Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Dlhý čas Harry ležal v posteli a premýšľal o knihe, o prichádzajúcich prázdninách, a rozmýšľal nad ľuďmi, pred ktorými sa musí chrániť, ak nechce skončiť mŕtvy ako ten jednorožec. Takže to nebolo žiadne prekvapenie, keď videl profesora Snapa pri svojej posteli, niekedy hlboko v noci, povedal mu, že mal ďalšiu nočnú moru, aj keď si nemohol spomenúť akú.

Keď Severus Pottera upokojil z jeho strachu z nočnej mory, chvíľu sedel pri chlapcovi, sledoval ho, ako znovu zaspí. Vedel, že chlapec nemá dosť odpočinku, kvôli jeho nočným morám a strachu z útoku, ktorý mu stále hrozil. Ticho povedal Potterovi, že ich budúci tréning by mu mohol pomôcť lepšie zabrániť nočným morám, ako to kedysi pomohlo samotnému Severusovi. Bol potešený, keď videl, že táto informácia upokojila Pottera trochu viac, dokonca vyvolala slabý úsmev na jeho tvári.

Ráno, samozrejme, bolo všetko späť v normále ako vždy, s mračením sa na hodinách a kritizovaním elixírov, inak by si niekto mohol myslieť, že niekomu nadržiava, najmä tomu Faganovi Ktorý Prežil Aby Dráždil Jeho Svedomie.

O niekoľko dní neskôr, Severus bol rád, že končí polrok, rád videl chrbty väčšiny tých tupých hláv, ktoré opúšťali Rokfort aspoň na pár týždňov a bol rád, že má len troch Slizolinčanov, o ktorých si musí robiť starosti, kým znovu nezačne škola: Potter a pár sestier z tretieho a piateho ročníka, ktorých rodičia išli na návštevu mimo krajiny a nemohli si dovoliť vziať dcéry so sebou. Budú to pokojné Vianoce, dúfal.

¡¢

Vianoce boli len dva dni po tom, čo deti odišli domov Rokfortským expresom. Posledná vec, ktorú Severus očakával na Vianočné ráno, o sotva polovici po svitaní, bol Harry Potter na jeho prahu. Chlapec držal knihu tak, aby mohol vidieť nápis, ktorú, samozrejme, už poznal, lebo ten darček predošlý večer sám zabalil.

Zvláštne ale bolo, že spodná časť Potterovho tela chýbala.

"Veselé Vianoce, pane! Vy ste mi dali darček!" Potter mu povedal, celkom zbytočne, držiac Keatingovu Uzatvorenú myseľ ako štít a uškŕňal sa ako maniak.

"Áno, to som urobil," odpovedal Severus. "Kde sú vaše nohy?"

"Dostal som veľa darčekov!" povedal mu ten fagan, čo nemalo vôbec nič spoločné s jeho otázkou, pokiaľ teda mohol povedať. Možno že ten neustály nápor dieťa už premohol a jeho myseľ to nezvládla.

"Vari bol i jednym z tých darčekov aj nové nohy?"

Potter sa zachichotal, taký zvuk od neho Severus ešte nikdy nepočul. Skutočne, vyzeral veľmi šťastne, žiaril radosťou a prázdninovou náladou a Severus bol rád, že sa rozhodol, tento jediný raz, opustiť svoj zvyk, nikdy nerozdávať darčeky medzi svojimi Hadmi, inak by si o ňom mysleli, že je príliš dobrý. "Nie, pane, ale v jednom z nich bol Neviditeľný plášť, vidíte?" Vyzliekol si plášť úplne, potom ho znovu zodvihol, aby mohol Severus vnímať jeho kompletný efekt, čo aj urobil a dokonca zašiel až tak ďaleko, že si spomenul na posledný moment, keď "videl" Pottera staršieho použiť tú pekelnú vec počas žartíku. Tá spomienka nebola dobrá. "A hádajte čo?" Harry pokračoval. "Na lístku bolo napísané, že patril . . . er . . ."

"Vášmu otcovi," dokončil Severus, keď hrôza toho výroku vyznela kompletne. Ale prečo by si mal myslieť, že Albus bol rozumnejší, než aby urobil tak monumentálne hlúpu vec a dal tento plášť tomuto dieťaťu v tomto čase, to už bolo mimo neho. Bolo tak veľa spôsobov, ako mohla táto situácia skončiť zle, že len z uvažovania o možnostiach ho rozbolela hlava. Albus to mal vedieť lepšie, vážne.

"Hej." Chlapec zo seba stiahol ten urážlivý kus odevu, zroloval ho a líca mu sčerveneli. Ale Severus sledoval jeho oči, a Potter nevyzeral byť nahnevaný tónom jeho profesora, ale . . . zahanbený? "Ako to viete, pane? Teda, ja ani len neviem, kto mi ho poslal; na lístku stálo iba, že plášť patril môjmu otcovi a že ho mám používať rozumne."

Severus sa uškrnul. "Vy ste si obliekol magický odev bez toho, aby ste uvažovali o tom, kto ho poslal?"

"Nie, pane!" odpovedal chlapec. Zrazu vyzeral ublížene, ako keby Severus mal vedieť, že nie je taký hlúpy, ako vyzerá. "Teda, er . . . obliekol, áno, ale najprv som použil tie kúzla, ako sme s Teddym použili na tie žabky. A nebolo to prekliate. Ja som si to overil."

S jedným nadvihnutým obočím, Severus povedal chladne: "Vy si, samozrejme, uvedomujete, že kliatby pre oblečenie sú podstatne odlišné od tých pre požívatiny."

"Ja . . . čože?"

Pokrútiac hlavou, Severus sa ticho zachechtal a nakoniec sa zľutoval nad chlapcom, vpustil ho do svojho bytu z chladnej chodby. Nebolo to po prvý raz, čo bol Harry u neho doma, lebo sedieť tu a prezerať si fotky bolo oveľa pohodlnejšie, než na tvrdých stoličkách v jeho pracovni a Harry sa okamžite usadil na ošúchanom, hnedom gauči pred krbom, kde zvyčajne sedával a potom sa na neho nechápavo pozrel. Po tom, čo objednal chlapcovi kakao a počkal, kým ho domáci škriatok prinesie, Severus zopakoval: "Požívatiny. Tie čo sú konzumované. Jedením," vysvetľoval pri chlapcovom pretrvávajúcom nechápavom pohľade. "Jedlo."

"Oh!" Potter sa hanblivo usmial, odpil si z kakaa a vydal tichý pochvalný zvuk. "Áno, pane, ja viem. Ale ešte stále mám jednu z hlavných kníh, ktoré sme použili, požičanú z knižnice a väčšina kúziel sa dá transfig . . . tranform . . . no, trans-jedno alebo druhé jednoduchým zmenením alebo pridaním slova alebo dvoch. Teddy so mnou sme --"

"Ted--" Severus prerušil, prečistil si hrdlo. "Theodore a Ja."

Pri tej oprave, Potter zažmurkal ako sova a potom sa uškrnul. "Áno, pane. Teddy a ja sme si prešli niekoľko z tých kúziel, než odišiel. Sú smrteľne užitočné."

Úsmev mu poťahoval kútikmi pier, ale namiesto toho si odpil z čaju. "To by som povedal. Čej ďalšej veľkorysosti ste boli dnes ráno vystavený?" Znovu sa uškrnul pri chlapcovom nechápavom výraze, potešený, že môže pridať niečo do jeho úbohej slovnej zásoby a dodal: "Kto ďalší vám dal darčeky?"

"Oh! Millie mi dala nové rukavice na Metlobal a Teddy mi dal tiež knihu, ako vy, pane, ale o Kúzlach. Hagrid mi dal flautu; myslím, že ju sám vystrúhal!" Potter kvôli tomu vyzeral neskonale šťastne a Severus si spomenul, že ten chlapec tvrdil, že Hagrid je jeho prvý priateľ v Čarodejníckom svete. Dobre, že Hagrid šiel po toho chlapca. "A, um, Hermiona mi dala ďalšie čokoládové žabky. Už mám peknú zbierku kartičiek. Ale z toho je asi na šiestich profesor Dumbledore."

Severus prikývol, vyhlásil (a potom vysvetlil, čo tým myslel), že riaditeľ je skutočne všadeprítomný. Neobťažoval sa opýtať chlapca, či dostal niečo od jeho príbuzných. Už poznal odpoveď, ak mal vychádzať z ich predošlého konania.

Oči mu stále žiarili šťastím a Harry mu ďalej rozprával o jeho darčekoch, vrátane niekoľkonásobného ďakovania Severusovi za knihu. Ale keď chlapec dopil jeho kakao, Severus ho vyprevadil z jeho bytu s napomenutím, aby dnes jedol viac než len sladkosti, a že tréning Oklumencie začnú zajtra, tak by bolo v jeho najlepšom záujme, keby sa aspoň pozrel do tej knihy od Keatinga, najmä na obsah.

Nepovedal chlapcovi, že zastrčil dve Lilyne fotky práve do obsahu, lebo radšej nechcel dostať ďalšie kolo prehnanej vďaky.

Ale hneď na to chlapec povedal: "Oh, ďakujem! Skoro som zabudol." Venoval Severusovi ďalší z jeho hanblivých úsmevov, než vytiahol malý, plochý balíček zpoza obalu jeho knihy a podal ho Severusovi do ruky. Krátko si zahryzol do pery, a potom Harry povedal: "Najprv to musíte zväčšiť. Mrzí ma, že to nie je nič moc. Šťastné Vianoce, profesor." Potom utiekol.

Zaskočený Severus stál meravý od šoku, počul ako sa dvere jeho bytu ticho zavreli, než si plne uvedomil, čo sa práve stalo. Potter mu dal darček.

Potter dal darček jemu.

Potter dal jemu darček.

Bolo to kompletne nečakané. Po krátkej chvíli uvažovania si ale uvedomil, že niečo také mal od toho chlapca čakať. Takéto gesto bolo presne jemu podobné. Presne ako tento milý, zábavný, nesmelý, skromný, po náklonnosti túžiaci malý chlapec. Ako bol veľmi podobný Lily, toľkými spôsobmi, až k jeho príležitostným výbuchom nálady. Oh, ako sa ona zlostila, keď boli v škole, niekedy, nad nespravodlivosťou k tým muklovského pôvodu (ako ona) a polovičným (ako on). Zrazu si spomenul na úplne prvý darček, ktorý mu dala a vyrazil do spálne, aby ho našiel, zúfalo chcel vidieť jej kresbu znova.

Po prehrabávaní sa viacerými šuflíkmi, konečne našiel skicu kreslenú ceruzkou, skrytú úplne vzadu v jeho skrini v malej krabici s kadečím. Nakreslila jeho tvár, keď mal asi 10 rokov a dokonca aj vtedy jej talent na tieňovanie (jeho nosa) a proporcie (jeho ústa) bol zjavný. Za tie roky pokročila oveľa ďalej, samozrejme, a. . . niekde mal aj "aktualizovaný" portrét, ktorý urobila, keď boli piataci. Bol to posledný darček, ktorý mu kedy dala, k jeho 16-tym narodeninám v januári 1976, šesť krátkych mesiacov pred tým, ako sa ich priateľstvo nadobro skončilo.

Uvedomil si, že stále drží Harryho darček vo svojej ľavej ruke, a posadil sa na päty, aby ten malý balíček otvoril, bol veľký a hrubý ako list z Rokfortu. Obal bol z čistého pergamenu a bol sfarbený na zeleno a strieborno, použitím jednoduchého kúzla - ale to sa oficiálne nevyučovalo. Že ten chlapec zašiel tak ďaleko, aby sa naučil nové kúzlo na zmenu farby obalu, sa ho dotklo. Potom si spomenul, že Harry povedal, že darček treba aj zväčšiť, a zmenšovacie kúzlo bolo celkom určite učivo druhého ročníka.

Keď použil protikúzlo, balíček bol asi dvojnásobne väčší, než predtým, možno trojnásobne. Severus opatrne odstránil obal, rozmýšľal, čo 11-ročný považuje za "nič moc," a spadla mu sánka, keď videl, čo to je.

Lilyin syn ho tiež nakreslil.

Severus hľadel z jedného obrazu na druhý a všímal si podobnosti a rozdiely, a uvedomoval si dvadsaťročný rozdiel v jeho veku, keď bol nakreslený. Harryho snaha bola, celkom iste, oveľa komplikovanejšou kresbou, než urobila Lily, ale zdržanlivá a zrejme zjednodušená, s tmavšími spájajúcimi sa čiarami, aby vytvorili kompletný celok.

Chlapcov perom a atramentom kreslený obraz bol väčšinou z pamäti, lebo ukazoval Severusa pri práci, zohnutého nad kotlíkom, s tenkými chumáčikmi pary stúpajúcimi z jeho hĺbky a chlapec ho nemohol nakresliť v tejto póze počas vyučovania, aby ho pri tom neprichytil. Veľmi dobre využil perspektívu pri pozadí, ktoré zvolil, nakreslil časť Severusovej pracovne, s policami plnými nádob a fliaš s prísadami, radšej než nudnú tabuľu učebne elixírov. Na samotnej postave Severusa, chlapec úžasne zachytil jeho plášť, zachytil jeho typické vlnenie sa niekoľkými krátkymi ťahmi. Ale najlepšia práca bola, ako nakreslil Severusovu tvár, použil jemné zmeny tónov na vystihnutie jeho očí, nosa a obočia. A mohli ste vidieť vášeň, ktorú mal Severus pre svoju prácu, v presnom zobrazení temného ohňa v jeho očiach.

Úžasná práca, skutočne, na niekoho tak mladého, nespomínajúc, neučeného, keďže veľmi dobre vedel, že Dursleyovci by nikdy nezaplatili hodiny kreslenia ich nechcenému synovcovi.

To bude musieť Harrymu povedať. A možno mu ukáže aj kresby jeho mamy. Možno zajtra, ako odmenu za Oklumenciu, ak sa tá lekcia podarí. Zovrel pery, premýšľal a vzdychol. Možno že chlapcovi ukáže tie kresby aj keď sa tá lekcia nepodarí, čo je oveľa pravdepodobnejšie, kvôli Harryho veku a emočnému napätiu, pod ktorým je už aj tak.

Vynadajúc Albusovi znova do blbcov, čo do všetkého vŕtajú, bez ohľadu na Harryho zdravie, Severus sa vrátil do svojej obývačky, kde dopil svoj čaj, než zodvihol trochu toho ranného vzrušenia. Háčkovanú deku, ktorú Harry skonfiškoval, kým popíjal svoje kakao poskladal a vrátil späť na operadlo gauča a riad poslal do kuchyne. Severus presunul tých pár darčekov, ktoré dostal -- od Minervy a Albusa, navyše k tomu od Harryho - do svojej pracovne, kde zastrčil jednu knihu na miesto, pre ňu určené, vedľa ostatných od toho istého autora a druhú položil na stôl, kým bude mať čas prezrieť si ju dôkladnejšie a rozhodnúť, kam ju zaradiť. Harryho kresbu po chvíli premýšľania oprel spodnou hranou zadnú stenu jeho čierneho stola, aby sa na ňu mohol pozerať, kým bude pracovať na plánovaní vyučovania; možno ako istá forma inšpirácie, pomyslel si s úsmevom.

Nakoniec si vychutnal dlhý kúpeľ, než na seba obliekol sviatočný habit a poctil Veľkú sieň - a jej honosný Vianočný obed -- svojou prítomnosťou. Búrlivá, nespútaná radosť, ktorá mu zriedkakedy priniesla niečo iné než bolesť hlavy, ho nemusela zaujímať.

Všetky deti jedli priveľa sladkostí a pudingu, ako vedel, že to urobia, a ako výsledok boli exponenciálne hlasnejšie, keď večer pokračoval. Všetci desiati z tých, čo zostali na Rokforte na prázdniny, dokonca aj dvaja siedmaci z Bystrohlavu a jediný osamelý Bifľomorský štvrták, boli príliš preplnení radosťou na Severusovu citlivosť - okrem možno Percivala Weasleyho, Chrabromilského prefekta, ktorý mal iné nešťastné osobnostné vlastnosti, ktoré viac než dobiehali tento nedostatok, vrátane odpornej tendencie strkať sa do zadku.

Vianočné tuby s prekvapením boli ako obvykle búchajúcim, dymiacim rozčúlením a riaditeľ predvádzal svoj nový kvetinkovaný klobúk s obrovskou radosťou pri večeri, kým Hagrid bol stále viac a viac červený v tvári, keď si dopriaval stále viac vína, nakoniec pobozkal Minervu na líce. Na Severusov údiv sa ona len zachechtala a začervenala, namiesto toho, aby toho grobiana udrela, ako by si zaslúžil, a jej klobúk sa kymácal dopredu a dozadu. Zriedkakedy ju videl tak hlboko v pohároch medzi deťmi, a pre jej dobro dúfal, že buď úplne zabudne na ten incident, alebo aspoň neurobí nič ešte hlúpejšie, než bude mať šancu vytriezvieť. Urobil si mentálnu poznámku, aby jej zajtra táno odmietol poskytnúť Elixír na opicu, pokiaľ veľmi, veľmi milo nepoprosí. A neprinesie úplatok.

Okrajovo si Severus všimol, že Potter dostal Čarodejnícky šach z tuby s prekvapením a ešte ďalšie veci a rozmýšľal, či chlapec vôbec vie, ako sa to hrá. Takže to bolo na jeho prekvapenie, že zistil, neskôr poobede, keď sa deti vrátili z divokej guľovačky -- ktorú nenápadne Severus sledoval z horného okna, aby sa uistil, že sa nikto (Potter, napríklad) nezraní - a väčšina zmizla do ich klubovní, Harry sa posadil za zmenšený stôl vo Veľkej sieni a hral čarodejnícky šach proti najmladšiemu Weasleymu.

Podľa toho, ako si spomínal z predošlých pár mesiacov, Potter a Weasley spolu nevychádzali. Weasley bol jeden z tých, ktorí Pottera posledný semester najviac slovne napádali, s jeho častými urážkami, ako musí byť Harry na ceste stať sa temným čarodejníkom, lebo je v Slizoline. Severusovi sa nepáčil ani názor ani predsudok, ktorý za tým bol.

Vybral sa k nim, Severus sa rozhodol zistiť, čo má toto náhle kamarádičkovanie znamenať. Možno to nebolo nič viac, než dvaja chlapci z jedného ročníka, ktorí ako jediní zostali na škole cez prázdniny. Alebo možno mal Weasley radšej šach, než držanie sa svojich predsudkov. Nech bol dôvod akýkoľvek, Severus bol rád, že vidí Harry, ako sa baví, ale dúfal, že chlapec nebude vkladať priveľa dôvery do ryšavcovej terajšej obľuby. Bol by z toho neskôr veľmi sklamaný.

S tým v mysli zastavil blízko chlapcov aby sledoval niekoľko ďalších ťahov (zdanlivo) a zazeral na mladého Weasleyho (oveľa úprimnejšie.) Na šachovnici boli Harryho figúrky na úplnom ústupe. Podľa spôsobu, ako ticho (a neisto) presviedčal svoje figúrky, aby počúvaly jeho príkazy, bolo jasné, že nikdy predtým nehral.

Napriek tomu, že sa veľmi nemusel koncentrovať na hru, prešlo niekoľko ťahov, než si ten nevšímavý ryšavec všimol, že jeden z profesorov stojí pri stole oproti nemu. Neprekvapujúce; koniec koncov, ten imbecil nikdy nedával pozor na nič, čo sa dialo okolo neho, čo bol dôvod, prečo bol rovnaký postrach na Elixíroch, ako jeho spolužiak a spolubývajúci, Longbottom. Kvôli týmto dvom babráckym idiotom bude musieť byť v lete nanovo vykachličkovaná podlaha a strop jeho triedy, len kvôli počtu vybuchnutých a/alebo roztopených kotlíkov, za ktoré boli zodpovední. Želal si, aby mohol tú škodu z nich vytĺcť, a dúfal, že nikto z nich nespôsobí zranenie ich spolužiakom, než skončí školský rok, najmä keď sa s nimi o triedu delili jeho Slizolinčania.

"Nemôžem uveriť, že to nevieš hrať," hovoril Weasley nízkym hlasom a žalostne krútil hlavou. "Alebo by som nemohol, keby si nebol taký dutý pri tej hre. Si fakt beznádejný, že? Nemôžem sa dočkať, kým poviem dvojičkám, ako som porazil Harryho Pottera v čarodejníckom šachu!"

Zadná strana Harryho krku sčervenala spôsobom, o ktorom Severus vedel, že znamená, že je rozčúlený tou urážkou, ale nechce to povedať. Lebo vedel, že Harry bol potrestaný za odvrávanie tým Muklom, ktorí ho vychovali, toto nebolo nič prekvapujúce. Tiež mohol povedať, podľa toho, ako zmeraveli chlapcove plecia, že Harry si takmer okamžite uvedomil, že Severus stojí za ním a počúva každé slovo. Tiež žiadne prekvapenie, vďaka jeho výchove.

Severus mal pripravený svoj najlepší úškrn na to, že ryšavec zodvihne tvár k nemu. O, ako nádherný bol ten pohľad, keď mu zmizla všetka krv z jeho pehatej tváre! Mal tú moc, uchechtol sa sám pre seba, terorizovať malých prvákov. Ako hlboko padol, vážne.

"P-p-profesor?" opýtal sa chlapec a hlasno prehltol, aj keď jeho krv naplnila jeho líca celkom rýchlo, keď sa Severusove pery vytočili ešte trochu viac. Tento Weasley, na rozdiel od jeho starších bratov, sa rýchlo naštve a bude ľahké vyprovokovať ho k  nejakej drzej, siláckej poznámke. Oh, veľmi v to dúfal, nič na celej zemi nebolo pre Severusa sladšie, než uložiť trest Chrabromilčanovi na Štedrý deň.

"Nevedel som, že postihnutie profesora Quirrella je n-n-nákazlivé," posmieval sa Severus. Tichý výdych bolo jediné, čo počul od Pottera, ale stačilo to na to, aby vedel, že chlapec sa snaží nesmiať, aj keď sklonil hlavu ako keby nechcel vidieť, čo sa stane.

Weasleyho líca sčerveneli ešte viac. "Len hráme hru. Pane. Teda,  ja ho učím, ako hrať."

Severus nadvihol obočie. "To vidím." Niekedy to najnenápadnejšie vyhlásenie dokázalo vyprodukovať nesmierne výsledky.

Weasley potvrdil jeho hypotézu ako správnu, lebo sa temne zamračil, potom si zamrmlal niečo popod nos, skoro príliš ticho, aby sa to dalo počuť.

Ale Severus počas posledných 12 rokov vybrúsil svoj sluch počúvaním potenciálnych explózií v triede a zachytil slová:: "nevidím ako," "čokoľvek," a "umastený." Zvyšok dokázal odvodiť. "Strhávam Chrabromilu 20 bodov za váš nedostatok rešpektu, pán Weasley."

Chlapec bol okamžite na nohách. "To nie je fér!"

"Život je zvyčajne taký," poukázal Severus. Toto mladé šteňa sa mohlo od Harryho naučiť zopár lekcií o pravdivosti toho výroku, ak už nič iné.

Chlapec zodvihol bradu. "Nemôžete mi strhnúť body. Veď som ani nič neurobil!"

Severusove nosdry sa roztiahli a opatrne si prekrížil ramená, aby sa nenatiahol ponad stôl a nezaškrtil tú hlasnú príšeru. "Pokiaľ vás netrafilo Bruchomluvecké kúzlo, celkom iste ste zodpovedný za to, čo vylezie z vašich úst." Teatrálne sa obzrel po prázdnej miestnosti. "A keďže aj vy vidíte, že tu nie je nik, kto by to kúzlo mohol použiť, musím predpokladať, že ste svojimi perami hýbali z vlastnej vôle."

"Veď som sa ani len nerozprával s vami!" zavrčal chlapec.

S úškrnom Severus použil jemný prenikavý tón. "Skutočne, mohlo by sa zdať, že idiot ako vy nie je schopný konverzácie, pán Weasley, ale na tom nezáleží. Mám používať malé slová, aby to váš malý mozog pochopil? Vaše slová ma urazili. Vlastne ste teraz znovu drzý. Ďalších 10 bodov z Crabromilu. To je tridsať, myslím. Môžem z toho urobiť dokonca aj 50, ak --"

"Nie!" povedal ten darebák rýchlo. Ruky mal zaťaté do pästí a gánil na šachovnicu namiesto na profesora. Cez zaťaté zuby povedal: "Nie, pane. Prepáčte. Ja som to tak nemyslel."

Nie presne také ospravedlnenie, v aké by dúfal, ale Severus ostro naklonil hlavu a odplachtil preč, ale nie dosť rýchlo na to, aby mu ušla posledná urážka, ktorú Weasley vypľul na Harryho tichým zasyčaním, keď sa pohol od stola: "Mal som to vedieť. Vy Slizolinčania ste rovnakí. Dobre sa bav v žalároch celkom sám, Snotter." (urážka zo slov Snot = sopeľ + Potter, pozn. prekladu)

Severus vzdychol, keď vyšiel z Veľkej siene. Očividne veci pre Harryho zhoršil. Ako bolo to staré porekadlo o dobrých úmysloch . . . ?

31.05.2013 22:38:06
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one