Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
A je tu posledná kapitola k tejto poviedke. Chcem sa poďakovať Biggi za jej nádherný preklad a pomoc s touto poviedkou. Chcem sa poďakovať všetkým komentujúcim. Vaše komentáre nás posúvali a posúvajú ďalej. Verím, že sa stretneme pri ďalšej poviedke.

Dobby
Predtým v Lepší bude Slizolin:

"Avšak, počas tých dvoch týždňov ťa budem sprevádzať."

"Budete . . . čo?"

"Tie dva týždne strávim s tebou, u Dursleyovcov, budem využívať, ako som si istý, ich geniálnu pohostinnosť . . ." Severus sa odmlčal a potom vychrlil: "Prečo sa smeješ?"

¡¢

Pri večierku sa Harry naozaj snažil byť milý a veselý medzi svojimi priateľmi, kým oni sa rozprávali o koncoročných známkach, ktoré čoskoro dostanú, o konci školského roka a o ceste domov.

Ale Harry nešiel domov. Rokfort bol jeho domovom, prvé miesto v jeho spomienkach, o ktorom cítil, že tam patrí. Tu mal priateľov a učiteľov a ľudí, ktorý na neho dozerali. Mal Metlobal a kúzla a nebol čudák. No, aspoň nie taký čudák, ako bol pre Dursleyovcov. Aj keď vedel, že musí u Dursleyovcov stráviť len 2 týždne, necítil sa kvôli tomu lepšie, keď vedel, že odchádza. Nechcel z Rokfortu odísť vôbec.

Krvavý Barón priplachtil cez stôl medzi Slizolinských prvákov a tajne na Harryho žmurkol, keď ostatní prváci jačali a zakrývali si taniere s večerou, ako keby sa snažili zabrániť tomu, aby jeho kvapkaújca krv /ektoplazma postriekala ich jedlo.

Harry sa veľmi snažil nesmiať sa. "Celkom iste viete, ako oživiť miesto. Vďaka."

"Je mi potešením, Harry Potter. Som rád, že ťa konečne vidím a dobre zotaveného."

"Hej, er, ja tiež. Teda, rád vás vidím."

Barón mierne naklonil hlavu. "Rozumel som, čo myslíš. Si v poriadku? Nechcel som opustiť tvoje telo, keď som to urobil. Utrpenie muselo byť veľmi vyčerpávajúce."

Bolo to strašné, to je pravda, a Harry vedel, že nikto iný nepočuje Baróna rozprávať, takže Barón mohol také veci pred nimi spomínať a nikto by sa nič nedozvedel. Ale ostatní prváci mohli počuť jeho stranu konverzácie, takže musel byť opatrný so svojimi odpoveďami. "Už som v poriadku. Naozaj."

Duch zúžil svoje nemilosrdné oči. "To ti nie je podobné, angažovať sa v tak nehanebnej falošnosti, môj mladý priateľ."

So zamračením Harry odpovedal: "Budem v poriadku. Lepšie tak?"

"To bude musieť stačiť," vyhlásil Barón. "Možno ťa dnes večer prídem navštíviť v žalároch a môžeme sa o tom porozprávať viac. Obávam sa, že moja prítomnosť zdržuje tvojich spolužiakov od jedla."

Harry sa poobzeral na najbližšie sediacich spolužiakov pri ostatných stoloch, z ktorých niektorí boli bledí a dokonca sa aj mierne triasli v prítomnosti strašného ducha Slizolinu. Dokonca aj mladší Slizolinčania boli neradi v jeho blízkosti, od tej chladnej bezútešnosti, ktorá z neho sálala až po strašnú žiarivú "krv" vytekajúcu z bodnej rany na jeho hrudi. Dokonca aj tí študenti ktorí necítili Barónovu prítomnosť, na neho vrhali opatrné pohľady a priťahovali si taniere s večerou bližšie.

"Vidím, čo myslíte. Tak teda neskôr," sľúbil Harry a otočil sa ku svojej vlastnej večeri, keď Barón zmizol cez stôl.

"Naozaj si želám, aby to nerobil," sťažovala sa Millie, keď Barón odišiel. Sedela vedľa Harryho zľava a niečo zoškrabovala vidličkou.

"Vystrašená obyčajným duchom, Bulstrodeová?" vysmieval sa Zabini oproti za stolom.

"Uh, nie." Millie zodvihla vidličku, na ktorej bolo niečo žiarivé, sivé, mazľavé. "Len neznášam, keď mi zaslizí moje opekané zemiaky. Prečo?" opýtala sa nevinne, keď vrhla ten sliz na Zabiniho. "Ty to máš rád?"

Sivý sliz kvacol Zabinimu na predok habitu. Jeho tvár úplne zbledla a ladila s farbou toho fľaku. "Ty mizerná malá --"

"Bacha, Zabini," povedal Teddy z Harryho pravej strany. "Skry to pred ostatnými Fakultami, ak by ti to nevadilo. Okrem toho, nikto nie je zvedavý na tvoju vulgárnu malú papuľu, zo všetkých najmenej, náš Vedúci." Ukázal palcom na profesora Snapa pri hlavnom stole, len niekoľko stôp ďalej od miesta, kde sedeli prváci. Bolo viac než možné, že ich mohol počuť. A Harry si všimol pri rýchlom pohľade, že Snape ich práve sleduje. Ako aj riaditeľ.

"Fajn," vypľul Zabini. "Toto si vyriešime neskôr, Bullstrodeová." Schmatol svoj prútik a namieril na svoj habit. So zamrmlaním "Evanesco," fľak zmizol.

"Na to sa teším," zašvitorila Millie, absolútne neznepokojená. Potom naschvál odvrátila tvár od Zabiniho a povedala Harrymu, "Prídeš na návštevu cez prázdniny, však? Mama povedala, že ti mám povedať, že by bola nadšená keby si prišiel."

Zaskočený Harry na ňu zízal. "Čože? prečo?" Okrem pozvania na Vianoce, o ktorom si myslel, že je zo súcitu, lebo inak by musel zostať na hrade, nikdy predtým nebol pozvaný k nikomu domov. Toto . . . toto bolo . . . no, nevedel, ako to má popísať.

Kým sa snažil prísť na to, čo má povedať, Millie sa zamračila. "'Lebo si môj priateľ a priatelia sa navštevujú, nie? Ty si môj priateľ, však, Harry?"

"Ja . . . hej . . . teda, ja som nikdy . . ." Harry si zahryzol do pery a Millien výraz zjemnel.

"To je okej," povedala. "Môžeš mi poslať sovu, alebo tak."

"Hej, okej," súhlasil Harry, odľahlo mu, že Millie nemusel nič vysvetľovať. Dokonca aj po celom školskom roku, kedy mal priateľov, stále bol nepríjemne prekvapený novými očakávaniami. "Pošlem ti sovu."

Keď sa Millie otočila na druhú stranu, aby sa porozprávala s dievčatami, Teddy štuchol Harryho lakťom. "Zliezaš sa s Millicent cez prázdniny, čo?" Uškrnul sa. "Nevedel som, že ona je tvoj typ."

"Ted!" zakvičal Harry. Rýchly pohľad ho ubezpečil, že Millie ho nepočula.

Hneď vedľa Teddyho sedel Draco Malfoy, ktorý sa smial na Harryho výraze. "Si slepý ako netopier, Potter, keď nevidíš, kam tým mierila. Najprv sú to návštevy, potom muchlanie, potom prsteň aby si ťa zapečatila a deti --"

"Sklapni!" zasyčal Harry.

"Harry a Millie, sedia na strome --"

"Prisahám, Draco, ja ťa--"

Draco sa nevinne usmial. S jeho svetlými vlasmi a bielou košeľou mohol robiť anjela. Skoro. Potom výsmešne zúžil oči. "Čo urobíš? Pomuchluješ aj mňa?"

Chcel znovu kričať, no Harry zaváhal. Čo robí? Dudleyho posmešky ho nikdy takto nevyprovokovali. Strácal kontrolu a mal len pár sekúnd na to, aby ju znovu získal, inak sa z neho budú všetci smiať. Tak namiesto toho, aby konal s horúcou hlavou, pomaly sa na Draca šibalsky usmial. Potom na neho žmurkol, našpúlil pery a vydával cmukavé zvuky. "Stavím sa, že by sa ti to páčilo, však?"

Draco vypľul tekvicový džús a polovicu vylial na seba. Každý na tom konci stola sa smial a súťaž skončila. Draco sa smutne usmial a prikývol Harrymu a Harry prikývol späť, teraz pokojnejší, ale s húfom motýľov v žalúdku, tak ako sa cítil vždy, keď niekto povedal niečo - aj keď zo srandy - o muchlaní. Ten čudný pocit začal už vtedy, keď ho sledoval Gaius Avery. Mal len niekoľko incidentov s tým chlapcom, ale stačili na to, aby len myšlienka na muchlanie Harryho odpudila.

Našťastie si nikto nevšimol zmenu jeho nálady, keď skončila večera a on sa mohol v kľude najesť.

Keď zmizli taniere, profesor Dumbledore vstal od stola a Veľká sieň okamžite stíchla.

"Ďalší rok je za nami!" povedal Dumbledore povzbudivo. "A musím vás potrápiť so stareckou rečou, než zaboríme zuby do lahodného dezertu. To teda bol rok! Dúfam, že vaše hlavy sú o čosi plnšie, než boli... máte na to celé leto, aby ste ich pekne vyprázdnili, než začne ďalší rok....

"Teraz, ako viem, Školský pohár potrebuje udeliť, a body stoja nasledovne: Na štvrtom mieste, Bifľomor, s 312 bodmi; tretie, Bystrohlav s 392; Slizolin má 422 a Chrabromil, 472."

Búrlivé ovácie a dupanie sa ozvali od Chrabromilského stolu. Harry videl Rona Weasleyho a jeho bratov, ako mlátili čašami o stôl. Bol sklamaný, ale to preto, že prehrali ich posledný Metlobalový zápas.

"Áno, áno, výborne, Chrabromil," povedal Dumbledore. "Avšak, je potrebné započítať posledné udalosti."

Miestnosť celkom stíchla. Chrabromilčanoom povädli úsmevy.

"Ahem," odkašľal si Dumbledore. "Musím udeliť niekoľko bodov na poslednú chvíľu. Pozrime sa na to. Áno... najprv -- pánovi Harrymu Potterovi..."

Harry sa zhlboka nadýchol. Dostane body? Za čo?

Miestnosť bola veľmi tichá.

"—za pevné nervy a obrovskú guráž, udeľujem Slizolinu 50 bodov."

Hluk pri Slizolinskoom stole bol ohlušujúci. Tí, ktorí vedeli počítať okrem ziapania až do zachrípnutia, vedeli, že Slizolin má teraz 472 bodov - presne toľko ako Chrabromil. Obaja súťažili o Pohár - keby bol dal Dumbledore Harrymu aspoň o bod viac.

Dumbledore zodvihol ruky. Miestnosť postupne stíchla.

"Existuje veľa druhov guráže," povedal Dumbledore s úsmevom. "Stojí to veľa odvahy, postaviť sa našim nepriateľom, ale rovnako aj, ako postaviť sa našim priateľom. Preto udeľujem 10 bodov pánovi Theodorovi Nottovi."

Niekto stojaci pred Veľkou sieňou si mohol myslieť, že došlo k výbuchu, taký hlasný bol krik, ktorý sa ozval od Slizolinského stola. Harry hľadel na svojho priateľa, teraz už vedel, že to bol Teddy, kto šiel za Snapeom a povedal mu, že Harry šiel po Kameň, ale bolo to OK, naozaj, a keď videl, že vďaka tomu prežil, bolo to viac než len OK. Potľapkal Teddyho po chrbte a kričal: "Vyhrali sme!"

Millie, Draco, a dokonca aj Blaise Zabini vstali, aby mohli kričať a povzbudzovať, keď sa na nich Teddy sarkasticky usmial a mierne uklonil.

Harry, stále povzbudzujúc sa pozrel na Chrabromilský stôl a videl, že študenti sú skoro bieli od šoku z neočakávanej prehry.

"Čo znamená," zvolal Dumbledore cez neutíchajúci potlesk, "že potrebujeme drobnú zmenu dekorácie." Tleskol rukami. Karmínová červená sa okamžite zmenila na smaragdovo zelenú a zlatá na striebornú; obrovský Chrabromilský lev zmizol a jeho miesto zaujal Slizolinský had. Snape si podával ruku s profesorkou McGonagallovou, ktorá mala na tvári strašný, nútený úsmev. Keď Snape zachytil Harryho pohľad, takmer mal pocit, že Snape nie je z víťazstva Slizolinu o nič šťastnejší, než McGonagallová.

Bude sa na to musieť Snapa opýtať. Ale neskôr. Na teraz to bol najlepší večer v Harryho živote, lepší než po výhre v Metlobale, alebo na Vianoce, alebo po zdolaní horského trola... nikdy v živote na dnešok nezabudne.

¡¢

Harry skoro zabudol, že ešte majú prísť výsledky skúšok, ale prišli. Na jeho veľkú radosť, Harry prešiel s dobrými známkami; Hermiona, samozrejme, mala najlepšie známky spomedzi všetkých prvákov. Dokonca aj Neville Longbottom preliezol, jeho dobrá známka z Herbológie vyrovnala tú zlú z Elixírov. S pomocou od Draca a Teddyho, dokonca aj Greg Goyle prešiel a Millie sa veľmi tešila, že urobila všetky skúšky, tak sa podelila so svojou študijnou skupinou o posledné domáce keksíky.

Posledných pár dní pred odchodom trávil Harry čas s kamarátmi, jedli sladkosti od Millie, a prezerali si fotky, ktoré mu dal Hagrid, kým bol v nemocničnom krídle. Hagrid vysvetlil, že poslal sovu k starým priateľom Harryho rodičov a požiadal ich o fotky páru a dokonca sa našlo aj niekoľko fotiek malého Harryho. Boli to čarodejnícke fotky, takže sa všetky hýbali, vyzerali ako keby mu mávali. Bol to jeden z najlepších darčekov, aké kedy dostal.

V tom čase musel Harry uistiť Hagrida, že nie je zodpovedný za to, že Harry takmer zahynul, keď šiel po Kameň, aj keď prezradil fintu na Chlpáčika. Harry nechcel, aby sa Hagrid cítil za to zodpovedný, keď vedel, že to bolo jeho rozhodnutie a jeho konanie.

Snape mal na to iný názor. Večer po bankete zavolal Harryho do svojej pracovne a povedal: "Tak čo si myslíš?"

"O čom, pane?"

"O čom?" Snape vzdychol, ako keby bol Harry úplný hlupák, aj keď už mal svoje známky, vrátane výborných výsledkov z Elixírov. "O tom, prečo Slizolin tento rok vyhral Školský pohár."

"Lebo sme si ho zaslúžili?" povedal Harry, ale okamžite vedel, že to nebolasprávna odpoveď.

"Absurdné! Slizolin vyhral Školský pohár sedem rokov po sebe, to je pravda. Ale tento rok to mal byť Chrabromil, vďaka poslednému Metlobalovému zápasu, nespomínajúc, že ty si mal stratiť body za to, že si bol po večierke mimo svojej postele a za to, že si to urobil napriek môjmu výslovnému príkazu, aby si sa držal čo najďalej od toho poondiateho Kameňa!"

Harry o krok ustúpil, ruky zovrel do pästí. Mal vedieť, že sa nič nezmenilo! Snape ho naďalej nenávidí a chce ho potrestať a --

"Stop!" Snape si rukou pošúchal čelo. "Prosím, Harry. Pozri, ja na teba nechcem kričať. Som nahnevaný na toho starého chmuľa."

Teraz zmätený Harry prestal unikať ku dverám a zamračil sa. "Prečo?"

Snape znovu vzdychol, ale jeho tmavé oči sa stretli s tými Harryho, a bol v nich skutočný, takmer zúfalý žiaľ. Znepokojenie. "Lebo ťa nabáda! Tým že ti udelil body za to samovražedné dobrodružstvo, podporuje ťa k tomu, aby si takto jednal aj v budúcnosti. Ale ja to nedovolím. Sľúbil som, že na teba budem dávať pozor, Harry Potter, a že sa uistím, že si v bezpečí a pri zmysloch počas tvojho štúdia na Rokforte. Nedovolím tomu starému chmuľovi, čo do všetkého strká nos, aby ťa vyslal na ďalšiu takúto hlúpu misiu, kde je viac pravdepodobné že zahynieš, než že prežiješ. Je ti to jasné?"

Tak Snape bol naštvaný, že Harry dostal odmenu za to, že sa takmer zabil; to dávalo zmysel. A nechcel, aby si z toho Harry urobil návyk, kvôli očakávaniu odmeny aj v budúcnosti. A radšej by bol stratil Školský pohár, než aby sa Harry znovu zranil. Naozaj mu na Harrym záleží.

Harry sa usmial. "Rozumiem."

Profesor napäto vydýchol. "Dobre. Teraz choď a nechaj ma pracovať. Uvidíme sa o pár dní."

Stále s úsmevom, Harry odišiel z jeho pracovne. Profesor príde k Dursleyovcom v ten večer, keď sa Harry vráti z Rokfortu. Pokiaľ sa mu podarí vydržať pár hodín v ich spoločnosti, všetko bude fajn.

¡¢

*A zrazu boli ich skrine prázdne, kufre zbalené; všetci študenti dostali oznamy s varovaním, aby nepoužívali mágiu počas prázdnin ("Vždy dúfam, že nám ich zabudnú dať," povedal Fred Weasley smutne); Hagrid ich odviedol na stanicu v Rokvile; nasadli na Rokfortský expres; rozprávali sa a smiali sa, keď sa krajina za oknami vlaku stávala zelenšou a pestrejšou; pojedali Fazuľky každej chuti a uháňali cez muklovské mestá; vyzliekli si habity a obliekli bundy a kabáty; zastavili na nástupišti 9 a ¾ na stanici King's Cross.

Trvalo im dosť dlho, kým sa dostali z nástupišťa. Pri bariére stál zadýchaný starý strážnik, ktorý ich púšťal von vo dvojiciach alebo trojiciach, aby nepriťahovali pozornosť tým, že by sa vyrútili zo steny všetci naraz a nevyplašili Muklov.

Ľudia sa na nich tlačili, keď sa presúvali k bráne do muklovského sveta. Niekto zakričal:

"Čau, Harry!"

"Uvidíme sa, Potter!"

"Stále slávny," povedal Teddy a uškrnul sa.

"Nie tam, kam idem, to ti prisahám," povedal Harry.

On, Teddy a Millicent prešli cez bránu spolu.

"Tam je, mami, tam je, pozri!" Bola to Ginny Weasleyová, Ronova mladšia sestra, ale neukazovala na Rona, ktorý ešte neprešiel cez bránu. "Harry Potter!" zapišťala. "Pozri, mami! Vidím --"

"Buď ticho, Ginny, a je neslušné ukazovať prstom." Pani Weasleyová sa na nich usmiala, potom si všimla Rona, prechádzajúceho cez bránu spolu s Hermionou a Nevillom, a išla privítať svojho syna.

Teddy ukázal na osamotene stojaceho muža a povedal, že to je jeho otec. "Uvidíme sa, Harry. Nedostaň sa do problémov."

"Pokúsim sa, Ted," zakričal za ním Harry.

"Si pripravený?" bol to strýko Vernon, stále červený v tvári, stále mal fúzy, stále vyzeral naštvaný na Harryho, nesúceho sovu v klietke na stanici plnej normálnych ľudí. Za ním stála teta Petunia a Dudley, ktorý vyzeral vystrašený už len pri pohľade na Harryho.

"Vy musíte byť Harryho rodina!" povedala Millicent.

"Ako sa to vezme," povedal strýko Vernon. "Pohni si, chlapče, nemáme na to celý deň." odkráčal.

Harry sa zastavil na posledných pár slov s Millie. "Uvidíme sa teda niekedy cez prázdniny. Možno." Ak ho Snape nechá. Nepovedal "nie" keď sa ho Harry pýtal, ale, "Uvidíme."

"Dúfam že budeš mať -- er - dobré prázdniny," povedala Millie, hľadela neisto za strýkom Vernonon, ako keby bola šokovaná tým, že môže byť niekto tak nepríjemný.

"Oh, to budem," povedal Harry a široko sa usmial. Jeho priatelia nevedeli o tom, že za ním príde Snape a zostane s ním, ani o tom, že ich učiteľ Elixírov ho po dvoch týždňoch zoberie preč od Dursleyovcov, ale už si predstavoval všetky možné žartíky, ktoré by mohol použiť na Dudleyho. "Oni nevedia, že doma nesmieme používať mágiu. Toto leto sa s Dudleym poriadne zabavím...."

Koniec.

 

Sentiment na koniec:

 

Ďakujem Vám všetkým, ktorí ste sa dočítali až sem za Vašu vytrvalosť! Ďakujem za všetky Vaše komentáre, ktoré ma zakaždým presviedčali, že to čo robím, nerobím zbytočne a spríjemňovali mi prekladanie.

Ďakujem autorke za jej krásne dielo, ktoré bola radosť prekladať a v neposlednom rade ďakujem Dobby za to, že mi dovolila pomôcť jej s prekladom.

Vidíme sa pri preklade ďalšej krásnej poviedky, ktorú pre Vás pripravujem.

See you soon...

Biggi

24.11.2013 21:00:36
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one