Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Malé, nečakané prekvapenie pre všetkých, ktorí si túto poviedku obľúbili
Nová kapitolka mimo sľúbeného termínu.

Dobby

Ďalší deň mu odpoveď na problém slizolinského stíhača klesla takmer doslova do náručia.

Harry spal zle, rovnako ako vedel, že mohol. Hlúpy, náročný profesor a ich hlúpa náročná sestra. Aj keď z celého toho utrpenia vzišla jedna dobrá vec. Aspoň sa nemusel skrývať pri rannom sprchovaní, keď väčšina jeho modrín bola väčšinou preč. Zabini bol rovnako arogantný ako obvykle, robil nejaké poznámky o tom, ako sa Harry musí konečne dostať cez plachosť, ale Harry ho ignoroval. Bolo to najjednoduchšie, aby tak urobil. Nevedel, čo má ten druhý chlapec za problém, ale vedel veľa o týraní v Malých Neradostniciach, takže nebol zvyknutý na takéto spôsoby.

Počas raňajok, prekvapivo, Millicent sedela na jeho jednej strane, zatiaľ čo Teddy sedel na druhej strane. Venovala mu plachý úsmev, ktorý jej vrátil, ale povedela nič, takže sa tiež vrátil k jedeniu.

„Máme dnes popoludní hodinu leitania,“ povedal Teddy po prehltnutí sústa vajíčiek. „Už si niekedy predtým bol na metle?“

Harry pokrútil hlavou. „Vychovávaný muklami, spomínaš?“ sám sa snažil na to zabudnúť. Ale včera večer sa musel venovať tejto záležitosti. „Naozaj?“

Teddy ho takmer obdaroval jedným zo svojich úsmevov. „Áno. Neboj sa toho. Polovica Chrabromilských hlupákov doteraz na žiadnej nesedela.“

Harry sa trochu zasmial po tej prezývke, bolo to celkom ľahké v porovnaní s niektorými vecami, ktoré by počul v slizolinskej spoločenskej miestnosti. „Máme s nimi hodinu?“

Teddy prikývol, ako mal ústa plné slaniny. Potom ukázal na fľašku modrého kalu, ktorá sa nachádzala pri Harryho tanieri nedotknutá, kde sa objavila čoskoro potom, čo sa posadil a prehltol. „Kto ti posiela elixíry?“

„Madam Pomfreyová,“ priznaml Harry a pokrčil ramenami, zisťujúc, že lož je zbytočná a ak by v tom mohol pôsobiť nenútene, Teddymu by nebolo jasné, že ho celá táto vec rozrušuje. „Myslí si, že potrebujem zvláštnu výživu alebo niečo také. Musel som ísť za ňou na druhý deň, pamätáš?“

Teddy prikývol. „Vyzerá to nechutne.“

„Je,“ súhlasil Harry horlivo. „Snažím sa prísť na to, či to s niečím môžem zmiešať kvôli zlepšeniu chute.“

„Nie elixíry, nemusíš sa s tým trápiť. Môžeš požiadať nášho riaditeľa. Je to nakoniec Majster elixírov.“

Harry sa ho nebude pýtať na nič. Aj keby mohol pomôcť. „Nie, to je v poriadku. Budem sa s tým dusiť. Bude to však len minútu.“

„Veľa šťastia,“ povedal Teddy s úškrnom.

„Vďaka, kamoš.“

Teddy sa ticho zasmial a Harry si chytil nos predtým, než k nemu priložil fľaštičku. Nechcel tentoraz cítiť ten strašný zápach. Elixír bol rovnako zlý ako ten v noci a znovu sa ho Harry silou vôle snažil udržať v sebe. Rýchlo vypil celý pohár tekvicovej šťavy, aby spláchol tú chuť. Fuj.

Millicent ho zaujato porozovala, keď položil pohár. „Neudusíš sa, alebo niečo iné,“ povedala. „Kto mi ináč pomôže v štúdijnej skupine?“

„AWW, potrebuješ ma potom len kvôli mojim kúzlam?“ doberal si ju.

Zasmiala sa. „Mám to v jednom.“

Na druhej strane stola si Draco s plnými ústami šťavy odfrkol, takže zvyšok z nich sa smial, keď si utrel tvár. „Vďaka, nevedel som, že sa staráš,“ povedal frfľajúc.

Niekoľko prefektov na opačnom konci stola na nich zavrčalo kvôli ich správaniu, čo Harryho a ostatných prinútilo sedieť vzpriamene a naučilo ich to, aby ich smiech a výrazy boli menej divoké. Harry sa náhodou pozrel na hlavný stôl a vyviedlo ho z miery, keď našiel Snapa, ako ho pozoroval. Znova.

Vari už neurobil dosť?

Zamračil sa na Snapa, potom naklonil hlavu smerok k prázdnej fľaštičke, aby ten náročný darebák videl, že už vypil ten hnusný elixír, než sa vrátil späť k pitiu.

Čoskoro potom dorazila pošta a Harry bol rád, že sa k nemu nevzniesla žiadna sova, aby mu oznámila trest alebo že má ísť na ošetrovňu. Draco však dostal veľký balíček sladkostí z domova. Po chvíli prehovárania, niektoré z nich podal ostatným prvákom. Harry dostal melasovú karamelku a veselo ju žul, pretože robila zázraky po tej odpornej chuti v jeho ústach. Potom, čo skončili raňajky, Draco odniesol zvyšok svojich sladkostí do fakulty s Crabbeom a Goylom po jeho boku ako vždy a zvyšok prvákov sa vydalo na Transfiguráciu.

Draco a jeho dvaja „osobní strážcovia“, vyzerali červení, keď sa dostali tesne ku dverám.

„Dlhšia cesta?“ spýtal sa Harry, keď Draco vkĺzol na stoličku vedľa neho.

„Niečo také. Ukážem ti to neskôr.“ Uškrnul sa a vytiahol brko, keď McGonagallová odštarovala svoju prednášku.

¡¢

O 3:30 popoludní sa Slizolinčania vliekli z hradu dole na široký rozľahlý rovný trávnik na opačnej strane areálu do Zakázaného lesa, kde mali mať svoju prvú hodinu lietania.

Harry pozrel rozpačito na metly. Žiadny z Chrabromilčanov ešte neprišiel, ale madam Hoochová, ich inštruktorka, položila metly v presnom súlade asi meter v metrovej vzdialenosti od seba. Teddy vedľa neho si ich tiež prezeral, potom pohodil trochu hlavou na Harryho, keď si ich prešiel pozrieť bližšie.

„Školské metly,“ povedal Teddy s povzdychom, ako ukázal na pár metiel v okolí. „Pozri sa, ako niektoré z nich majú ohnuté alebo chýbajúce štetiny? Tým by si sa mal vyhnúť. Tam tá jedna, by sa už mala vymeniť, ale niektoré majú nové štetiny v zlom uhle. Nie veľmi, ale vo vzduchu, aby si zatáčal doľava.“

Harry sa znovu pozrel na metly a videl, čo poznamenal Teddy. „Dobre, tak potom tamtá jedna je v poriadku?“ ukázal na jednu o tri metly ďalej, kúsok od miesta, kde stáli. Metlová časť bola celá rovnakej farby, chýbalo len niekoľko vetvičiek a všetky boli v rovnakom smere, netrčali podivne.

Teddy prikývol s malým úsmevom. „Dobré oko, Harry. Prečo si tú jednu nezoberieš.“

Harry tak urobil a Teddy o dve miesta ďalej. Vzhľadom k tomu, že Slizolinčania dokončili výbery metiel – Pansy skončila na ľavej strane Harrzho a Millicent po jeho pravici – prišli Chrabromilčania.

Bola to prvá šanca Harryho naozaj vidieť ich takto. Na Herbológii boli natlačení okolo stola vo vlhkom a teplom skleníku a nikto nemal šancu na spoznávanie. Nie, že by naozaj chcel, ale bol ešte zranený Ronovým odmietnutím a nejako dúfal, že mohli byť priateľmi bez ohľadu na fakultnú príslušnosť. Jeho mamička bola milá, keď mu pomohla prejsť cez bariéru na Kings Cross a on si myslel, že dvojčatá tiež môžu byť zábavné.

Ako ich pozoroval, uvedomil si, že Ron bol jeden z mála Chrabromilčanov, ktorí nevyzerali zhrození obavami z tejto lekcie. So všetkými jeho rečami o metlobale vo vlaku, Harry predpokladal, že to dáva zmysel. Niektorí z ostatných vyzerali naozaj vystrašene.

Madam Hoochová, ktorá mala krátke sivé vlasy a žlté oči ako ostriež, náhle vyštekla: „Tak na čo ešte čakáte?“ na zmätených Chrabromilčanov. „Každý sa postaví k metle. No tak, ponáhľajte sa.“

Zmätene poslúchli a Ron si vzal metlu takmer priamo oproti Harrymu. Narovnal si habit, keď začala madam Hoochová hovoriť.

„Držte sa na pravej strane svojej metly,“ zvolala, ako prechádzala koridorom, „a povedzte „Up!“

„Up!“ všetci kričali.

Harryho metla naraz vystrelila do jeho ruky, rovnako aj Teddymu, ale oni boli asi jediní, ktorým to fungovalo na prvý pokus. Niektoré metly sa len prevrátili, všetky úboho, a niektoré sa triasli, ale nepohli sa ani trochu nahor. Po niekoľkých pokusoch, každý mal metlu v ruku a madam Hoochová im povedala, ako sa na ne vysadnúť a zosadnúť, keď sa jeden Chrabromilčan – Longbottom? Harry si nedokázal spomenúť – sa náhle zodvihol do vzduchu skôr, ako zapískala na píšťalku. Vyzeral vydesene.

„Vráť sa, chlapče!“ kričala madam Hoochová, ale on stále stúpal vyššie a vyššie, tak rýchlo, že to bolo ako raketa a potom skĺzol na stranu a padal dole, dole... a dopadol s tupým žuchnutím na zem, takže všetci uskočili.

„Zlomené zápästie,“ zamrmlala, keď sa inštruktorka sklonila nad ním, kde ležal v tráve. „Poď, chlapče – to je v poriadku, postav sa hore.“ Obrátila sa k zvyšku triedy. „Nikto z vás sa ani nepohne, zatiaľ čo ja toho chlapca odvediem na ošetrovňu! Nechajte tie metly tak ako sú, lebo vyletíte z Rokfortu skôr ako stačíte povedať metlobal. No tak, miláčik.“

Sotva boli z počutia, Draco vybuchol od smiechu. „Videli ste jeho tvár, tú veľkú hrču?“

Niektorí z ďalších Slizolinčanov sa zasmialo spolu s ním, ale Harry sa na nich zamračil. „Drž hubu, Draco, bol zranený. Chcel by som vidieť teba so zlomeným zápästím.“

„Čo sa staráš o hlúpeho Longbottoma?“ spýtal sa Draco. „Pridávaš sa teraz k plačúcim bábätkám?“ obrátil sa s úškrnom na Millicent a ona pozerala na neho.

Harrymu sa nahrnula do tváre krv. „Len preto, že som si nevybral ľudí, ktorí si to nezaslúžia-“

„Možno by si mal byť v Chrabromile, Potter,“ vysmieval sa Zabini. „Tak by si sa mohol stáť za všetkými týmito nemehlami v pohodlí svojej vežičky na oblohe.“

„Drž hubu, Zabini,“ zavrčal Harry. „Pamätáš si na pravidlo číslo 1?“

Zabini sa zamračil, ale držal ústa zatvorené.

„Aha, pozrite,“ zaspieval náhle Draco. „To je ta hlúposť, ktorú poslala Longbottomovi jeho babka.“ Zodvihol niečo a držal to vysoko. Sklenená guľa vo veľkosti gule, vyzerala, ako by bola plná bieleho dymu a trblietala sa na slnku.

„Hej, to je Nevillov Nezabádal!“ vykríkol Ron.

Harry pristúpil k Dracovi. „Daj mi ju.“

„Prečo by som mal? Možno ju nechám niekde nájsť Longbottoma. Napríklad na strome.“

„Daj to sem!“

Draco vyskočil na svoju metlu a bol vo vzduchu, vznášajúc sa vo výške okolitých stromov v priebehu niekoľkých sekúnd. „Tak čo? Prídeš si po neho?“

Bez premýšľania, Harry schmatol metlu. Krv mu búšila v ušiach a on sa tvrdo odrazil od zeme. Začal stúpať naho, vysoko a vietor bičoval do jeho vlasov, keď bol vyššie, ako keby sa narodil pre vzduch, narodilsa pre lietanie. Dokázal to, bolo to ľahké. Bolo to nádherné. Po vytiahnutí sa na jeho metle trochu vyššie a prudko otočil k Dracovi tak, že boli vo vzduchu tvárou v tvár. Natiahol ruku. „Daj mi to,“ povedal jasne, ale tichým hlasom.

Draco pokrútil hlavou. Jeho hlas bol príliš tichý, akoby sa bez rečí dohodli, že tento rozhovor bude prebiehať len medzi nimi. „Žiadne zľutovanie, pamätáš? Nechaj to tak, Harry.“

„Nenechám. Chlapec mal strach a zranil sa, neurobil nič tebe alebo komukoľvek z nás. Nedovolím ti, aby si tiež rozbil darček od jeho starej mamy.“

„Nech sa páči,“ povedal Draco. „Ale budeš ho musieť chytiť.“

Harry sa zamračil a potom si uvedomil, čo tým Draco myslel, keď blonďák hodil sklenenú guľu vysoko do vzduchu a potom letel späť k zemi skôr, než ho mohol Harry zastaviť.

Ako v spomalenom filme, guľa letela nahor do vzduchu a potom začala klesať. Harry sa naklonil dopredu a prikázal svojej metle zmeniť smer – nabral rýchlosť v prudkom skoku, súťažil s guľou – vietor mu hvízdal v ušiach, zmiešal sa s výkrikmi ľudí, ktorí ho sledujú – natiahol ruku – nohou sa zachytil okraja práve čas, aby vyrovnal svoju metlu a jemne dosadol na trávnik s Nezabúdalom bezpečne držiacim v ruke.

„PÁN POTTER!“

Jeho srdce okamžite kleslo, akoby sa potopil. Profesor Snape sa rútil smerom k nemu, jeho veľké čierne šaty viali ako netopierie krídla. Jeho čierne oči nebezpečne horeli. Profesorka McGonagallová sa ho snažila dohnať, ale jej tempo nekonkurovalo Snapeovmu.

Harry pocítil v svoji nohách triašku.

„Zo všetkých somarín a imbecilít a nezmyselných vecí urobíte túto!“ zavrčal Snape, keď sa zastavil, týčil sa nad Harrym. Zmocnil sa Nezabúdala z Harryho ruky a odovzdal ho McGonagallovej bez jediného pohľadu jej smerom. „Mohli ste si zlomiť váš idiotský väz!“

„Pán profesor, to nebola jeho chyba.“

„Teraz nie, slečna Grangerová,“ povedala McGonagallová a Harry sa otočil a zbadal, kto ho chránil, všimol si prvý raz dievča s hustými kučeravými vlasmi a potom si na ňu spomenul z vlaku. Hermiona Grangerová. Ale než sa stačil poďakovať, schmatla ho za ruku ruka a postčila ho ku škole.

Potkýňal sa dopredu ako Snape zavrčal: „Pán Malfoy, pán Potter, nasledujte ma,“ a potom vyrazil tak rýchlo, že Harry a Draco museli bežať, aby sa vyrovnali jeho dlhým krokom.

Ach, bože. Harry bude vylúčený, vedel len to. A teraz, hneď po odstránení všetkých modrín a opuchlín sa bude musieť vrátiť k Dursleyovcom. Draco sa tiež tváril ustarostene, ale on sa mal len vrátiť k ľuďom, ktorí mu poslali obrovskú krabicu cukríkov, aké ťažké by to bolo?

Napriek tomu sa cítil zle, keby sa nepokúsil od Draca získať Nezabúdal, ani jeden z nich by nebol vo vzduchu. Ani jeden z nich by teraz nečelil vyhosteniu. Ako nasledovali Snapa, Harry sa cítil zle a nemohol sa poriadne nadýchnuť. Možno keby hneď utiekol, mohol by sa dostať ďaleko, že by ho nebolli schopní nájsť, aby ho dostali späť na vlak... Možno by sa mohol schovať v lese.

Snape kráčal cez trávnik, po širokom prednom schodisku, prednými dverami, potom hore po mramorovom schodisku k učebni obrany na druhom poschodí. Zaklopal na dvere, prekvapil študentov vo vnútri. „Profesor Quirrell,“ zavolal na muža s turbanom v prednej časti miestnosti. „Chcel by som si pohovoriť s pánom Flintom.“

„Oo-samozrejme, PP-profesor.“ Quirrell hodil rukou k jednému z radov a prefekt Flint vstal, mračil sa, ale jeho výraz sa vyhladil, akonáhle sa dostal na chodbu a zahliadol Draca a Harryho.

Snape schmatol Dracov golier jednou rukou a Harryho do druhej, otočil ich oboch okolo seba a postrčil ich. „Môj kabinet. Ihneď!“

Obaja ihneď poslúchli. Harry sa neoťažoval za seba obzrieť ako sa schytil do žalárov, ale bol si istý, že Snape mu bol celú cestu v pätách. Keď sa tam dostal, Snape nebol s nimi a oni na neho museli čakať na chodbe, pretože dvere boli zamknuté.

Hrýzúc sa do pery, Harry stál strnulo pred dvermi a Draco sa oprel o stenu.

„Prepáč,“ povedal po chvíli Harry, keď už nemohol byť ticho.

„Čo?“ povedal Draco. „Chytil si tú prekliatu vec. A dosiahol si, že sa za teba postavila Muklovská šmejdka.“

„Ale budeme vylúčení,“ zasyčal Harry.

„Možno ty áno, ale Malfoy? Myslím, že nie.“

Harry vedel, že teraz bude zle.

Prešli len ďalšie dve minúty, než sa objavil Snape, pre všetko na svete vyzeral ako upír z desivého filmu, ktorý sa vznášal na svoju obeť. Harry sa pritisol chrbtom o stenu, aby sa dostal mimo dosah profesorových rúk, ale Snape len mávol prútikom nad dvermi, aby ich otvoril, ako im krátko pokynul, aby išli dovnútra.

Táto miestnosť bola pre Harryho príliš známa. Nemal ani šancu sa rozhliednuť, keď sa dvere za nimi zabuchli a Snape zareval: „Čo ste si v mene Salazara Slizolina mysleli, že robíte?“

Draco trochu pokrčil ramenami, aj keď Harry povedal: „Prepáčte, pane.“

Snape vyzeral, že ho ani nepočúval, keď pokračoval v kričaní: „Máte štastie, že som mohol zachytiť vaše malé predstavenie, lebo McGonagallová by vás poslala na najbližsí vlak do Rokvillu. Áno, oboch, pán Malfoy. Váš otec má malý vplyv na riaditeľku Chrabromilskej fakulty.

„Bolo to len trochu lietania, profesor,“ začal Draco. „Nikto nemal-“

Snape ho prerušil: „Pravidlá nie sú na to, aby sa porušovali, napriek tomu, čo si myslíte, pán Malfoy. A manipulácia s vecami ďalších študentov, najmä pred ďalšími dvomi desiatkami svedkov, je ťažko hodná akéhokoľvek osobitného zásahu. Zaujímalo by ma, čo by na to povedal váš otec?“

Draco zbledol ešte viac ako bola jeho normálna mliečno biela farba a Harry si nemohol pomôcť, ale rýchlo sa nadýchol, keď sa na neho obrátili profesorove tmavé oči. „A vy! Nestrávili sme hodiny na ošetrovni, liečením vášho nevďačného telíčka? Chcete zahodiť za hlavu tvrdú prácu Madam Pomfreyovej? Riskovať svoj život pre bezcenný kus skla?“

Harry sa pozrel dole, neschopný udržať viac pohľad do očí toho muža. Striasol sa, ale neobťažoval sa popierať Snapeove slová, všetko to je pravda. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa vo vzduchu cítil ako by v ňom poletoval roky, bol jeho druhou prirodzenosťou, naozaj mohol byť mŕtvy a ešte by mohol byť vylúčený kvoli Nezabúdalovi. „Je mi to ľúto, pane,“ povedal znova.

Dlhú chvíľu tam bolo ticho a potom Snape oveľa pokojnejšie povedal: „Obaja máte trest na nasledujúci týždeň. Pán Malfoy, budete si ho odpykávať s Filchom, a pán Potter si ho zase odpyká so mnou. Začnete dnes o siedmej. To je všetko, páni.“

Harry sa nadýchol, cítil akúsi milosrdnú závrať. Nebol vylúčený!

„Pán Potter, ostaňte tu na moment, prosím,“ povedal Snape a Harryho črevá sa znovu skrútli.

Draco sa na neho pozrel, keď sa súcitne ponáhľal so Snapeovej kancelárie, ale Harry aj tak ťažko niesol toto napätie.

„Pán Potter.“

„Áno, pane?“ znovu sa stretol s profesorovým pohľadom.

„Dohodol som sa s pánom Flintom, že sa tu o chvíľu stretneme. Prosím, posaďte sa.“

Prekvapený zmenou tónu a výzvou, Harry narazil chrbtom o stoličku, ktorú zaberal niekoľko nocí predtým. Snape sa na neho pozeral, jeho čierne oči boli prenikavé a Harry sa od nich nemohol odtrhnúť. Ani jeden z nich neprehovoril.

O pár minút neskôr sa ozvalo na dvere ťažké zaklopanie a Harry vyskočil.

„Vstúpte“, povedal Snape a dvere sa otvorili, Marcus Flint. Veľký piatak sa zamračil na Harryho, ako kývol Snapeovi.

Ani jeden z nich nečakal ten polovičný úsmev, ktorý sa usadil na Snapovej tvári, ani nasledujúce slová, vychádzajúce z jeho úst: "Pán Flint," povedal Snape, znelo to takmer potešene, "Myslím, že som vám našiel Stíhača."

09.03.2012 16:39:34
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one