Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Cítil, ako mu krv zmizla z tváre, Severus rýchlo pokrútil hlavou. "Nie, nie, máte pravdu, riaditeľ. Bude to tak, ako hovoríte. Pôjde k nim na dva týždne." On bude musieť iba byť nablízku počas toho času, pre prípad, že niečo viac než len zopár ostrých slov by prešlo od tých Muklov na chlapca.

"Excelentné. Som rád, že súhlasíš." Dumbledore sa znovu posadil a gestom naznačil, že môže ísť. "Veľa šťastia v sobotu pri zápase, Severus."

"Ďakujem, Riaditeľ." Severus prikývol pri ceste von, nakoniec nie tak nadšený myšlienkou povedať Harrymu tieto novinky.


 

"Pán Potter. Zostaňte po hodine."

Potter vrhol na Severusa pohľad, ktorý bol na najkratší moment naplnený čistou hrôzou. Ale strach zmizol skôr, než Severusovi napadlo, ako reagovať a chlapec nasadil kamenný výraz. "Áno, pane."

Študenti dokončili nalievanie - a samozrejme rozlievanie po stole - ich Elixíru na zníženie horúčky do vrúbkovaných fľaštičiek a neporiadne označovanie, než začali upratovať svoje miesta a odchádzať z triedy. Obaja Nott a Bulstrodeová venovali Potter slabo skrývané náznaky povzbudenia, ako keby ten Fagan Ktorý Prežil Aby Z Neho Bolela Hlava Každého Menom Snape, mal dostať za niečo trest.

Čo do pekla sa tu deje?

Severus nechcel zdržať Pottera po hodine; chcel s ním prediskutovať leto počas jedného z ich večerných rozhovorov, keď boli obaja uvoľnení a možno mohol z neho vytiahnuť zopár ďalších vecí o Dursleyovcoch. Ale ten Fagan ho nenechal. Posledných pár týždňov bolo veľmi zvláštnych, a keď bol niekto Vedúci fakulty Slizolin, kde je medzi najnovšími členmi Harry poondiaty Potter, to niečo hovorilo. Väčšinu času za posledné tri týždne, vlastne od toho päťminútového Metlobalového zápasu proti Bifľomoru, Potter odmietol všetky ich normálne, mimorozvrhové stretnutia. Neprišiel hrať šach ani klásť otázky o Lily, ani si pozerať jej fotky. Tiež sa neukázal na vyučovanie Oklumencie a Krvavý Barón ho informoval, že Potter toho má veľa, s Metlobalom a domácimi úlohami a ďalšími vecami a nemôže sa zúčastňovať tréningov Oklumencie. Ale nemôže toho mať až tak veľa, však?

Severus si myslel, že chlapec nejako znovu objavil Zrkadlo z Erisedu, lebo už raz ho očarilo. Ale keď sa nad tým zamyslel nahlas, Krvavý Barón pre neho mal znovu odpoveď. Nie, Harry Potter zrkadlo nenašiel. Ani nikto iný, čo bolo trochu upokojujúce, vážne.

Možno že ten Fagan našiel niečo iné, čo okupuje jeho čas? Niekoho iného. Možno priateľku?

"Nie," povedal mu Krvavý Barón znovu. "Obzvlášť nie po tom, čo sa stalo s Gaiusom Averym."

Samozrejme, pomyslel si Severus. Ale aj tak, duchovia nevedia o všetkom. Nemôžu byť všade, aj keď sa zdalo, že Krvavý Barón sa o to snaží, keď sa jedná o toho fagana Pottera.

Všetci študenti vyšli z triedy a Potter stál pred ním, sám a vyzeral opustený. "Chceli ste ma vidieť, pane?" Ruky mal zaťaté vedľa tela a jeho oči boli opatrné, chladné ako more počas zamračeného dňa.

Keby Severus musel, priznal by, že má obavy o toho chlapca. Posledné dva razy, keď sa Severusovi vyhýbal, to bolo preto, že mal problém. Prvý raz, keď sa Potter bál a bol opatrný to bolo kvôli Averymu. Čo ak tomu chlapcovi znova takto ubližuje ďalší študent? Severus bol nahnevaný len keď na to pomyslel.

"Mám novinky, ktoré by ste mohli oceniť," povedal Severus ľahko, dúfal, že rozžiaria iskru v Potterovych očiach. "Povedal som riaditeľovi, že aspoň donedávna, sa vám darilo v začiatočnej fáze Oklumencie, a on súhlasil, že vám dovolí stráviť väčšinu prázdnin so mnou, aby som mohol pohračovať s vyučovaním."

Harrymu spadla sánka a iskra strachu sa znovu na moment objavila v jeho očiach, než ju uhasil.

"Budeš musieť stráviť len dva týždne s tými Dursleyovcami, Harry," pritlačil Severus, pre prípad, že by chlapec nepochopil, že väčšinu prázdnin ich nebude musieť ani vidieť. "A ja budem s tebou, kým budeš v ich 'starostlivosti,' aby som sa uistil, že je všetko v poriadku." Pravdu povediac, na to sa tešil. Otrasie Petuniinym perfektným malým svetom tým, že sa tam zjaví s jej synovcom, spolu s nariadením o okupácii od riaditeľa. Štuchne do tučného pupka jej otrasného manžela a bude počuť, ako piští. . .

"Musím?" opýtal sa Potter.

Teraz spadla sánka Severusovi, aj keď on sa spamätal rýchlejšie. "Čo to má byť? Počul som správne, Potter? Chceš zostať s tvojimi otrasnými príbuznými?"

"Nie, pane . . . nie, jasné že nie. Ja len . . ." Potter odvrátil pohľad. Zodvihol plecia, ako keby čakal facku, ako keby si myslel, že Severus bude taký naštvaný, že ho udrie, ako keby. . .

Pravda ho udrela ako päsť do brucha. Chlapcovo vyhýbavé správanie teraz dávalo väčší zmysel. "Len nechceš zostať so mnou."

Stále hľadiac inam, Potter krátko, ostro prikývol.

Severusovi trvalo minútu, než prekonal náhle sucho v ústach, aby mohol prehovoriť. Čo sa stalo? Zle posúdil všetko? Čo sa pokazilo za posledný mesiac? Kde bol ten pocit priateľstva, ktorý zdieľali cez prázdniny a počas nasledujúcich týždňov?

Myslel si, že chlapec má rád jeho spoločnosť a bolo oveľa ťažšie akceptovať pravdu, než si kedy myslel. Ale mohol ju akceptovať; musel. Už predtým čelil bolestivým pravdám. Pravda, ktorá práve začínal chápať bola, že chlapecvi nezáležalo na Severusovi Snapovi a nechcel s ním zostať. Nemohol. Ako by mohol? Snape to mal vedieť od začiatku. Nakoniec, ako by mohol Harry poondiaty Chlapec Ktorý Prežil Potter chcieť stráviť čas so Severusom Snapom, Obrovským Umasteným Netopierom zo Žalárov. On nebol nikým, s kým by syn Jamesa Pottera chcel tráviť čas, keď môže strihať živý plot alebo byť zamknutý v prístenku . . .

"Veľmi dobre," povedal plochým hlasom bez dychu. "Vypadnite."

Potter prudko zodvihol hlavu, vyzeral zaskočený a skoro pohoršený, ako keby si ten malý smrad myslel, že Severus bude prosiť o potešenie byť v jeho prítomnosti. Tak to ešte uvidí! "Na čo čakáte, Potter?" zavrčal. "Na kolkovanú žiadosť? POVEDAL SOM VYPADNITE!!"

Chlapec bol v polovici cesty ku dverám, než Severus dokričal. Severusova ruka zovrela niečo tvrdé. Pozrel sa dolu a videl, že schmatol fľaštičku s Elixírom proti horúčke, ako keby ju chcel hodiť tomu darebákovi do hlavy. Na hlavu toho nevďačného, rozmaznaného, rozčuľujúceho, otrasného, zraňujúceho . . .

S povzdychom sa Severus posadil. V hrudi ho tak nebolelo už roky.

¡¢

Niekoľko nasledujúcich týždňov, keď sa jar pomaly posúvala ďale v takmer nekonečných upršaných dňoch, bolo ako cesta do pekla. Aspoň prodľa Snapovho názoru. Nevedel si predstaviť, že chlapec by na tom mohol byť lepšie. Aspoň že Pottera držalo na uzde pravidlo, že má rešpektovať starších, najmä jeho profesorov. Severus však ničím podobným obmedzovaný nebol.

"Ako nazývate túto . . . substanciu, pán Potter?" zatiahol, keď sa pozeral do chlapcovho kotlíka počas jednej piatkovej hodiny. "Kaša?"

Potter na neho zazrel. "To je Upokojujúci elixír. Pane."

Snape zazeral späť. "To je váš názor. Môj je taký, že je to príliš hrudkovité."Nechal zmiznúť perfektne dobrý elixír - možno trošku menej hladký, než by bolo absolútne dokonalé - jediným mávnutím prútika. "Začnite znovu."

"Ale, pane! Nemám dosť --"

Snape ho chladne prerušil: "Vyzerám ako jeden z vašich spolužiakov, hmm? Ako niekto, kto má chuť počúvať vaše ufňukané výhovorky? Začnite znovu s prípravou elixíru, inak budete mať za dnešok nulu."

Okolo neho ostatní študenti - Chrabromilčania rovnako ako Slizolinčania - sledovali, čo sa stalo takmer rutinnou výmenou. Áno, Severus si uvedomoval, že je pedantský. Pomstychtivý. Dokonca možno krutý. Ale bol naštvaný, dočerta. Chlapec ho zranil, a bez žiadneho dobrého dôvodu! Ani mu len nepovedal, čo sa deje, ledva povedal Severusovi 3 slová mimo triedy, a pokračoval vo vyhýbaní sa Oklumencii. To bolo priveľa!

Bez ďalšieho hádania sa, Potter začal krájať Bundimunie oči na veľmi presné, rovnaké kúsky, kým olejovo vodná báza jeho nového elixíru sa začínala variť. Severus sa pozrel dolu svojim dlhým nosom na chlapca a snažil sa ho odhadnúť. Znovu.

Ďalší utorok večer sa podarilo Severusovi prinútiť Dumbledora, aby Potterovi poslal pri večeri správu, v ktorej chlapca požiadal, aby sa po večeri dostavil do jeho pracovne. Keď tam Potter prišiel, Severus tam čakal, aby ho odprevadil dolu do svojej pracovne na tú prekliatu hodinu Oklumencie. Dostane sa na koreň chlapcovho otrasného správania tak, či tak.

Potter ho nasledoval do jeho pracovne s rovnakou prázdnou maskou, ktorú nosil v Snapovej prítomnosti celé týždne. Severus si pripomenul (už zasa) že toto nemusí byť bezpodmienečne osobné, a že, ak nič iné, chlapcove prvé 4 mesiace na škole ho naučili, že tá prázdna maska znamená, že Potter nechce, aby druhá osoba vedela, čo si myslí, alebo, oveľa pravdepodobnejšie, čo cíti.

Snažil sa udržať, aby nevyskočil po chlapcovi, spomenul si, že deti ako Potter, tie zo zanedbávajúcich domovov, sa často naučili skrývať svoje pocity, dokonca aj pred nimi samými, ako obranný mechanizmus. Ich pocity boli zosmiešňované, ignorované, alebo použité proti nim, a tak bolo lepšie neukázať alebo dokonca nepriznať, že vôbec existujú. Čo to znamenalo teraz, pre Pottera, bolo, že nedôveruje jeho starému netopieriemu profesorovi, mužovi, ktorý sa mu bude hrabať v hlave. To bolo zlé.

Tak vyštekol na chlapca a dúfal, že ho to prinúti vybuchnúť a povedať, čo sa deje, než začnú. "Čo ťa naštvalo?" opýtal sa jednoducho. "Stratil si svoju obľúbenú kartičku z čokoládovej žabky?"

Krátky záchvev okolo jeho očí bolo to jediné, čo dostal ako odpoveď. Štuchol znovu. "Nikto neocenil tvoje úžasné nadanie pri dnešnom Metlobale?"

"Nie, pane," povedal chlapec opatrne. "Bol to len tréning."

Neznesiteľne, Potter sa nedal vyprovokovať. Skúsil to posledný raz. "Veľmi neznášam mrhanie mojim časom, Potter," povedal, použil chlapcovo priezvisko, lebo vedel, ako chlapec nenávidí, keď ho tak volá. "Vložil som môj čas a snahu a môj značný talent v mágii na vaše zlepšenie, aby som vás naučil veľmi dôležitú a ťažkú techniku, ktorá by mohla zachrániť váš život, a toto dostanem ako vďaku? Podráždenosť? Lenivosť? To najmenšie čo môžete urobiť, ak to nie je mimo vašich schopností, je spomenúť si, že sa máte ukázať na hodine!"

Potter zovrel pery, ale jediné čo povedal bolo: "Áno, pane."

Tak nech je tak. Keď nebude dôverovať pri tom, že bude mať Snapa v mysli, bude to pre neho ťažšie, celkom iste. Ani jednému sa nebude páčiť najbližšia lekcia, ale ten zážitok nespôsobí Severusovi skutočnú, fyzickú bolesť.

"Tak dobre. Postavte sa sem," ukázal. Keď Potter poslúchol, povedal: "Vyčistite svoju myseľ. Zistím, tak alebo inak, čo sa snažíte predomnou skryť." Nepríjemne sa usmial, keď chlapec zbledol. "Môžete sa snažiť ma blokovať."

Strach zaiskril v Potterovych zelených očiach na sekundu, pripomenul ten pohľad spred niekoľkých týždňov pri ich konverzácii o lete. Snape bol rozhodnutý zistiť, prečo sa ho chlapec bojí - musí sa báť, keď odmietol dohodu o tom, že odíde od príbuzných na celé leto, nie? - a bojí sa jeho prístupu k jeho myšlienkam. Snape to zistí, ako to chlapcovi povedal. Jedným spôsobom, alebo iným.

Zodvihol prútik a videl, ako Potter urobil to isté. "Legilimens."

Okamžite sa ponoril do vlažného, pomalého prúdu myšlienok a spomienok. Severus zachytil jednu náhodnú. V nej bol Harry uprostred triedy OPČM. Miestnosť smrdela . . . cesnakom? Potter sa zamračil nad niečím, čo Quirrell povedal a pošúchal si čelo, jeho jazvu, jeho myšlienky potemneli, keď zacítil upíra, alebo nejakého podobného ducha, ktorý posadol Quirrella a hľadel na neho, duch s nahnevanými, planúcimi červenými očami, posadnúc jeho--

Odtrhlo ho od tej spomienky, aj keď nie nejakou skutočnou zručnosťou alebo silou. Zachytil sa ďalšej spomienky, ktorá vyzerala byť lepšie skrývaná. Skryté za vriacou čiernou hmlou (ľahko cez ňu prešiel; chlapec sa veľmi nesnažil!) boli dvere, čiastočne otvorené, ktoré viedli na záchody a ruka, držiaca ho okolo krku od zadu a zachrípnutý výkrik "Nie! Prosím!" než ho odtrhlo aj od tejto spomienky. Vstúpil do ďalšej, veľmi blízkej, tento raz do nej vošiel s čistou brutálnou silou. Našiel tam tlmené svetlo a pach potu a počul Gaiusa Averyho hovoriť, vyhrážal sa Potterovi tichým, tlmeným hlasom, ale zároveň mu rovnakým tónom skladal komplimenty a pýtal sa na jeho nadanie na metle. Severus nepotreboval vedieť, čo presne povedal, aby konečne pochopil Potterov problém.

Samozrejme.

Ktorý mladý chlapec, ktorý bol nedávno fyzicky a sexuálne napadnutý starším pubertiakom, by chcel stráviť leto s mužom, dvakrát vyšším a trikrát starším než je on? Nečudo, že Harry sa bál. Okrem tej prvej noci, keď bol prinútený povedať Dumbledorovi, čo sa stalo, Harry odmietal hovoriť o Averym, dokonca ani keď sa zobudil z nočnej mory o staršom chlapcovi uprostred noci. . . . Severus si uvedomil, že už dávno ho neprivolal, aby ho po nej upokojil. Harryho pocity o Averym a to, čo sa mu stalo, v ňom museli rásť a búriť sa, lebo nemali možnosť dostať sa von, ako hnisajúce hrče.

Žiadne prekvapenie, že bol nevrlý . . .

"VYPADNITE!" kričal Harry. Zatlačil znovu a Severusa vytlačil kompletne zo svojej mysle.

Než Severus stihol Harrymu podať ruku, aby ho zodvihol zo zeme, kde bol natiahnutý, chlapec vyskočil na nohy a vrhol sa ku dverám. Bol preč, bežal dolu chodbou s Krvavým Barónom letiacim za ním, než sa Severus stihol nadýchnuť, aby zakričal jeho meno, alebo aspoň kúzlom zamkol dvere.

No, do riti.

¡¢

Počas hodiny Elixírov v piatok znovu Pottera donútil urobiť jeho elixír dvakrát. Napriek rovnakým protestom ako predtým, Harry dokončil druhú kópiu jeho Zmenšovacieho elixíru skôr, než skončla hodina. Snape vedel, že to zvládne, ale stále bol na Pottera naštvaný za to, že nespôsobil výbuch, aby mu mohol udeliť trest po škole. To urobil na začiatku roka, aby chlapca prinútil, aby sa s ním rozprával. Udelil mu trest za trestom, kým sa chlapec prakticky nezrútil . . .

Samozrejme, tiež skončil v nemocničnom krídle s polámanými kosťami, a Pomfreyová Severusa poriadne zvozila. . .

S povzdychom odpochodoval od Pottera a jeho elixíru.

Čo ho naozaj rozčuľovalo bolo, že normálne v tomto bol so svojimi Slizolinčanmi veľmi dobrý, vyprovokoval detaily o domácom živote detí, alebo o iných zneužitiach a traumách z ich života, aby sa mohli so všetkým v škole lepšie vyrovnať. Bol tým známy, a ostatní profesori k nemu občas chodili po rady v ich vlastných problémových prípadoch. Ale Potter . . . Potter je záhada. Zdá sa, že sa k chlapcovi už vôbec nedokáže dostať. Netušil, čo dokázalo chlapca tak zrazu zmeniť z usmiateho, celkom šťastného, ale stále utrápeného dieťaťa, vzrušeného z jeho prvých vianočných darčekov, na mrzuté, opatrné, vystrašené dieťa, a to behom jediného mesiaca.

Napriek tomu. . . McGonagallová nehlásila žiadnu zmenu v jeho správaní na vyučovaní, ani Flitwick či Sproutová. Bol za Harryho zmenu o 180 stupňov vo vzťahu so Severusom naozaj len ten incident s Averym, vystrkujúci jeho hnusnú hlavu? Možno to bolo preto, že Snape vedel, čo sa stalo? Snape nevedel, či je toto odpoveď, a nevedomosť ho trápila skutočne veľmi hlboko.

¡¢

"Mám obavy o Kameň," povedal Severus Dumbledorovi o dva týždne neskôr. Bol prvý májový týždeň a chladný vietor a dažde skorej jari ustupovali pred teplejším počasím a jasnou oblohou. Vonku, vôňa orgovánu, ruží a pivoní bola niekedy príliš zdrvujúca, najmä v okolí Sproutovej skleníkov. V Dumbledorovej pracovni, samozrejme, človeka vždy dokázal ohromiť len samotný hostiteľ. "Quirrell niečo chystá. Myslím, že plánuje niečo vykonať už čoskoro."

"Nevidím ako," odpovedal Dumbledore. Oprel sa vo svojom kresle, aby mohol pohladiť perie jeho Fénixa, sediaceho pri jeho hlave. Félix, to prerastené kura, vyzeral, že sa mu to páči a nahol sa tak, aby ho škrabkal po brade, krku a zobáku.

"No, Albus, pre neho by bolo jednoduché dostať sa cez trola, to po prvé. Je to jeho príspevok, nie?"

Dumbledore na okamih zúžil oči za jeho polmesiačikovými okuliarami, a ruky stiahol do lona, aby sa mohol hrať s končekmi svojej brady. To bol jediný náznak "nervozity", ktorý ten muž prejavil, pokiaľ to mohol Severus rozoznať. "Prečo to hovoríš?"

"Je to logické. Vždy mal . . . spôsob ako zaobchádzať s menej inteligentnými tvormi, dokonca aj keď bol profesorom Náuky o Mukloch. Nebol by som prekvapený, keby som zistil, že ten trol, ktorý „vošiel" do Rokfortu počas Halloweenskej oslavy, bol vlastne 'vpustený' do školy."

Ignorujúc Severusov posledný komentár, Dumbledore povedal, "Logické, áno. To je tvoja silná výbava, však? Logika?" Albusove slová boli zdanlivo ľahostajné, ale Severus sa naučil pošas veľmi dlhých dvadsiatich rokov, že nič čo povie Albus nie je ľahostajné. Čo tým myslí? Je to len zmienka o jeho časti skladačky v súbore pascí na ceste k Zrkadlu? Alebo je to niečo hlbšie. Nepríjemnejšie.

Alebo to má niečo spoločné s Harrym?

"Posledný zápas Slizolinu sa blíži," prehovoril Dumbledore do ticha, ktoré nastalo po jeho poslednom vyhlásení. Zodvihol zo stola jeho večne plnú plechovku s citrónovými cukríkmi a ponúkol ich Severusovi, než si jeden zobral. Severus váhal a Albus si cukrík hodil do úst. "Očakávam, že tvoj Stíhač podá skvelý výkon."

"Áno," súhlasil Severus, neukázal nič z jeho obáv o chlapca. Ani z jeho rozčúlenia nad tým, že odbočili od témy Quirrell. Alebo si to aspoň myslel.

"Kedy si sa naposledy rozprával s Quirinusom o jeho . . . možnej lojalite?"

So zamračením Severus povedal, "Pred mesiacom? Šesť týždňov? Netuším. Prečo? Máte ďalšie informácie? Našiel spôsobm ako sa dostať cez Chlpáčika?" To bola jediná pasca, o ktorej vedel, že by s ňou mal problém každý, okrem Hagrida a Hagrid by mal problém s každou ďalšou pascou, lebo má málo svojej vlastnej mágie a nemá prútik.

"Nič o čom by som vedel, drahý chlapče. Nič o čom by som vedel. Ale . . . Verím, že si bol dosť obozretný pri tom stretnutí. Diskrétny, však? Nedal si Quirinusovi náznak, že by si mohol byť niečo iné, než nápomocný pešiak v plánoch jeho Pána k návratu?"

"Ja . . ." jeho zamračenie sa prehĺbilo. Svoju časť zahral dobre. K čomu sa chcel Dumbledore dostať? Rozhodol sa, že sa opýta. Možno, aspoň tento raz, mu dá Albus priamu odpoveď. "O čom to hovoríš, Albus? Myslíš si, že Quirrell vie, že už nie som jednym z Jeho agentov?"

Dumbledore sa mierne usmial. "Vôbec nie. Len uvažujem, že pre neškolené oči, hľadajúce vedomosti, by bola takáto konverzácia strašne, mylne objasňujúca."

Nie. Ani len tento raz.

 

20.09.2013 14:11:35
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one