Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Venované pancuche ;-)

Biggi a Dobby

Harry si pritiahol knihu Oklumencie k hrudi a prinútil sa nadýchnuť plné pľúca bolestivo ľadového vzduchu. "Budem. Prisahám."

Jasný záblesk svetla prinútil Harryho zavrieť oči, a keď ich o chvíľu otvoril, Krvavý Barón bol preč.

¡¢

Hlasný výbuch zatriasol Severusovym bytom, ale než mal šancu vstať zo stoličky a ísť sa pozrieť, čo sa stalo, súbežný záblesk svetla ho takmer oslepil. Silno zažmurkal a potom znovu. Keď mohol znovu vidieť, Krvavý Barón sa vznášal priamo pred ním, strieborná krv sa liala z jeho hrude a vyzeral nervózne. . . čo, pre každého iného, bol ekvivalent spanikáreného.

"Čo sa tu deje?" požadoval Severus, vstal a pritiahol si opasok na župane, ako keby to bolo brnenie. Nikdy nedopustí, aby sa povrávalo, že stratil rozvahu počas krízy.

"Práve som opustil Harryho Pottera," povedal duch, ako keby to ako odpoveď stačilo. Istým spôsobom, stačilo.

Severus sa významne pozrel na svoj stolík, kde sa prevrátila váza so sušenými kvetmi a pohár s vínom, kvôli duchovmu presvedčivému vstupu. "Nechali ste jeho izbu v poriadku, predpokladám."

"Budem to musieť skontrolovať, aby som sa uistil. . . ." Severus bol na pol ceste ku dverám, než duch dokončil: "Ale nemám dôvod veriť v opak."

"Napriek spôsobu vášho príchodu do mojej izby."

"Skutočne." Duch sa postupne stával menej . . . vyčerpaný. Pozrel sa na stolík a potom venoval Severusovi ospravedlňujúci pohľad.

Severus mávol rukou, potom pomocou prútika odstránil neporiadok a otočil sa späť ku svojej stoličke. "Povedzte mi, čo sa stalo."

"Harry Potter urobil čarodejnícku prísahu."

Severus zamrzol v procese sadania si späť ku ohňu. "On čo?" Jeho otázka vyšla von priškrtene. Ako mohol ten chlapec urobiť niečo tak hlúpe? A to od večere? Päste zaťaté, vydal sa ku dverám, pripravený vynadať Chlapcovi Ktoréhu Už Doparoma Nenechá Samého, aj keby na neho mal použiť Spútavacie zaklínadlo.

"On si neuvedomil, verím, aké budú následky jeho prísahy."

Severus schmatol kľučku a jedovato precedil ponad plece: "To mi má akože zlepšiť náladu?"

"Samozrejme že nie." Barón priletel bližšie. Zvláštne že keď sa blížil, zdalo sa, že prináša so sebou neprirodzený chlad. Severus mohol vidieť svoj dych a potlačil zachvenie. "Prisahal len, že sa bude učit Oklumenciu najlepšie, ako bude môcť. Že sa ju bude učiť, aby ochránil svoju myseľ pred Slizolinovym potomkom."

Severus venoval Barónovi ostrejší pohľad a otočil sa od dverí. "K čomu presne zaviazal svoju mágiu?"

"Zaviazal sa, že bude chrániť svoju myseľ pred Temným pánom."

S malým povzdychom si Severus prekrížil ruky. Ukazovákom si prešiel po spodnej pere a uvažoval nad následkami. "Možno mu to príliš neublíži."

"To som si domyslel aj ja." Barónov pohľad bol stále intenzívny. "Čo ma znepokojilo viac je koľko moci, ktorú použil, aby urobil tú prísahu."

Severus ťažko prehltol a skoro sa neopýtal. "Koľko?"

Krvavý Barón ticho vzdychol. "Takú surovú silu som nevidel viac neť sto rokov. A u niekoho tak mladého, keď ten chlapec ešte ani nedosiahol svoj plný potenciál . . . Nič podobné som nikdy necítil."

Ako keby mu srdce rozmliaždila obrovská päsť, Severusova hruď sa naplnila bolesťou. Nemohol dýchať, nemohol myslieť. Videnie mu na krajoch zošedlo. Potom, chvíľku na to sa tá päsť otvorila a on sa prudko nadýchol, lačný po vzduchu. Sklonil hlavu hlboko, rukami sa zaprel o kolená a bojoval o to, aby sa nezbláznil. Drahý Merlin . . .

"Si v poriadku, Severus Snape?" slová boli tiché, ako keby prišli z veľkej diaľky a spod vody, ale Severusovi sa podarilo myslieť: Hlúpa otázka.

Trvalo ďalšiu minútu, než sa pozbieral dosť na to, aby povedal: "Ste si istý?" Naklonil hlavu na stranu, aby videl duchov výraz, a z toho čo tam videl mu srdce kleslo ešte nižšie do žalúdka. Samozrejme že si bol istý. Barón poznal samotného Salazara Slizolina. Vlastne všetkých zakladateľov. Poznal Dumbledora, keď Albus prešiel bránami školy po prvý raz pred sto rokmi --

Ah, to bola Dumbledorova sila, ktorú duch cítil predtým. Samozrejme.

Barón bol vystavený mágii desiatok tisíc študentov počas tisíc tokov od založenia školy. Poznal mágiu zakladateľov, Albusa Dumbledora, Toma Riddla a teraz Harryho Pottera, ktorý bol predurčený, možno, na to aby ukončil krutovládu Toma Riddla. Ak bude mať na to silu . . .

Trvalo ďalšiu minútu, než Barónove správy vsiakli, dosť na to aby Severusovi dávali zmysel. Nejako, niekedy, spadol na kolená. Jeho čelo spočívalo na jeho predlaktiach, ktoré mal opreté o dvere. Jeho prvá súvislá myšlienka bola: "Oh, Harry." Úbohý, prekliaty chlapec.

"Musíš ho chrániť," povedal Barón jemne.

"Ja viem."

"Už vie, že riaditeľ s ním má plány."

Severus unavene prikývol. To sa dalo čakať, vážne.

"Musíš mu pomôcť --"

"Ja viem! Nemôže . . ." Ostro vydýchol. "Jeho moc bude veľmi lákavá." Temný pán sa nikdy nesmie dozvedieť, akú moc má ten chlapec, inak sa bude získať ju, tak alebo inak. Buď si z chlapca spraví sluhu, alebo vysaje mágiu z jeho jadra. Tak či tak, zabiť Harryho by bolo milšie.

Barón pokračoval: "Dokonca aj neskúsený, neuvedomelý, intenzita jeho moci, dokonca ten potenciál . . . je to lákavé."

Severus mohol znovu len prikývnuť. Bude chrániť toho chlapca, tak ako prisahal. Ak tá ochrana má byť aj pred tými, ktorí by zneužívali Pottera a jeho mágiu, nech sa tak stane. Ale možno ešte dôležitejšie, teraz bude potrebovať chrániť chlapca pred ním samotným, pred jeho vlastnou nedisciplinovanou mysľou. Harry sa bude musieť naučiť kontrole a disciplíne veľmi skoro, oveľa skôr než iné deti v jeho veku . . . alebo akéhokoľvek veku.

Kvôli tomu, že boli menej schopní ovládať svoje emócie, mladí čarodejníci zvykli mať problém s ovládaním ich mágie. Keď dospievali, naučili sa kontrole a ich mágia tomu zodpovedala. Z toho, čo Severus videl, kvôli spôsobu, akým s ním zaobchádzali jeho príbuzní, Harry sa už naučil istej zdržanlivosti v emóciách. Nemať sebaovládanie v jeho svete znamenalo trest alebo zatvorenie do tej prekliatej komory. Ale ten chlapec mal stále prudkú povahu a so všetkou mocou, ktorú mal, by mohol urobiť strašné veci, a všetko bez toho, aby to vedel. A tak. Ako prídavok k Oklumencii budú musieť pracovať na ďalších typoch meditácie, ktoré chlapcovi pomôžu ovládať jeho emócie, jeho reakcie a jeho moc. Inak by mohol spôsobiť vážne škody sebe a škole. Nespomínajúc to, že ak vôbec nebude vedieť, čoho je schopný, ako by mohol splniť to poondiate proroctvo?

"Vidím, že rozumiete, profesor Snape."

"Áno." Vstal a prešiel ku barovej skrinke, kde si nalial na dva prsty whisky. Po tejto konverzácii si ju zaslúžil.

¡¢

Prvá lekcia Oklumencie začala prijateľne dobre. Severus naplánoval, že začnú hneď po večeri, aby mal Potter čo možno najviac času na prípravu. No, to bolo to, čo povedal sám sebe, každopádne, keďže vedel, niekde hlboko, že pravý dôvod bol ten, aby si chlapec užil svoj voľný deň . . . a tak Severus mohol vstrebať informáciu, ktorú mu včera večer poskytol Krvavý Barón.

Teraz sedel Potter na stoličke, kde sedával vždy, v Severusovej pracovni. Kniha od Keatinga ležala v jeho lone. Hrýzol si pery a vyzeral nervózne, a Severus sa snažil nevytrhnúť mu tú spodnú peru spomedzi zubov. Vážne! Nemohol byť ešte očividnejší!

Namiesto toho povedal: "Koľko sa ti toho podarilo prečítať po oddávaní sa vianočným sladkostiam a nečinnosti po celý deň?"

Chlapec prehltol, zovrel knihu pevnejšie a povedal: "Dostal som sa k úplnému preštudovaniu prvej polovice. Ale prečítal som ju celú."

"Skutočne," povedal Severus, udržal svoj prázdny výraz, aj keď bol tajne potešený. Nemal skutočný dôvod myslieť si, že Potter zanedbáva štúdium - neukázal takú tendenciu na žiadnom z predmetov - ale aj tak nemohol hneď potlačiť svoj okamžitý predpoklad, že všetky deti, keď mali príležitosť povaľovať sa a nerobiť nič, to vždy aj urobili.

"Áno, pane."

"Uvidíme."

Začal klásť chlapcovi otázky o rôznych teóriach a stratégiách, ktoré Keating spomínal v prvej polovici knihy, najmä tému skrývania myšlienok ako opak vrstvenia myšlienok. Potter bol schopný odpovedať na otázky inteligentne, aj keď zdráhavejšie, než by Severus chcel. K tomu, aby sa naučil sebakontrole, aby mohol ovládnuť svoju moc, Potter očividne potreboval viac sebadôvery. Bez nej bol oveľa viac ovplyvniteľný pochlebovačmi a tými, ktorí poskytovali ocenenie, alebo ho sľubovali. Ako Severus príliš dobre vedel, čarodejníci, ktorí využívali takéto zbrane na ľudí zúfalo túžiacich niekam patriť a so slabou mysľou, mohli veľmi rýchlo pritiahnuť nemilované, neisté dieťa ako Harry do spárov Temnej mágie. S jeho množstvom moci to nebolo možné dopustiť.

Ďalšia vec, ktorá Severusa znepokojovala, bolo to, že chlapec nevyzeral, že by si spájal to, čo sa práve učil o ochrane svojej mysle s tou spontánnou epizódou Oklumencie, ktorú predviedol v ten prvý raz, keď sa mu Severus hrabal v hlave a hľadal spomienky. V tú noc, keď zistil, že chlapec je Parselan. V tom čase len predpokladal, že chlapec má vrodený talent pre Oklumenciu. Ale teraz, niekoľko znepokojujúcich možností vystrkovalo svoje škaredé hlavy a on potreboval čas, aby poriadne premyslel čo robí, než sa zblázni. Bolo ťažké brániť sa tým faktom: Harry Potter, s oveľa väčším množstvom surovej mágie v ňom, než ktorýkoľvek dvaja čarodejníci spolu od založenia Rokfortu, tiež mal talent na Oklumenciu a bol Parselan, dva talenty, ktorými bol známy Temný pán, ten istý Temný pán, ktorý zmizol v tú noc, keď zavraždil rodičov Harryho Pottera, kým to dieťa samotné utŕžilo len prekliatu jazvu.

Veľmi znepokojujúce fakty, skutočne.

Krátkodobo, samozrejme, to znamenalo, že Severus bude musieť dozerať na Chlapca Ktorý Ani Raz Nemôže Byť Normálny, čo už robil z mnohých dôvodov. Čo už bol jeden navyše?

Dlhodobo . . . Kto vie?

Po hodine skúšania chlapca, Severus bol spokojný, že aspoň pochopil hlavné koncepty Oklumencie. Bol trochu úskočný pri detailoch, ale na to mal učiteľa. Severus mal na mysli mnohé cviky na špeciálne aspekty Oklumencie, keď chlapec pochopí základný zmysel.

"Veľmi dobre," povedal nakoniec. "Vytiahni prútik."

Potter prikývol a vytiahol prútik zo zadného vrecka. Severusovi sa podarilo nepokrútiť mrzuto hlavou, ale rozhodol sa, že chlapcovi kúpi poriadne púzdro na zápästie a to čoskoro.

"Prútik hore! Použijem Legilimenciu, ktorú sa budeš snažiť blokovať Oklumenciou. Prvý raz, keď som na teba použil toto kúzlo, žiadal som, aby si sa nebránil, pamätáš sa?"

So zamračením chlapec prikývol. "Áno, pane."

"Tento raz, chcem, aby si bojoval. Ako Keating navrhuje pre začiatočníkov, mal by si sa ma len snažiť vypudiť zo svojej mysle. Netráp sa nejakým luxusným vrstvením myšlienok alebo vytváraním falošnej spomienky. Len sa snaž dostať ma preč. Rozumieš?"

"Áno, pane."

Aj keď Severus o tom veľmi pochyboval, okrem teórie, naklonil hlavu a hľadel chlapcovi do očí. "Dobre. Legilimens!"

Keď sa ponoril do chlapcovej mysle, okamžite okolo neho začali lietať obrazy, na prvom obraze bola kopa darčekov na konci Harryho postele a Harryho prekvapenie, rýchlo vystriedané radosťou, keď videl, že sú adresované jemu, potom skicár a malá fľaška s atramentom, Harry kreslil obraz, ktorý neskôr dal Severusovi ako darček, a potom, zvláštne, tmavé miesto, ktoré Severus spoznal ako komoru, kde Harry strávil svoje detstvo, a zachytil sa tejto spomienky, vedel, že Harry sa bude snažiť ho od nej odhodiť z čistej hanby. V temnote, Harry bol mladý, možno mal len sedem rokov alebo osem a kľačal na matraci. S úlomkom z ceruzky v ruke tieňoval kresbu na stene, bol to nákres motorky letiacej ponad oblaky s niekým - dosť veľkým niekým - sediacim na nej. Z jeho uhla, Severus mohol vidieť, že vnútorné steny komory boli pokryté kresbami, niektoré boli očividne len infantilné pokusy a iné boli priam pozoruhodne detailné.

Ako očakával, Harry silno tlačil, aby dostal Severusa z jeho mysle, preč od tej spomienky a Severus cítil prirodzený talent pre toto umenie v Potterovej snahe. Aj keď mohol zostať v tej spomienke, Severus tento raz ustúpil, ale keď prechádzal ďalšími tmavými miestami, niečo iné pritiahlo jeho pozornosť a vydal sa za tým. Nie ako iná, cez ktoré prechádzal, táto spomienka nebola tmavá . . . alebo nie z tmavého miesta, opravil sa, ale bola chránená stenou z tmavého kameňa, to ho prinútilo pozrieť sa dvakrát. Cítil Harryho zúfalo tlačiť proti jeho prítomnosti, ťahal a tlačil ho aby to obišiel, čo len zvýšilo jeho túžbu vidieť. Čo chcel ten chlapec tak zúfalo ochrániť?

Vzpružil svoje vlastné obrany proti chlapcovmu zosilnenému tlaku tým, že použil falošnú ilúziu odchodu - znížil tlak jeho prítomnosti, ako keby sa vzdal -- Severus sa prešmykol poza stenu z tmavého kameňa, keď Harryho pozornosť bola krátko odvedená inam. Bol zaskočený, že sa ocitol na dievčenskom záchode na prvom poschodí v Rokforte.

Troll, spomenul si. Potter a jeho kamaráti prváci bojovali s trolom v záchode a prežili, aby o tom mohli hovoriť, a všetci traja rozrazili dvere aby tam našli strapatú Chrabromilčanku ukrytú pod umývadlom. Dvanásť stôp vysoký, sivý horský trol sa nad nimi týčil.

Potter si konečne uvedomil, že Severus sa dostal cez jeho obranu a začal proti nemu bojovať. V spomienke, slečna Bullstrodeová vyrazila k umývadlu, aby odtiaľ vytiahla Chrabromilčanku z jej úkrytu a Severus rozmýšľal, čo z tohto potreboval Harry chrániť. Už povedal Severusovi, čo sa stalo a dostal za to esej ako trest . . . pokiaľ neklamal? So silou dvadsaťročnej praxe Legilimencie pod svojim opaskom, Severus vydržal Potterov zvyšujúci sa nápor a snahu vyhodiť ho, rozhodnutý vidieť spomienku celú.

Presne ako v príbehu, ktorý mu povedal, pán Nott hodil dlhé potrubie na trola, aby odviedol jeho pozornosť od dievčat, a potom Potter na neho kričal . . . Nie. Použil kúzlo, niečo špeciálne, jeho prútik namierený na hruď obrovskej obludy. Vyzeralo to, že čo povedal bola Impedimenta. Ale to nemohlo byť správne; Brániaca kliatba sa vyučuje až vo štvrtom ročníku OPČM.

Než o tom mohol Severus uvažovať viac, trol spravil krok vzad, bližšie k umývadlám a Potter zakričal niečo ďalšie. Tento raz vytriskol z jeho prútika červený záblesk svetla a prudko zasiahol trola. Obluda sa zrútila dozadu do pozície, v akej ležala, keď tam dorazil Severus o moment neskôr. To bolo celkom určite Omračujúce kúzlo. Flitwick toto kúzlo neučil skôr než v piatom ročníku, minimálne.

Spokojný s tým, čo zistil, Severus opustil Potterovu myseľ. Chlapec takmer ležal tvárou na zemi, lapal po dychu a zároveň na Severusa zazeral. Ale keď Severus nadvihol jedno obočie, Potter ťažko prehltol a vyprázdnil svoj výraz, ale k jeho uznaniu, neodvrátil pohľad.

Prekrížiac si ruky na hrudi s jeho najlepším Som veľmi sklamaný pohľadom, Severus vzdychol. "Vysvetli."

21.06.2013 00:22:14
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one