Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Taaakze, ako Biggi napisala :-D Kapitolku NE-venujeme Ginny Minerve Tonksovej. Za jej nadherne zaspamovanie komentarov pri predoslej kapitole. Kazdopadne uzite si tuto dalsiu kapitolu aj vy ostatni, pretoze zaver sa blizi....

Dobby a Biggi
Predtým v Lepší bude Slizolin:

 

K čomu sa chcel Dumbledore dostať? Rozhodol sa, že sa opýta. Možno, aspoň tento raz, mu dá Albus priamu odpoveď. "O čom to hovoríš, Albus? Myslíš si, že Quirrell vie, že už nie som jedným z Jeho agentov?"

Dumbledore sa mierne usmial. "Vôbec nie. Len uvažujem, že pre neškolené oči, hľadajúce vedomosti, by bola takáto konverzácia strašne, mylne objasňujúca."

Nie. Ani len tento raz.

¡¢

A:

Harry zatvoril ústa a zafučal. Naozaj nemal žiadny nápad. Nemohol to povedať Dumbledorovi, aj tak by mu ani neveril . . . mohol by to povedať Krvavému Barónovi, keby toho ducha našiel, ale nebol si istý, či by to bolo na niečo dobré. Aj tak, Krvavý Barón by nemohol nikoho zastaviť od ukradnutia Kameňa, lebo nemal skutočné telo. Pokiaľ . . .

"Vidíš?" povedala vyrovnane. "Môžem ísť za ním ak --"

"Nie," prerušil ju. "Viem, čo môžem urobiť."

So zamračením sa Millie opýtala, "Čo?"

"Môžem ísť po ten Kameň sám."

¡¢

Severusa Snapa nezaujímala jar. Každý Apríl pohŕdavo hľadel na krásne malé kvety, rašiace zo zeme a odkašľal si pri pohľade na vtáky, vracajúce sa z juhu, a mračil sa pri pálení jeho očí od peľu. Čarodejníci nemali alergie, samozrejme. Len . . . nepohodlie a občasné kýchanie. takže, nie, Severus sa nezaujímal o jar ani o jarné veci, ale toleroval zmenu ročných období celkom dobre, keď pre nič iné, tak aspoň preto, že sa blížil ďalší koniec školského roka.

Ale tento rok bola jar obzvlášť deprimujúca. Aj drobnosti profesora rozčuľovali, veci, ktoré normálne prehliadal. Nadával študentom, že miešajú obsah kotlíkov príliš hlučne a vrčal na tretiakov, ktorí pridávali prísady do elixírov z príliš veľkej výšky nad kotlíkom. Bolela ho hlava zo slnečného žiarenia, prenikajúceho cez veľké okná do Veľkej siene. Pani Norrisovej tlapky ťukajúce po kamennej podlahe boli ako údery do cimbalu, znejúce v jeho hlave, a tak Filchovi vynadal za to, že necháva tú blchatú potvoru behať samú po celom hrade. Keď sa mu spomínaná blchatá potvora snažila obtierať o nohu cez jeho nie-tak-celkom-mačkovzdorný habit, zavrčal na ňu. Zrejme tam bolo aj nejaké nadávanie.

Vlastne túto jar sa všetko zdalo pochmúrnejšie a chladné a rozčuľujúce, od hlasov pištiacich detí až po čľupkanie teplých dažďov na okenných tabuliach. Každý okolo neho, mal taký pocit, bol nevychovaný a neslušný a nehorázne tupý, a veľmi si želal, aby mohol zobrať trstenicu a každému s ňou nahádzať po zadku. Polovicu študentskej populácie by zavesil za palce - jediná vec, v ktorej kompletne súhlasil s Filchom - a druhú polovicu by najradšej poslal do postele bez večere.

Samozrejme, Severus nič z toho nepovedal. Ani sa prehnane nesťažoval na svojich študentov či kolegov, ich konanie a prístup, bez ohľadu na to, ako ho kvôli tomu riaditeľ karhal. On bol len . . . frustrovaný. Áno, to je ono. Ale ešte horšie bolo, že jeho frustrácia vsiakla hlboko do jeho jadra a šírila sa do všetkých jeho každodenných činností. Dlho nemohol zistiť, čo to spôsobilo, kým si neuvedomil, že keď prišli Slizolinskí prváci na hodinu, alebo na doučovanie alebo na večeru,  level jeho nespokojnosti orudko narástol. Potom si uvedomil, že jeho pocit frustrácie a hnevu sa zvýšil, kedykoľvek sa zdalo, že Harry Potter si všimol Severusa a jeho mladá tvár sa zmenila na kameň, či pri jedle alebo počas hodiny, alebo keď ten fagan prišiel dnu vyšťavený a roztrasený z metlobalového tréningu v daždi.

Celkovo Severus nerozumel, čo sa dialo s Harrym Potterom a to ho poriadne frustrovalo. Táto frustrácia nakoniec vyústila do jeho súčasného stavu, asi týždeň po diskusii s riaditeľom o Quirrellovi.

Severus sedel za stolom vo svojej pracovni. Dvaja Slizolinskí prváci sedeli oproti nemu. Bol posledný májový týždeň . . . a Severus práve dokončil konverzáciu s Krvavým Barónom, kvôli ktorej si želal, aby bol ten muž znovu hmotný, aby ho Severus mohol roztrhať na kúsky.

Ten duch bol tak . . . frustrujúci! Nikdy by neprezradil tajomstvá Harryho Pottera, vyhlásil Krvavý Barón a zdalo sa, že mu urobilo obrovskú radosť už len to, že to vyslovil.

S pokrútením hlavy Severus zazeral na deti. Teraz nebude rozmýšľať nad Barónom. Nie keď tu má čerstvé obete, er, šudentov ktorých sa môže pýtať. Najprv ich prekvapiť a rozviazať im jazyky. "Viete, samozrejme, prečo som vás zavolal do mojej pracovne, správne?"

Obaja študenti si vymenili pohľady. "Nie, pane," povedali jednohlasne.

Dobre. Tak teda po zlotky.

"Z mojich poznámok," povedal, prevracajúc stránky v jeho zošite so známkami, v ktorom sa automaticky aktualizovali známky prvákov, keď doznámkoval ich úlohy, "Ani jeden z vás nezabudol odovzdať jedinú zo zadaných úloh a aj napriek tomu, vy, slečna Bulstrodeová, vyzeráte byť neschopná zlepšiť svoje písmo, čím mi spôsobujete trvalú bolesť očí a vy, pán Nott, dĺžka vašich poznámok pod čiarou často prekračuje dĺžku vašich esejí a relevantného obsahu."

Odmlčal sa, nechal ich spracovať to, čo práve povedal, než si vypočul ich sľuby, že sa budú viac snažiť. Uistenia pána Notta boli obzvlášť oslnivé a Severus sa veľmi snažil neusmievať nad chlapcovym dôvtipom, aj keď sa čudoval, kde k nemu chlapec prišiel; Nott Senior nebol známy tým, že by používal duchaplné odpovede, práve naopak.

A teraz k veci: "Bohužiaľ, tretia časť vášho malého tria, ak môžem použiť tento výraz, nie je prítomná, aby obdržala náležitú kritiku na jeho prácu na mojich hodinách. Toto je veľmi znepokojujúce. Verím, že to chápete."

Ďalšia výmena pohľadov medzi nimi. Ďalšie "Nie, pane."

Severus vstal a udrel dlaňou po stole. "Kde je Harry Potter?"

Deti nadskočili.

"Neviem, pane," povedala Bulstrodeová, ktorá sa prvá spamätala. "Hľadali ste ho na ihrisku? Tam býva často."

"Hľadal a nebol tam a to vôbec nie je dôležité. Pán Potter bol neprítomný viacerými spôsobmi než týmto, a ja chcem vedieť prečo. Keďže vy dvaja sa zdáte byť jeho najbližší . . . kamaráti, považujem za rozumné, opýtať sa vás na to." Usmial sa, rýchlym obnažením zubov. Dievčina sa viditeľne strhla.

"JE indisponovaný," povedal Nott o moment neskôr. Mal rovnaký potkaní ksicht ako jeho otec, ale zdalo sa, že to je jediné, čo má s otcom spoločné, ak bol skutočne Potterov kamarát.

"Počas troch mesiacov?" zavrčal Severus.

Decká si vymenili ďalší pohľad. Jeden by si myslel, že ovládajú Legilimenciu, alebo aspoň, že niečo chystajú. Niečo týkajúce sa porušovania pravidiel. Toto nedovolí. Ukázal prútikom na Bulstrodeovú. "Povedz mi čo vieš."

Po rýchlom pohľade na jej spolukonšpirátora, Bulstrodeová povedala: "No . . . pamätáte sa, ako to bolo na začiatku roka?" Jej tvár sa stiahla, ako keby ona bola cieľom jeho posmechu a a pohŕdania v tom čase.

"Pokračuj," povedal Severus namiesto odpovede.

"No, erm . . ."

"Oh, vypľuj to, Millicent!" prerušil Nott. "Možno bude môcť pomôcť. Profesor, Harry vypočul vás a profesora Quirrella, po poslednom metlobalovom zápase, a je si istý, že plánujete ukradnúť Kameň mudrcov, buď pre seba alebo na príkaz Veď Viete Koho, o ktorom si je tiež istý, že sa ho znovu pokúsi zabiť."

"Teddy!" vykríkla Bulstrodeová. "To je Harryho vec! Vieš, že on --"

"Je to tá vec, ktorá ho bude stáť život, však?" Nott sa otočil k Severusovi a zazeral. "Odvtedy bol mimo na viacerých úrovniach a je to vaša vina."

Severus vyskočil na nohy, stále sa spamätávajúc z toho vysvetlenia. "Moja vina!"

Bulstrodeová prikývla. "Na hodinách ste sa k nemu správali strašne, pane. Ignorovali ste pravidlo číslo jeden, a urobili ste pre neho ťažšie než kedykoľvek predtým, aby vám dôveroval. Ak vôbec ešte niekedy bude," dokončila ticho.

"To je pravda," povedal Nott. "Rád s vami trávil čas, povedal mi to, hraním šachu alebo rozprávaním. Ale teraz je len nahnevaný."

"Nie len nahnevaný," povedala Bulstrodeová. "Myslí si, že ste ho zradili."

Severus zízal na tie dve deti pred ním. Harry sa cítil zradený. Kvôli pochopiteľnému nedorozumeniu. Za predpokladu, samozrejme, že títo dvaja Slizolinčania mu neklamali do očí. Bolo niekoľko spôsobov, ako preveriť ich dôveryhodnosť, a Severus využil jeden z najjednoduchších a najmenej odhaliteľných spôsobov.

Bezslovným Legilimens, Severus preskúmal povrch Nottovych myšlienok, dotkol sa ich len okrajovo. Pod jeho neoblomným výrazom bol chlapec pokojný, rozvážny a mal na svojom krku celkom organizovanú malú hlavu. Zo spomienky Severus videl prvú vec, rozpoznal deň, keď sa Harry poondiaty Potter rozhodol, že Severus Snape je Ten Zlý. Večer po zápase s Bifľomorom, keď každý Slizolinčan jasal nad víťazstvom v päťminútovom zápase, ktoré im Harry dožičil . . . a spomenul si na svoju konverzáciu s Quirrellom v lese, alebo dosť z nej, aby pochopil chlapcovu reakciu. A teraz, tiež pochopil, na čo narážal Dumbledore, ako keby mu to ten Starý Chmuľo nemohol povedať rovno a ušetriť ich obch od bolesti a strachu. Traf ho šľak.

A šľak traf aj jeho vlastnú hrdosť, keď si automaticky myslel o Harrym to najhoršie, aj keď pre neho bolo prirodzené, myslieť si o Potterovcoch všeobecne len to najhoršie. Nečudo, že s ním Harry nechcel stráviť leto, keď si myslel, že Snape je zlodej, alebo horšie, že sa ho snaží zabiť. Mal vedieť, po mesiacoch strávených v Harryho spoločnosti, že Chlapec Ktorý Prežil Aby Mu Spôsoboval Žiaľ, by ho otvorene nezavrhol bez dobrého dôvodu. Zrada, alebo aspoň to tak vyzeralo, by bola najlepším dôvodom na všetko to pohŕdanie od chlapca, ktorý žil každý deň počas posledných 10 rokov s pocitom zrady od jeho "rodiny," ktorá sa o neho nezaujímala. A ktorý strávil posledných pár mesiacov s pocitom zrady celým čarodejníckym svetom, ktorý sa o neho aktívne nezaujímal, pokiaľ preň dokázal pracovať. Nikdy sa nestarali o Harryho pre neho samotného.

Teraz mal dilemu. Ako dať chlapcovi vedieť, že sa mýlil v motívoch jeho učiteľa Elixírov bez toho, aby sa dostal do histórie jeho vlastnej zápletky s Temným pánom? To nebolo nič, čo by chcel nechať vykĺznuť na svetlo. Ako to urobí bez toho, aby sa chlapec o ňom dozvedel to najhoršie: čo urobil pred rokmi a spôsobilo to, že Lily a James Potterovci boli zavraždení. Potom by sa mu Harry vyhýbal z iného dôvodu, oprávneného dôvodu. Potreboval . . . chcel chrániť chlapca a zobrať ho od jeho príbuzných, ale aby to mohol urobiť, Harry mu musel dôverovať. Bude to potrebovať isté množstvo šikovnosti . . .

"Er, profesor?" Dievčina pred ním si zdvorilo odkašľala. "Nesnažíte sa naozaj ukradnúť ten kameň, však, pane?"

Severus na ňu hľadel tmavými, prázdnymi očami a nechal jeho začervenanie, aby jej napovedalo o jeho nevine. Neobťažoval sa opýtať, kde sa tí dvaja dozvedeli -- teraz - čo je tým skrytým pokladom, o ktorom Potter už pred mesiacmi vyhlásil, že o ňom vie. Stavil by peniaze na Hagridove deravé ústa. Ale nakoniec je to jedno.

"Sme hotoví, pane?" chlapec mal tú drzosť spýtať sa.

"Takmer," vyprskol. Zodvihol prst, aby ich varoval. "Musíte mi povedať - chcem vaše slovo - keď si pán Potter zmyslí, urobiť niečo s Kameňom mudrcov. Viem všetko o vašej malej nočnej misii do veže s klietkou s Nórskym ostnáčom," použil kyslý úsmev, keď sa obom pri jeho slovách hrôzou rozšírili oči, "tak sa nepokúšajte poprieť, že je schopný pochabých výmyslov. Chcem vašu prísahu Slizolinčanov, že ma budete hneď informovať, ak sa Potter pokúsi o čokoľvek hlúpe." Videl priveľa chrabromilskej guráže (čítaj: hlúposti) v chlapcových slizolinsky zelených očiach na to, aby predpokladal, že Harry si nenechá ukradnúť ten Kameň spod nosa. "Sľúbte mi to."

"Áno, pane," povedal Nott okamžite Snape ho okamžite odpísal.

Bulstrodeová, na druhej strane, zaváhala, než nakoniec súhlasila, a bol si takmer istý, že sa bude držať svojho slova.

"Výborne. To je všetko."

Deti horlivo opustili jeho pracovňu a Severus sa vrátil k uvažovaniu nad tým, ako by sa uzmieril s Harrym bez toho, aby bolo očividné, že ho jeho kamaráti o všetkom informovali. Zložitá skladačka, prinajlepšom, ale utešil sa myšlienkou, že mu do konca školského roka zostáva ešte niekoľko týždňov. O pár dní začínajú skúšky, tak môže počkať, kým bude po nich, než pristúpi k Harrymu - nemá zmysel robiť chlapcovi skúšky ešte stresujúcejšie.

¡¢

V posledný deň skúšok, Severus schádzal dolu hlavným schodiskom, rozmýšľal nad Harrym Potterom, keď takmer narazil do koho iného, než do samotného chlapca.

"Dobrý deň," povedal Snape hladko. Chlapec na neho hľadel, ako keby videl Inferia. Vyzeral nervózne, šúchal si ruky. "Nemali by ste byť vnútri v takýto deň," povedal a mierne sa usmial, aby chlapca upokojil.

"Bol som --" začal Harry, potom zmĺkol, ako keby nevedel, čo má povedať.

Severusa zaskočilo náhle zistenie. Harryho správanie bolo príliš ustráchané na chlapca, ktorý práve dokončil skúšky. Bol takmer v panike, stálo to v jeho očiach, a Severus tušil prečo. Na ceste do zborovne, aby sa stretol s Minervou, lebo Albus bol náhle odvolaný do Londýna, Severus nejako vedel, že aj Harry vie o Albusovi. "Musíte byť viac opatrný," povedal varovne. "Keď sa tu budete takto potulovať, ľudia si budú myslieť, že máte niečo za lubom."

Harry sa začervenal, ale otočil sa smerom von.

Snape ho zavolal späť. Potreboval sa uistiť, že Harry neurobí nič tak hlúpe, ako pokúsiť sa zastaviť zlodeja, ktorý zrejme pracuje pre Temného pána. Chlapec by mohol zahynúť, ak by sa do toho zaplietol a Severus si to za žiadnych okolností nemohol dovoliť. Musí zostať v bezpečí stien Slizolinu dnes večer, a každý večer, kým neobjavia Quirrellovo spojenie s Temným pánom a bezpečne ho neodstránia. Jediná vec, ktorú mohol Severus v tejto chvíli vymyslieť, aby udržal Harryho mimo problémov bola povedať: "Varujem vás, Potter - ešte jedna nočná vychádzka a osobne sa ubezpečím, že vaše posledné dni na škole budú veľmi nepríjemné. Pekný deň."

Odplachtil smerom k zborovni, nehľadiac kam Harry šiel. Zachytil pohľad na Krvavého Baróna, dosť ďaleko od chlapca, takže nevyzeral veľmi nápadne - a možno Harry ani nevedel, že ho sleduje - ale aj tak bol dosť blízko, aby ho ochránil, keby to bolo potrebné. Dobre. To bolo o starosť menej. Aspoň Barón mu dá vedieť, keby sa Harry pokúsil hrať na nejakého Chrabromilského hrdinu.

¡¢

V Severusovej obývačke v jeho súkromnom byte sa neskoro v ten večer ozval zvonček, čím mu oznámil že niekto stojí pri dverách do žalárov, čo bolo čudné hneď z niekoľkých dôvodov. Po prvé, ostatní profesori a -- najmä - riaditeľ nemeniteľne vstupovali do jeho bytu cez krb. Po druhé, žiaden študent by nemal byť vonku v túto nočnú dobu, a okrem toho, nikto z nich nevedel, kde sa nachádza jeho súkromný byt, okrem pár vyvolených, vrátane Harryho Pottera, ale tým ukázal cestu cez jeho pracovňu. To znamenalo, že zrejme sa nejaký študent dostal do problémov a Filch ho pri tom prichytil a radšej než by čakal do rána, aby oznámil totožnosť toho lotra, rozhodol sa, že najlepšie bude urobiť tak uprostred noci.

Zamračený Severus prešiel k "prednému" vchodu do jeho bytu a použil jednoduché "Reveleo" aby videl, kto stojí na druhej strane. Dvere (ale z jeho strany) zostali priehľadné a odhalili Theodora Notta, stojaceho na chodbe. Bol sám. Je to stále záhadnejšie a záhadnejšie.

Obliekol si náhradný čierny učiteľský habit, ktorý visel na vešiaku pri dverách, zrušil kúzlo, otvoril dvere otvorene sa mračiac. "Viete, koľko je hodín, pán Nott? Je dávno po večierke, dovolím si tvrdiť --"

"Profesor," prerušil ho chlapec: "Musím vám povedať niečo o Harrym."

Severusovo srdce okamžite zrýchlilo. V dlani zovrel prútik a použil ho, aby ním chlapcovi naznačil, aby vstúpil dnu. Skontroloval chodbu, ale zdalo sa, že sa tam nik iný nepotĺka, a potom zatvoril dvere. "Kde je? Je zranený?" To by presne zodpovedalo tomu malému démonovi! Po všetkom, čo urobil, aby sa ho pokúsil udržať v bezpečí!

"Nie . . . to si nemyslím. No, nie som si istý, kde je. Myslím . . . Ja si myslím, že ide po Kameň. Počul som ho a Millicent, keď sa predtým rozprávali a povedali, že riaditeľa niekam odvolali. Myslím, že Harry verí tomu, že sa dnes niekto pokúsi ten Kameň ukradnúť."

Samozrejme nevyslovené zostalo, že Harry si myslel, že ten kameň chce ukradnúť Severus. Ale Harry by vlastne mohol mať pravdu o tom, že sa o to niekto pokúsi; toto by bola perfektná šanca, nakoniec, pre Quirrella, ktorý bol stále nenápadnejší a opatrnejší.

Ak mal Potter o pravdu Quirrellovi (ktorý nejako pracoval pre Temného pána), že sa snaží ukradnúť Kameň, a ak chlapec podľahol svojim Chrabrimilským tendenciám, potom bol v poriadnej kaši, a ešte vo väčšej bude, keď ho Severus dostane do rúk!

"Ako je to dlho?"

Chlapec nechápal. "Ako dlho?"

"Kedy ste ich počuli rozprávať sa?"

"Dnes popoludní, tesne pred večerou."

Tak teda tesne po tom, ako hovoril s Harrym na schodoch. Niet divu, že chlapec bol vystresovaný, plánoval sa vykradnúť von a prichytil ho profesor, o ktorom si myslel, že ním opovrhuje. "Prečo si mi to nepovedal skôr?"

Chlapec si zahryzol do pery, celkom necharakteristicky sa zdal ustaraný. "Dohliadal som na neho a bol by som ho zastavil . . . ale musel sa vykradnúť von s tým jeho plášťom, lebo som ho nevidel odchádzať, a keď som ho pred chvíľou kontroloval, jednoducho tam nebol. Preto som prišiel za vami, pane."

"Veľmi dobre," povedal Severus a v mysli sa mu preháňali obrazy toho, čo mohlo Harryho stretnúť práve teraz. "Ďakujem, že ste mi to povedali. Teraz sa vráťte na internát."

"Ale, pane!"

"Žiadne námietky. Choďte na internát, hneď!" Otvoril dvere na chodbu a jednoducho chlapca pred ne vyhodil.

"Prosím, pane, chcel som len povedať . . . Chlpáčik má rád hudbu."

Severus zbledol, ale prikývol, potom chlapcovi pred nosom zatvoril dvere. Rýchlo sa otočil a prešiel ku krbu. Prejde krbom do triedy OPČM, a ak bude mať aspoň trochu šťastia,  Quirrell bude tam a nebude kradnúť Kameň ani vraždiť Harryho Pottera.

Zelené plamene krbu ho pohltili a vypľuli ho do tmavej a opustenej triedy. Dočerta. Rázne vyšiel z triedy na chodbu na druhom prostredí a kráčal rýchlym krokom až na chodbu na treťom poschodí, kde boli dvere do Chlpáčikovej izby.

Keď sa k nim blížil, videl že dvere sú pootvorené. Z miestnosti sa ozývalo hlboké vrčanie. Zdá sa, že tá príšera nespí a má zlú náladu. No, čo to vravel mladý Nott? Že tá obluda má rada hudbu?

Severus otvoril dvere viac a prešmykol sa do miestnosti a začal hmkať školskú hymnu, prevedenie, ktoré riaditeľ nadšene spieval pri každom otvorení školského roku. Trojhlavý pekelný pes s ostrými tesákmi sa k nemu otočil s otvorenými papuľami. Severus hmkal hlasnejšie.

Potom tá obluda zazívala, zažmurkala a trikrát sa otočila na mieste než si ľahla s treťou papuľou položenou na dverách vedúcich do labyrintu pod nimi. Dvakrát doriti. Stále hmkajúc ako šialený, Severus schmatol psiskovu papuľu a zhodil ju z dverí. Pekelný pes sa pomrvil a zamrnčal zo sna ako šťastné šteniatko. Pre Merlina . . .

Severus hmkal, kým neotvoril dvere a skočil dolu do Diablovho osídla. Výhonky ho pevne obopli a zovreli, ale on sa jednoducho uvoľnil a zovretie povolilo, na čo spadol do miestnosti pod ním.

To musel byť Pomonin príspevok, pomyslel si, keď si oprašoval habit.

Kráčal vpred, jedným okom hľadal čokoľvek začarované (Filiusom) alebo transfigurované (Minervou) a druhým hľadal hlúpeho Slizolinského chlapca, ktorý bude zodpovedný za to, že tu obaja zahynú.

25.10.2013 10:28:52
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one