Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
A je tu pokračovanie. Venujem ho: Susan, Nade, grid, katie11, denice, cim, Hajmi,. Prajem príjemnú zábavu.

Dobby

Severus prikývol, aj keď si bol istý, že chlapec klame. V poriadku. Bolo dosť času presne zistiť prečo. „Trest dnes o siedmej večer, Potter. Pre nedodržanie regulárneho pyžama.“

Chvíľku pred siedmou sa ozvalo klopanie na dvere Severusovej kancelárie. Zvolal, „Vstúpte“ a kútikom oka sledoval, ako sa Potterov spratok z boku blíži k nemu s prázdnym výrazom, rovnakým, ktorý mal pri raňajkách a večeri po celú dobu, čo ho Severus videl počas dňa. Tento výraz Severusa zaujal už len preto, že si bol istý, že ukrýva iné, možno ďaleko viac nepríjemné pocity. Použil rovnaký výraz, o ktorom sám vedel, čo znamená.

Bez toho, aby vzhliadol od svojej práce, dal toľko chladu koľko len mohol do jeho hlasu a povedal: „Všetko robíte na poslednú chvílu, však?“ len aby videl, ako bude chlapec reagovať.

Chlapcov výraz sa nezmenil, ale Severus si bol istý, že zachytil záblesk niečoho – rezignácie? odporu? – v jeho očiach. Bolo ťažké odpovedať na to bez toho, aby sa na neho pozrel úplne. Aj tak bol prekvapený spratkovými ďalšími slovami. „Áno, pane. Je mi to ľúto.“

Mieriac brkom na stoličku pred jeho stolom Severus povedal: „Sadnite si,“ a potom bol rovnako prekvapený, keď Spratok, ktorý ho neustále prekvapoval poslúchol bez otázok, len zopäl ruky do lona a sedel so sklonenou hlavou, ramená zhrbené, takmer bez pohnutie. Aj napriek tomu, že mal jedenásť rokov. Severus bol zvyknutý na vrtenie a hojdanie nôh a šúchanie topánkami rôznymi spôsobmi. Nebol zvyknutý na deti, ktoré takto sedeli a to najmä bez toho, aby povedal, aby tak urobili.

Keď cítil, že dal chlapcovi dostatok času na obavy, Severus odložil brko, zatvoril svoj kalamár a pozrel sa hore. Vedel, že chlapec mal svoj vlastný pohľad uprený na ruky, ale bolo to celkom niečo iné vidieť, ako pred ním sklonil hlavu. Čo sa to sakra deje?

Kde boli arogantné a sarkastické poznámky? Kde je tá chrabromilská odvaha? Domnieval sa, že ju Spratok ešte má, aj keď nebol zaradený do fakulty jeho otca. Bol potom chlapec zbabelec? To bol dôvod, prečo bol zaradený do Slizolinu? Pokrútil hlavou. Takéto úvahy neviedli nikam.

Správa od Madam Pomfreyovej bola položená bokom na stole, Severus po nej zľahka poklepal ukazovákom, s dôrazom na jej výsledky. Tak ako vždy, keď sa jeden z jeho Hadov ocitol u nej, upozornila ho na ochorenie dieťaťa a radila mu jej následnými informáciami a prípadnou následnou starostlivosťou. Tiež sa zmenila, že spozorovala u chlapca nejaké podivné správanie a že bol príliš chudý na svoju výšku, ktorá bola takisto menšia na jeho vek. Počas vyšetrenia, či je jeho jazva infikovaná, použila nenápadne niekoľko ďalších diagnostických kúziel a tak zistila, že Potter bol podvyživený a dehydrovaný a že predpísané okuliare neboli správne. Bola si takmer istá, že komplexnejšie vyšetrenie by odhalilo ďalšie zneužívanie na chlapcovom tele, ale nebolo jej „dovolené“ urobiť viac bez súhlasu buď od jeho opatrovníka alebo riaditeľa fakulty.

Jej správu dokončila s upozornením – buď Severus bude zaoberať Potterovým stavom a dá jej súhlas, ktorý potrebuje, alebo by išla priamo za riaditeľom školy s jej výsledkami a požiada o povolenie na komplexnejšie vyšetrenie od neho. Varovanie podráždilo Severusa viac, než čokoľvek iné a keď by pripustil, že by ho mal dať,  pravdepodobne by to zranilo jeho city. Slizolinská fakulta priťahovala viac študentov, ako bolo únosné časť študentov z menej ideálnych domovov a on vždy prvý na mieste, aby sa ubezpečil, či sa po zimných alebo letných prázdninách nevrátili s úmyselnými zraneniami alebo či boli splnené ich základné potreby. Nikdy v minulosti nezabudol urobiť to, čo je podľa neho správne pre jeho Hadov a náznaky, že neuspeje vo svojich povinnostiach pri Potterovi boli urážlivé.

A napriek tomu, Poppy ho poznala lepšie než ktokoľvek iný, pretože sa s ním zoznámila, keď bol ešte študent a vedela o jeho minulosti s Potterom starším a jeho priatešoch, pretože ho počas tých rokov často videla pri ošetrovaní. Bola jedna z mála ľudí – v poriadku, jedna z dvoch ľudí – ktorých názoru veril. Ak videla nejakú príčinu, že pochybovala o jeho schopnosti a túžbe napraviť Potterovu situáciu... v poriadku.

Napriek tomu, Severus niekdy neocenil riaditeľove zasahovanie do záležitostí so svojimi Hadmi a od tej doby bez ohľadu na jeho pocity k chlapcovi, Potter bol v Slizoline a tak mal voči nemu povinnosti, čo bola hotová vec, že tak urobí. Otázkou bolo... Ako na to? Ako bude túto situáciu riešiť, keď všetko, čo dokázal urobiť bolo to, že sa pozeral na chlapca a nechcel ho skľučovať mimo jeho kancelárie?

Prečo Spratok, ktorého samotná existencia ho trýznila musí vyzerať ako James?

„Išli ste na ošetrovňu,“ povedal nakoniec.

Chlapec nepozrel hore. „Áno, pane.“

„A?“ Hoci jeho Hady boli väčšinou zdržanlivejšie ako väčšina ostatných, čím mal zaistené, že mal veľa skúseností v umení vyťahovania nechcených odpovedí, stále nenávidel prax a hnev zostril jeho hlas.

Chlapec sebou mierne trhol po tóne jeho hlasu. Nie veľmi, dokonca nie dosť viditeľne pre ostatných, ale Severus to zachytil a odohnal reakciu na neskoršie úvahy. „Madam Pomfreyová povedala, že jazva nie je infikovaná, pane. Dala mi na to masť.“

„Pozriem sa na to.“

 Potter zodvihol hlavu, konečne a odhrnul si vlasy z jeho jazvy s trochu podivným výrazom.

Severus sa uškrnul. Naozaj si Potter myslel, že bol Severus členom jeho fanklubu? „Nie jazvu, viem ako vyzerá. Masť.“

Tvár a uši očerveneli ako sa chlapec hrabal vo svojej taške s knihami a odovzdal modrú nádobku. Severus odstránil veko a pričuchol k obsahu, len aby sa ubezpečil, čo obsahuje, keď prikývol a vrátil ju. Lokálne analgetické a protizápalové. Urobil to on sám cez leto. „Veľmi dobre. Chcem vidieť, že to budete používať, ako je predpísané.“

„Áno, pane.“

Potlačiac povzdych, Severus potom niekoľko minút sledoval chlapca, zatiaľ, čo sa Potterov pohľad vrátil na zem. Čo s ním bude robiť? Musel priznať, konečne, že chlapcovo správanie ho tiež trápi. Ale bez podrobností o Potterovom živote, ktoré by mal predtým, nemohol vlastne nič vedieť a oveľa viac preferoval prácu z pozície sily, než výsluch jeho najnovších Hadov. Sovu, ktorú poslal k Potterovej tete a strýkovi do Surrey, kvôli návšteve doma sa ešte nevrátila a bola jediná nevybavená. Táto skutočnosť ho prinútila k určitým obavám, i keď by si Dursleyovci užívali ich sladký čas na odpoveď, sova by sa vrátila. Pošle zajtra ďalšiu, ak nedostane žiadnu odpoveď.

Severus presunul pred sebou ďalší list pergamenu, ktorý chcel podať bez slov chlapcovi. Ak bolo Poppyine podozrenie správne, mohlo by to priniesť viac škody ako úžitku. Ale v prípade, aj keby nie, že chlapec len zanedbával svoje zdravie tým, že správne nejedol, potom by mu ten zoznam mal slúžiť len k pripomenutiu, že tu nebol rozmaznaný princ. A samozrejme, Severus sa zarputilo držal svojho zdôvodnenia než Poppyinho. Už le to dávalo zmysel, že Albus by sa iste uistil, že o hrdinu čarodejníckeho sveta bolo dobre postarané.

Konečne rozhodnutý, Severus povedal pokojným tónom: „Mám pre vás ďalší zoznam pravidiel. Vaše správanie pri jedle neprešlo bez povšimnutia a to aj medzi ďalšími fakultami. Žiadam od všetkých Slizolinčanov, aby dodržiavali pravidlá slušného správania, obzvlášť keď sú v takomto prostredí.“ A potom čakal.

Bola tu dlhá pauza predtým než Potter zodvihol hlavu. Jehu čeľusť sa ani nepohla, čo musel Severus obdivovať. „Áno, pane. Prefekt Flint mi spomenul tento problém už predtým.“

„Dobre. Postarajte sa, aby ste si s okamžitou platnosťou osvojili tieto pravidlá.“ Severus mu odovzdal pergamen, ale takmer ho vzal späť, keď videl, že chlapcove ruky sa triasli.

„Áno, pane.“

Stále sa snažiac vyvolať reakciu, Severus zľahka skrútil pery. „Ešte ste si ich neprečítal Potter. Urobte tak teraz, aby som vám mohol odpovedať na akúkoľvek otázku, ktorú máte.“

Pozeral sa, ako si chlapec čítal zoznam. Rukopis slečny Torranceovej bol ľahko rozlúštiteľný, ale Severus v ňom objavil, že pán Flint do neho vložil nemalé úsilie. Zoznam zahŕňal tieto pravidlá, „Neberte jedlo z taniera, namieto toho použite lyžičku a vidličku,“ a „žujte so zatvorenými ústami, pretože sledovanie neprežutej stravy, ktorá sa prevaľuje z miesta na miesto je nechutné,“ a „Neutierajte si ústa do rukáva alebo do akejkoľvek inej časti svojho oblečenia.“ Potterova tvár zbledla, keď čítal zoznam, potom ešte raz očervenel a ruky sa mu triasli ešte viac keď skončil.

Očakávajúc nejaký výbuch od Jamesovho syna, Severus udržiaval svoj hlas pokojný a povedal: „Potrebujete, aby som vám niektoré z týchto pravidiel vysvetlil, Potter?“

Chlapec pevne zavrel oči, keď sa jeho tvár pomaly zmenila do prázdnej masky. Severus fascinovane čakal, kým chlapec všetky svoje emócie nemal pevne pod kontrolou a poriadne ich potlačil predtým, než konečne zachytil jeho pohľad. Zúfalstvo a hanba v hĺbke tých zelených očí mu povedal viac, než chcel  vedieť koľko pravdy je na tom, aké podozrenie mala Poppy. Ale bol zase ohromený, keď chlapec zreteľne prehovoril, bez náznaku bolesti, ktorá číhala tesne pod povrchom. „Nie, pane. Sú celkom jasné.“

Severus vydržal na dlhú chvíľu Potterov pohľad a musel bojovať, aby potlačil svoju zvedavosť a na mieste nepoužil na chlapca Legilimenciu. V tomto okamihu by to neprinieslo nikomu z nich nič dobré. Ale tak, či tak chcel poznať chlapcov príbeh. Existovalo viac ako jeden spôsob, ako sa dostať pod kožu Kneazla. Nakonic Potterovi mierne prikývol. „Veľmi dobre. Odchod.“

Potter pozbierajúc rýchlo veci, utekal z jeho prítomnosti a Severus sa mu ani trochu nedivil. Bolo dost po polnoci, než sa vrátil do svojho bytu a nemohol si spomenúť koľko esejí už oznámkoval... čo bol zrejme len dobre.

Vďaka Merlinovi v tú noc sa neozval žiadny alarm – nebol by zodpovedný za svoj temperament, ak by sa ozval – a prebudil sa oddýchnutejší, ako bol pred 1. Septembrom. Pri raňajkách sledoval, ako Potter starostlivo a striktne dodržiava nové pravidlá, ale chlapec sa držal trochu strnulo, keď mal pred sebou jedlo. Mladý Malfoy vedľa neho ho obdaroval zvláštnym pohľadom, keď sa bez námahy snažil medzi nimi udržať konverzáciu a Severus si nenechal ujsť úprimný pohľad od Notta.

Keď dorazili sovy, Severus sledoval, ako Spratok dostal jeho posledný úradný list. Potter dostal pozvanie na celkovú prehliadku k Madam Pomfreyovej a zbledol, potom strčil pergamen do vrecka. Na rozdiel od včerajška, nemal hneď odísť na ošetrovňu, namiesto toho si nalial viac džúsu. To je dobre, aspoň nebude dehydrovaný, ako to tvrdila Poppy. Ale keď zostal na mieste po zvyšok jedla, čakal kým sa jeho spolužiaci najedia, tak aby mohli ísť spoločne na prvú hodinu, Severus sa zamračil. Prečo sa Spratok teraz rozhodol byť neposlušný?

Jeho hnev sa ešte zhoršil o pár hodín neskôr, keď počul od Poppy, že Potter sa u nej ešte neobjavil. V čase obeda poslal Severus ďalší odkaz, v ktorom pridelil chlapcovi ďalší trest na tento večer. Pri tomto tempe bude mať Spratka na treste každý večer! Pri samotnej myšlienke na to, mu bolo zle.

Pri slizolinskom stole, Spratok chytil najnovšiu správu bledými kĺbami na rukách a otočil spaľujúci pohľad smerom k hlavnému stolu, konkrétne na Severusa. Konečne nejaká odozva! Ale Severus len na odpoveď zodviho obočie.

Potter prižmúril oči a vrhol pohľad cez stôl k riaditeľovi alebo snáď k Hagridovi a zrazu sa chytil za svoju jazvu, keď sa mu vytratila farba z tváre. S poriadnym zamračením Severus sledoval chlapca, ako sa k nemu Malfoy a Nott starostlivo naklonili a Spratok ich mávnutím poslal preč. Bolesť musela rýchlo zmiznúť, o chvíľu neskôr Potter zložil ruku a očervenel rozpakmi – zrejme preto, že opäť upútal pozornosť – a vrátil sa k svojmu jedlu, aj keď sa v ňom len prehrabával namiesto toho, abu ho skutočne jedol.

Potlačiac povzdych, Severus ignoroval koktanie profesora Quirella sediaceho vedľa neho a zmizol z Veľkej siene. Pred jeho ďalšími hodina prišiel, poslal druhý list Dursleyovcom a poznamenal si niekoľko poznámok do spisov, ktoré si uchovával o každom zo svojich študentov. Zvyšok dňa ubehol rýchlejšie, než by si prial, vzhľadom k tomu, čo pred ním bolo po večeri, aj keď jeho prvé hodiny so siedmakmi pripravujúcimi sa na MLOKy zašli trochu do krajností.

Keď prišiel Potter, rýchlo ako vždy, nechal chlapca sedieť a znervózňovať sa pred ním znovu, zatiaľ čo on dokončil opravovanie úloh jeho posledných ročníkov.

Keď odložil brko, pozoroval chlapca ďalšiu minútu, pričom videl panovačný výraz a napätie na úzkych ramenách. „Boli ste na ošetrovni, Potter?“

„Áno, pane,“ znela odpoveď, podľa jeho odhadu trochu mrzuto.

„Dnes?“

Chlapec zodvihol hlavu a nebolo pochýb o neposlušnosti horiacej v tých zelených očiach. „Nie, pane.“

Správne. Severus sa postavil. „Potom si teraz urobíme výlet. Poďme.“

Jeho oči sa zúžili, keď sa Potter nepokúsil vstať, ale skĺzol tak hlboko, ako len mohol, zatiaľ čo ešte zostal na stoličke. „Nie, pane.“

„Prosím?“

„Ja... som povedal, nie, pane. Nepotrebujem to, čo nazývate komplexná prehliadka? Som v pohode. Naozaj.“

„Potter.“ Severus použil kamenný výraz. „Okamžite vstaňte, nebudem tolerovať vašu drzosť. Ako riaditeľ vašej fakultz, budem rozhodovať o tom, ako bude prebiehať váš trest a tentokrát to bude na ošetrovni...“ odmlčal sa a pokračoval v jeho hodvábne zamatovom tóne, ktorý spôsobil aj u niektorých z jeho kolegov záchvaty strachu. „Nenúťte ma ťahať vás po chodbách.“

Chlapec preglgol a pozrel sa na dvere, ako by zvažoval možnosti. Bolo to síce málo. Pod zámienkou presúvania vecí okolo, Severus zamieril smerom k nemu, zodvihol ruku, ako keby ho chcel chytiť za golier a chlapec vyskočil zo svojho miesta. Potterova ruka sa zodvihla, ako keby s prosbou a rozbehol sa ku dverám. „Dobre, dobre. Ospravedlňujem sa...“

Severus ho nasledoval von, pripravený chytiť ho, ak by si ten chlapec urobil prestávku a zamierili smerom, kde je Madam Pomfreyová.

25.01.2012 00:17:21
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one