začne kňučať o tom, že je tam toho priveľa na vyčistenie a aké ťažké je to urobiť, alebo o tom ako nikdy nemusel vo svojom živote pohnúť prstom, tak prečo by mal začať teraz?

Ale minúty ubiehali ako Severus pokračoval v opravovaní esejí a nepočul nič, len občas tečúcu vodu a častejšie zvuk skutočného drhnutia. Minúty sa premenili na hodiny a keď sa blížila desiata hodiny a on skončil s esejami druhého ročníka a väčšinou tretiackych, vstal a natiahol si boľavý chrbát než sa išiel pozrieť na chlapcov pokrok. Bolo isté, že dnes v noci bude dobre spať.

Z miesta, kde stál vo dverách do učebne videl desať dokonale vyčistených kotlíkov, z ktorých sa niektoré leskli rovnako, ako keď ich prvýkrát kúpil pre školu takmer pred dvanástimi rokmi. Povedať, že bol prekvapený, bolo slabé slovo. O posledných dvoch vedel, že niektoré škvrny nikdy nezmiznú, a to ani s mágiou, ani bielidlami, ani s kladivom. Ale chlapec ešte umýval jeden z nich, ruky mal červené a pokryté pľuzgiermi od trenia. Rad čistiacich prostriedkov mal zoradený pozdĺž stola a zdalo sa, že sa snažil použiť každý z nich na posledné z dvoch kotlíkov.

Severus ho sledoval dlhé minúty, mal mierne zhrbené ramená, hlavu mal ohnutú s desivým odhodlaním, únava bola zrejmá na rukách, ktoré sa začali často triasť, rovnako ako tuhosť v jeho nohách ako stál niekoľkohodín na jednom mieste. Sám pre seba, keď už nič viac, Severus bol prekvapený chlapcovou výdržou.

Presunul sa za chlapca a sledoval ho z väčšej blízkosti. Chlapec bol veľmi vychudnutý a jeho zápästia boli veľmi malé. Jeho krk bol asi taký vychudnutý ako krk sliepky, a... bola to modrina na vnútornej strane jeho ramena pri lakti? Asi na to mieste, kde ho ráno tak surovo chytil. Pocítil v sebe veľký pocit viny, ale rýchlo ho potlačil. Neveril telesným trestom, on sám v mladosti pocítil mnohokrát bolesť z úderu, ktorý dostal a nemal by dovoliť, aby sa ho jeho emócie dnes ráno úplne zmocnili. Bohužiaľ nebolo tam toho veľa, čo pre to teraz môže urobiť. Tak, či tak to boli pravdepodobne len pozostatky zo Spratkovho letného šantenia. Uškrnul sa.

„To stačí. Odchod.“

Spratok sa otočil, keď prešiel dva alebo tri kroky a pozrel sa hore so strachom zvýrazneným v zelených očiach. „Ale, pane, nebol som schopný-“

„Stále máte problémy s jednoduchými pokynmi?“ odsekol Severus. Ach! Konečne výraz. Použil svoj naučený výraz, aby zabránil úsmevu. „Môžem vám dať ďalší trest, ak je to to, čo chcete.“

„Nie, pane. Prepáčte, pane.“ Ešte raz na Severusove prekvapenie, Spratok rýchlo odložil čistiace potreby a ponáhľal sa ku dverám.

Severus sledoval, ako dochádza, zrazu mal pocit, ako sa jeho svet dostáva trochu do chaosu.

Namiesto toho, aby sa tým ďalej znepokojoval odložil kotlíky a išiel dokončiť opravovanie tretiackych esejí predtým, než sa vráti do svojich izieb. Nalial si ohnivej whisky a usadil sa s knihou. Stále unavený, čoskoro odišiel. A keď odchádzal použil rovnaké monitorujúce kúzlo ako predošlú noc, keď ich umiestnil okolo izieb prvákov, pretože očakával Potterovu ďalšiu exkurziu a chcel o nej vedieť vo chvíli, keď bol Spratok hore.

Alarm sa ozval o piatej ráno – aspoň, že sa Spratok naučil nejakej slušnosti! – ale uvedomil si, že to v tejto chvíli bola dievčenská fakulta. Zaklial, vstal a obliekol sa a hľadal slečnu Torrenceovú, aby sa s tým vysporiadala.

Potom sa rozhodol, že môže trochu tvrdo jednať s novou prefektkou, ale znamená to len, že by sa zasa uistila, aby jej prefektský odpočinok nebol znovu vyrušený. Pred poslaním Torrenceovej, aby chytila vinníka jej povedal, aby v jeho mene udelila trest na tento večer.

Práve keď sa vrátil do svojho bytu sa ozval znovu ten prekliaty alarm. Prvý ročník, chlapci! Potter! Úplne nečujne zavrčal, otočil sa na opätku a zamieril späť do Hadieho hniezda, aby zabránil najnovšiemu priestupku. Ale Potter nevyšiel do spoločenskej miestnosti. Päť minút, potom desať a Severus bol hnevom bez seba. Ako sa ten Spratok zase opovažuje donútiť ho, aby sem prišiel zase!

Naplnený spravodlivým rozhorčením v mene svojho prerušenéo spánku vošiel do chlapčenskej časti internátu a pozrel sa dnu. Za šiestimi závesmi a piatimi lôžkami nebol žiadny pohyb. Posledné však... musel to byť Potter. Začul zozadu tlmený zvuk, z posledného pátu. Čo ten chlapec robil?

Skoro s obavami zo zistenia, Severus prešiel k jeho posteli a odsunul závesy, zistil, že chlapec je schúlený do klbka s jednou rukou položenou na čele a mumlajúc nezmysly. Mal na sebe oblečené priveľké opotrebované a vyťahané muklovské tričko, ktoré ho takmer úplne zahaľovalo.

"Čo má toto znamenať?" zasyčal Severus s tichým hlasom, aby neprebudil Spratka, ktorý sa stále nezobudil.
Chlapcove oči sa zrazu otvorili, naplnené očividným strachom a pokrútil hlavou. "Prepáčte, pane. Ja... nechcel som vás zobudiť, prepáčte." Jeho prsty prešli po koži, kde mal podľa Severusa určite tú svoju slávnu jazvu a Severus mračiac sa teraz stál nad chlapcom a pozeral sa na jeho bledú pokožku. Bola to... krv?

"Zranili ste sa," povedal. "Pohnite rukou."

"Prepáčte pane," zašepkal Spratok, ale hneď potom zavrel oči od bolesti, ktorá pravdepodobne pochádzala z jeho jazvy.

Severus sa na ňu pozrel z lekárskeho hľadiska. Zdalo sa, že v jazve je infekcia. Ale veď tá jazva je viac ako 10 rokov stará. „Škriabali ste sa na nej, Potter?“

„Nie, pane, ja, ehm...“ Chlapec preglgol. „Mal som sen.“

„Sen. Vy ste si zranili čelo kvôli snu?“

„Áno, pane. Myslím, že som si ho nechcel zraniť,“ opravil sa chlapec. Ak nič iné, vyzeral, že sa ešte bojí. A biedne. Ale nemal by byť rád, že získal nejakú pozornosť? Nie je to to, čo chce? Spratok pokračoval šeptom, nestretol sa s jeho pohľadom. „Ale bol to len sen. A keď som sa prebudil, bolela ma už jazva.“

Severus prikývol, aj keď si bol istý, že chlapec klame. V poriadku. Bolo dosť času presne zistiť prečo. „Trest dnes o siedmej večer, Potter. Pre nedodržanie regulárneho pyžama.“

Výraz zdesenia na spratkovej tvári ho sprevádzal v dobrej nálade aj počas raňajok.

22.12.2011 10:36:39
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one