Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Cítil, ako mu krv zmizla z tváre, Severus rýchlo pokrútil hlavou. "Nie, nie, máte pravdu, riaditeľ. Bude to tak, ako hovoríte. Pôjde k nim na dva týždne." On bude musieť iba byť nablízku počas toho času, pre prípad, že niečo viac než len zopár ostrých slov by prešlo od tých Muklov na chlapca.

"Excelentné. Som rád, že súhlasíš." Dumbledore sa znovu posadil a gestom naznačil, že môže ísť. "Veľa šťastia v sobotu pri zápase, Severus."

"Ďakujem, Riaditeľ." Severus prikývol pri ceste von, nakoniec nie tak nadšený myšlienkou povedať Harrymu tieto novinky.

¡¢

"Nechápem túto časť," povedala Millie. Pracovali na esejách z Herbológie, Harry, Millie a Teddy sedeli okolo stola v klubovni, uprostred marca, týždeň pred ďalším metlobalovým zápasom Slizolinu. "Kde sa píše: 'Všetky karnivorné rastliny z oblasti Ánd majú prístup k najviac ubikvitárnym požívatinám.' Čo do pekla to znamená?"

"Nenadávaj, Bulstrodeová," vyhrešil ju Teddy.

"Sklapni, Nott," odpovedala Millie.

"Znamená to, že zožerú čokoľvek, čoho sa okolo nich vyskytuje najviac," povedal Harry.

Teddy vytreštil oči. "Niekto čítal thesaurus."

Harry sa usmial. "Nie. To ma naučil náš vedúci."

"Snape?" zamračila sa Millie. "On ťa učil?"

"Ale no tak, Mills, vieš, že ma niečo učil."

"Tajné niečo, si povedal. Nemyslela som si, že si myslel slovnú zásobu."

"No, nie," priznal Harry. Jeho zovretie na brku sa zosilnilo. "Ale ako mi povedal počas vianočných prázdnin: 'Vaša slovná zásba je poľutovaniahodná, pán Potter,'" povedal najlepšou imitáciou Snapa. A musela byť dobrá, predpokladal, lebo niekoľkí Slizolinčania rýchlo zodvihli hlavy od kníh a obzerali sa jeho smerom, každý na neho potom zazrel a znovu sklonili hlavu ku knihám.

Teddy sa ľahko zasmial, keď Harry zahanbene sklonil hlavu. "Strávil si s ním priveľa času. Vravel som ti to, Mills."

"Nestrávil," povedala Millie s úškrnoom.

"Neviem čo je priveľa," povedal Harry.

"Tak často ako si s nami."

Harry s malým povzdychom prikývol a sklonil sa znovu ku svojej práci. Nemohol poprieť pravdu. Každú noc, skoro, Flint mal tím vonku na ihrisku na tréningu, nezáležalo na počasí. Väčšinu nocí sa vrátili mokrí, špinaví, tieklo z nich blato a neviem čo ešte po celej Vstupnej hale, ale Harry by sa nikdy nevzdal lietania ani Metlobalu. Ani náhodou. A po večeroch, keď nemal tréning s tímom, zvyčajne bol s profesorom Snapom, buď sa učili Oklumenciu, alebo jeden večer v týždni si prezerali fotky alebo hrali šach.

Okrem toho, že bol Stíhač a lietal na svojej novej metle, Hary mal tie večery najradšej. Videl  všetky fotky svojej mamy, ktoré mal Snape, a dokonca mal aj svoje obľúbené - okrem tých dvoch, ktoré mu dal profesor k Vianociam. Príležitostne Snape tiež hovoril o Harryho mame, rozprával mu príbehy z čias, keď chodili do školy, alebo ešte skôr, keď sa spolu hrávali ako deti. Menej často sa rozprávali o tom, ako sa Harrymu darí v škole, a Harry vedel, niekde hlboko, že Snape chcel, aby hovoril aj o Dursleyovcoch, a o tom ako s ním zaobchádzali u nich doma. Naozaj sa s profesorom rád rozprával, ale keď mal pocit, že Snape sa snaží niečo zistiť, stíchol, oveľa častejšie, než by niečo povedal. Bol to dávno predtým naučený zvyk prežitia.

Tiež mal pri Snapovi pocit - a aj pri Krvavom Barónovi - že je tu niečo, čo mu nechcú povedať. Niečo o jeho moci. Barón nikdy nespomenul to oslepijúce svetlo, ktoré ho dostalo z Harryho prítomnosti, keď prisahal, že sa bude učiť, ako udržať Voldemorta mimo jeho mysle. A Snape vôbec nikdy skutočne nehovoril o Voldemortovi, okrem toho, že sa uisťoval, že Harry nemal žiadne ďalšie jeho návštevy. (Našťastie nemal. Ale stále mal príležitostné nočné mory o tom úbohom jednorožcovi.) Ale občas prichytil jedného alebo druhého, ako na neho zamyslene zízajú, ako keby si ho premeriavali. Nepáčilo sa mu to a ani to, kam sa potom uberali jeho myšlienky, keď tak robili. Aké bolo jeho spojenie s Voldemortom? Bolo to viac, než len jeho prekliata jazva? Nemal pocit, že by sa to mohol opýtať, ako keby to malo narušiť nejaký druh rovnováhy, ktorý mal teraz so svojim učiteľom.

Harry tiež nepovedal, čo videl v zrkadle z Erisedu nikomu, okrem Rona Weasleyho, pri tých pár príležitostiach, kedy sa spolu stretli. Už spolu nebojovali a Ron mu nenadával, čo bolo dobré. A jeho bratia dvojičky, Fred a George, zaujaly zvláštny prívetivý postoj k Harrymu, myslel si, stále ho tľapkali po chrbte a ponúkali mu sladkosti. Harry si nikdy žiadnu nevzal - jeho pud sebazáchovy bol príliš dobre zakorenený - ale myslel si, že to gesto je milé.

Ale so Snapom . . . rád trávil čas s profesorom, nie len kvôli fotkám jeho mamy a náhľadom do jej života, ale skôr preto, že Snape s ním zaobchádzal ako so skutočnou osobou, čo robilo len veľmi málo dospelých. Snape mu tiež pomohol, napríklad s nočnými morami, a vždy tu bol, aby si ho po nich vypočul, a vlastne vždy, keď sa chcel Harry porozprávať. A s tréningom Oklumencie, s množstvom tvrdej mentálnej práce a meditácie, Harry bol schopný znížiš frekvenciu tých zlýc snov. Nikdy predtým sa necítil tak blízko k nejakému dospelému, nikdy nedôveroval nikomu tak, ako teraz dôveroval Snapovi. Ale nikdy nemohol profesorovi povedať, čo videl v zrkadle. Nakoniec, Snape sám povedal, že to čo videl, sa nikdy nestane skutočné.

"On nás už jednoducho neľúbi," zafňukala Millie ticho a chrbtom ruky si chytila čelo v predstieraní mdlôb. "Čo len budeme robiť?"

"Napriek tomu pôjdeme ďalej, mal by som dúfať," povedal Teddy s nezbedným úsmevom, "s vedomím, že sme odsúdený k tomu, byť len vedľajšie postavy v predstavení Harryho života."

Harryho tvár zalialo teplo. "Ale no tak, decká, prestaňte s tým."

Millie sa poobzerala a vyzerala, že chce pokračovať, ale keď videla jeho výraz, nechala to tak. "Prečo ťa to trápi, že možno nedokážeš byť všade naraz?"

Harry mykol plecom. U jeho priateľov mu prešlo to, že neodpovedal oveľa častejšie, než u Snapa. Ale tento raz sa pri tom cítil hlúpo. "Mrzí ma, že nie som dobrý kamarát," povedal ticho.

Obaja na neho zízali.

Teddy prehovoril prvý: "To je blbosť."

"Čo?"

"Si dobrý kamarát. Tak prestaň," povedala Millie a potom vyplazila jazyk.

Harry si nemohol pomôcť a musel sa zasmiať.

¡¢

V deň ďalšieho Metlobalového zápasu mal Slizolinský tím príjemné prekvapenie.

Flint to oznámil, keď sa prezliekali pred hrou. "Náš Vedúci fakulty bude v tejto hre rozhodcom."

"Excelentné," povedal Terry Higgs. "Teraz už nie je možné, aby sme prehrali."

"Ako keby sa to vôbec mohlo stať proti Bifľošom," povedal Draco. On bol Triafač v dnešnom zápase, lebo Rufford ležal v nemocničnom krídle, s nejakou neidentifikovateľnou kliatbou.

"Nebuď taký nafúkaný, Malfoy," zavrčal Flint. "Prístupy ako tento nám strácajú hry. Budeš robiť to najlepšie v hre, bez ohľadu na to, s kým hráme, alebo ťa vymením za Wilkesa. Jasné?"

"Hej," povedal Draco a prevrátil očami.

"Čo to bolo?" vyštekol Flint.

"Povedal som, áno, kapitán! Počul som hlasne a jasne!"

Harry skryl tvár do rukávu, aby zamaskoval svoje chechtanie. Malfoy sa na neho drzo uškrnul a pokrútil prstom blízko svojho ucha, a Harry to skoro nevydržal. Našťastie po tom, čo na Draca zazrel, Flint sa odvrátil, aby sa pustil do Odrážačov a už ich nevidel.

"Nemôžem tomu uveriť, že si dnes zahrám," zamrmlal Draco Harrymu, keď si obaja začali zaväzovať čižmy. "Prišiel aj môj otec, aby ma videl hrať."

"Hej?" povedal Harry, celkom zaujatý. Lucius Malfoy bol niečo ako legenda v Slizoline a vyššie ročníky bojovali o jeho priazeň, aby sa niekde umiestnili, keď doštudujú, najmä však na ministerstve. A Harry vedel, z toho dávneho pokarhania od Snapa, že Dracov otec na neho vedel byť dosť tvrdý. Dúfal, že Dracovi sa dnes bude dariť, pre dobro ich oboch. "A čo tvoja mama?"

"Matka sa sem nedostala. Má nejaký charitatívny večierok, ktorý organizuje," povedal Draco s pokrčeným nosom. "Stále robí niečo také."

Harry dokončil šnurovanie topánok a začal s lakťovými chráničmi, tie sa upevňovali ako posledné, než si nasadil rukavice. "Moja teta bola taká, stále mala nejaké spoločenské záležitosti."

"Bola?" opýtal sa Draco so zdvihnutým obočím. "Je mŕtva?"

Kiež by, pomyslel si Harry. "Nie . . . no, okrem pre mňa, myslím."

Draco sa zachechtal. Začal si naťahovať rukavide, zo zelenej kože, ktoré mu dal Harry k Vianociam. "Díky za ne. Sedia veľmi dobre."

"Nemáš za čo." Harry nedostal nič od neho, ale na tom mu nezáležalo. Bol rád, že sa Dracovi darček páčil.

"Ešte jedna vec," zavrčal Flint nahlas ponad všetky konverzácie ostatných. "Počúvajte. Bifľoši porazili Bystrohlav v poslednej hre a prehrali s Chrabromilom minulý mesiac, takže nechceme, aby dostali pár bodov, ktoré by mohli použiť, aby sa k nám priblížili vo finále. Odrážači, mierte na ich triafačov; každý bod, ktorý skórujú vymlátim z vašej kože. A Potter, chcem, aby si chytil tú poondiatu strelu hneď, keď to bude možné. Jasné?"

Harry prikývol. "Áno, kapitán."

"Dobre. Dobre, všetci. Čas nasadať!"

Presne ako naposledy, Harryho žalúdok sa zachvel a prevrátl, keď sa blížil ku dverám šatne. Toto zvládne. Môže. A so Snapom ako rozhodcom, sa nebude musieť báť, že sa Quirrell pokúsi prekliať mu metlu.

Možno.

Ako jeden, tím nasadol na metly a vyletel na ihrisko, Flint prvý, potom ich Triafači, odrážači, strážca a potom Harry, Stíhač na konci.

Tri štvrtiny tribún boli ticho alebo bučali, keď sa objavili, ale Slizolinská štvrtina stála a povzbudzovala, mávali vlajkami a vystreľovali zelené a strieborné iskry, a vyrovnali nenávisť a apatiu ostatných fakúlt. Profesor Snape, vyzeral prísne, sedel na metle celkom obyčajne, vedľa komentátorovej búdky a sledoval svojich hráčov. Harry, konkrétne, mohol cítiť váhu pohľadu toho muža. Tím obletel okolo ihriska, potom zastavil vo vzduchu blízko slizolinských brán a čakal na to, kedy sa pripoja aj Bifľoši.

O chvíľu neskôr vyletel druhá tím z ich šatne v žltom pruhu. Dav šalel.

Harry pokrútil hlavou, keď videl Chrabromilčanov, ako sa snažia prekonať všetkých ostatných,  sa ubezpečili, že všetkým bude jasné, že oni podporujú Bifľomor, robili všetko možné od strieľania žltých iskier do vzduchu až po vysielanie holo-obrazov jazveca poľujúceho na zelené hady, kde ich udupe alebo rozhryzie.

Milé.

Okamžite po tom, čo Bifľoši obleteli ihrisko, madam Hoochová ich zvolala k sebe, aby si kapitáni mohli podať ruky, než dala signál k začatiu hry. Flint vyzeral znechutene, keď pustil ruku Cedrica Diggoryho, ale madam Hoochová nepovedala nič.

Snape sa len uškrnul.

"Hore sa!" zvolala madam Hoochová a hra začala.

Pár sekúnd po tom, čo sa vzniesol do vzduchu, Harry si všimol dlhú sivú bradu na tribúne. Pozrel sa ponad plece a celkom iste to bol Dumbledore, usadený na učiteľskej tribúne, vyzeral mierne pobavený. Aj keď chcel, Harry sa nepozeral príliš dôkladne na ostatných na tribúne, aby tam našiel Quirrella. Len sa koncentroval na to aby našiel . . .

Strela! Rovno za Snapovym vlajúcim čiernym plášťom. Harry odletel kúsok ďalej, aby sa pokúsil oklamať Diggoryho, aby ho nasledoval. Potom sa prudko otočil, nahol metlu do prudkého klesania a letel tak rýchlo ako vedel k trepotajúcej sa zlatej loptičke. Medzi jednym nádychom a druhým preletel okolo Snapa ako rozmazaná zelená čmuha, schmatol Strelu rýchlejšie, než by ste povedali: "Slizolin vyhral!"

Tie slová počul Harry, keď prestal klesať a držal Strelu nad hlavou. Jeho priatelia Slizolinčania vyrazili k nemu a gratulovali mu k perfektnému chyteniu Strely.

"Neskórovali ani raz!" povedal Flint.

"Ani my," poukázal Draco, ale Flint sa na neho zamračil.

"To nie je jeho vina. Spravil si to výborne, Potter!" povedal Bletchley. "Nemyslím si, že niekedy niekto chytil strelu tak rýchlo."

"Díky," bolo jediné, čo stihol Harry povedať, než Slizolinčania vyrazili na povinné víťazné kolo okolo ihriska, kým tri štvrtiny divákov na nich znovu bučali. To bolo tak trochu rozčuľujúce. Ale Slizolinčania si také veci nikdy nepripúšťali, aspoň nie pred ostatnými. V súkromí, teraz . . .

Keď pristáli na zemi, zvyšok Fakulty a niekoľkí fanúšikovia, ako Lucius Malfoy, sa vyrojili na ihrisko, aby tímu pogratulovali. Krátko pristála na Harryho ramene ruka, a než ju stihol striasť, počul Dumbledora zamrmlať, tak ticho, aby to nik iný nepočul: "Výborne. Som rád, že netrúchliš nad tým zrkadlom . . . čo robiť . . . excelentné."

Trohu zmätený Harry sledoval, ako sa Dumbledore prešmykol pomedzi dav ľudí, ale potom ho tľapkali po chrbte ostatní Slizolinčania a gratulovali mu. Lucius Malfoy mu potriasol rukou. Dokonca aj Snape vyzeral trochu menej prísne a stroho mu prikývol. Harry sa na neho usmial.

Asi o hodinu neskôr Harry opustil šatňu sám, aby odniesol svoj Nimbus 2000 do metliarne. Nespomínal si, či sa niekedy cítil šťastnejšie. Naozaj urobil niečo, na čo mohol byť hrdý - nik iný už nemohol povedať, že je len známym menom. Večerný vzduch nikdy nevoňal sladšie. Kráčal po vlhkej tráve, opakoval si poslednú hodinu v hlave, bola to len šťastná machuľa: Slizolinčania bežiaci, aby ho zodvihli na plecia; Millie poskakujúca hore-dolu a smiala sa cez masívne krvácanie z nosa, Teddy kričiaci od radosti a dvíhajúci päste do vdzuchu.

Harry došiel k metliarni. Oprel sa o drevené dvere a pozrel sa na Rokfort, s jeho oknami žiariacimi na červeno v západe slnka. Slizolin stále vedie. Zvládol to, ukázal Quirrellovi, že ho neodstraší od ihriska...

A hovoriac o Quirrellovi...

Osoba s kapucňou svižne vykročila dolu schodmi z hradu. Jednoznačne nechcela, aby ju niekto videl, kráčala tak rýchlo, ako to bolo možné, smerom k Zakázanému lesu. Harryho víťazstvo opadlo z jeho mysle, keď to videl. Spoznal krok tej postavy. Quirrell, zakrádajúci sa do lesa, kým všetci ostatní sú na večeri - o čo tu ide?

Harry naskočil na svoj Nimbus 2000 a vyrazil. Vznášajúc sa ticho nad hradom, videl ako Quirrell vošiel do lesa a bežal. Nasledoval ho.

Stromy boli tak husté, že nevidel, kam Quirrell išiel. Lietal v kruhoch, nižšie a nižšie, tesne nad vrcholcami stromov, až začul hlasy. Zamieril k nim a nehlučne pristál na konári vysokého buka.

Opatrne sa preštveral po haluzi, pevne sa držal metly, snažil sa vidieť pomedzi lístie. Dolu, na tienistej čistine stál Quirrell, ale nebol sám. Bol tam aj Snape. Harry nevidel, ako sa Quirrell tvári, ale koktal viac, než inokedy. Harry naťahoval uši, aby počul, čo hovoria.

"... n-n-neviem, p-p-prečo si sa chcel s-s-stretnúť p-p-práve tu, Severus..."

"Oh, myslel som si, že toto udržíme v súkromí," povedal Snape, jeho hlas bol ľadový. "Nakoniec, študenti nemajú vedieť o Kameni mudrcov."

Harry sa nahol dopredu. Quirrell niečo mumlal. Snape ho prerušil. "Už si zistil, ako sa dá dostať cez tú Hagridovu potvoru?"

"A-a-ale Severus, ja --"

"Nechceš ma za nepriateľa, Quirrell," povedal Snape, prikročil k nemu.

"Ja- ja n-n-neviem čo --"

"Vieš veľmi dobre, čo myslím."

Hlasno zahúkala sova a Harry skoro spadol zo stromu. Udržal sa práve včas, aby počul Snapa povedať: "—tvoja trocha hókus-pókusu. Ja čakám."

"A-a-ale ja n-n-ne --"

"Tak dobre," zastavil ho Snape. "Čoskoro sa znovu porozprávame, keď budeš mať čas na to, aby si si veci premyslel a rozhodol sa, na čej strane stojíš." Prehodil si plášť cez hlavu a vyrazil preč z čistiny.

Už bola skoro tma, ale Harry mohol vidieť Quirrella, stojaceho meravo, ako keby ho znehybnil.

Harry to celkom chápal.

¡¢

"Harry, kde si bol?" Teddy ho spražil v momente, keď vstúpil do hlavnej siene. Bolo to len 15 minút po tom, čo videl Snapa a Quirrella spolu v lese, a nebol si istý, čo si má myslieť o tom, čo videl. Prečo by sa Snape snažil dostať cez Chlpáčika? Prečo by chcel ten, čo to bolo? Kameň mudrcov? A prečo by sa spriahol s Quirrellom, o ktorom všetci vedeli, že sa snaží zabiť Harryho!?

"Vyhrali sme! Vyhrali sme! Vyhrali sme!" kričala Millie, a tľapkala Harryho po chrbte. Tvár mala očistenú, ale stále udretú. "A spravila som Weasleymu monokel za to, že ma nazval obluda, a ten malý Longbottom sa snažil zbiť Vincea a Grega sám, keď ho Greg nazval hlúpym! Hlupák. Stále je tuhý v nemocničnom krídle. To ich naučí, ako majú o nás hovoriť! Všetci na teba čakajú v klubovni. Máme párty. Flint a Bletchley doniesli koláče a sladkosti z kuchyne."

"Na tom teraz nezáleží," povedal Harry bez dychu. "Nájdime si prázdnu miestnosť, počkajte, až vám to poviem..." Uistil sa, že vo vnútri nie je Zloduch, než vošiel dnu a zamkol za nimi dvere, potom im povedal, čo videl a počul.

Obaja zízali, keď dohovoril, ako keby mu narástlo tretie oko. "Počuli ste o Kameni mudrcov?" opýtal sa.

Teddy sa otriasol, aby sa dostal zo šoku a prikývol. "Je legendárny, mal by zmeniť kov na zlato a tiež sa môže použiť na vytvorenie Elixíru života, takže jeho nositeľ by nikdy neumrel."

"Nositeľ?" Harry si rukami prešiel po tvári. "Takže, ak sa niekto snaží ho ukradnúť pre nejakého Temného čarodejníka, mohol by znovu ožiť . . ."

Millie dožiroka otvorila oči. "Nemyslíš si, že náš Vedúci fakulty s tým má niečo spoločné. Však?"

"Čo si mám myslieť, Millie? Rozprával sa s Quirrellom o tom, ako ukradnúť ten Kameň!" kričal Harry. Obrovská hrča sa mu sformovala v hrudi, vo veľkosti päste a tá pučila jeho srdce. Tvrdo. Ako mohol byť tak hlúpy? Ako mohol veriť Snapovym lžiam?

"Myslíš si, že Snape sa snaží prinútiť Quirrella, aby mu pomohol získať ten Kameň?" opýtal sa Teddy. "Prečo? Nepotreboval by toho koktavého hlupáka."

"Okrem tej časti o tom,a ko sa dostať cez Chlpáčika - a povedal niečo o Quirrellovom 'hókuse-pókuse - predpokladám, že sú tam iné veci, čo strážia ten kameň okrem Chlpáčika, veľa kúziel, možno, a Quirrell by robil nejaké kúzla proti čiernej mágii, cez ktoré sa Snape potrebuje dostať --"

"Harry!" Millie ho zastavila, keď jeho predstavivosť vytvárala mnohé možnosti. Pokrútila hlavou. "Viem, že je pre teba ťažké dôverovať dospelým, ale si Slizolinčan! Snape by ne--"

"Čo by neurobil? Nezradil ma? Nepokúsil sa ma zabiť?"

"Presne."

Harry si zahryzol do líc z vnútornej strany, dúfal, že tá ostrá bolesť mu zabráni kričať. Ona to nemohla chápať. Každý bol proti nemu. Každý. "Ty si bola najviac proti nemu na začiatku roka Millie. Ako to?"

"No," povedala, pozrela sa úkosom na Teddyho, ktorý odtrhol pohľad od Harryho, aby sa jej pozrel do očí: "Mysleli sme si, že k tebe nie je fér. 'Bo sa ne-. . . " zmĺkla a zdráhavo pokrútila hlavou.

"Sa čo?" pritlačil Harry.

"No, nedržal sa Prvého pravidla, ale Harry--"

"Presne," prerušil ju Harry. "Bol som hlupák, že som mu veril len preto, že zmenil svoj tón. Všetci sme boli. Ja som vedel, že ten nový prístup je príliš dobrý na to, aby bol pravdivý; predstieral to, to je všetko. Teraz len musíme zistiť, ako im obom zabrániť v tom, aby sa dostali ku Kameňu a dali ho Voldemortovi."

V mŕtvom tichu, ktoré nasledovalo, Harry hľadel na svojich priateľov, chcel, aby mu verili a podporili ho. Ak by to neurobili, nevedel, čo by urobil. "Ste so mnou?"

K jeho úľave obaja prikývli. "Až do konca," povedal Teddy.

Millie pustila peru, ktorú zvierala medzi zubami. "Až do konca."

31.07.2013 19:21:09
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one