Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
A je tu sľúbené pokračovanie. Venujem ho: Petre, denice, cim, ale, Nade, grid, x, Hajmi a Nini92. Užite si to.

Dobby

 

Severus ho nasledoval von, pripravený chytiť ho, ak by si ten chlapec urobil prestávku a zamierili smerom, kde je Madam Pomfreyová.

Keď bolo všetko povedané a urobené a chlapec bol znovu oblečený, Severus vyčaroval ochranné kúzla a stretol sa s Pomfreyovou prechádzajúcou výsledky jej vyšetrenia. Boli... znepokojujúce. Nie, že mal Severus strach, to samozrejme nie. Spratok dokázal, že je viac než schopný postarať za posledných desať rokov, kedy bol ponechaný v starostlivosti jeho pochybných príbuzných, nie? Postaral sa o svoje vlastné zranenia, našiel spôsob ako sa udržať od vyhladovania, našiel spôsob ako sa brániť proti zvyšku sveta...

Bolo to k ničomu. Nemohol sa takto správať k chlapcovi, nie po tom, čo počul... a tom, čo videl.

Stretnutie s Pomfreyovou mu zabralo niekoľko minút, kým sa dal dokopy. Vždy ostražitý, Poppy mu položila ruku na rameno a pozrela sa mu do tváre. „Si v poriadku, Severus?“ Viem, že to musí byť ťažké.“

Ona bola tá, kto ho zachránil pred niekoľkými rokmi, kto sa staral o jeho zranenia každú jeseň, keď sa vrátil z letných prázdnin, kde bol vydaný napospas svojmu otcovi. Vedela, že to v ňom vyvolalo spomienky a neodsudzovala ho za to. Ani Potterovho chlapca neodsudzovala. A ani on nemohol.

„Som v poriadku,“ odsekol, pretože vedel, že to bola odpoveď, ktorú očakáva. „Čo budeme robiť s Potterom?“

Ponúkla mu vševediaci úsmev a pozrela sa na ešte zatiahnutú oponu. „Samozrejme, že ho bude potrebné vykŕmiť. A má niekoľko zlomených rebier, ktoré sú už väčšinou vyliečené, ale nie úplne.“

„Nespomenula si to predtým.“

„Vadilo by to?“

Severus pokrútil hlavou. „Pokračuj,“ povzbudzoval ju.

„Jeho pomliaždené obličky, samozrejme, ako by ho niekto opakovane kopal alebo ho bil päsťou do chrbta. Nič prekvapivé vzhľadom na množstvo modrín, ktoré tam má. A tiež má nejaké blízko jeho pečene, ale verím, že o to bude postarané s elixírom na obličky. A videl si ten zvyšok.“

Naozaj videl. Nikdy nevidel telo úplne poprepletané rezmi, hrčami a modrinami. „Nepýtala si sa ho na jeho tetu a strýka.“

Vezmúc niekoľko elixírov z jej pracovne, Poppy sa zastavila a obdarovala ho hlbokým pohľadom. „Videl si ako bol vystrašený. Naozaj si myslíš, že by nám povedal pravdu? Naozaj, keď sme sa prvýkrát rozprávali?“

Dobre, mala ho tam. „Ešte som od nich nedostal odpoveď so žiadosťou o stretnutie.“

„Ach áno, vaše návštevy domácností prvákov. No, podľa toho, čo som počula, Harry mal veľké problémy, aby dostal svoju sovu s informáciami o škole. Aj napriek stovkám zaslaných sov mu nakoniec list musel dať Hagrid 31, našiel ho v nejakom zrube na skale uprostred oceánu.“

Severus sa pozeral na ňu. Nepočul ten príbeh. Nebolo to prekvapujúce, pretože nechcel nikdy nič počuť o Potterovom spratkovi, ak by to malo pomôcť. „Poslal som dve sovy,“ povedal a cítil sa takmer hlúpo.

„Ja by som očakávala, že sa vrátia rýchlo,“ povedala ticho a on vedel, čo si naozaj myslí. Mal by vôbec očakávať ich návrat.

Záves sa odtiahol nabok a chlapec vyšiel ešte s trochu divokými očami, ale pokúšal sa udržať pokojným. To je dobre.

„Môžem už ísť?“ chlapec sa pozrel na Severusa. „Pane?“

Severus si ho pozrel od hora nadol, potom mávnutím prútika zrušil kúzlo súkromia. „O chvíľu. Poďte sem, prosím.“

Chlapec šuchtal nohami, samozrejme, že nechcel a očakával to najhoršie, ale Severus len pred neho strčil elixír. „Vypi to.“ Potter pričuchol a zvraštil na to nos. „Vypi to, Potter,“ Severus ho varoval. „Je to doplnok stravy. Ďalšiu dávku si zoberieš v dopoludňajších hodinách  a potom každý deň pri raňajkách.“

Keď sa Potter dusil po tom jednom, čo vypil, Severus mu podal ďalší na správne zrastenie jeho rebier a Poppy mu dala ďalšie dva elixíry a naplánovala stretnutie s ním na piatok.

Napätie z chlapcových očí zmizlo, keď sa nakoniec ospravedlnil, zrejme mal nejakú dobu bolesti a elixíry ich uvoľnili. Pozerala sa, ako uteká z miestnosti, Severus zodvihol ruky, aby si zakryl oči. Bol z ničoho nič tak unavený, že mohol ťažko premýšľať.

„Keď ich navštíviš,“ povedala Poppy, „uisti sa, že nepovieš nič o tom, čo nám dnes Harry povedal.“

„Ja viem,“ povedal pri spomienke na Potterove bľabotanie, keď dorazili. Teraz to dávalo väčší zmysel, prečo nechcel ísť na ošetrovňu. Dôvera je krehká vec, zvlásť pre niekoho, ako je on a všetko, čo mohol urobiť, bolo vyrozprávanie jeho príbehu a byť ignorovaný alebo zosmiešňovaný, čo by túto dôveru rozbilo úplne.

A predsa to chlapec povedal, aj napriek jeho protestom. Stále tu pre neho existovala nádej, skrytá pod tým okolnostiam pritažujúcim postojom.

Napriek tomu, ak by sa chlapec musel vrátiť do svojho domovu, z akéhokoľvek dôvodu – Severus počul samozrejme o pokrvných ochranných kúzlach – potom by to nedopadlo pre neho dobre, ak by jeho príbuzní mali dojem, že pri prvej príležitosti prezradil ich „tajomstvo“. Nie, Severus musí byť obozretný, aspoň kým si nebude istý, aké druhy výčitok si mohol dovoliť vzhľadom na ich ďalšiu starostlivosť o chlapca.

Najlepšie by samozrejme bolo, keby mohol zabrániť poslaniu dieťaťa na to miesto úplne.

„Čo chceš povedať, riaditeľovi?“ spýtala sa Poppy.

Severus si stisol koreň nosa. „Pravdu, samozrejme.“ V celej svojej brutálnej kráse. Nechá toho človeka  podusiť sa v tom, potom čo sa dozvedel, ako bol jeho Zlatý chlapec vychovávaný. Aj keď by to Dumbledore nevedel, vždy stál za ním a... tak by mu pomohol, Severus nevedel, čo urobí.

„Samozrejme,“ zamrmlala Poppy.

Vrhol na ňu ostrý pohľad, ktorý sa mu vrátil zdvorilým úsmevom. Zavrtel hlavou, lebo nechcel dnes hrať tieto hry. „Dajte mi vedieť, ak by sa nevrátil na jeho vyšetrenie.“

„Samozrejme,“ povedala znovu a on sa vytratil z jej prítomnosti.

¡¢

Neskôr ten večer, neschopnosť sústrediť sa na jeho známkovanie, Severus spravil prekvapivú návštevu slizolinskej spoločenskej miestnosti, zdanlivo kontroloval, či sa nerobia hlúposti, ale keby mu bolo podané Veritaserum, bol by priznal, že išiel skontrolovať Pottera a presvedčiť sa, ako sa mu darí po jeho výlete na ošetrovňu. Spomenul si na svoju prvú návštevu u Pomfreyovej a ako sa skrýval na jeho fakulte dva dni potom, nechcel aby niekto videl jeho zahanbenie.

Ale Potter sa pri stole skláňal nad jeho knihou s mladým Malfoyom, rovnako ako krvou posadnutým Zabinim a jedným z naviac nechápavých nových prvákov, aspoň podľa jej ďalších profesorov, Millicent Bullstrodovou. Takže štúdijná skupina. To je dobre. Potter stále vyzeral trochu červený okolo goliera, ale Severus ho nesledoval príliš z blízka, nie so všetkými tými očami opatrne uprenými na neho, keď prechádzal po miestnosti.

Namiesto toho skontroloval svojich nových prefektov, rovnako ako tých zo šiesteho a siedmeho ročníka. Pomaly a neúprosne urobil svoj okruh na Potterov koniec miestnosti, stále sa na chlapca nepozeral, hoci cítil z času na čas Potterov pohľad na sebe. Bolo nepravdepodobné, aby bol schopný toho fagana oklamať, prečo tam vôbec bol, ale kvôli ostatným to musel urobiť, vrátane Malfoya, Notta a Averyho.

Zabini teraz niečo mrmlal a Severus počúval na pol ucha ich rozhovor a na pol ucha počúval Flintovo šepkanie o šanci Slizolinu na získanie tohtoročného pohára v metlobale bez slušného stíhača.

„Je to zdvih a švih, pre Merlina, Bullstrodová. Všetci ostatní to pochopili.“

„Dobre, nie každý má mamu, ktorá jej kúpi zbrusu nový prútik, Zabini,“ vyšteklo robusné dievča. „To sú staré kecy.“

„Tak to by sa v tvojej ruke mal cítiť ako doma,“ povedal jej s úškrnom Zabini.

„Hej,“ prerušil ho Potter. „Nemusíš byť na ňu preto hrubý. Nie je to jej chyba, že ho má z druhej ruky.“

„Buď ticho, ty polovičný netvor.“ Zabini namieril brkom na Harryho čelo. „Okrem toho, čo do pekla vieš o veciach z druhej ruky? Tvoji rodičia boli zazobaní, keď ich vynašli.“

„Hej, dobre, bol by si prekvapený, čo ja viem,“ povedal Potter a Severus videl záchvev chlapcovej čeluste. Videl chlapcove oblečenie, ktoré si bral z podlahy, keď sa druhýkrát pokúšal utiecť z ošetrovne. Okrem jeho nových jednotných nohavíc, košele a viazanky, zvyšok, jeho oblečenia – ponožky, tielko, spodky, topánky – boli v žalostnom stave, nehovoriac, že boli na neho príliš veľké, celkom ako muklovská košeľa, ktorú mal na sebe poslednú noc, počas ktorej ho Severus kontroloval na fakulte. Bol by sa stavil o celú fľaštičku s jedom Baziliska, že chlapec vedel veľa o Second hande.

A teraz si bol pomerne istý, že vie, prečo chcel Spratok použiť poštovú sovu, po prečítaní si pravidel o oblečení. Bol by prisahal, že nadobudol mylný dojem, keby si myslel, že to bolo k ničomu.

Namiesto toho sledoval, ako si Potter posunul stoličku bližšie k dievčaťu a povedal: „Tu, skús to takto.“ Počas niekoľkých ďalších minút robil niekoľkokrát pohyb Wingardium Leviosa, ale veľmi, veľmi pomaly a povzbudzoval Bullstrodovú, aby napodobnia jeho pohyb. A akonáhle to po ňom zopakovala takmer dokonale, povedal: „Tu ukonči zdvih, pozri sa, a začni s pohybom, keď začínaš časť Leviosa. Takto,“ a ukázal jej to znova, tentoraz so zaklínadlom. Sledoval pozorne jej ruku a prikývol, keď začala so zaklínadlom na tej správnej slabike. Jeho tvár sa rozžiarila rovnako ako jej, keď jej pierko vzlietlo.

„Hej, dobré, Milly,“ povedal Draco, vstúpil do rozhovoru ako posledný a potom šťuchol lakťom Harryho do boku. „Ty tiež.“

Zabini prevrátil očami, ale povedal: „Áno, áno. Skúsme to ďalšie...“

Severus sa samozrejme neusmial. Namiesto toho kývol Flintovi a povedal: „Potom budete musieť voliť pri skúškach. Lepšie by boli skoršie alebo bude skrátený váš čas na praktickej časti. A preboha, dozrite na to, že vyberiete odrážača, ktorý tiež skutočne dokáže sedieť na metle. Som unavený y červených hláv lietajúcich v kruhu okolo nášho tímu.“

„Áno, pane,“ povedal Flint. „Dám zajtra oznam.“

„Uvidíte, čo spravíte,“ povedal mu Severus a opustil spoločenskú miestnosť bez toho, aby sa stal svedkom ďalšieho nechutného predstavenia toho spratka s čarovaním. Vedel, že je nespravodlivý a mal by sa vážnejšie zamyslieť ako postupovať, ale rozhodol sa, že najlepšie bude, keď tak urobí s plným žalúdkom. Vynechal večeru, čo bola ďalšia vec, a tak si objednal jedlo od domáceho škriatka predtým, než sa usadil späť k jeho známkovaniu, tentoraz s jasnejšou hlavou.

Ďalší deň mu odpoveď na problematiku slizolinského stíhača takmer doslova dopadla do lona. Opäť raz Potter porušil pravidlá, takmer hneď ako boli povedaní, ale tentoraz bol svedkom Severus a vízia metlobalového pohára šialene tancovala v jeho mysli, o čo sa sám mohol ťažko postarať.

Hoci dal Spratkovi, ktorý mohol z prekliatej dúhy prevrátiť jeho vôľu trest na jeden týždeň. A tiež týždeň pre Malfoyovho chlapca. Nehodlal povoliť toľko voľnosti, bez ohľadu na to, ako bol ohromený. Stačilo, že potreboval pre Spratka zaistiť slušnú metlu pred prvým oficiálnym tréningom tímu. Hm. A nejaký majetok, ktorý zapadá...

28.02.2012 21:46:15
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one