Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
A tu je sľúbené pokračovanie

Dobby

"Toto nemôže... počkať," povedal Snape. Triasol sa od námahy, ktorú vyvolávalo rozprávanie, ale neprestal. "Musíte mi... mi veriť..." povedal, hľadiac na Harryho, predtým, než zatvoril oči.

"Čo chcel profesor Dumbledore, aby som vedel, riaditeľ?" spýtal sa Harry Snapa.

Snape znova zastonal. "Znamenie páli... Je veľmi naštvaný... Hľadá vás..."

"Ja viem, profesor," povedal Harry. "Čo vám povedal Dumbledore?"

"On..." Riaditeľov hlas sa zlomil a ešte viac sĺz vytieklo z jeho zatvorených očí. "Lily, odpusť... odpusť mi..."

Všetci, ktorí boli zhromaždení okolo neho si vymenili zaskočené pohľady.

"Temný pán... časť jeho... duše... je vo vás, Potter..."

Harryho tvár zrazu stratila všetku farbu.

"Keď za- zabil... vašich rodičov... Časť jeho... jeho duše bola vytrhnutá... On to nevie..."

"Čo chcel Dumbledore, aby som urobil?" opýtal sa Harry, neschopný prestať sa chvieť.

Snapov hlas zoslabol a Harry nahol hlavu tak, že mal ucho tesne pri Snapovych ústach.

"Musíte... nechať... jeho... Musí to byť... on... Lebo to nikdy... neskončí..."

Harry hľadel dolu na riaditeľa, ktorý otvoril oči a pohľad mu opätoval. Viac sĺz zaplavilo Snapove tmavé, horúčkovité oči a zašepkal: "Mal... pravdu. Ste tak... veľmi... podobný vašej... mame..."

Snape nakoniec stratil vedomie a jeho bledosť bola taká, že keby nebolo slabého pulzovania na boku jeho krku, vyzeralo by to, ako keby vydýchol naposledy.

[_]

Temnota, na chvíľu. Potom obrazy, niektoré hrozné, iné príjemné, kým ho opäť neobklopila temnota. Bol v nebi alebo v pekle? Alebo sa mu to snívalo? Ale nemohol byť nažive... Alebo mohol?

Nebol schopný pochopiť, čo sa s ním práve dialo, tak sa oddal temnote, zakaždým, keď pohltila obrazy, ktoré ho trápili, alebo upokojovali. Temnota nakoniec, bola jeho obľúbeným miestom.

Až kým si nemyslel, že niečo začul. Slová. Z nejakého dôvodu nemohol rozumieť, snažil sa –možno že nakoniec je nažive – a pokúsil sa rozoznať čo vraveli.

Niečo o... Niekto iný v miestnosti, alebo čokoľvek to bolo.

"... spal dnes, drahý?"

Zývnutie.

"Mali by si ísť na internát a oddýchnuť si -"

"Nie, ja len... Ja by som radšej zostal tu, madam Pomfreyová, ak vám to nevadí. Aj tak by som si tam neoddýchol viac než tu."

Tmavovlasý muž, ktorý ležal nepohnute viac než dva týždne, zrazu cítil ako mu zrýchlene búši srdce v hrudi. Ten hlas...

Potter... Temný pán... Vojna.

Snape sa chcel zodvihnúť, ale jeho celé telo bolo stuhnuté a zoslabnuté takže jediné, čo dokázal urobiť, bolo trochu sa pootočiť v posteli a zachripel.

"Severus!" povedala Pomfreyová jemne a ponáhľala sa ku Snapovi. "Počuješ ma? Nehýb sa. Bol si zranený."

"Mmgh..."

"Harry, podaj mi pohár vody," povedala Pomfreyová, "a uterák."

Mladý muž okamžite urobil o čo ho žiadala, potom sledoval ako namočila roh tkaniny do pohára a jemne navlhčila riaditeľove vyprahnuté pery.

"Lepšie, však?" Spýtala sa Snapa. "Nechceš si skúsiť dať pár hltov?" Mávla prútikom a zodvihla hornú časť postele tak, že Snape napoly sedel.

Pokrútil hlavou a trochu pootvoril oči. Vystrúhal grimasu oslepený denným svetlom a ignorujúc pohár, ktorý mu Pomfreyová podávala, bezvýsledne sa pokúsil prehovoriť.

"Tvrdohlavý chlap," povedala s trpezlivým smutným úsmevom. "Prečo sa najprv trochu nenapiješ? Myslím, že by ti to pomohlo."

Tento raz Snape spolupracoval a aj keď cítil, že chladná tekutina skutočne uvoľňuje jeho hlasivky, tiež si uvedomil obrovský smäd; na moment, toto kompletne odviedlo jeho myseľ od strachu, ktorý sa ho zmocnil, keď sa prebral.

"Nie tak rýchlo, spôsobíš šok tvojmu systému," povedala Pomfreyová, povzbudzujúc ho k pomalšiemu prehĺtaniu a v menšom množstve. "To je ono... Tak je to dobre."

Keď Snapov smäd ustúpil, spomenul si, že okamžite potrebuje vedieť, či... Či čo? Zamračil sa, jeho myšlienky boli unavenou popletenou zmesou. Bolel ho bok a jeho rameno tiež, kto vie prečo...

"Profesor?"

Snape otočil hlavu k zdroju zvuku, kde  jeho oči našli tie Harryho.

Zelené oči... Zelený dym vznášajúci sa nad ním, lebka, had... Kúzla vrhané na všetky strany, Temný pán -

"Harry Potter," povedal Snape, znovu sa mu zrýchlil pulz. Harry Potter, živý? Vedel ten chlapec - splnil Snape svoju hroznú misiu, alebo bol Temný pán stále neporazený?

"Som... bol... Musím vám povedať... Dumbledore, o- on... ja..." Snape začal koktať tak veľmi, že jeho slová boli nezrozumiteľné a po pár sekundách začal lapať po dychu.

"Upokoj sa, Severus," povedala Pomfreyová a mávla nad riaditeľovym telom svojim prútikom. "Všetko je fajn... Upokoj sa..." Jej kúzla okamžite premohli oslabeného muža, jeho svaly sa uvoľnili a myseľ sa upokojila.

"To je ono, len sa uvoľni..." Pomfreyová napravila prikrývku a potiahla ju na Snapovu hruď. "Nemusíš sa ničím trápiť. Voldemort je mŕtvy."

Snapove oči sa dokorán otvorili, potom niekoľkokrát zažmurkal. "Ale... Harry žije."

"Je to dlhý príbeh, pane. Ja som tak nejako zomrel, no, naozaj som zomrel, ale hovoril som s Dumbledorom, alebo si to aspoň myslím, a on mi všetko vysvetlil. Povedal som Voldemortovi, že bez vás by som nikdy nebol schopný poraziť ho... Všetci to vedia. Asi to nedáva zmysel, ale poviem vám všetko čo viem, keď vám bude lepšie, pane."

Riaditeľ zodvihol obočie, i keď iba jemne, na Chlapca Ktorý Nejako Znovu Neprišiel O Život. "Určite..."

Hlboko si vzdychol, to bolo viac než dosť šialenstva na jeden deň. Oddal sa spánku.

[_]

Temnota... Obrazy, niekedy príjemné, iné hrozné.

Ako teraz.

Je to len sen, poukazovala jeho myseľ, len s malým efektom. Snape strácal svoju sebakontrolu, ktorá mu umožňovala udržať si emocioálny odstup od udalostí najhroznejších nočných vízií.

Priepasť medzi snami a realitou sa rozširovala. Alebo sa zužovala?

Bola tam, visela hore nohami, pomaly sa otáčajúc, volala na neho zakaždým, keď sa otočila tvárou k nemu.

"Severus... Prosím, pomôž mi! Severus, prosím..."

Nie...Nehľaď na mňa... Oh, môj Bože... Bože, odpusť mi...

Zopakovala jej zúfalú prosbu, na čo ho bodlo pri srdci a jeho vnútro sa prevrátilo. Nevadí, musí zostať nepreniknuteľný, neúprosný, nepohnutý.

Ustráchanú, uslzenú tvár vystriedala tvár bradatého muža s prenikavými modrými očami.

Nie, nie... Ja to neznesiem.

"Severus... prosím..."

Snape preťal vzduch svojim prútikom a zakričal.

Ja som toto nechcel!

Za Dumbledorovym padajúcim telom sa objavilo stelesnenie Snapovych najhorších nočných môr, muž s haďou tvárou, Temný pán, jeho neľútostný pán, sprevádzaný obrovským, brutálnym, čiernym plazom.

"Počínal si si výborne, môj verný."

No chladný úsmev Temného pána sa zmenil na zaškerenie a slovo "Zradca!" sa začalo ozývať od veží a znelo ako rozbúrený zvuk búrky...

Snape zdesene padol na kolená, jeho telo bolo ochromené a predsa horelo. Bol vinný za všetko. Nikoho už nemal.

Zvinutý had sa na neho vrhol, jeho zuby prenikli najprv do jeho stehna, potom do ramena a nakoniec do boku; Snapov krik zosilnel. Bolesť vystreľovala do každého končeka jeho prstov –do hĺbky jeho duše.

Prosím...

[_]

"Profesor?"

Luna Lovegoodová sedela v to popoludnie vedľa Snapovej postele. Madam Pomfreyová sa starala o ostatných pacientov v nemocničnom krídle a Harryho konečne presvedčili, aby si išiel oddýchnuť; bol v Chrabromilskej veži s Ronom, Hermionou a Ginny, kde bol Kreacher zamestnaný hrešením ich.

"Ešte budeš mať dosť času, položiť tvoje otázky riaditeľovi Snapovi," povedala Luna Harrymu. "Bude potrebovať trochu času, kým sa uzdraví. Medzitým, si myslím, že ti dobre padne, porozprávať sa s priateľmi. A dobre to padne aj im."

"Hej... To by bolo fajn. Daj mi vedieť, keby sa niečo stalo." Pri jej skúmavom výraze len pokrčil ramenami a povedal: "Som stále, uh... pripravený očakávať nejaké komplikácie, myslím."

"Riaditeľ nie je jediný, kto sa potrebuje zotaviť z toho všetkého."

"Predpokladám, že máš pravdu. Ďakujem, Luna. Uvidíme sa reda neskôr."

Luna strávila časť popoludnia listovaním v starom výtlačku Sršňa, počúvajúc Snapovo dýchanie, keď si všimla, že jeho telo sa jemne strhlo. Položila časopis a dôkladne sledovala jeho spiacu tvár.

Krátko na to sa jeho končatiny opäť trhli, oveľa prudšie, a ona sa nahla bližšie s hlavou naklonenou nabok.

"Nie... Nie..." zašepkal.

"Profesor?"

"Neznesiem to..."

Jeho chvenie zrazu zosilnelo, Luna vstala zo stoličky a jemne položila ruku na jeho hruď.

"Zobuďte sa, pane... Je to v poriadku, ste na Rokforte..."

Vykríkol.

Luna pohľadom hľadala madam Pomfreyovú, ktorá už bežala k nim.

"Čo sa stalo?" spýtala sa Pomfreyová, keď chytila Snapove zápästia v snahe zabrániť tomu, aby si ublížil.

"Bol pokojný celé hodiny, no -"

Snape vydal ďalší srdcervúci výkrik a cez jeho obväzy a pyžamo začala presakovať krv.

"Petrificus Totalis!" povedala Pomfreyová s prútikom namiereným na neho. "Ennervate!"

Okamžite bol riaditeľ znehybnený a aj keď sa jeho oči prudko otvorili, stále bol uväznený v nočnej more, ktorá narušila jeho pokojný spánok. Jeho dych bol plytký a trhaný a jeho pohľad bol taký sklenený, až to skoro vyzeralo, že je slepý.

"Slečna Lovegoodová, prineste mi fľašku Elixíru na bezsenný spánok," povedala Pomfreyová Lune, ktorej sa nejako podarilo udržať si pokojnú a rozvážnu myseľ a len prikývla.

Pomfreyová obrátila svoju pozornosť na riaditeľa. Vo chvíli, keď zrušila kúzlo Petrificus Totalis, začal sa triasť. Jeho zatemnený pohľad sa stretol s tým jej a zamrmlal, "O- Otrávený... Nagini..."

"Si v bezpečí, v nemocničnom krídle, Severus," povedala Pomfreyová, hladiac ho po vlasoch. "Bol to len zlý sen."

"Ale... Ona ma uhryzla... Bolí to."

30.04.2011 11:38:07
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one