Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
S miernym meškaním, ale predsa je tu nová kapitola. Prajem všetkým príjemné čítanie.

Dobby

Severus ho nasledoval von, pripravený chytiť ho, ak by si ten chlapec urobil prestávku a zamierili smerom, kde je Madam Pomfreyová.

Ujmúc sa vedenia, Harry kráčal smerom k ošetrovni, pretože vedel, že bol vo svete problémov a prial si, aby mal odvahu proste si od toho spraviť prestávku. Po pravde povedaná, jediná vec, ktorá ho od toho zadžala bolo vedomie, že by bol asi vylúčený a potom by sa vrátil k Dursleyovcom.

Aký bol do pekla Snapeov problém? Harry mu neurobil nič – ani ho nemal ďalší deň alebo dva na vyučovaní – a napriek tomu profesor vyzeral, že ho naozaj nenávidí a chce urobiť jeho život úbohým. Harry dúfal,  že v čarodejníckom svete by mu bolo lepšie než u Dursleyovcov, ale čoskoro bol z Rokfortu veľmi sklamaný. Bolo to príliš podobné Malým Neradostniciam, kde každý vyzeral, že ho nenávidí aj bez dôvodu, alebo kvôli jeho príbuzným, ktorí ním viac a viac pohŕdali.

A teraz bol zmetený z návštevy školskej sestry a bude jej musieť klamať s cieľom udržať svoje tajomstvá. Posledná vec, ktorú kedy bude robiť, bolo vyliať si svoje problémy pred Snapeom!

Boli tam príliš skoro a Snape prešiel okolo neho, zatlačil na dvere, ktoré potom držal otvorené, aby Harry prešiel.  Nie veľmi istý, čo očakávať – obľúbenou hrou Dudleyho bolo urobiť práve to a potom nimi buchnúť Harryho po hlave zatiaľ, čo prechádzal – Harry sa trochu prikrčil, keď vstúpil do dlhej miestnosti. Snape sa na neho zamračil a tak sa Harry pohyboval trochu rýchlejšie, aby sa dostal z jeho cesty.

Madam Pomfreyová im išla v ústrety skôr, ako spravili krok alebo dva do jej miestnosti. „Aha, dobre, pán Potter. Som rada, že ste sa rozhodol vrátiť tak rýchlo.“

Vzhľadom k tomu, že sa pre to Harry nerozhodol, nepovedal nič, len trochu pokrčil ramenami.

„No, poďme potom za plentu,“ povedala a ukázala na pohyblivé závesy zakrývajúce posteľ v rohu pri svojej kancelárii. „Vyzlečte sa do spodného prádla, ak môžete.“

Harry pokrútil hlavou. To zachádza príliš ďaleko. „Som v poriadku, Madam Pomfreyová. Nepotrebujem žiadne prehliadky alebo čokoľvek.“

„Nesúhlasím, pán Potter a váš riaditeľ fakulty dal povolenie na prehliadku. Teraz za plentu s vami.“

Jeho vedúci fakulty... Harry pozrel znovu na Snapa, nahnevane a hanblivo, a nie kvôli jeho nálade z väčšieho poníženia. „Môžete to urobiť, pane. Nemáte právo dávať nikomu súhlas týkajuci sa mňa.“

Snape sa na neho uškrnul a naklonil sa tesne k nemu, takže Harry cítil jeho dych na tvári. Napodiv bol cítiť po mäte piepornej, než po očakávaných starých ponožkách. „Mám povinnosť ku všetkým študentov v mojej starostlivosti, Potter, aby som sa ubezpečil, že sú v poriadku duševne i telesne. Ste podviživený a máte podváhu a to je moja prácam aby som sa ubezpečil, že v rámci fyzickej prehliadky nie je nič iné v neporiadku.“

Harry zavrtel znovu hlavou a cúval od neho preč. „Ja na kvôli nikomu nebudem vyzliekať!“

„Uisťujem vás, pán Potter, že nemáte nič, čo som už nevidela,“ povedala čaromedička. Prerušila ho, keď sa presúval do bezpečia a manévrovala ho smerom k plente.

„A uisťujem vás, že všetci ostaneme tu na tejto ošetrovni, kým sa prehliadka neuskutoční,“ dodal Snape. „Chcel by som vám pripomenúť, že mám oveľa lepšie spôsoby, ako by som mohol tráviť svoj čas. Nenúťte ma k tomu, aby som vám ukázal akou chybou je prílišné zdržanie.“

Harry zovrel čelusť. „Nebude to k ničomu viete. Len sa dostanete do problémov.“

„O čom to hovoríte?“ spýtala sa Madam Pomfreyová.

„Ako som povedal. Nikto sa nestará, takto sa len dostanete do problémov. Nechajte ma ísť späť na fakultu a zabudneme, že sa to niekedy stalo, dobre?“

Temný smiech sa ozval od Snapa, po ktorom na neho Harry zazeral. „Nemyslite si, že z toho môžete vykĺznuť takýmto spôsobom, Potter. Za plentu. Teraz!“

No, dobre. Varoval ich. Teraz je to ich záležitosť a jeho sa to už viac netýka. Aspoň nie do leta a potom sa musel vrátiť k Dursleyovcom. Hnev sprísnil jeho kroky, keď išiel za plentu a urobil pre neho to ťažké, že si musel rozopnúť gombíky na svojom oblečené a košeli. Pokračoval v odstránení svojich topánok, keď sa neďaleko neho ozval hlas Madam Pomfreyovej.

„Na posteli je oblečenie, pán Potter. Keď sa vyzlečiete, oblečte si to, prosím.“

„Áno, madam,“ povedal automaticky a potom urobil to, čo mu bolo povedané. Bolo to na neho veľké, aj keď značka vo vnútri hovorila: „malý“ a zabalil ho dvakrát okolo trupu a prehodil si ho cez svoje kolená predtým, než sa sám presunul na posteľ. „Dobre,“ povedal nakoniec a preklínal svoj hlas, kvôli váhaniu. „Skončil som.“

„Výborne.“ Madam Pomfreyová odhrnula záves, len aby prešla a Harry zahliadol Snapa, že čaká na druhej strane, než ho znovu zatiahla. Naozaj tu ostane po celý čas?

„A teraz, ako sa dnes darí vašej jazve?“ spýtala sa a odhrnula jeho vlasy, ktoré vždy zakrývali čelo, aby sa na ňu mohla pozrieť. „Používali ste masť, ktorú som vám dala?“

„Áno, madam.“

„Dobre.“ Jej prsty boli ľahké, keď prebehli po koži v blízkosti jeho jazvy a ona prikývla. „Vyzerá to na pohľad lepšie. Teraz bradu a okuliare dole, nech sa môžem pozrieť na oči. Kedy ste mali naposledy prehliadku zraku, pán Potter?“

Zatiaľ, čo hovorila, mávala prítukom okolo v podivných kruhoch a otočkách a jej otázka ho zneistila. „Ehm... ja si nespomínam.“

„Pred rokom?“ spýtala sa ústretovo. „Dva?“

Harry pokrčil ramenami. Bolo to už takmer šesť rokov, ale nech sa prepadne, ak jej to povie.

„No tak, pán Potter, nemali ste nič z toho však? Viem, že predpis je zastaraný, takže teraz môžete odpovedať na otázky ako je táto, alebo na ne budete odpovedať neskôr, keď sem privedieme odborníkov.“

„Odborníkov?“

„Je to tak. Nemyslíte si, že ste prvé dieťa, ktoré nechce hovoriť o svojom zdravotnom stave, však? Máme napojenie na Úrad pre starostlivosť o čarodejnícke deti, ktorí budú len šťastní, aby s vami strávili nejaký čas.“ Madam Pomfreyová sa na neho vľúdne usmiala, ale on videl prečo to bolo. Bola skvelá manipulátorka.

„Stále nechápem, prečo –“

„Chcem, aby ste sa cítili dobre, pán Potter,“ povedala a on jej skoro uveril. „Ale mám obavy o vaše zdravie a stav. Bolo by jednoduchšie, keby ste boli v mojom prípade od začiatku úprimný.“

Harry prehltol a pripomenulo mu to, aká láskavá bola na neho deň predtým s masťou a tak. Nemohol vrátiť túto láskavosť klamstvami, nie v tomto prípade. Nadýchol sa. „Fajn. Je to už šesť rokov. Len aby som jednoducho začal.“

„Ďakujem,“ povedala a znelo to, že to myslé vážne. „Teraz môžem v okamihu nastaviť vaše okuliare správne, a vy my povedzte, ako dobre môžete prečítať tento graf...“

Nasadil si svoje lepšie okuliare a zalapal po dychu, všetko bolo tak jasné. Nadšene vychrlil písmená na grafe, až do posledného riadku. „Vďaka,“ povedal úprimne.

Mávla rukou. „Teraz, keď je o to postarané, chcem, aby ste mi povedali o tom, ako ste si dokázal zlomiť toľko kostí.“

Bolo tam šušťanie látky – akoby šiat – z druhej strany plenty, ale Harry tomu nevenoval žiadnu pozornosť, keď vykríkol: „Čo?“

„Z mojich hodnôt vidím, že za posledných dvanásť mesiacov ste mali raz zlomené zápästie, dvakrát noc a trikrát vašu kľúčnu kosť. Povedzte mi prosím, ako.“

„Som nešikovný,“ povedal okamžite. „Vždy padám.“

„Hm, hm.“ Vrhla na neho prenikavý pohľad. „A teraz, čo tak pravdu?“

Mohla čítať myšlienky? Uvažoval. Alebo používala mágiu, aby jej napovedala, keď niekto klame? Ak áno, bol ešte vo väčších problémoch než čakal. „Dostal som sa do mnohých bitiek,“ povedal opatrne. Bola to pravda, tak nejako.

„No? S kým?“

„Viete,“ povedal s pokrčením jedného z ramien. „S ostatnými deťmi.“

„Hm, hm.“ Začínal nenávidieť ten zvuk. „Kto?“

„Chcete, aby som povedal ich mená?“

„Nie teraz,“ povedala. „Ale povedzte mi, či boli vo vašej triede v škole, alebo vo vašom okolí... prosím buďte konkrétny.“

Harry rýchlo zavrel oči. To vedie od desiatim k piatim. „Áno, boli v mojom okoli a v mojej škole.“ Odmlčal sa a pozeral na ňu a ona ho opäť obdarovala pohľadom, čím rýchlo dodal: „A jeden z nich je môj bratranec. Väčšinou je to Dudley a jeho priatelia.“

„Aha.“

„Ale to je v poriadku. Myslím, že to nie je veľký problém.“

„Hm, hm.“ Mávla trochu viac prútikom. „A nikdy ste ich nemali správne napravené?“

„Prosím?“

„Kosti. Boli ste vychovávaný muklami, však? A nikdy ste nešli do muklovskej nemocnice a nemali opravené kosti tak, aby sa liečili správne.“

„Hmmm.“ Harry objal tenkú látku oblečenia silnejšie. Čo na tom, že mal vždy tendenciu starať sa o seba? Nebolo to niečo, čo robil niekto iný.

„Myslím, že to je dostatočná odpoveď.“ Prvýkrát zodvihla záznam a niečo si do neho poznamenala. „Chcem, aby ste mi porozprával o svojich stravovacích návykoch, keď ste boli doma.“

Harry sa zamračil. „Niečo v tom zmysle, čo by som chcel jesť?“

„Nie. Skôr ako často ste jedli, aké druhy jedál ste mali. Nutrične.“

„Ja neviem. Pravidelné veci, myslím.“ Bolo to korčuľovanie sa príliš blízko toho hroznému zoznamu pravidiel, ktoré mu dal včera Snape. Dokonca premýšľal o zozname, z ktorého sa mu chcelo kričať.

Madam Pomfreyová si vzdychla. „Pravdu, Harry, prosím.“

Zaťal zuby. „A keď nie, prosím?“

„Spôsoby, Potter,“ zavrčal hlas z druhej strany plenty a Harry vyskočil, pričom takmer zabudol, že je tu Snape. „Pozor na výraz.“

Niečo v ňom sa zlomilo a on vyskočil z postele a schmatol svoje oblečenie z podlahy, kde spadlo. „Nie, ja nie som... ja to už neurobím. Neprinútite ma.“

Snape prešiel cez plentu ako démon. Je zamračenie mohlo vystrašiť démonov. „Môžem a budem. Vráťte sa na posteľ.“

Harry pokrútil hlavou a snažil sa z toho vyvliecť. Bolo to hlúpe a absurdný a nebude to už robiť!

Ale Snape ho chytil za ruku, keď sa ho snažil minúť a otočil ho asi tak, že boli znova tvárou v tvár. „Nie je tu priestor na hranie, Potter. Zostaneš tu, kým ti nebude dovolené odísť.“

Ťahajúc za ruku – rovnako ako keď ho predtým Snape schmatol vyťahujúc ho zo sprchy – ukázalo sa to márne, ale sakramentsky to bolelo! Nemohol odtlačiť mužove kostnaté prsty, ktoré sa mu vtlačili do už existujúcich modrín a keď Snape prešiel na druhú stranu, reflexívne sa sklonil, ale profesor ho len zobral za jeho druhú ruku a zodvihol ho, aby ho posadil späť na nemocničné lôžko.

„Pán profesor,“ povedala Madam Pomfreyová. „Som si istá, že pán Potter bude v poriadku, ak by ste ho nechal ísť.“

„Samozrejme,“ povedal, pustil Harryho a ustúpil len toľko, aby Harrymu blokoval jediný únikový bod a založil si ruky na prsiach. „Prosím pokračujte.“

Madam Pomfreyová zobrala Harrymu z rúk oblečenie a položila ho opatrne na posteľ vedľa neho. Jeho topánky boli ešte na podlahe, keby utiekol, bol by musel ujsť do žalárov naboso. „Viem, že to pre vás musí byť desivé,“ povedala a Harry odvrátil zrak a zavrtel hlavou. „Ale je to naozaj pre vaše dobro.“

Harry sa ani nenamáhal opraviť ju. Prečo by sa o to ešte mal starať? Bolo to pre neho, bez ohľadu na to, čo urobil. Tichým hlasom povedal: „Fajn. Jedol som, čo zostalo. A iba v prípade, keď boli dokončené moje domáce práce.“

„Čo zostalo z čoho?“ spýtala sa ticho.

„Z toho čo jedli Dursleyovci, myslím. Ak niečo ostalo, zvyšok, a ja som urobil všetky svoje domáce práce správne, potom som mohol jesť.“

„A stávalo sa to často?“

Harry si vzdychol. S každou penny, s každou librou... „Chcem jesť takmer každý deň. V lete, keď som pracoval vonku to bolo ľahké napiť sa vody z hadice, takže som nemal hlad.“

„Aha.“ Načmárala niečo naviac na jej graf. „Ako ste si viedli so svojimi priateľmi v škole?“

„Nemal som žiadnych.“

„Žiadnych?“

Harry vyštekol: „Nemohol som mať, dobre? S Dudleym ohrozujúcim každého, kto so mnou hovoril.“

„Dobre. A už ste niekedy požili drogy alebo alkohol?“

„Nie!“ Čo je to za hlúpe otázky, kam smerovali?

„Len pokoj, Harry, som skoro hotová.“

No, vďaka bohu za to. „A potom môžem ísť?“

„Samozrejme. Len ešte niekoľko otázok. Ako bezpečne sa cítite doma?“

Harry sa zamračil. „Bezpečne? Neviem. V porovnaní s čím?“ Bol si takmer istý, že počul odfknutie alebo niečo podobné od Snapa, ale keď strelil pohľadom na tohto muža, jeho tvár bola bez výrazu ako vždy.

„V porovnaní povedzme s tým, keď ste boli na základnej škole, alebo tu.“

Študoval chvíľu jej tvár a potom pokrčil plecami. „Som tu veľmi v bezpečí,“ priznal a uškrnul sa. „Viete. Kvôli Dudleymu.“

„Obávate sa s ním byť sám?“

„Nie. Obávam sa byť sám s ním a jeho priateľmi.“ Pokrčil znovu jedným ramenom. „Sú väčší ako ja. Aj keď som rýchlejší.“

„Tak teda dobre. Chcem, aby ste si teraz ľahli na posteľ, posunte si šaty dole na boky, tak je to správne drahý.“

Harry jej vyhovel, ľahol si naspäť, cítil sa nahý cez šaty a bolelo ho brucho. Jeho rebrá boli posiate modrinami a jeho ruky vyzerala, ako s ním niekto trénoval národný šport. Tiež mal okolo krku otlačok ruky z obdobia, kedy ho jeho strýko takme zadusil, keď sa mu naposledy nepodarilo orezať správne ruže.

„Povedzte mi, vás niečo z toho bolí, dobre?“ spýtala sa Madam Pomfreyová a začala tlačiť na niektoré časti jeho hrudníka a brucha svojimi končekmi prstov. Nepovedal nič, ale nemohol si pomôcť, niekoľkokrát sebou mykol, keď stlačila zasiahnutú oblasť. „Ak by ste sa mohli  obrátiť na brucho...“

Ešte raz poslúchol, zaboril tvár do vankúša, keď ho zaplavilo teplo. Snažil sa zostať tak, ako to bolo len možné, dúfajúc, že to čoskoro skončí. Keď stlačila jednu časť jeho dolnej časti chrbta vykríkol a odskočil preč.

Pohladila jemne jeho chrbát. „Spravedlňujem sa za to, pán Potter. Nateraz sme skončili. Môžete sa obliecť, kým vám pripravím niekoľko elixírov.“

„Vďaka,“ vydýchol si, nebol si istý, či mohol urobiť viac než to. Keď sedel vzpriamene, zachytil Snapeov pohľad a bol ustarostený zamysleným výrazom, ktorý tam videl. Potom obaja opustili oblasť za plentou, aby sa mohol obliecť, čo robil v zhone.

Keď sa vrátil spoza plenty, obaja boli sklonení vedľa seba pri skrinke s elixírmi, Madam Pomfreyová samozrejme hovorila, ale nedokázal zachytiť, čo hovoria.

„Môžem už ísť?“ Pozrel sa na Snapa. „Pane?“

Snape obrátil tmavé oči na Harryho a mávol prútikom v rýchlom oblúku. „O chvíľu. Poďte sem, prosím.

Harry si nemohol pomôcť, ale vliekol sa z nohy na nohu, akonáhle sa však dostal k svojmu vedúcemu fakulty, muž pred neho len strčil elixír. „Vypi to.“

Bol modrastý a blatistý na pohľad. Harry k nemu privoňa a takmer sa pozvracal.

„Vypite to, Potter,“ varoval ho Snape. „Je to doplnok stravy. Ďalšiu dávku dostanete v dopoludňajších hodinách a potom každý deň pri raňajkách.“

Harry sa zamračil a potom si chytil nos a vypil ten odporný nápoj. Chutilo to horšie ako voňalo. Trochu sa z neho dusil, ale podarilo sa mu ho nevyzvracať.

„A toto,“ povedal Snape a podal mu pohár naplnený do polovice s kovovočírou tekutinou. „Na vaše kosti.“

 S povzdychom, Harry pil jeden a ešte ďalšie dva, ktoré mu podala Madam Pomfreyová – jeden na jeho pomliaždené obličky a jeden na jeho modriny. Nech to bolo čokoľvek – už sa kúpal v elixíroch. Nakoniec mu bolo dovolené ísť s prísnymi ištrukciami pre návrat v piatok na ďalšie vyšetrenia.

Aj keď bol nadšený, že je volný, musel priznať, že sa cítil lepšie, ne za celú dobu, bol takmer bez bolesti. Bol to dobrý pocit, aj keď vedel, že sa ocitne vo svete bolesti, keď škola skončí.

13.02.2012 21:06:41
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (123 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one