Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
A po dvoch týždňoch je tu nová kapitolka. Venujem ju: katie11, enedake, grid, denice, cim, nade a Hajmi. Prajem vám príjemné čítanie.

Dobby
Harryho pobyt na Rokforte nezačal práve najlepšie. Nie len, že mal hlúpe nočné mory a začala ho bolieť jazva, ale ešte k tomu dostal ďalší trest po škole, a to je tu len druhý deň. Kedy si má nájsť čas na písanie domácich úloh? Už bol pozadu v čítaní v hodinách dejín mágie. Okrem toho, ešte musel urobiť niečo so svojim pyžamom. Jeho objednávka poštou zaberie asi dva-tri dni, podľa toho čo sa dozvedel o obchode Gladrags v Rokville. A potom už konečne bude mať normálne oblečenie. Ale naozaj si nemyslel, že niekto uvidí jeho vyťahané staré tričko, ktoré používal na spanie. Aké len mal šťastie. Snape bol pravdepodobne klubovni celú noc len preto, aby ho nachytal.
Dovtedy sa musí osprchovať a obliecť skôr, ako ho prichytia ostatní chlapci. Ale ak bol Snape naozaj nablízku kvôli dodržiavaniu pravidiel, aby sa ubezpečil, že ich dodržiava, ako to urobí? Krčiac sa vo svojej zvyčajnej pozícii , kolená pritiahnuté k hrudi, sa pokúšal potlačiť bolesť vo svojej jazve. Už bol na tom naozaj dobre, ale všetka bolesť zmizla; to bol jediný spôsob, ako mohol niektoré rána sám vstať.
Akonáhle dostatočne potlačil bolesť, uvedomil si, že je ešte skoro a mal čas na svoje čítanie pred vyučovaním. Zakrádajúc sa opatrne ku koncu svojej postele, pozrel sa na závesy svojich spolužiakov, aby sa ubezpečil, že všetci ešte spia. Jeho taška s knihami bola na vrchole jeho kufra a on vytiahol po knihe Histórie mágie, rovnako ako po Transfigurácii. Možno by mohol začať so svojou esejou na danú hodinu, ak by mal možnosť. Po zatiahnutí vlastných závesov sa usadil späť na vankúš a začal čítať.
Až keď počul ostatných chlapcov pohybovať sa po miestnosti znovu vzhliadol od svojej knihy a dokonca sa pokúsil zistiť, kedy sa môže ísť osprchovať bez toho, aby to ostatní zistili. Teddy mal posteľ hneď vedľa jeho  a on sa sklonil nad jeho kufrom, pozbieral si veci do sprchy.
Teraz alebo nikdy, pomyslel si Harry a takmer sa k tomu neodhodlal. Namiesto toho skĺzol z postele a schmatol jedny zo svojich školských šiat, rýchlo sa obliekol predtým, než sa Teddy otočil. Keď tak urobil, Harry schytil svoju tašku do sprchy a čisté oblečenie a zamieril k dverám.
„Potter,“ zasyčal Teddy. „Harry.“
Obavy stočili jeho žalúdok, ako plesnivá saláma. Zvažoval, že si urobí prestávku, ale namiesto toho sa otočil. Teddy nestál ani o krok ďalej, hlavu mal mierne naklonenú bokom.
„Áno?“ povedal Harry.
„Čo to robíš?“ udržoval svoj hlas ticho, pretože tam boli ešte dve lôžka so zatiahnutými závesmi. Plán dával každému zo študentov pol hodiny na okúpanie, ale niektorí – ako Crabbe a Goyle, podľa vzoru Draca – odložili ich použitie až na poslednú chvíľu, ak to bolo možné.
„Idem do sprchy,“ odpovedal Harry, ako by to bola najdôležitejšia vec na svete.
Teddy prevrátil očami. „Áno, ale prečo máš na sebe toto?“
„Ehm... ušetrí mi to čas. Ak tam takto idem stále. Ja, ehm, mám ešte čas na dokončenie úlohy od McGonagallovej.“
„Kvôli svoju trestu? Držal ťa tam takmer do zákazu vychádzania v noci.“
Harry bol prekvapený, že si to Teddy všimol. „Áno. Už  to mám za sebou.“
Teddy trochu nakrčil nos, potom pokrútil hlavou. „Dobre, tak potom, poď. Musím si tiež dokončiť čítanie pre Binnsa.“
Zamierili do spŕch a aj keď sa Harry snažil byť diskrétny, cítil na sebe Teddyho pohľad, keď zatiahol za sebou záves a dal si dole župan a prehodil ho cez hornú časť sprchového kúta. Opäť sa osprchoval v rekordnom čase a uvedomil si to až vtedy, keď si natiahol svoje nohavice zo školskej uniformy na mokré nohy, pretože si ich zabudol utrieť. Bez ohľadu na to, nikto by neodhalil, že tak urobil.
Draco so Zabinim vstúpil do sprchy práve vtedy, keď si zapínal košeľu. Zabini sa na neho zamračil a Harry predstieral, že ho nevidí, ale zobral zvyšok svojich vecí, vrátane starého trička, ktoré si zroloval do klbka a prešiel okolo nich.
Spoločenská miestnosť bola stále pokojná, aj keď pár stolov bolo obklopených malými skupinkami študentov, ktorí si robili domáce úlohy. Možno, že Harry – a Teddy – neboli jediní, ktorí už boli pozadu. Harry mal byť v štúdijnej skupine spolu s Tedym, Zabinim a Millicent Bullstrodovou, ale kvôli tomu, že bol po škole prvú zameškal. A tú dnešnú mal zameškať tiež. Práve v tejto chvíli však mohol pracovať na svojej eseji kým bol čas ísť na raňajky.
Teddy sa k nemu pridal o štvrťhodinu neskôr, pričom ho obdaroval ďalším zvláštnym pohľadom, ale nepovedal nič iné, než skontroloval, aké kapitoly prečítali na hodine s Binnsom. Pracovali spolu v tichosti až do 7:20, keď Marcus Flint – prváci mu musia hovoriť „prefekt Flint“ – nezvolal ich nástup a bol čas zoradiť sa na cestu na raňajky. Pretože prváci boli vpredu, Harry sa ponáhľal odložiť svoje učebnie a zamieril ku dverám.
Draco bol prvý v poradí s Pansy Parkinsonovou tesne za ním a potom nasledoval Harry. Nemal ešte príležitosti hovoriť so žiadnym s dievčat z prvého ročníka a nevedel, čo by im mal povedať, aj keby mal, takže sa vyhol jej pohľadu, keď sa na neho pozrela a sotva jej poskytol pohľad na jeho jazvu v tvare blesku. Nakoniec to bol dôvod prečo na neho väčšina ľudí pozerala. Včera ju musel ukázať najmenej 12-krát a to nepočítal tie v Rokfortskom exprese. Naozaj ju nenávidel. Bolo oveľa ťažšie ukryť ju, keď sa všetci pozerali.
Po chvíli si Parkinsonová pohŕdavo odfrkla a pozrela dopredu, a Harry si vydýchol.
„V poriadku, pohnite sa,“ povedal prefekt Flint a viedol ich do Veľkej siene. Hneď na druhej strane potrétu položil prefekt Flint Harrymu ruku na hruď, aby mu nemohol uhnúť skôr, než ho zastavil. Flint sa na neho usmial a so šeptom sa k nemu naklonil, „Pozor na správanie pri raňajkách, Potter. Snaž sa na seba neupozorňovať.“ Prudko ukázal bradou na Draca a pokračoval: „Pozri sa na neho, ak nevieš ako správne jesť.“ A potom bola jeho ruka preč a trochu Harryho postrčil, aby dohnal ostatných.
Harryho tvár očervenela. Počas zvyšku cesty do Veľkej siene sa pozeral na svoje topánky a snažil sa nemyslieť na to, že Teddy bol hneď za ním a že pravdepodobne počul Flintovu žiadosť. Ale presne tak, ako mu povedal, keď si sadol za stôl stále pozoroval Draca a nasledoval jeho príklad, keď išlo o používanie príborov a naberanie jedla z tanierov. Jeho žalúdok, ale stále škvŕkal a on mal malú chuť na jedlo.
Nalial si tekvicový džús – jedna z najlepších vecí, aké kedy ochutnal – a kúsok hrianky, práve keď sa rozhodoval, či si naleje viac džúsu alebo zoberie viac hrianky, alebo len bude sedieť a čakať na ostatných prvákov kým dojedia, jeho pozornosť upútal zvuk mávajúcich krídiel. Strop vo Veľkej sieni bol slnečný a jasný, ale čo bolo naozaj ohromujúce bol počet sov, ktoré náhle vleteli dnu cez horné okná. Každá z nich niečo niesla uviazané na ich nohe alebo v pazúroch – listy, malé balíčky a podobne.
Harry sa usmial pri tom pohľade. Sovia pošta bola úžasná. Bol však veľmi prekvapený, keď jedna tmavohnedá sova s rozpätím krídiel väčším ako bol Harry pustila list na jeho tanier. Pergamen do ktorého bol list vložený niesol jeho meno, takže to určite bolo pre neho. Ale kto by mu už len posielal list? Dursleyovci nie, to je jasné, po reakcii strýka Vernona na sovu, ktorá sa mu snažila doručiť list o prijatí na školu.
Zlomil tenkú zelenú pečať – dvoch prepletených hadov – a otvoril ju. List bol veľmi krátky, bez oslovenia:

Choďte na ošetrovňu, keď doraňajkujete a nechajte si skontrolovať čelo. Očakávam, že budem počuť aká liečba bola použitá počas dnešného večerného trestu. Neprijímam žiadne výhovorky.

Profesor Snape

Harry sa tak silno zamračil nad svojím listom, že sa ho Draco spýtal, čo sa deje. „Ale nič,“ zaklamal ľahko. „Aj keď teraz musím ísť. Snapeove príkazy.“
Dracove bledé obočie sa pozdvihlo. „Potom sa uvidíme na Čarovaní.“
„Áno.“ Harry vstal a došiel na koniec stola, kde bol  slizolinský prefekt. „Bolo mi povedané, aby som išiel na ošetrovňu,“ povedal Flintovi, zodvihol jeho list a na oplátku dostal prikývnutie.
Zamieril na široké mramorové schodisko do vstupnej haly, zaujatý Snapeovým príkazom. Prečo by sa vedúci jeho fakulty zaujímal, či si na čele ublížil? Dnes ráno túto otázku položil, či sa Harry zranil a Harry si bol istý, že si Snape myslel, že mu klamal o nočnej more.
S povzdychom bez bližšieho pochopenia profesora Harry vstúpil na ošetrovňu. Dlhé rady lôžok lemovali jednu stranu miestnosti, pričom na druhej strane boli okná s výhľadom na pozemky. Miestnosť bolo veľmi svetlá s bielou podlahou a bielymi stenami, najmä v porovnaní so slizolinskými izbami. Čarodejnica stredného veku stále pri skrinke na druhom konci miestnosti, prechádzala jednu po druhej fľašky pred sebou a označovala ich v zozname.
„Madam Pomfreyová?“ povedal Harry ako vošiel do miestnosti a zavrel za sebou dvere.
Žena žmurkla a usmiala sa. „Áno.“ odložila poslednú fľašu a utrela si ruky látkou trčiacou z vrecka. „Mal si nehodu, zlatko?“
„Ehm, nie. Nie.“ Pristúpil dopredu, aj keď musel priznať, že mal trochu obavy z akejkoľvek zdravotnej sestry. „Môj, ehm... môj riaditeľ fakulty chcel, aby ste sa mi pozrela na čelo.“
Žena sa zamračila a preklenula vzdialenosť medzi nimi. „Poďme sa teda pozrieť,“ povedala, keď vytiahla prútik a ukázala mu na jednu z postelí.
Harry si sadol na kraj postele, pretože nechcel pokrčiť obliečky, išlo len o čelo. Zodvihol svoje vlasy a Madam Pomfreyová zalapala po dychu. Stále držiac hore svoju ofinu Harry sa pozrel na svoju druhu ruku položenú v lone. Hlúpa jazva.
Čaromedička stála priamo pred ním a s profesionálnym hlasom povedala: „Je to veľmi červené, to áno. Aj keď neverím, že je zapálená. Uvidíme...“ Vlna brnenia prešla od Harryho hlavy k jazve. Naozaj to na pocit nebolelo, ale trochu prudko sa od nej odtiahol. „Dobre, je to v poriadku, pán Potter. Nie je tam žiadna infekcia. Dám vám na to masť, ktorá obsahuje liek proti bolesti. Dám vám prvú dávku a chcem, aby ste ju používal trikrát denne počas nasledujúceho týždňa. Malo by to znížiť opuch a priniesť vám nejakú úľavu. Pochopili ste?“
„Áno, madam.“
Ponáhľala sa po krém a Harry si spustil vlasy. Čoskoro sa vrátila s fľaštičkou z modrého skla, v ktorej bol svetlomodrý krém s vôňou pomaranča a klinčekov. „Zodvihnite si opäť ofinu, pán Potter, to je ono.“ Jej prsty boli jemné na jej koži, keď vtierala balzam do kože okolo jazvy. Pichanie sa takmer okamžite uvoľnilo a pálčivá bolesť ustúpila. Zavrel oči, preglgol, takmer zmaril túto jednoduchú láskavosť.“
„A je to. Nie je to také zlé, však?“ povedala Madam Pomfreyová, keď zatvorila fľaštičku a podala mu ju.
„Nie, madam,“ povedal a skĺzol z postele, vyhýbal sa jej pohľadu.
„Trikrát denne, nezabudnite. A príďte za mnou, ak sa bolesť bude zhoršovať alebo v prípade, že masť nepomôže.“ Pauza. „Alebo z akéhokoľvek iného dôvodu,“ dodala. Povedala to tak, že to znelo ako rozkaz a tak prikývol, že rozumie, keď zamieril ku dverám.
Hodiny, ktoré mali dnes boli podobné, ako v ten prvý deň, ale hneď po obede mali voľnú hodinu a namiesto Čarovania Transfiguráciu. Mal prinútiť svoje brko lietať pomocou kúzla Wingardium Leviosa. Podarilo sa mu to na šiesty pokus. Nie tak rýchlo ako Teddymu a Zabinimu, ale oveľa rýchlejšie ako tým dvom Malfoyovým gorilám.
Na Herbológii sa opäť pokúsil pozdraviť s Ronom Weasleym, ale chlapci boli blízko, ale červenovlasá hlava sa otočila chrbtom so škaredým úškľabkom. Harry v sebe po jeho odvrátený potlačil bolesť a pokrčil ramenami, keď sa vrátil k stolu, ktorý zdieľal s Dracom, Crabbom a Goylom.
„Plytvanie časom kvôli niekomu ako on,“ zamrmlal Draco. „Neviem prečo sa obťažuješ.“
Harry pokrčil ramenami a snažil sa zachovať si prázdnu tvár, ako to len bolo možné. „Bol na mňa vo vlaku milý. Ale myslím, že sa mu nepáči Slizolin.“
Draco si odfrkol. „Samozrejme, že nie. Nikto ho nemá rád. To je dôvod, prečo máme prvé pravidlo.“
S kývnutím, ale s prianím, že nerozumel, Harry obrátil svoju pozornosť na profesorku Sproutovú, malú ženu s vrstvou špiny pod nechtami, ktorá ako keby nerobila nič iné okrem záhrady. Pripomínala Harrymu niekoľko jeho letných prázdnin strávených u Dursleyovcov.
Zvyšok dňa ubehol ľahko, dokonca stihol dokončiť esej z Transfigurácie počas voľnej hodiny a začal čítať učebnicu na hodinu Čarovania. Po večeri sa vrátil do Snapeovej kancelárie, strach spomaľoval jeho kroky, ale v skutočnosti ho zastavil, až keď došiel ku dverám. Zozbierajúc všetku jeho odvahu, zľahka zaklopal a čakal na príkaz „Vstúpte“.
Snape sedel nad kopou pergamenov rovnako ako včera večer. A rovnako ako včera večer, ani dnes sa na neho nepozrel, nech už robil čokoľvek. „Všetko robíte na poslednú chvílu, však?“ opýtal sa chladne.
Neprišiel neskoro, bol si tým istý, ale takmer o minútu skôr. Napriek tomu, bolo lepšie súhlasiť ako nesúhlasiť, čo sa naučil z predošlej hodiny.  „Áno, pane. Je mi to ľúto.“
Namieril brkom na stoličku pred jeho stolom a povedal: „Posaďte sa.“
Harry poslúchol, ale bol zvedavý, čo bude robiť dnes počas trestu a prečo mu to Snape tak  včera nepovedal tak, ako to urobil predtým. Vedel, že lepšie ako vrtieť sa, Harry sedel nepohnuto, ako to doteraz len bolo možné, s pohľadom upreným na ruky, položené na kolenách. Čas plynul, nedokázal povedať ako dlho, než jeho hlava fakulty odložila brko a uprela svoj pohľad na Harryho. Cítil, ako sa tmavé oči upreli na neho, zavŕtali sa do jeho hlavy, ale neodvážil sa pozrieť do mužových očí.
„Išli ste na ošetrovňu.“ Nebola to otázka.
„Áno, pane.“
„A?“ Nápoveda – no viac než len s náznakom – netrpezlivosti.
„Madam Pomfreyová povedal, že jazva nie je infikovaná, pane. Dala mi na to masť.“
„Pozriem sa na to.“
Harry zodvihol hlavu a dal si vlasy z čela preč.
Snape sa mu posmieval. „Nie jazvu, ja viem, ako vyzerá. Masť.“
S návalmi horúčavy, Harry hrabal vo svojej taške s knihami a odovzdal modrú nádobku. Snape stiahol veko a pričuchol k obsahu predtým, ako prikývol a vrátil sa k Harrymu. „Veľmi dobre. Verím, že ju budete používať zak, ako je predpísané.“
„Áno, pane.“
Po ďalšej minúte, čo na neho Snape pozeral, zatiaľ čo on študoval kamennú podlahu a snažil sa tak udržať i naďalej, profesor presúval nejaké papiere na stole a povedal s dokonale nezvučným hlasom: „Mám pre vás ďalší zoznam pravidiel. Vaše správanie pri jedle neprešlo bez povšimnutia a to aj od ostatných z iných fakúlt. Žiadam všetkých Slizolinčanov udržiavať poriadnu slušnosť, obzvlášť, keď sú v takomto prostredí.“
Harrymu sa v dôsledku toho zovrel žalúdok. Po celú dobu sa o ňom hovorilo, ak niečo spravil ako malé dieťa a ktoré nemalo žiadnu pripomienku do diskusie, aj keď vedel, že nebol. Ale ak namiesto toho diskutovali o jeho správaní pri stole... cítil sa zle. S Dursleyovcami ako jeho jediným vzorom a ich postoju, že mu len zriedka umožnili sedieť s nimi pri stole, ako mal vedieť čo má robiť?“
Odmlka bola tentoraz taká dlhá, že si Harry uvedomil, že má odpovedať, ale v skutočnosti nedostal otázku. Zaťal zuby a zodvihol hlavu. „Áno, pane. Prefekt Flint mi povedal o tomto probléme skôr.“
„Dobre. Dúfam teda, že s okamžitou platnosťou začnete dodržiavať tieto pravidlá.“ Snape odovzdal pergamen a Harry bol nahnevaný, že odhalí jeho chvenie rúk.
„Áno, pane.“
Snapeove pery sa mierne zvlnili.  „Doteraz ste to nečítal, Potter. Urobte tak teraz, aby som mohol odpovedať na akékoľvek otázky máte.“
Harry dúfal, že pravidlá stolovania odloží a prečíta si ich niekde v súkromí neskôr, ale zdalo sa, že bol znova odsúdený k poníženiu. V poriadku. Pozrel sa na zoznam, všimol si koľko položiek obsahovalo „nerobiť“, koľko „robiť“ a koľkokrat sa opakovalo slovo „hrozné“. Pot mu stekal po chrbáte a ruky sa mu hrozne triasli v čase, keď s tým skončil. Matne si cez nával krvi v ušiach uvedomil, že jeho čelusť je zovretá a snažil sa uvoľniť predtým, než si vyláme zuby.
„Musím vám niektoré z týchto pravidiel vysvetliť, Potter?“
Krátko pevne zavrel oči, prinútil svoju tvár, aby bola bez výrazu. Toto by profesor nevyhral, nedovolí mu vidieť, že stratil kontrolu. Akonáhle mohol hovoriť bez toho, aby sa mu zlomil hlas, pozrel sa Snapeovi do očí. „Nie, pane. Sú mi celkom jasné.“
Profesorova tvár bola rovnako bez výrazu ako jeho vlastná, teraz bez žiadneho náznaku úškrnu, bez výrazu posmechu. Nič. Tento výraz zasiahol jeho srdce, pretože hodinu predtým Snape slabo prikývol. „Veľmi dobre. Môžete ísť.“
Rýchlo zozbierajúc veci, Harry utiekol do relatívneho bezpečia svojej spálne.
07.01.2012 00:39:36
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one