Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Venované: shappeee, pancuche, Jane, Ankaj, ft...

Dobby a Biggi

Predtým v Lepší bude Slizolin:

Harry otvoril ústa, čo iné mohol robiť? Ale vedel, že už nič nebude v poriadku. Tekutina pálila cestou dolu, ale potom sa teplo usadilo v jeho žalúdku a rozšírilo sa do jeho rúk a nôh. Jeho viečka boli tak ťažké, až boleli a pomyslel si, že by ich mohol zatvoriť, nechať ich oddýchnuť, len na moment. Len na malú chvíľu. . . .

"Harry, nie, ešte nie. Zostaň so mnou. . . Neodchádzaj. . . neodchádzaj, prosím . . ."

Nechcel ignorovať tú prosbu, ale naozaj bol veľmi unavený. S tichým: "Prepáč," nechal tmu, aby ho obklopila a stiahla do svojej tmavej hĺbky.

¡¢

Severus sedel veľmi meravo, ako keby bol vyvážený, balansujúc na hrane priepaste. Keby pohol svalom, spadol by a nikdy by neprestal padať. Čakala ho pochmúrna budúcnosť plná prázdnoty. Zvádzalo ho to skočiť dolu z tej hrany a byť s tým hotový. Pevne zvierajúc ruky vo svojom lone odolal tomu nutkaniu. Jeho prsty boli biele z nedostatku krvi. Necítil si ich.

Necítil nič. Okrem obrovského bolestivého chaosu tam, kde by bolo jeho srdce, keby nejaké mal. Bolelo to, ahhh, Merlin, takú bolesť necítil už roky. Nie takú ako toto, nie pre iného, nie odkedy ona odmietla jeho ospravedlnenie a navždy ho zavrhla. Merlin, ako ho to vtedy bolelo . . . .

Tento raz to bol jej syn.

V nemocničnom krídle, v posteli, ktorá bola pre neho priveľká, chlapec ležal na obliečkach rovnakej farby ako jeho pokožka. Jeho ramená a krk boli obviazané kvôli popáleninám, ktoré utrpel od Quirrella. Jeho okuliare s čiernym rámom ležali na nočnom stolíku a chlapcova tvár bez nich vyzerala vychudnuto a príliš bledo. Koža, ktorú mohol Severus vidieť mala čudný, strašidelný lesk, ale nie tak desivý ako dolu v krypte pred tromi dňami. Vtedy Harryho koža žiarila, a Severus okamžite vedel, ža ho znovu posadol Krvavý Barón, ten idiot. Nevedel (až do včera, kým sa Barón konečne neobjavil) že to posadnutie bol chlapcov nápad.

Napriek všetkej jeho Slizolinskej vynaliezavosti, Harry bol príliš Chrabromilský. Krvavý Barón bol príliš ochotný prijať „návrhy" 11 ročného chlapca. A Severus bol príliš starý na to, aby sa vyrovnával s takýmto druhom srdce-zastavujúcej hrôzy, akej čelil v tú noc, keď konečne dobehol Harryho. V miestnosti so Zrkadlom z Erisedu našiel už-nekoktajúceho Quirrella (spolu, nejako, s Temným pánom) zápasiť s mladým chlapcom, ktorého Severus prisahal chrániť.

Jeho vlasy šediveli predčasne, to jednoducho vedel.

Keď sa zakrádal za Temného pána, aby získal lepšiu pozíciu na útok, spomínajúc si na všetko, čo sa miedzi nimi stalo, Severus si myslel, na moment, že chlapec ho prezradí. Ale keď si ho Harry všimol - vedel, že si ho všimol ešte skôr, než mu to včera Krvavý Barón potvrdil - nezradil Severusa nepriateľovi, nenaznačil, že Severus ide po Kameni, kým on mal plné ruky práce, vlastne, nepreukázal vôbec žiadny náznak, že Severusa videl. Namiesto toho chlapec čakal, kým bude jeho profesor v dobrej pozícii na krížovú paľbu - nie presne oproti nemu, ale trochu viac bokom, aby zabránili paľbe na seba navzájom. A pokračoval v pálení vlastných kúziel až kým Temného pána nenaštval tak, že sa rozhodol zaútočiť na Harryho fyzicky.

Hlúpy nápad zo strany Temného pána, ako sa neskôr ukázalo.

Severus nevedel, prečo Quirrellova koža a krv a vlasy vzbĺkli v plameňoch zakaždým, keď sa dotkol Harryho, ale Dumbledore urobil na to niekoľko nepriamych narážok. Ale aj tak nezáležalo na tom prečo. Záležalo len na tom, že Quirrell, a tak aj Temný pán, boli porazení. Vlastne, keby kolízia dvoch parazitujúcich duší -- Voldemorta a Krvavého Baróna - neviedla k Barónovmu násilnému vyhodeniu z Harryho tela, čo ho zanechalo s duchovou ranou na hrudi, ako sa to stalo už predtým, chlapec by z toho duelu mohol vyviaznuť bez zranení.

Nie bez traumy, samozrejme. Nikto nemohol spáliť iného tvora vlastnými holými rukami bez toho, aby ten zážitok nezanechal traumu. Nie, pokiaľ to nebol samotný Temný pán.

A Harry, Severus prisahal, nikdy nepôjde tou cestou. O to sa sám postará.

Počas celých troch dní, s pár výnimkami, Severus sedel v tichej stráži v nemocničnom krídle, čakal, kým sa Harry preberie. Obaja toho mali veľa k prediskutovaniu. Samozrejme, aj s najnovším porazením Temného pána Chlapcom Ktorý Prežil Napriek Svojej Vôli, Severus si nemohol dovoliť, že ho tu niekto nájde. Nemohol si dovoliť, aby ho videli takého bez seba kvôli chlapcovmu stavu, vlastne nezáležiac na tom, ako veľmi bol rozhodený výsledkom chlapcovho stretu s Voldemortom. Tak sedel pod chlapcovym Neviditeľným plášťom, skrytý. Našiel ten plášť pri vchode do miestnosti so Zrkadlom, uprostred vyčarovaných čiernych plameňov. Musel z chlapca skĺznuť, keď kráčal cez plamene.

Počas troch dní Severus vstal zo svojej stoličky len kvôli poslednému Metlobalovému zápasu Slizolinu a aj to len preto, že pri tom musel byť prítomný. Kým nad tým priadne nerozmýšľal, nevedel si spomenúť, kto vlastne vyhral.

¡¢

Prešiel štvrtý deň, než sa Harry vôbec pohol. Dokonca ani potom sa neprebral. Jeho oči sa pohybovali rýchlo pod zatvorenými viečkami, a jeho ruky sa pohybovali v krátkych trhaných pohyboch podobných tým, pri jeho nočných morách. Severus ho chcel zobudiť; nechcel vidieť toto dieťa trpieť ďalšiu sekundu navyše. Ale čo ak by ho Severus vystrašil ešte viac? Zaváhal však len na moment, než sa pokúsil chlapca zobudiť, položením ruky na nespálenú časť jeho ramena a mierným zatrasením. Nezdalo sa, že by sa chlapec zobudil, ale prestal sa prevracať zo sna a spal pokojnejšie.

Severus to chcel považovať za víťazstvo.

Do ticha, ktoré nasledovalo, Severus začal konverzáciu, ktorú potrebovali obaja, aj keď vedel, že rozprávať, keď ho dieťa nemôže počuť ani mu odpovedať, nie je najodvážnejšia vec, ktorú v poslednom čase urobil. Znížil svoj hlas tak nízko, ako len mohol a zamrmlal: "Mrzí ma, Harry, čo sa v týchto posledných mesiacoch dialo v mojej triede. Väčšina z toho, čo som robil . . . to nebolo špeciálne z nenávisti, ale aby som z teba urobil ešte lepšieho študenta elixírov, než si už bol. Dovolím si tvrdiť, že dokážeš pripraviť ktorýkoľvek prvácky elixír v polovičnom čase než tvoji spolužiaci. Tlačil som na teba. . . Tlačil som na teba, lebo som vedel, že sa tej výzve dokážeš postaviť . . . Ale viem, že to tak nevyzeralo, a priznávam, že moje motívy neboli také jasné a čisté, keď sa jednalo o väčšinu môjho zaobchádzania s tebou alebo o škodoradostné poznámky v mojej triede. Môžem sa len ospravedlniť. Nezistil som, až donedávna, prečo si odmietol moju ponuku tvojho umiestnenia cez prázdniny, po tom čo som toho toľko urobil, aby som ti to zabezpečil, a bol som . . ." Odmlčal sa, hľadel na svoje meravé ruky. No tak, Severus, vyhrešil sa, ani nie je pri vedomí. Môžeš povedať čokoľvek, čo chceš. Čokoľvek, čo potrebuješ.

"Bol som zranený, Harry," priznal nakoniec a niečo pevné sa uvoľnilo v jeho hrudi, to mu umožnilo pokračovať. "Už sa mi to stalo predtým, vieš, s tvojou mamou. Pred mnohými rokmi, v záchvate urazenosti som ju nazval strašnou nadávkou, a odmietla prijať moje ospravedlnenie. To bol koniec nášho priateľstva. A potom, keď si sa na mňa pozrel s takým . . . takým odporom, takou nechuťou, a s jej očami, ja . . . stratil som nervy. A áno, strácal som ich aj dlho potom."

Naďalej hľadel na svoje ruky, neschopný zniesť čo i len pohľad, aby videl, či Harry počúva. Bol skrytý, a tak nikto nemohol vidieť, ako pevne ich zviera. Nikto iný nemohol vidieť jeho bolesť. Nikto iný nemohol vidieť napätie v jeho srdci, chladný, temný strach, že nič nezostalo len črepy z dôvery, ktorú mu kedysi chlapec preukázal. Temnota a strach čakali, pripravení privítať ho, keby spadol z tej hrany.

"Keď si v tej miestnosti spadol, s Temným pánom a Quirrellom v tých plameňoch a keď som videl tvoju krv presakujúcu cez odev, myslel som si, že zomrieš skôr, než budem mať šancu ospravedlniť sa ti, skôr než sa dozvieš, že ma mrzí, že som ti ublížil a bol to ten najhorší pocit, aký som kedy mal. Horší než pôvodná bolesť, to ti prisahám."

Nádej bola drobným, tlejúcim plamienkom, pochovaným pod váhou jeho viny a hanby. Nádej bola to jediné, čo mu zostalo, nádej, že by mohol napraviť vzťah s mladým Harrym Potterom. Počas mnohých mesiacov nemal šancu hovoriť s Harrym. Chlapec ho vyvrel a Severus tie dvere medzi nimi ešte zaklincoval. Len nedávno si uvedomil, ako veľmi si užíval, že sa môže s Harrym rozprávať, o chlapcovej mame alebo o jeho štúdiách, alebo aspoň o šachu. Ale teraz mal šancu povedať, čo potreboval a čo chcel. Mal čas a možnosť podeliť sa o drobné detaily z Rokfortského života, keď okolo nich pokračoval, alebo z jeho vlastného života, detaily, o ktoré sa s nikým nepodelil až doteraz, lebo nemal nikoho, kto by ho vypočul.

Tak teda povedal Harrymu o tom, že hovoril s Dumbledorom o tom, čo sa stalo s Quirrellom, a ako kričal na riaditeľa že sa nechal oklamať Quirrellovou duplicitou. Opísal mu, že mnohé pohľadnice a darčeky so želaním rýchleho uzdravenia ležali na chlapcovom nočnom stolíku, vrátane niečoho, čo vyzeralo ako záchodová doska, od dvojičiek Weasleyových. Povedal mu o zotavení Krvavého Baróna z posadnutia a o duchovom trápení nad tým, že bol donútený opustiť Harryho vo veľmi nevhodnej chvíli. "Príde ťa navštíviť, som si istý, keď sa budeš môcť vrátiť do žalárov."

V jednom momente povedal ticho: "Prehrali sme posledný Metlobalový zápas. Na konci hry sme síce mali dosť bodov na to, aby sme vyhrali školský pohár, ale nebolo by to také tesné, keby si hral ty. Pán Malfoy hral ako náhradný Stíhač, čo mohlo fungovať, keby chlapcov otec nesedel v hľadisku. Verím, že staršieho Malfoya si stretol len krátko, ale vždy musíš dbať na to, kde leží jeho lojalita: k sebe samému, predovšetkým. A potom jeho idiotský syn strávil viac času kontrolovaním, či ho jeho otec sleduje, než hľadaním Strely. Takže Bystrohlavská stíhačka -- slečna Changová, myslím - ju chytila skôr." Odmlčal sa, potom dodal: "Chýbal si tam."

Keď povedal Harrymu, že získal veľmi dobré výsledky v jeho záverečnom teste z Elixírov ako aj z iných predmetov, povedal "Krvavý Barón mi povedal, ako si ho donútil, aby ťa posadol. Pekný malý kúsok Slizolinského intrigovania. Ale počúvaj ma, Harry, toto je dôležité, takže to budem opakovať stále dookola: Naháňať sa za Kameňom, o ktorom si vedel, že ho chce šialenec, s tak malým záujmom o tvoje vlastné bezpečie . . . to smrdí Chrabromilskou hlúposťou, a to nebudem tolerovať. Ja viem -- Barón mi to povedal - že Triediaci klobúk si myslel, že by sa ti darilo v Leviom brlohu, ale dieťa . . ." Jeho hlas zjemnel, a pokračoval oveľa tichšie "Ale Harry, prosím pochop. Musíš vedieť, že patríš ku nám, tým špeciálnym, tým zabudnutým, tým, ktorých nikto iný nechápe. Viem, že som ti neukázal najlepší príklad počas týchto posledných mesiacov, ale my sme Fakulta, ktorá chráni svojich vlastných, kde kryje chrbát jeden druhému. Jeden z tvojich priateľov mi povedal, čo plánuješ v tú noc, a mal by si byť vďačný, že to urobil, inak by som ťa nemohol zachrániť pred vykrvácaním na smrť, opusteného v tom bludisku. Nemusíš týmito vecami prechádzať sám, Harry, nie keď ti celá Fakulta bude kryť chrbát."

Znovu sa odmlčal, vedel že to, čo povie teraz by mal radšej povedať, keď bude chlapec hore - a potom to zopakuje; zrejme bude musieť tomuto dieťaťu opakovať ten sentiment stále a znovu. "Takmer si zahodil svoj život, Harry, a pre čo? Temný pán nemohol dostať ten Kameň; riaditeľ mi prezradil, ako funguje jeho pasca, a jeho plán, zahŕňajúci Zrkadlo z Erisedu, bol oveľa prefíkanejší a komplikovanejší, a oveľa intrigánskejší, než všetky ostatné. Použil bezpečnostné opatrenia, aby špeciálne zabránil každému, kto chcel ten Kameň sám pre seba v tom, aby ho našiel. Rozumieš, čo to znamená, Harry? Že Temný pán mohol uspieť s pomocou niekoho nevinného."

Vzhliadnuc krátko od svojich rúk videl, že Harryho oči boli otvorené. Pokračoval úplne rovnakým tónom, ako keby nechcel prezradiť, že si to všimol. "Len keby použil teba - keby ťa zajal namiesto toho, aby sa ťa snažil zabiť - len potom by ten Kameň získal. Vieš čo je to samonapĺňacie sa proroctvo? Už si niekedy počul príbeh o Oedipusovi Rex?" Počkal, kým Harry pokrútil hlavou oh-tak pomaly. "Pokusom zabrániť nechcenej ale prorokovanej udalosti, Oedipus neúmyselne spôsobil, že sa stala, ale keby nechal veci plynúť, nechcené udalosti by sa nikdy nestali. Podobne, snahou zabrániť Temnému pánovi dostať sa ku Kameňu, si mu takmer pomohol získať svoj cieľ. Vidíš, aká bola tvoja námaha zbytočná? Najhoršie je, že by si zaplatil za jeho víťazstvo tvojim životom."

Severus vzdychol a zložil si kapucňu Plášťa, a potom pomohol Harrymu nasadiť si okuliare, aby sa mu chlapec mohol pozrieť do očí. Keď ho chlapec mohol vidieť jasne, pokračoval: "Dovoľ mi povedať ti, Harry: ty si príliš vzácny na to, aby si sa takto obetoval."

Najtichším hlasom, aký Severus kedy od toho chlapca počul, Harry zašepkal: "lebo ho mám poraziť."

Severus pokrútil hlavou. "Nie. Nie pre to. To vôbec nie. Ty si príliš vzácna osoba. Si dôležitý pre tvojich priateľov, pre tvoj Metlobalový tím, a pre mňa. Si dobrý človek, odvážny aj keď pochabo statočný chlapec, dôveryhodný, zábavný, talentovaný, inteligentý, vynaliezavý, niekto koho ja nechcem stratiť. Ja . . . rád som s tebou trávil čas prezeraním foriek a hraním šachu. Som ohromený tvojimi kresbami. Zarámoval som si tú, ktorú si mi dal na Vianoce, vieš, a vážim si ju ako takmer nič iné. Aj keď sme učiteľ a študent, tiež som si myslel, ja som dúfal že sme aj priatelia. Tak strašne ma mrzí, že sme sa prestali stretávať. Obávam sa, že si vypočul niečo, čo ti dalo nesprávny dojem --"

"Ja viem, pane. Krvavý Barón mi to povedal."

Severus zodvihol jedno obočie. "Oh?"

"Niekoľkokrát." Harry odvrátil pohľad. "Neveril som mu."

Severus ticho povedal: "Lebo dôvera je pre teba veľmi krehká vec, a podľa teba som rozbil tvoju dôveru tým, že som sa spojil s Quirrellom, ktorý sa ťa už dvakrát pokúsil zabiť."

Harry prikývol, ale jeho výraz bol plný podozrenia, ako keby si myslel, že Severus čítal jeho myšlienky.

"Rozumiem, Harry. Ver mi. Ja mám rovnako krehkú dôveru k iným. A preto, keď som si myslel, že si odmietol moju ponuku, bol som tak . . ."

"Odporný?" Harryho zrak zablúdil k Severusovi a späť.

Severus bolestivo prehltol, ale dlhoval Harrymu pravdu, nech sa pri tom cíti akokoľvek ponížený. "Áno, bol som odporný, ako vravíš. Ľutujem, že som k tebe bol tak zlý, keď som si myslel, že si rozbil našu krehkú dôveru." Jeho ruky pevne zovreli jedna druhú, stále pod Plášťom a neviditeľné. "Ešte raz sa osprave --"

"Ja viem," Harry povedal rýchlo a znovu sa mu pozrel do očí. Červená mu zaliala líca. "Teda, počul som vás, pane, predtým. Myslím, že ste si mysleli, že stále spím; aj som tak nejako spal, ale . . ."

Severus prikývol. "Rozumiem."

Chvíľu mlčali, každý ponorený do svojich vlastných myšlienok. Potom Harry povedal: "Naozaj sme prehrali posledný zápas, profesor?"

"Žiaľ áno."

S tichým povzdychom Harry zatvoril oči. "Flint ma zabije."

"Nie, ak tomu môžem zabrániť."

Kútiky Harryho pier sa zodvihli, vo vernej napodobenine Severusovho výrazu.

¡¢

Harry strávil ešte dva dni v nemocničnom krídle, než ho madam Pomfreyová vyhlásila za vyliečeného. Dumbledore v ten večer usporiadal špeciálnu oslavu na jeho počesť. Hodinu pred tou oslavou našiel Severus chlapca skrývať sa na chodbe pred jeho kanceláriou namiesto toho, aby sa v jeho izbe pripravoval na tú udalosť.

"Ja tam nechcem ísť, profesor," odpovedal Harry, keď sa ho Severus opýtal prečo. "Zabil som muža. To nie je nič, čo by sa malo osláviť."

"Nie. To nie je," súhlasil Severus. Vzal bledého, zamračeného chlapca do svojej pracovne a ukázal na stoličku. Harry sa na ňu posadil presne ako to robil predtým, než sa rozišli. Jeho chodidlá stále nedočiahli na zem, a stále mu trčali kosti na tvári a kostnatách rukách. Počas školského roka síce trochu pribral, ale tento posledný výstup s Barónom z neho odstránil všetku hmotnosť, ktorú nadobudol z Nutričných elixírov a pravidelného jedla.

"Ale podľa väčšiny tvojich priateľov a obdivovateľov --"

Harry vydal pohŕdavý zvuk.

"—si zachránil školu pred Temným pánom."

"Ako vlastne vedia, čo sa stalo?"

"Malo to byť tajné," vysvetlil Severus. "Takže, prirodzene, to vie každý."

"Je to príšerné, ako je každý nadšený z toho, že Quirrell je mŕtvy."

Severus sa neobťažoval opraviť Harryho nepoužitie Quirrellovho titulu; ten hlupák bez chrbtovej kosti si nezaslúžil ten titul. Namiesto toho, na moment sledoval Harryho tvár. Nová dôvera medzi nimi bola tak krehká - a zrejme ešte krehkejšia - než tá, ktorú mali predtým, a Severus opatrne zvažoval svoje slová, keď si sadol za svoj stôl. "Nikto nezvažuje špecifiká, Harry, ani sa nezamýšľa nad tým ako zahynul, ani nad tým, ako sa cítiš ty. Nie je to na nich a nemohli by to pochopiť, ani keby sa snažili."

"A málo sa ich o to vôbec pokúša."

"Ako tvoji priatelia?" opýtal sa Severus. Harry mykol plecami a odvrátil pohľad. "Ako s nimi vychádzaš?"

"Sme . . ." Harry sa odmlčal a prezrel si necht na palci, len nedávno nanovo narastený po kompletnom spálení. "Sme OK. Ale je pre mňa ťažké len sa s nimi rozprávať. Teda, viem, že jeden z nich ma zradil, zrejme Millie, ale nemôžem sa na ňu hnevať. Naozaj nie."

"Dobre." Nechal si identitu skutočného "zradcu" pre seba. "Zachránili ti tým život."

"Asi."

"Znie to, ako keby si si myslel, že to nie je dobrá vec."

"Niekedy si to myslím."

"Harry . . ."

Chlapec zodvihol ruky. "Nie som ako, samovrah, alebo niečo také, profesor."

"To dúfam, že nie!"

"Ale keby som nebol, teda, keby som sa nikdy nenarodil --"

"Potom je možné, že stovky, možno tisíce ľudí by zahynuli rukou Temného pána."

"To nemôžete vedieť!"

"Ani ty nie."

Harry sa oprel o operadlo a prikývol. "Dobre. Ale Quirrell--"

"Ohava vytvorená jeho vlastným pričinením a vôľou. Skutočne nežil, keď dal svoje telo a jeho potreby Temnému pánovi. A ak niečo, vyslobodil si ho zo strašného osudu."

Harry vyzeral, že zaťal čeľusť, keď povedal: "A čo moji rodičia? On . . . on tvrdil, že zahynuli prosiac o milosť, a potom zmenil ten príbeh a povedal, že môj otec zomrel rýchlo pri boji s ním, ale že moja mama nemusela vôbec zomrieť."

Severusovi zovrelo srdce. Ale to boli len slová, slová, ktoré Temný pán použil, aby sa pokúsil zničiť Harryho vyrovnanosť, alebo dokonca získať chlapca pre seba. Prinútil sa povedať: "Iba ak by obetovala namiesto seba svojho syna. Nevinné dieťa."

Harry sa pozrel dolu na svoje ruky. "Hej."

Severus chvíľu uvažoval. Čo vôbec Harry vedel o mamách? "Myslíš si, že nejaká mama by mohla urobiť takú vec? Dokonca taká otrasná mama ako je tvoja teta Petunia?" Čakal, kým Harry rozmýšľal nad odpoveďou a znepokojilo ho viac, než by dokázal povedať, že Harry si zrejme dokázal predstaviť, že Petunia obetuje svojho syna, rovnako ako aj synovca.

"Nie," povedal Harry nakoniec. "Nenechala by Dudleyho zabiť."

Niečo zovrelo Severusove vnútornosti. "Ale teba by mohla?"

Drobné, porazenecké myknutie plecom bola jasná odpoveď.

"Harry, to nie je . . . Harry, pozri sa na mňa." Počkal, kým sa mu chlapec pozrel do očí. "Harry, akokoľvek nespoľahlivá je tvoja teta - a necháp ma zle, jej zlyhania sú mnohé a rôzne - ale nemajú nič spoločné s tebou. Jej záležitosti s jej sestrou a s mágiou nie sú tvoja vina."

Harry sa zamračil ešte viac a jeho myšlienky boli dosť hlasné, takže to bolo takmer nemožné prepočuť jeho myšlienky o jeho vlastnom čudáctve a ako jeho rodina (alebo čo z nej zostalo) mala pravdu, keď ho odvrhla a zatracovala.

"To teda nemá," povedal Severus pevne, nestaral sa o to, či si chlapec bude myslieť, že použil Legilimenciu. "Nikto nemá právo odvrhnúť člena rodiny len preto, že je čarodejník. Tvoja teta a ujo sú Muklovia a nechápu náš svet, ale to im nedáva právo ponižovať ťa, alebo ťa mučiť hladom, alebo ťa nútiť spať v komore."

"Ja viem," povedal Harry, ale nevyzeral presvedčene.

"To dúfam. Budem ti to opakovať stále dookola, kým to naozaj nepochopíš." Severus presunul nejaké papiere na svojom stole. Dokončil známkovanie už dávno a už riaditeľovi nahlásil koncoročné známky, ale rád mal na stole papiere špeciálne pre chvíle ako táto, dal svojim rukám nejakú prácu, aby si mohol pozbierať myšlienky. Po krátkej pauze vzhliadol a prišpendlil Harryho na stoličke. "Zmenil si svoje rozhodnutie o letných prázdninách?"

"Ja . . ." Harry sa zhlboka nadýchol a celá miestnosť sa nabila elektrinou, ako keby aj samotný vzduch vedel, že sa objaví niečo dôležité. "Áno. Zmenil. Teda, ak vaša ponuka stále platí, profesor."

"Platí."

Harry sa na Severusa široko usmial po prvý raz za niekoľko mesiacov. "Skvelé! Tak teda zostanem s vami."

"Po dvoch týždňoch u tvojich príbuzných."

Chlapcova tvár okamžite zosmutnela. "Hej. Potom."

"Avšak, počas tých dvoch týždňov ťa budem sprevádzať."

"Budete . . . čo?"

"Tie dva týždne strávim s tebou, u Dursleyovcov, budem využívať, ako som si istý, ich geniálnu pohostinnosť..." Severus sa odmlčal a potom vychrlil: "Prečo sa smeješ?"

05.11.2013 20:48:42
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one