Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Druhý sviatočný darček. Užite si ďalšiu kapitolku.

Dobby

Predtým v Lepší bude Slizolin:

 

Harry zatvoril ústa a zafučal. Naozaj nemal žiadny nápad. Nemohol to povedať Dumbledorovi, aj tak by mu ani neveril . . . mohol by to povedať Krvavému Barónovi, keby toho ducha našiel, ale nebol si istý, či by to bolo na niečo dobré. Aj tak, Krvavý Barón by nemohol nikoho zastaviť od ukradnutia Kamieňa, lebo nemal skutočné telo. Pokiaľ . . .

"Vidíš?" povedala vyrovnane. "Môžem ísť za ním ak --"

"Nie," prerušil ju. "Viem, čo môžem urobiť."

So zamračením sa Millie opýtala, "Čo?"

"Môžem ísť po ten Kameň sám."

¡¢

A:

Výhonky ho pevne obopli a zovreli, ale on sa jednoducho uvoľnil a zovretie povolilo, na čo spadol do miestnosti pod ním.

To musel byť Pomonin príspevok, pomyslel si, keď si oprašoval habit.

Kráčal vpred, jedným okom hľadal čokoľvek začarované (Filiusom) alebo transfigurované (Minervou) a druhým hľadal hlúpeho Slizolinského chlapca, ktorý bude zodpovedný za to, že tu obaja zahynú.

 

¡¢

Keď Harry odišiel od Millie v to popoludnie, urobil niekoľko rýchlych plánov. Nechcel dostať nikoho zo svojich priateľov do problémov - keď vedel, že on sa zrejme dostane - tak im o svojom nápade ani nepovedal. Po večeri, keď bola klubovňa plná kvôli poskúškovej párty organizovanej siedmakmi, ktorí o pár týždňov opúšťajú Rokfort naposledy, nebolo pre Harryho ťažké vykradnúť sa z klubovne pod Neviditeľným plášťom a ísť pohľadať Krvavého Baróna.

Vlastne nájsť Baróna trvalo najdlhšie spomedzi všetkých jeho príprav. Myslel si, že Barón ho celý čas sleduje, okrem toho keď bol vo svojej spálni, ale keď konečne ducha našiel, Barón sa vznášal blízko dievčenských záchodov na druhom poschodí, tých, ktoré žiadne dievča nechcelo používať, podľa Hermiony. Harry sa nikdy neopýtal prečo.

Harry si stiahol iba kapucňu Plášťa, keď pristupoval k duchovi. "Ahoj," zašepkal. "Potrebujem láskavosť."

Barónove oči sa rozšírili prekvapením alebo obavami. Jeho hlas bol tichší než obvykle keď povedal: "Čo robíš vonku z postele, mladý Harry Potter? Nemal by si sa tu potulovať v takúto noc."

"Noc, kedy sa Snape pokúsi ukradnúť Kameň, to myslíte?"

"To je hlúposť, ako som ti už viackrát povedal. Severus Snape by sa nikdy nepokúsil ukradnúť Kameň mudrcov."

"Počul som ho a Quirrella plánovať to," povedal Harry po miliónty raz. Duch vzdychol. "To je pravda!"

"Viem, čo si myslíš, že si videl, ale musíš vedieť, že nie všetko, čo vidíš, je pravda."

Harry zazeral. Nenávidel keď mu hovorili, akokoľvek oprávnene, že je príliš hlúpy na to, aby rozumel tomu, čo videl. "Jasné. Niekto ide ukradnúť Kameň už dnes večer, a ja ich chcem zastaviť."

"To je mimoriadne Chrabromilský nápad."

"No, Triediaci klobúk povedal, že by sa mi mohlo dariť v Chrabromile."

Duch pomaly prikývol. "To si už spomínal. Avšak verím, že v takúto noc by si urobil lepšie, keby si zostal verný svojim viac Slizolinským vlastnostiam."

"Nemôžem. Ak niekto získa ten Kameň, potom sa Voldemort vráti. Bude mať ešte väčšiu moc. Dosť na to, aby ma tentoraz už zabil."

Krvavý Barón priplachtil bližšie. Pery mal naštvane zovreté a jeho oči boli ako temný plameň. "Takže by si sa postavil do dosahu toho muža? Doručil sám seba do rúk šialenca tým, že ho budeš nasledovať do tej krypty? To je ešte hlúpejšie, než som si myslel!"

"Nie, to je dôvod, prečo potrebujem vašu pomoc!" vykríkol Harry. "Ak budeme pracovať spolu, môžeme dostať Kameň skôr než Voldemort."

A ako by sme to urobili, Harry Potter?" vychrlil Barón.

"Musíte ma posadnúť. Tak ako ste to urobili predtým, keď ma napadli v žalároch. Posadnite ma, ale nechajte mi moje spomienky."

"Absolútne nie!"

"Ale vy poznáte oveľa viac kúziel než ja a môžete používať mágiu, keď ma posadnete." Harry zovrel pery a pozrel sa ponad plece smerom ku schodom na tretie poschodie, kde bola miestnosť s Chlpáčikom. Pokúsil sa o posledný trik. "Ak mi nepomôžete . . . nie je pravdepodobné, že sa odtiaľ vrátim živý."

Krvavý Barón na neho zazeral. "Mohol by som ťa posadnúť a potom jednoducho použiť omračujúce kúzlo na nás oboch. Zabrániť ti v ceste do krypty."

"Mohli by ste, ale potom by som vykrvácal z vašej rany skôr, než by ma niekto našiel, ako naposledy. A ani vy by ste mi nemohli zavolať pomoc, lebo by ste boli omráčený."

Dlhú chvíľu duch len zazeral, aj keď sa približoval k Harrymu bližšie a bližšie. Dosť blízko na to, aby Harrymu naskočila husia koža na rukách pod plášťom. Nakoniec Barón krátko ostro prikývol. Iné, viac ohromené svetlo vošlo do jeho očí. "Celkom iste si dostatočný Slizolinčan, Harry Potter. Urobím to. Ale musíš ma nechať ovládať tvoje telo. Nemôžem s tebou bojovať o kontrolu, keď sa postavíme pred nepriateľa."

"Môžete mať kontrolu, keď budeme používať kúzla. Ale ja nás budem kontrolovať po zvyšook času."

"Ty pochabý --"

"Je to buď takto, alebo vôbec a ja idem sám!" prerušil ho Harry.

"Dobre," povedal Krvavý Barón a neznel veľmi šťastne.

"Odprisahajte to."

"Prisahám," povedal Barón a Harry nechal ducha vletieť do svojho tela, než si znovu natiahol kapucňu plášťa na hlavu a zmizli z dohľadu.

Trvalo to hodnú chvíľu ošívania sa vo svojej vlastnej koži, než si Harry zvykol na pocit Krvavého Baróna v jeho hlave a tele. Nie, zvyknúť si nebolo to správne slovo; to by znelo, ako keby si zvykol na ten pocit; na toto by si nikdy nemohol zvyknúť . . . trvalý šteklivý chlad, tak strašne ľadový, až ho pálili nervy, ako keby horel. Jediným vonkajším znakom Barónovho posadnutia bola slabá žiara na Harryho koži, ktorú by takmer mohli považovať za mesačný svit . . . keby mesačný svit mohol preniknúť do tejto dlhej tmavej chodby.

Ale najhoršou časťou bol "hlas" Krvavého Baróna v jeho hlave. Ako keby sa mu slová ozývali v celom tele a súčasne sa zdali byť jeho vlastnými myšlienkami. Toto nechcem, pomyslel si a okamžite dostal naspäť myšlienku, tak mi povedz, aby som odišiel, ako keby sa hádal sám so sebou. Nemôžem. Tá rana na hrudi, spomínate? Čudný, prerývaný smiech mu zabublal v mysli. Mohol by som ti potom vymazať pamäť. Prevziať kontrolu a . . . Nie! To bolo horšie. Môžem to . . . zvládneme to.

Nebol si istý, komu patrila posledná myšlienka. Bolo to viac než strašidelné.

Keď prišli na chodbu na treťom poschodí a k Chlpáčikovym dverám, Harry sa začal cítiť menej nevyrovnaný z duchovho posadnutia.

Pripravený? Opýtal sa Harry sám seba /Baróna/ keď sa natiahol, aby použil Alohomoru na dvere. Ale dvere už boli otvorené, len trochu. Z vnútra počuli tenký zvuk malej mierne rozladenej harfy. Harry pomaly otvoril dvere a zacítil ťažký pach psiny zmiešanej so sírovým podtónom.

Sírový podtón? Začudoval sa. Odkiaľ prišiel ten pojem? . . . Oh.

Ďalšie nízke, duchove zachechtanie zabublalo v jeho podvedomí. Strašné.

Harry sa prešmykol cez dvere a zbadal Chlpáčika, trojhlavého pekelného psa, ako tvrdo spí. Výborne. Zdá sa, že Hagrid má pravdu o tom, že hudba tú obludu uspáva. Ale než stihol urobiť tri kroky, tá tíšiaca melódia harfy stíchla a Chlpáčik otvoril oči. Jedno žmurknutie, druhé a Chlpáčik stál na nohách a vrčal. Pekelný pes nevidel Harryho/Baróna pod Neviditeľným plášťom, ale príšera vetrila vo vzduchu ako stopovací pes, a snažila sa ho vyňuchať.

Harry hlasno prehltol.

Chlpáčik sa otočil a prikrčil sa, ako keby chcel útočiť.

Flauta, pripomenula mu jeho myseľ.

Oh, hej. Vytiahol zo zadného vrecka tenkú vyrezávanú flautu a zahral niekoľko rýchlych tónov, potom zopár ďalších, pomalších a sledoval, ako Chlpáčikovi klesajú viečka.

Výborne, pomyslel si -- nie, Barón si pomyslel - keď Chlpáčik široko zazíval a odhalil zuby, než sa trikrát otočil na mieste a znovu si ľahol. Našťastie bol ďaleko od dverí na podlahe, vlastne, so zvukom praskania dreva sa uložil na harfe v kúte.

Jednou rukou držiac flautu na perách, Harry naďalej hral niekoľko nôt hore-dolu a znovu ďakoval Hagridovi za tú flautu. Druhou rukou otvoril dvere a po chvíli manévrovania sa usadil na kraji, nohy mu viseli dolu do tmy pod ním. Potom zozbieral guráž, odrazil sa od kraja a spadol dolu. . . . Padal a padal a nakoniec dopadol na niečo mäkké a nejaké listnaté.

Potiahol za výhonok, ktorý sa mu okamžite omotal okolo hrude, ale ten ho zovrel ešte viac. To isté sa stalo, keď trhol rukou, aby sa zbavil výhonkov, ktoré ho držali za rameno. Začal panikáriť a hádzať sa hore-dolu, snažiac sa vyslobodiť, aj keď si v mysli opakoval upokoj sa, upokoj sa, jediný spôsob, ako sa dostať cez Diablovo osídlo je ticho sedieť!

Počkať, on nevedel, že toto je Diablovo osídlo!

Oh.

S obrovským úsilím sa Harry prinútil prestať sa hádzať a zhlboka sa nadýchol, ako mu to dovolil výhonok ktorý ho škrtil a uberal mu kyslík. Ale pomaly - takmer neznesiteľne pomaly - výhonky ustúpili a povolili. Keď ho úplne pustili klesol cez výhonky dolu do miestnosti pod nimi.

Ďakujem, pomyslel si Harry.

Cítil Barónov úsmev. Nemáš za čo, Harry Potter. Nezmeníš tento raz rozhodnutie a nepovedíš ma kontrolou nad tvojim telom?

Nie! . . . Nie, to nemôžem urobiť. Harry sa striasol. Nemohol zniesť, že by mal nad jeho telom kontrolu niekto iný, nie na toto. A ani na nič iné. Budem v pohode. Môžete pomôcť, keď budeme musieť vrhať zaklínadlá. Alebo postaviť sa proti Voldemortovi.

Barón mlčal.

Harry kráčal dolu dlhou chodbou, ktorá sa mierne zvažovala. Miesto smrdelo plesňou a hnilobou. Nad hlavou počul tiché trepotanie a prišiel do miestnosti plnej lietajúcich . . . kľúčov? Na druhej strane boli otlčené dvere so striebornou kľučkou. Pri stene vedľa Harraho stálo niekoľko metiel. Aha!

Nie pre nič za nič bol Harry najmladším Stíhačom storočia. Trvalo mu len pár minút, kým chytil správny kľúč - jeden s ohnutým "krídlom" lebo ho predtým už niekto chytil - ako streli a odomkol ním dvere.

Výborne, vyhlásil Barón, keď otvorili dvere do ďalšej miestnosti.

Ďakujem, odpovedal Harry, cítil sa oveľa lepšie, keď dokázal rozoznať svoje myšlienky od Barónovych. Možno že to naozaj dokážu. Už sa predsa dostali cez 3 pasce. Ďalšia nemôže byť oveľa horšia.

Keď vošli do miestnosti, svetlo zaplavilo priestor a osvetlilo veľkú šachovnicu a obrovské šachové figúrky, vyššie než bol on sám. Vyzerali, že sú z kameňa. Tie pred ním boli čierne a na druhej strane boli biele, a žiadna nemala tvár. Bolo to desivé.

Budeš sa musieť prehrať na druhú stranu, povedal Barón. Ale Harry sa rozhodol, že sa aj tak pokúsi prejsť ku dverám za bielymi figúrkami. Pokúsil sa prešmyknúť po okraji, mysliac si, že cez tento test prejde bez povšimnutia. Ale niečia (tiež neviditeľná) sila ho znovu a znovu vrátila späť, späť k šachovnici a čiernym figúrkam.

Musím hrať, súhlasil.

Buď kráľ, povedal Barón.

Harry prikývol a postavil sa na to miesto, na žo čierny kráľ odišiel zo šachovnice. Po pár ťahoch, keď jedného z jeho pešiakov zničil protivníkov kráľ, Harry zistil, že hrá čarodejnícky šach. Ak prehrá, on bude zničený!

To nedopustím, sľúbil Barón.

Ako keby ste tomu mohli zabrániť.

Som veľmi dobrý šachista. Ty ním tiež začínaš byť, podľa toho, čo vraví tvoj profesor Snape. On ťa učil, nie?

Harry zaškrípal zubami. Áno, povedal, ale odmietol diskutovať o Snapovi a zvolal, "Kráľovnin strelec ku kráľovmu koňovi." Figúrka sa presunula na miesto, čím ohrozila bieleho kráľa. Podarilo sa im zajať (a rozdrviť na prášok) toho koňa ako aj strelca, niekoľko pešiakov a potom aj bielu kráľovnú. Iba o 4 ťahy neskôr mali isté víťazstvo. Barón musel zasiahnuť iba raz, keď chcel Harry posunúť vežu na miesto, kde by im ju zajali o tri ťahy neskôr. Jedným slovom, uspokojivá hra.

Keď sa biele figúrky odsunuli nabok, aby mohli prejsť ku dverám, Harry ich otvoril a videl chodbu. Prešiel po chodbe a narazil na ďalšie dvere, za ktorými ležal obrovský, smradľavý trol, rovnaký ako ten, s ktorým sa Millie, Teddy a on vysporiadali počas Halloweenu. Ležal dolu tvárou s obrovskou hrčou na hlave. Viac než predtým si bol Harry istý, že niekde tu dolu je aj Quirrell. Nakoniec, práve on mal všetky tie skúsenosti s trolmi. Či tu bol aj Snape alebo nie, to bola druhá vec, ale Harry by stavil čokoľvek, že je tu aj on.

Tá myšlienka ho naštvala aj zarmútila zároveň.

Severus Snape nejde po Kameni, povedal Krvavý Barón. On vždy chcel len chrániť teba.

Harry zavrčal na Baróna, aby stíchol, kým prechádzal okolo trola k ďalším dverám, uvažujúc, čo bude za nimi. Namiesto nejakej obludy tam našiel iba stôl so siedmimi fľaškami zoradenými vedľa seba. Keď Harry prekročil prah, rozhorel sa za ním červený oheň, aby mu zabránil v návrate a nebezpečne vyzerajúce čierne plamene vzbĺkli na opačnej strane. Bol v pasci.

Na stole je lístok, povedal mu Barón, tak k nemu prikročili a začali ho čítať. Vyzeralo to ako nejaká hádanka.

"Nebezpečenstvo leží pred tebou, kým za sebou pokoj máš,

Dve z nás ti pomôžu, ktorúkoľvek požiadaš . . ."

Pokračovalo to ďalej a ďalej a Harry sa snažil hádanku rozlúštiť, ale nikdy nebol dobrý v riešení takýchto logických problémov. Našťastie mal tajnú zbraň.

Severus Snape je naozaj inteligentný muž, pomyslel si Barón. Decentný na Slizolinčana. Ale keďže som mal oveľa viac rokov na to, aby som vycibril moju inteligenciu než on . . . vypi najmenšiu fľašku.

Ste si istý? Harrymu sa nepáčilo pomyslenie na to, že bude otrávený.

Samozrejme.

No, musel sa spoľahnúť na Barónovu pomoc, nie? Musel veriť jeho slovu. Pre Harryho bola dôvera vždi veľmi krehká záležitosť, ale Barón mu nikdy neublížil. S malým povzdychom zodvihol najmenšiu fľašku a vypil jej obsah. Bolo to, ako keby jeho žily zaplavil ľad.

Guľatá fľaška vpravo nás dostane cez purpurové plamene, keď pôjdeme späť.

Ak pôjdeme späť, pomyslel si Harry, ale veľmi ticho. Barón neodpovedal, takže bolo možné - aj keď nepravdepodobné - že to nepočul.

Harry sa pozrel na čierne plamene, stiahol ramená a vošiel do poslednej miestnosti.

Plamene okolo neho blčali, ale nepálili. Na moment nevidel nič len čierny oheň, ale potom cezeň prešiel a ocitol sa na druhej strane.

Už tam niekto bol. Nebol to Snape ale profesor Quirrell.

Quirrell sa usmial. Vôbec nekrčil tvár. "Rozmýšľal som, či ťa tu stretnem, Potter." Stál pred Zrkadlom z Erisedu, ako si Harry zrazu uvedomil. To tam je ten Kameň ukrytý? "Predpokladám, že si prekvapený, že ma tu vidíš."

"Ani najmenej," odpovedal Harry. Jeho hlas, s duchom v ňom, znel hlbšie a niesol väčšiu váhu, ako predtým v miestnosti so šachovnicou. Vtedy si myslel, že je to veľkosťou miestnosti, ale bolo to len o jeho hlase. "Len som prekvapený, že tu s vami nie je Snape."

"Oh, áno, on vyzerá byť ten typ, však? Ale on mi len spôsoboval problémy už od prvého dňa."

Harry sa zamračil, ale nechcel sa hádať - ani priznať, že počul ich konverzáciu - tak sa opýtal, "Kam zmizlo vaše koktanie?."

"Nikdy som žiadne nemal," zachechtal sa Quirrell. "Ale kto by podozrieval úbohého, k-koktavého p-profesora Quirrella, že sa snaží ukradnúť Kameň mudrcov?"

"No, minimálne ja. A moji kamaráti." A profesor Snape, pomyslel si nešťastne.

"Vidíš, ty mizerný hlupák," zvolal ďalší hlas, viac sičivý, vysoký a slabý, ktorý akoby vychádzal z profesora Quirrella, lenže ten muž ani nepohol perami. "Nedokázal si zabrániť ani podozreniu od decka!" Bol to Voldemortov hlas, to vedel. Lenže ako?

"Ukáž sa!" zvolal Harry.

"Ale, Harry Potter," zapriadol hlas. Harry otočil hlavou, aby videl, odkiaľ prichádza. "Taký pôsobivý mladý muž. Dnes ťa veľmi rád zabijem."

Zodvihni ľavú ruku, pomyslel si Barón, aby sme mali pripravený štít.

"To si povedal," Harry sa posmieval, keď prirodzene nasledoval Barónove inštrukcie. Pomaly sa presunul vpred, aby mal lepší dosah na vrhanie zaklínadiel. "Ale doteraz . . . nada."

"Fakt, ktorý čoskoro napravím. Zabi ho!"

"Ale, pane, ten kameň!" sťažoval sa Quirrell.

"Získame ho, keď bude mŕtvy."

"Ale ja nemôžem prísť na to ako," zakňučal Quirrell a Harry sa čudoval, ako vôbec mohol vychádzať profesor Snape s týmto hlupákom.

Zjavne Voldemort myslel na to isté. "Sklapni ty opovrhnutiahodný, odporný červ. Nestrpím spojenie s tebou už ani o moment dlhšie. Otoč sa a nechaj ma pozerať sa na chlapca."

"Pane, nie ste dosť silný!"

"Na toto . . . mám dosť síl. . ."

Harry sa cítil, ako keby ho Diablovo osídlo pripútalo k miestu. Nemohol pohnúť ani svalom. Skamenelý sledoval, ako si začal Quirrell odmotávať turban z hlavy. O čo tu ide? Turban spadol na zem. Quirrellova hlava vyzerala bez neho čudne malá. Potom sa pomaly otočil na mieste.

Harry by kričal, ale nemohol vydať ani hlásku. Kde mal mať Quirrell temeno, bola ďalšia tvár, najodpornejšia tvár, akú kedy Harry videl. Bola biela ako krieda so zazerajúcimi červenými očami a štrbinovými nozdrami, aké majú hady.

"Harry Potter..." zašepkal.

Harry sa pokúsil o krok ustúpiť, ale jeho nohy sa nepohli.

"Vidíš, čo sa zo mňa stalo?" povedala tvár. "Len tieň a prelud ... mám formu len keď zdieľam niečie telo... ale vždy tu boli tí, ktorí ma dobrovoľne pustili do svojich sŕdc a myslí.... Krv jednorožcov ma posilnila, počas týchto posledných týždňov... videl si verného Quirrella, ako ju pre mňa pije v lese... a keď budem mať Elixír života, budem si môcť vytvoriť vlastné telo....

"Dúfal som," pokračovala tvár, takmer lákavým hlasom, "keď som zistil, že si prišiel do Slizolinu, že by si mi mohol pomôcť s nápravou všetkého, čo je zlé, všetkého, čo ubližuje Čarodejníckemu svetu. Chcem, aby si prestal s týmto smiešnym bojom a pomohol mi získať Kameň. Radšej zachráň svoj vlastný život a pridaj sa ku mne, inak ťa postihne rovnaký osud ako tvojich rodičov.... Zomreli a prosíkali ma o milosť..."

"KLAMÁR!" vykríkol Harry zrazu.

Quirrell kráčal chrbtom k nemu, aby ho mohol Voldemort vidieť. Zlomyseľná tvár sa teraz usmievala.

"Aké dojemné..." zasyčal. "Vždy si cením odvahu... Áno, chlapče, tvoji rodičia boli odvážni.... Najprv som zabil tvojho otca; a ten bojoval odvážne... ale tvoja matka nemusela zomrieť... snažila sa ťa ochrániť.... Teraz mi pomôž nájsť ten Kameň, ak nechceš, aby zomrela zbytočne. Takým úmrtiam sa v čase vojny nedá vyhnúť, Potter. To si musíš uvedomiť."

"Nevyhnutné? Vystopoval si ich a zabil ich. Snažil si sa zabiť aj mňa. Bol som len mimino!"

"Nešťastná zhoda okolností, áno."

Quirrell bol len pár krokov od Harryho a Harry hľadel do tej pokrútenej tváre jeho najhoršieho nepriateľa. Nešťastná? Nevyhnutná? Koho sa snaží obalamutiť?

Teba, samozrejme, pomyslel si Barón jemne.

No, nefunguje to.

Dobre, a  Harry znovu cítil, ako sa Barón usmial.

V tom momente vyletelo z Quirrellovho prútika kúzlo smerom k Harrymu. Takmer okamžite myšlienka na Protego od Baróna a mávnutie Harryho prútikom vytvorilo blokádu. Profesorovo kúzlo sa odrazilo do steny, kde vybuchlo a vyrazilo v kameni hlbokú dieru.

"Myslel som si, že chceš byť priateľ!" vykríkol Harry. "Priatelia svojich priateľov netrhajú na kúsky!"

"Načo by Lord Voldemort potreboval priateľov, ty drzý malý fagan?" opýtal sa Temný pán a použil ďalšie kúzlo.

Harry ho znovu zablokoval a použil Expelliarmus, ktorý Quirrell/mort odrazil.

"Nedivím sa, že tebou tvoji podriadení opovrhujú." Barón použil neverbálne kúzlo, ktoré Harry vo svojej mysli zachytil len na konci a jasnožlté svetlo vyrazilo smerom ku Quirrellovi.

"Boja sa ma a mojej moci!" Quirrell/mort vytvoril štít, ktorý žlté svetlo absorboval namiesto toho, aby ho odrazil. "Vedia, že som najmocnejší Temný pán, ktorý kedy žil!"

"Toto nazývaš život?" opýtal sa Harry a zasmial sa, keď vyslal ďalšie kúzlo.

Kútikom oka zaznamenal pohyb, čo na moment vzalo jeho pozornosť, než ho Barón fyzicky prinútil obzrieť sa inam. Ale videl temnú postavu v tieni, ako sa skrýva za Quirrell/mortom, ako keby chcel napadnúť profesora odzadu. Harry s tým nemal problém. Pokiaľ . . . pokiaľ to nebol niekto, kto chce získať Kameň? Ako Snape? Výška by sedela, chôdza . . .

Prestaň špekulovať, Harry Potter. Hovorím ti to naposledy. Musíš mi veriť. Profesor Snape sa nesnaží ukradnúť Kameň mudrcov. Duchov vnútorný hlas bol tak neoblomný, že Harry zostal na niekoľko úderov srdca úplne zaskočený, prenechal Barónovi kompletnú kontrolu nad svojim telom. Radšej než by udržal kontrolu a paľbu zaklínadiel na najvyššej možnej frekvencii, prenechal kontrolu Harrymu hneď keď ju mohol prevziať.

To, viac než čokoľvek iné prinútilo Harrymu uveriť mu. Vďaka, pomyslel si Harry, a snažil sa vytlačiť z mysle myšlienky na to, o čo sa Snape práve pokúša, aj keď sa ten muž priblžoval k zrkadlu a zrejme aj ku Kameňu stále viac.

Nechaj ma pomôcť, pomyslel si barón a zodvihol čiastočnú blokádu na znepokojujúce myšlienky, čo vyčistilo Harryho myseľ a mohol sa sústrediť na boj. "Petrificus Totalus!" vykríkol Harry a potom "Protego!" keď sa k nemu blížilo ďalšie kúzlo. Uskočil pred ďalším a ticho vyčaroval ďalšie.

Tmavá postava zastala, teraz skoro úplne za Quirrell/mortom, čo znamenalo, že stojí v Quirrellovom zornom poli. Práve vtedy Quirrell povedal: "Môj pane, za vami --" tmavá postava použila kúzlo. Tmavé červené svetlo sa blížilo ku Quirrell/mortovi a on sa mu pokúsil vyhnúť, ale to ho postavilo rovno do cesty Harryho kúzla.

Zúfalé "Protego," ho zachránilo, ale nie celkom. Zmiešanina Omračujúceho kúzla sa dostala cez štít a podlomila mu kolená. Pohľad plný čistého hnevu prešiel pokrútenou tvárou na Quirrelovom temene a príšera vykríkla nenávistný výkrik, ktorý preťal vzduch ako šíp.

"Chyť ho, chyť ho!" vrieskal Voldemortov vysoký hlas. Quirrellovo telo sa vrhlo - smerom dozadu - k Harrymu.

Nečakajúc fyzický útok, Harry sa potkol dozadu, keď sa na neho Quirrell/mort vrhol. Zodvihol ruky, keď mu Quirrell schmatol zápästia. Ostrá bolesť prešla Harryho hlavou, ako keby sa mu jazva roztrieštila na dve časti. On a Quirrell obaja vykríkli a Harry sa maximálne snažil vyprostiť z Quirrellovho zovretia. Quirrell ho prekvapivo pustil a chytil si ruky, ktoré vyzerali byť červené a pokryté pľuzgiermi.

Keď Voldemort skríkol, aby ho Quirrell znovu chytil, Harry sa pokúsil toho muža odstrčiť, odtlačil mužovu tvár, keď ho on chytil okolo krku. Quirrellova koža sa búrila pod jeho prstami, keď sa na nej formovali pľuzgiere, navierali a praskali. Ruky na krku ho zovreli pevnejšie, a zrazu sa zatackal, ako keby padal dolu, dolu do hlbokej jamy . . . niečo sa z neho odtrhlo, ako keby stratil nohu. Barón! Zmizol, vytrhlo ho preč a okamžitý nával bolesti takmer odrovnal aj Harryho. Zaťal zuby a päste, keď sa jeho hrudník otvoril ako čerešňa . . . oh, Merlin to tak veľmi bolí . . . a začala sa z neho valiť krv. . . a Harryho krk pálil a syčal, rovnako ako mäso v jeho rukách. Quirrell/mort bol v ohni všade, kde sa jeho koža dotkla Harryho. Pach spáleného mäsa takmer prinútil Harryho zvracať.

Ale držal žalostne vrieskajúce monštrum a nepúšťal, kým ono kričalo a kričalo celú večnosť . . .

A potom sa nad ním skláňala tmavá postava, tmavé vlasy viseli pred ustarostenými očami. "Harry, Harry, zostaň so mnou, ty pochabé dieťa. Nehýb sa . . ." Chladná ruka chytila jednu jeho páliacu a od úľavy sa mu pred očami zatočil svet. Až potom si uvedomil, že monštrum Quirrell/mort je preč.

"Kde je?" chcel sa opýtať, ale krv mu zapchala hrdlo a znemožnila mu zachrčať viac než "K . . ?" Začal kašľať a oprskal krvou mužov habit. "Pre . . . prepáč- . . ."

"Ššš, ššš, Harry, nerozprávaj. Šetri si silu." Muž v druhej ruke držal prútik, ktorým mával sem a tam. Odniekiaľ vytiahol fľaštičku, otvoril ju zubami. Harry pevne držal jeho druhú ruku; nemohol ju pustiť. "Otvor ústa, dieťa. Bude to v poriadku."

Harry otvoril ústa, čo iné mohol robiť? Ale vedel, že už nič nebude v poriadku. Tekutina pálila cestou dolu, ale potom sa teplo usadilo v jeho žalúdku a rozšírilo sa do jeho rúk a nôh. Jeho viečka boli tak ťažké, až boleli a pomyslel si, že by ich mohol zatvoriť, nechať ich oddýchnuť, len na moment. Len na malú chvíľu. . . .

"Harry, nie, ešte nie. Zostaň so mnou. . . Neodchádzaj. . . neodchádzaj, prosím . . ."

Nechcel ignorovať tú prosbu, ale naozaj bol veľmi unavený. S tichým: "Prepáč," nechal tmu, aby ho obklopila a stiahla do svojej tmavej hĺbky.

31.10.2013 21:25:57
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one