Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

"Možno len ukazuje to, čo naozaj veľmi chceš, viac než čokoľvek iné. Aj keď to nikdy nemôžeš mať."

O chvíľu sa k zástupu za Harrym pripojila ďalšia osoba a nikdy by si nemohol pomýliť Severusa Snapa s niekým iným. Jeho mama a otec privítali Snapa a potriasli mu rukou, a jeho mama a otec položili ruky na Harryho ramená, majster elixírov sa na neho pozrel dolu s úsmevom a postrapatil mu vlasy, a to bolo také skutočné, že to skoro cítil. Bolo to, ako keby tam všetci boli s ním, ako keby boli všetci jeho rodina, dokonca aj Snape, a on sa cítil tak príjemne a smutne a šťastne, všetko naraz, až si myslel, že praskne.

"Hej," povedal Ron a znel smutne. "Myslím, že máš pravdu."

¡¢

Severus Snape strávil tohtoročnú vianočnú dovolenku spôsobom kompletne iným, než po iné roky, odkedy začal pred 10 rokmi učiť na škole. To znamená, že sa socializoval. Strávil živé popoludnie s Minervou, zdanlivo si prechádzali spôsoby, ako by mohli zlepšiť výsledky VČÚ z ich predmetov, ale v skutočnosti sa navzájom zabávali najlepšími žartíkmi, aké videli a pri ktorých boli prichytení za posledných 10 rokov, a spomínali na minulých študentov, ktorí si urobili vlastné meno. Počas niekoľkých popoludní sa pridal k Filiusovi Flitwickovi na čaj, kde diskutovali o možnosti vytvorenia Klubu duelantov. Rozhodli sa, že to vyskúšajú na budúci rok. Nakoniec v jednu noc zostal dlho hore spolu s Dumbledorom, keď diskutovali o veciach iných než Najhorčí Temný Čarodejník Všetkých Čias, témy ako- ako si užívajú prázdniny, spomienky na minulé prázdniny a rodinné témy.

Tá posledná, najmä, prekvapila Severusa najviac. Veľmi zriedka sa s niekým delil o detaily jeho domáceho života, dokonca ani s Lily Potterovou, a tu bol s mužom, o ktorom si kedysi želal, aby ho natrvalo zachránil od nálad jeho otca, obaja pili čaj s "malým prídavkom niečoho na zahriatie," a diskutovali o Tobiasovej láske k biliardu a tmavému pivu.

Severus inak nemal večer nič na práci, keď skončila lekcia Oklumencie, lebo Harry odmietol šach aj fotografie po prvý raz, odkedy začali prázdniny. Chlapec pravdepodobne išiel skôr spať, alebo dokončiť svoje domáce úlohy, lebo škola začne už v pondelok.

To bol ďalší veľký rozdiel týchto prázdnin: Harry.

Severus učil Oklumenciu Fagana Ktorý Ho Nenechá Samého, takmer každý deň po večeri počas posledných dvoch týždňov, a čudné na tom bolo to, že Severusovi to nevadilo. Normálne boli prázdniny dobrou šancou pre Severusa, aby sa zatvoril na svoje obľúbené miesto - jeho byt a jeho privátne laboratórium - kde by nevidel ani vlas niekoho iného počas celej dovolenky. Ale tento rok . . . Ten fagan ho vytiahol von. Obaja si pozerali fotky Lily, hrali šach, čarodejnícky aj muklovský a diskutovali o magickej teórii, najmä o Oklumencii, ale tiež o Elementálnej mágii. Z nejakého dôvodu Harry vyzeral, že ho tento subjekt zaujíma a vždy to bol dobrý pocit, mať lačného a chtivého študenta.

A Harry nie len, že bol chtivý, bol . . . bystrý a zábavný a mal taký čarovný spôsob, najmä keď sa snažil zmeniť tému z nejakej nepríjemnej. Severus bol . . . rád, áno rád, že konečne nahliadol za nedostatky chlapcovej dedičnosti, aby ho videl ako žiaka ktorý sa chce učiť.

Ale všimol si na chlapcovi za posledných pár dní zvláštnu melanchóliu, a dnes večer prišiel za Dumbledorom, aby zistil, či ten starý muž - s jeho nespočetnými "porozumeniami" ľuďom (Čítaj: znamená špehovanie) - by mu nemohol pomôcť zistiť problém.

Nejako sa dostali k rozhovoru o biliarde, hre ktorá Severusa nikdy nezaujímala, ale Albusa zjavne áno. "Začalo to medzi čarodejníkmi, tvoj otec by bol od radosti celý bez seba, keby sa to dozvedel," povedal Albus s odfrknutím.

"Bez seba, áno, to určite," odpovedal Severus.

"Ale samozrejme, že keď začali hrať Muklovia, loptičky zostali na biliardovom stole, už nelietali vo vzduchu, samozrejme."

Severus sa krivo pousmial. "Samozrejme."

Albus ešte pár minút hovoril o hre a potom zrazu dodal: "Pamätáš si, kedy si naposledy videl Zrkadlo z Erisedu?"

"Pamätám si . . ." Severusove oči sa zúžili, spomenul si na ten magický artefakt. Prehltol. "Áno. Myslel som si, že sa stratilo po . . ."

S milým úsmevom Dumbledore pokrútil hlavou. "Nie, nie, drahý chlapče. Znovu je tu, na Rokforte. Chcel som ho presťahovať dolu do podzemia, ale bol som príliš pomalý --"

"Dostal niekto ten kameň!?" prerušil ho Severus.

"Nie, nič také . . . len, obávam sa, že zrkadlo objavili na jeho terajšom mieste dvaja naši prváci."

Keďže teraz boli na škole len dvaja prváci, znamenalo to jediné. Nadýchol sa. "Potter a ten mladý Weasley."

"Nik iný. Obávam sa, že práve Harry Potter je celkom očarený tým, čo mu môže zrkadlo ukázať."

Uvažujúc nad jeho konverzáciami - a nespočetnými hodinami prezerania fotografií jeho mamy - s chlapcom, mohol celkom presne odhadnúť, čo to je. "Áno, som si istý."

"Chcel by som, aby si sa o to postaral, Severus."

Kedysi dávno bol aj on sám očarený tým zrkadlom a rozumel, čo Albus žiada. "Samozrejme. Povedz mi, kde je."

¡¢

Sledujúc chlapca v triede na poschodí ďalší deň popoludní, Severus sa posadil na kraj najbližšieho stola s ťažkým pocitom v hrudi. Radšej než povedať niečo hneď, chvíľu chlapca pozoroval, rozhodoval sa, ako najlepšie pristúpiť k veci. Nejako - zrejme s pomocou toho prekliateho neviditeľného plášťa - Harrymu sa podarilo uniknúť jeho zvyčajnému dozoru, Krvavému Barónovi, a tak si Severus myslel, že bol celý čas v jeho internáte a celé poobedia študoval. Severus sa bdue musieť porozprávať s Barónom a zistiť, prečo nenasledoval svojho chránenca.

V prednej časti zaprášenej miestnosti sa Harry krčil pred zrkadlom, lačne hľadel do jeho hĺbky. Severus si mohol len predstaviť, koľkých členov rodiny tam videl. Toto je zrejme miesto, kam odbehol aj včera, radšej než by hral šach alebo si prezeral neinteraktívne fotky ľudí, ktorých nikdy nespozná osobne.

Severusa bolelo od ľútosti, že to videl. Nakoniec už nezniesol ďalšie prizeranie. "Harry. Poď odtiaľto preč hneď."

Chlapcova hlava sa prudko otočila, ako keby zbadal prízrak. Oči mal doširoka otvorené a orámované tmavými kruhmi. Zakrádal sa sem aj v noci? Nie . . . žiadny z alarmov nezvonil. "Pane? Nevidel som vás."

"Nie, viem si predstaviť, že nie. Máš oči len pre to zrkadlo."

"Ja . . . er, áno. Áno, pane." Harry sa rýchlo vyštveral na nohy a vrhol previnilý pohľad na ten artefakt, aj keď sa odtiahol preč.

Severus skĺzol zo stola a pristúpil k chlapcovi, snažil sa nepračiť. Nechcel chlapca vystrašiť. "Tak. Objavil si Zrkadlo z Erisedu."

"Erised? Čo je . . ." Chlapec sa odmlčal a znovu sa pozrel na zrkadlo, najmä na nápis na jeho ráme: Um uzo reina cdr sohjo vsein air pete irzuu desire zeldak rzv. "Erised," zopakoval ticho a pokrčil tvár. "Túžba."

"Áno," súhlasil Severus ticho. "Ty vieš, čo to zrkadlo robí, predpokladám."

Harry prikývol a hľadel na zem. "Ukazuje čo naozaj, naozaj chcete, ale nikdy nemôžete mať."

Chlapcove slová boli ako kopanec do brucha. Aké boli pravdivé a predsa . . . "Istým spôsobom, Harry. Ako to vysvetlili mne, keď som bol chlapec, zrkadlo nám neukáže nič viac, než najhlbšie, najzúfalejšie túžby nášho srdca." Odmlčal sa a zdržal sa pohľadu do zrkadla. Nič dobré by z toho nevzišlo. Tak jemne ako mohol, povedal: "Predpokladám, že vidíš svoju rodinu, ako stojí okolo teba, keď sa do neho pozeráš."

Chlapec sa znovu previnilo pozrel do zrkadla, potom sa znovu otočil k Severusovi, slzy sa mu leskli v očiach, ale rýchlo ich odžmurkal, než stihli vytiecť. Severus si vedel veľmi dobre predstaviť, ako sa cíti. V jeho vlastnom prípade tiež videl svoju rodinu, keď našiel toto zrkadlo vo štvrtom ročníku, ale stáli okolo neho spôsobom, akým sa to v skutočnom živote nikdy nestalo. Jeho otec ho hrdo potľapkal po chrbte a jeho mama ho pobozkala na čelo . . . a potom stála Lily blízko po jeho boku a pevne sa držali za ruky aj keď sa pobozkali. . . .

"Áno," vydýchol Harry.

"Ja viem," povedal Severus. A naozaj vedel. "Ale jeden múdry muž mi kedysi povedal, toto zrkadlo neposkytuje ani pravdu ani vedomosti. Ľudia pred ním chradli, očarení tým, čo v ňom videli, alebo sa zbláznili, lebo nevedeli, či to čo vidia je reálne alebo vôbec možné."

"Je to možné?" zašepkal Harry. "Môže sa to niekedy stať? To čo vidím?"

Rozmýšľajúc, čo ten chlapec v tom zrkadle mohol vidieť okrem jeho mŕtvej rodiny zoskupenej okolo neho, Severus pokrútil hlavou. "Nie, Harry. Neexistuje spôsob ako vrátiť mŕtvych. Ani pomocou mágie."

Chlapec zosmutnel a Severus prikročil k nemu bližšie, nebol si istý, čo má robiť, ale cítil, že by mal nejako zmierniť chlapcovu bolesť. Ale jediné, čo mohol povedať bolo: "Profesor Dumbledore zajtra to zrkadlo presťahuje a žiada ťa, aby si sa nesnažil ho znovu nájsť."

"Riaditeľ?" Harry sa na neho pozrel a jeho zelené oči žiarili. "Prečo mu na tom záleží?"

"Záleží mu na všetkých študentoch," odpovedal Severus, aj keď si nebol úplne istý pravdivosťou toho vyhlásenia, kvôli tomu ako nedbalo jednal s jeho Hadmi v porovnaní s jeho obľúbenými Chrabromilčanmi. "Ale dôležitejšie je, mne záleží, Harry, a ja nechcem, aby si premárnil svoj život naháňaním snov. Ako povedali mne, keď som to zrkadlo našiel, nie je dobré zaoberať sa len snami a popri tom zabudnúť žiť."

Počkal, kým chlapec pomaly prikývol a zobral svoj plášť, než znovu prehovoril: "Očakávam, že dnes po Oklumencii zostaneš, aby si toto so mnou prediskutoval trochu viac. Ale na teraz bude najlepšie ak pôjdeš a popracuješ na svojich prázdninových, hm?"

Bez toho, aby sa pozrel Severusovi do očí, chlapec pokrútil hlavou. "Už som ich dokončil, pane."

"Tak možno by si chcel ísť so mnou a zahrať si šach."

Chlapec mierne pokrčil plecami a povedal: "Dobre. Ďakujem, pane."

"Poď so mnou, Harry." Ukázal na dvere a nasledoval chlapca von.

Neskôr v ten večer, ako Severus predpokladal, že to urobí, Harry sa opýtal: "Pane, môžem sa vás niečo opýtať?"

"Práve si to urobil," poukázal. "Ale môžeš sa opýtať znovu."

Harry mu venoval krivý úsmev, prvý ktorý Severus videl za posledné dni. "Môžem sa opýtať čo vidíte, er, teda, čo ste videli v zrkadle?"

Severus ho obdaroval drobným úsmevom, aj keď odvrátil pohľad a odpil si z pohára s vínom, ktoré si často užíval počas zimných večerov. Nechcel odpovedať. Ale tiež nechcel klamať. Nakoniec povedal: "Neuhádneš to?" a bol potešený, keď chlapec prikývol a mierne sa začervenal. Aj keď Harry nepoznal celú pravdu, zrejme časť z nej uhádol.

¡¢

Po prázdninách bol Severusov rozvrh znovu naplnený prípravou na hodiny a učením po celé dni, potom opravovaním úloh a písomiek a dohliadaním na tresty po škole pre Chrabromilčanov -- najmä Weasleyovcov -- večer. Kedykoľvek to bolo možné, natlačil do rozvrhu extra hodiny s jeho piatimi siedmakmi -študentami na MLOKY, aby ich pripravil na ich blížiace sa skúšky. Stále sa stretával s Harry dva večery v týždni na lekcie Oklumencie, a aspoň raz za týždeň na šach, ale všetky ich stretnutia boli po Slizolinskom metlobalovom tréningu, lebo Marcus mal tím vonku na ihrisku skoro každý podvečer.

Počasie začalo byť upršané, mokré a chladné. Našťastie čarodejnícke deti boli menej náchylné na choroby než ich muklovskí rovesníci, a tak madam Pomfrey nevyžadovala viac Povzbudzujúceho elixíru než obvykle, napriek tomu, že rôzne metlobalové tímy sa vracali do hradu z tréningov vyzerajúc skôr ako utopené mačence, než študenti. Keby nebolo Filchovho rozhodného nariekania o tom, ako vyzerá Vstupná hala, Severusovi by sa to zdalo strašne zábavné . . . kašľať na to; bol pre neho ten pohľad zábavný. Nie že by o tom niektorý z tých malých faganov niekedy vedel; Severus sa vždy uistil, že má na tvári svoj ironický úsmev, než ho videli.

Ale všimol si, počas ich mnohých stretnutí, že Harry vyzerá tichšie, než bol pred tým, ako objavil Zrkadlo z Erisedu. Príležitostne vyzeral zahanbený. Severus to raz alebo dvakrát spomenul, ale Harry rovno odmietol povedať, čo ho trápi a Severus odmietal zneužiť jeho dôveru tým, že by pravdu zistil počas ich lekcie Oklumencie.

Aj tak už sa necítili spolu tak pohodlne, ako tomu bolo na začiatku prázdnin a Severus cítil tú stratu veľmi intenzívne.

Odmietol uvažovať prečo.

Niekoľko týždňov po tom, ako Chrabromil porazil Bifľomor počas ich zápasu koncom februára, Severus trval na tom, že bude rozhodcom v nasledujúcom zápase medzi Slizolinom a Bifľomorom, aj napriek Minervinym námietkam proti nadržiavaniu.

"Nadržiavanie!" kričal naštvaný tak veľmi, ako ešte nikdy predtým voči tej narážke. Stáli nos k nosu v Dumbledorovej pracovni. "Toto nemá nič spoločné so šancami Slizolinu! Ak veríš tomu, že toho chlapca vo vzduchu uchrániš lepšie ako ja, tak to urob!"

McGonagallová sa vytiahla. "Ja už veľmi nelietam, Severus. To dobre vieš."

"Samozrejme," súhlasil. "Preto to zostáva na mne, aby som sa uistil, že tento raz sa ho nikto nepokúsi zabiť."

"Som si istý, že preháňaš --" vyhlásila staršia profesorka.

"Musel som štvrť hodiny odriekať protikliatbu pri jeho poslednom zápase," povedal strnulo, "bez prestávky. Videla si, čo robila jeho metla. Mal čťastie, že ho nezhodila. Keby som bol býval vo vzduchu, mohol som mu pomôcť oveľa lepšie."

Minerve z pohľadu sršali dýky a ruky mala prekrížené na hrudi. Mysleli by ste si, že sa jej snaží spod nosa ukradnúť Metlobalový pohár! Nie že by mal Chrabromil ešte nejakú šancu, nie bez Charlieho Weasleyho. Konečne ostro prikývla. "Ak bude Pomona súhlasiť, tak aj ja. Ale aj tak si myslím, že  aj Rolanda by mala byť pri tom."

"Dohodnuté," povedal Severus, rád že táto hádka skončila. Nemal rád, veľmi, keď musel zdvihnúť hlas v Dumbledorovej prítomnosti. Urobil to len párkrát za posledných dvanásť rokov. Takmer zakaždým, uvedomil si prudko, to bolo kvôli jednému Potterovi alebo druhému.

"Dohodnuté," odpovedala McGonagallová. Vyrazila z riaditeľne s hlavou vysoko, zrejme sa išla dohodnúť s Pomonou Sproutovou proti nemu.

"Ako sa máš, môj chlapče?"

Severus sa otočil z miesta, kde sledoval odchádzať vedúcu Chrabromilu a otočil sa k riaditeľovi. "Mám sa dobre, Albus. Ďakujem."

Starší muž sa usmial do svojej brady. "Dobre, dobre. Mal som . . . obavy, pred malou chvíľou, že si v tom vyše hlavy, čo sa týka Harryho Pottera."

"Vyše hlavy?"

Dumbledore prikývol, ľahko mávol ľavou rukou. "Je to očarijúce dieťa, celkom iste. To priznávam. Ale keď si bol znepokojený učením ho Oklumenii, keď sme potrebovali udržať Voldemorta mimo jeho mysle, myslel som si, že si sa možno stal príliš blízky k nemu. Príliš blízky na to, aby si urobil čo bolo potrebné."

Severus opatrne udržal zamračenie, ktoré chcelo vstúpiť do jeho výrazu. "Nerozumiem," povedal, aj keď si bol takmer istý, že rozumie.

"Harry Potter nie je len študent na tejto škole, Severus," povedal Albus pomaly, ako keby hovoril k dosť hlúpemu dieťaťu. Bol to tón, ktorý si zvyčajne rezervoval na špeciálne príležitosti, a Severus to neznášal a tiež každú príležitosť, kedy ho použil. "Tiež je to ten, ktorý má podľa proroctva poraziť Voldemorta navždy."

"On je dieťa, Albus."

"On je Chlapec Ktorý Prežil. Bude potrebovať ešte viac tréningu, ak má prežiť do dospelosti."

"Chápem."

Dumbledore sa znovu usmial. "Som si istý, že chápeš, môj chlapče. Ako jeho vedúci fakulty, a jeden z mojich najdôveryhodnejších, budeš zodpovedný za väčšinu jeho tréningu. Bude potrebovať výzvy, aké len ty môžeš poskytnúť."

Severus zovrel pery. "Spomínaš si, Albus, čo som žiadal naposledy, keď si ma tlačil do trénovania toho chlapca. Oklumencia nie je ako Čarovanie. Nemôžem vynútiť talent v tom umení. Počas týždňov, kedy som s ním pracoval, som neurobil viac, než mu pomohol blokovať jeho snívajúcu myseľ, lebo nie je pripravený na viac. Ale ak ho mám trénovať ďalej, ako chceš, budem potrebovať plné opatrovníctvo toho chlapca počas letných prázdnin, ako aj neobmedzený prístup k nemu počas školského roku."

"Dohodnuté. Bude tvoj."

Nával pocitu vzrástol v Severusovej hrudi. Nemohol sa dočkať, kedy povie chlapcovi, že s nemusí vrátiť k jeho príbuzným --

"Po minimálne 14 dňoch opatrovníctva jeho tety a strýka, samozrejme."

Severus hľadel na toho nasprostého starého chmuľa. "Prosím?"

"Harry sa musí vrátiť domov na dva týždne každé leto, aby sa obnovila pokrvná bariéra proti Voldemortovi a jeho Smrťožrútom." Dumbledorove modré oči žiarili, ako keby počul, ako Severusovi spadlo srdce. "Aspoň kým tu študuje, ten chlapec musí mať vždy to miesto bezpečia, kam sa môže vrátiť, ak by to bolo potrebné. Jediné miesto, kde bude v úplnom bezpečí je u Dursleyovcov."

"Bude tam v bezpečí pred Temnými čarodejníkmi."

"Áno, samozrejme."

"Ale len pred nimi. Nie pred jeho muklovskými príbuznými."

"Nie zasa toto, Severus. Pár ostrých slov k chlapcovi ho nezabije. Nemusel k nám prísť dobre živený a zdravý, ako by som bol dúfal, ale je živý, a starajú sa o neho --"

"Ani tak nie, ako by sa starali o psa!"

Dumbledore bol na nohách a jeho hlas zahrmel. "SEVERUS! Harry Potter sa MUSÍ vrátiť k Dursleyovcom na dva týždne, každé leto! Buď to prijmeš ako nevyhnutné, alebo mi nedávaš na výber. Nájdem niekoho iného, komu môžem veriť, že ho bude trénovať."

Cítil, ako mu krv zmizla z tváre, Severus rýchlo pokrútil hlavou. "Nie, nie, máte pravdu, riaditeľ. Bude to tak, ako hovoríte. Pôjde k nim na dva týždne." On bude musieť iba byť nablízku počas toho času, pre prípad, že niečo viac než len zopár ostrých slov by prešlo od tých Muklov na chlapca.

"Excelentné. Som rád, že súhlasíš." Dumbledore sa znovu posadil a gestom naznačil, že môže ísť. "Veľa šťastia v sobotu pri zápase, Severus."

"Ďakujem, Riaditeľ." Severus prikývol pri ceste von, nakoniec nie tak nadšený myšlienkou povedať Harrymu tieto novinky.

23.07.2013 11:27:16
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one