Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Po dlhej dobre pridávam novú kapitolku k tejto poviedke. Preklad išiel tento raz veľmi ťažko. Dúfam, že sa to v budúcnosti zlepší. Prajem všetkým príjemné čítanie.

Dobby
Severus na nich čakal v obývačke, keď sa dvere do jeho izieb otvorili – Molly; musel zrušiť ochrany na jeho izbách, aby mohla vstúpiť kvôli Harryho vyučovaniu – stál hneď tak, aby bol na viditeľnom mieste, nechcel, zopakovať Harryho znepokojenie počas obeda, keď nemohol nájsť svojho otca. Tak ako pri obede, Harry sa vrhol na Severusa a objal pevne jeho nohy. Severus pohladil synove jemné, tmavé vlasy a jemne ho chytil za zátylok. Bol rád, že tiež chlapca vidí a prial si počuť, ako dnes prebiehal jeho deň. Samozrejme, nie že by to povedal pred Molly Weasleyovou alebo jej potomstvom.
Keď o tom hovoríme... „To nie je ihrisko!“ vyštekol na Weasleyovské deti, ktoré lozili na jeho nábytok a štverali sa naň ako opice.
Harry stále držiaci sa jeho nôh sa zachvel pri jeho zvýšenom hlase a on sa vnútorne strhol. Nemal by nikdy zabudnúť na zneužívanie, ktorým jeho syn trpel a aký vplyv na neho môže mať krik. A napriek tomu to neustále robil, k svojej veľkej ľútosti. Výrazne stíšil hlas a upokojoval ho: „To je v poriadku, Harry. Nehnevám sa na teba.“
Malý chlapec hlavou prikývol, ale mierne sa posunul, takže jeho hlava sa zavŕtala do Severusovho plášťa, akoby sa skrýval. Severus sa okamžite znepokojil. Dokonca aj Molly zorganizovala svoje ratolesti, aby odišli krbom preč, zachytil jej pohľad.
„Čo sa stalo?“ naznačil ústami, pretože nechcel, aby bol Harry naďalej rozrušený tým, že si bude myslieť, že urobil niečo zlé.
„Neskôr,“ odpovedala ústami späť. Jej tvár vyzerala trochu bledá starosťami a keď sa pozrel na Harryho, ako sa stále ukrýva, pokrútila hlavou. Nahlas povedala:  Potom, čo nakŕmim toto množstvo a uložím ich, premiestnim sa sem krbom, dobre? Môžeme hovoriť o plánoch na zajtra.“ Ústami naznačila: „Okrem iného.“
Severus prikývol, objal svojho syna, nebol si istý, či pre to, čo práve cítil je potrebné chlapca upokojiť, ale správal sa tak divne. Napriek tomu, chlapec potreboval takéto správanie, takže potľapkal ešte raz Harryho po hlave a zamumlal: „Harry, Weasleyovci odchádzajú. Čo máš povedať?“
S minimálnym pohybom sa jeho syn pozrel na silnejšiu ženu a jeho hlas bol tichý, keď povedal: „Ďakujem, že ste prišli, pani Weasleyová.“
Veselo sa usmiala. „Rado sa stalo, zlatko. Snáď sa uvidíme zajtra.“
Harry si zahryzol do pery a Severus túžil, aby ju vytiahol z jeho zubov, ale vydržal. Potom chlapec vrhol pohľad na deti, ktoré sa väčšinou upokojili a boli postavené neďaleko krbu. „Majte sa Ron, Ginny. A Fred a George.“
„Uvidíme sa, Harry,“ povedal Ron, aj keď Ginny očervenela a sklonila hlavu.
„Si dobrý,“
„v chytaní ohnivej strely, Harry,“ povedali dvojičky, zvláštnym spôsobom, akým dokončovali vetu za toho druhého.
„Mohol by si byť“
„raz stíhač!“
„Dobre,“ povedala Molly. „Poďme. Fred a George ako prví.“
S trochou povzbudenia, Molly poslala chlapcov preč cez krb a nasledovala ich s Ginny vedľa seba potom, čo zaželala Severusovi a Harrymu pekný večer.
Keď boli preč, Severus pomohol Harrymu vymotať sa zo Severusových šiat a nôh a zamierili do kúpeľne, aby sa umyli. Harryho ruky a tvár boli trochu špinavé... od psov? Severus si myslel, že budú dnes popoludní pracovať dnu, na lekciách čítania a písania. Možno sa niečo zmenilo. Harry bol veľmi tichý. Zatiaľ čo sa umývali a keď išli k ich jedálenskému stolu, ktorý zmenšil z rozšírenej verzie, ktorú používali cez obed, aby pokryl všetky ostatné osoby, chlapec ho držal za ruku, zrejme nechcel byť oddelený od neho aj na takú krátku dobu. 
Snažiac sa zistiť, čo sa stalo, než bude hovoriť s Molly, Severus povedal: „Hral si sa dnes popoludní vonku?“
„Áno, ocko,“ povedal Harry a posunul sa na svoje miesto, až potom čo pustil Severusovu ruku. Ale odvrátil sa, keď odpovedal a Severus nevedel prečo.
Skôr ako sa znepokojoval prečo, opýtal sa: „Stalo sa niečo, keď si sa hral?“ Odvážil sa k tejto možnosti. „Pokúsil sa ťa George znovu vystrašiť?“
Výraz úľavy prešiel cez Harryho tvár a Severus sa snažil vyložiť dôvody, aj keď Harry povedal: „Nie, ocko.“ Potom chlapec položil ruky do lona a pozeral sa na ne.
Severus stisol pery do úzkej linky. Nakoniec tak, či tak nechcel Harryho rozrušiť ešte viac než je nutné. Namiesto toho poklepal prútikom na stôl kvôli večeri, takže čoskoro sa objaví večera a predtým než sa objavilo jedlo, povedal: „Čo to bolo s tou ohnivou strelou?“
Ako sa dalo očakávať, Harryho tvár sa rozžiarila a pozrel sa na Severusa po prvýkrát za tento večer. „Hrali sme na jej chytanie,“ povedal. „Chytil som najviac, aj keď som najmenší.“
„Ginevra je mladšia než ty,“ zdôraznil Severus.
Harry sa zamračil. „Ale je stále väčšia. Vyššia, myslím.“
Po tom, čo sa zdalo, že zasiahol boľavé miesto, Severus povedal vyčítajúcim spôsobom. „Najlepšie je zjesť veľa na večeru, takže to doženieš.“ Natiahol sa k tanieru s pečenými filetami a obslúžil Harryho veľkorysou časťou, potom urobil to isté s miskou špargle a zemiakov, ktoré boli pečené na rozmaríne a estragóne. „Rastúci chlapec potrebuje dostatok jedla. Zvlášť, ak bude,“ povedal, potlačil svoje zamračenie, nechcel svojho syna odradiť od niečo, čo považoval za príjemné, „svetoznámy stíhač.“
Harry sa placho usmial pozrúc sa na tanier jedla. „Ďakujem ti, ocko.“
„Rado sa stalo,“ odpovedal Severus. „Teraz, jedz.“
Zvyšok večera prešiel pokojne s Harryho podrobnejším popisom hry, ktorú hral s ostatnými deťmi zahŕňajúcu Zlatú strelu, ale nič viac o tom popoludní okrem toho, že sa stretol s Hagridom a spýtal sa na jedlo pre Melasový koláčik. Severus sa neusiloval o viac, zistil, že Harry by mu povedal viac, ak by bol pripravený, inak by sa ten príbeh dozvedel od Molly.
Nehovoriac o tom, že keď počúval Harryho, tiež uvažoval, čo urobiť s problémom s Filchom. Severus dokončil elixír, ktorý by zabránil odpornému šmuklovi ublížiť Harrymu a v skutočnosti uvažoval, že ho neuvoľní po dobu kratšiu ako šesť mesiacov. Mal by mu dať tú prekliatu vec dnes, napriek tomu, že sa Albus tomu vzpieral. Bolo nespravodlivé, povedal riaditeľ, potrestať Filcha tak vážne – po jeho odstránení z jeho rúk na mesiac, bola táto myšlienka pre Albusa prehnaná a Severus tiež súhlasil s trestom – za to, čo bolo v podstate nedorozumením.
Severus sa takmer odvolal na svoju rezignáciu. Varoval Albusa, po tom všetkom, že by sa nezmieril s pokračujúcou prítomnosťou školníka bez toho, aby tu neexistoval nejaký spôsob, ako udržať jeho správanie. Harry bol dosť traumatizovaný, ďakujem.
Ale Albus sľúbil – sľúbil! – že bude osobne sledovať Filchov pohyb a pohovorí si opäť o tom s tým mužom, že Harry má byť považovaný za tabu kvôli všetkým stretom.
„Nechcem ho ani vidieť pozrieť sa na môjho syna!“ povedal mu Severus. „Vôbec. Ak nastane situácia, že bude v rovnakej miestnosti ako Harry, chcem, aby odišiel!“
„Reaguješ na moje-“
„Albus, je to za nami. Nevidel si toho muža na Uvítacej slávnosti. Má niečo v pláne alebo ak nemá, tak bude mať, keď sa dostane k Harrymu. A ja. To. Nechcem. Dovoliť.“
Albus sa na neho dlhú dobu pozeral, ale Severus neustúpil. „Chápem,“ povedal nakoniec a Severus dúfal, že tak skutočne urobil.
Preto okrem akejkoľvek kontroly pomocou kúzla, ktorú mal Albus nad šmuklom, po dokončení jeho vyučovania v dnešný deň, Severus pridal svoje. Upozornili by ho v prípade, že by bol Filch v ľubovoľnom smere od Harryho na sto metrov – samozrejme vrátane stien a podláh.
Dúfal, že to bude stačiť. Ak nie, mal ešte elixír.
„Ocko?“ spýtal sa Harry, keď dokončil večeru. Severus bol rád, že zjedol väčšinu z toho, čo bolo na tanieri.
„Áno?“
„Môžeme dnes večer čítať príbeh?“
Severus zodvihol obočie. „Myslíš tak, ako to robíme každý večer?“
Harry v rozpakoch sklonil hlavu, ale rovnako prikývol.
„Dobre,“ povedal, ako by to bolo utrpenie, keď v tej chvíli Harry zdvihol hlavu a zbadal záblesk humoru v jeho očiach. „Choď a osprchuj sa, daj si pyžamo a vyčisti si zuby. Potom na chvíľu budeme spolu.“
Harry sa široko usmial a pre Severusa bolo ťažké vrátiť mu úsmev ako nejaký... nejaký Weasley. Namiesto toho naklonil hlavu. „Teraz choď.“
Chlapec vyskočil zo svojej stoličky a vrhol sa do chodby, ale spomalil, keď Severus zvolal: „Doma sa nebehá!“
„Áno, ocko,“ znela odpoveď.
Severus poslal riad po večeri späť do kuchyne domácim škriatkom. Potom prešiel k svojmu stoli a vylepšil niekoľko plánov na hodiny, zatiaľ čo čakal na Harryho, kým dokončí svoj nočný kúpeľ. Keď sa chlapec vrátil, čerstvo umytý a voňajúci od mydla, Severus ho nechal vyliezť mu do lona, zatiaľ čo sa usadili do jedného z kresiel. Ako sa dalo očakávať, biely kneazle ich nasledoval, usadil sa na Harryho kolenách.
Severus privolal čarodejnícku rozprávkovú knihu, ktorú čítali. Mala natlačené veľké písmená, ktoré boli snáď dostatočne čitateľné pre chlapca, ktoré by rozoznal alebo aspoň začal rozoznávať v priebehu čítania ich príbehu. Ale tiež obsahovala nové slová, slová, ktoré ako Severus dúfal by sa chlapec naučil tiež. Bol pomerne prekvapený, keď sa dozvedel, že jeho syn len ťažko mohol rozoznať svoje meno, keď bolo napísané, premýšľal ako mohli jeho učitelia v muklovskej škole zanedbať takto jeho vzdelanie. Ale potom, Harry bol taký neistý a skromný, nikdy by v škole neurobil rozruch a Severus vedel, tvrdil, že on ani nie je hlúpy tak, ako všetci predpokladali, že bol. A bolo mu zrejmé, že tá prekliata teta a strýka sa nikdy nestarali, či sa Harry učil tak dlho, kým sa ich veľrybí syn neobťažoval ukázať, že niečo nevie.
Severus všetkých nenávidel.
Ale kvôli Harrymu vyhnal tieto myšlienky z hlavy, keď začali čítať nový príbeh o labuti, ktorú čarodejník premenil na harfu.
Keď Harry začal na konci príbehu zaspávať, Severus ho odniesol do postele, potom sedel pri jeho lôžku a sledoval ho ako spí. Melasa sa stočila vedľa Harryho tváre tak, aby každý jeho nádych rozvlnil jej bledú srsť na chrbte labiek rovnako ako mierny vánok. Chlapec sám sa stočil do klbka, zatiaľ čo si skoro vždy počas spánku chránil brucho a svoju tvár, ako každé ohrozené zviera. Severus si povzdychol, prstami odhrnul hladké vlasy z Harryho čela, prešiel po strhaných črtách, ktoré sa podobali tým jeho, keď bol ešte dieťa.
Môže to trvať celý život kým odstráni strašné inštinkty, ktoré Dursleyovci vštepili jeho synovi, ale  s Merlinovou pomocou ich odstráni.
Harryho izbu opustil iba po zazvonení, ktoré oznamovalo prichádzajúci hovor cez krb. Pravdepodobne to bude Molly, ale môže to byť riaditeľ, ktorý zasahoval alebo ináč obťažoval.
K jeho úľave to bola Molly.
„Môžem prejsť?“ spýtala sa, keď akceptoval jej prítomnosť v krbe.
Severus hlavou prikývol a o chvíľu neskôr bola v jeho obývačke. Ponúkol jej čaj a sušienky, prijala a o pár minút neskôr jeho pohár vlastný pohár ležal na neďalekom stole, zatiaľ čo trpezlivo čakal ako len mohol, až prehovorí.
Zhlboka sa napila svojho čaju a sledovala ho cez okraj malého pohára. Nakoniec povedala: „Koľko toho viete o tom, ako... tí muklovia vychovávali Harryho? Myslím konkrétne.“
Severus prižmúril oči, ale jeho tón nebol iný než slušný, keď odpovedal. „Trochu nepríjemní.“
Mollyine oči sa rozšírili prekvapením. „Harry vám potom o tom hovoril?“
„O Dursleyovcoch?“
„Áno. Ale hlavne o dnešnej situácii.“
Severus sa predklonil. „Čo sa stalo?“
So zamračeným výrazom teraz Molly povedala: „Tak ti to nepovedal?“
„Povedz mi, čo?“ uvažoval, že ju na mieste prekľaje, alebo tak urobí, aspoň kým neodpovie na jeho prekliatu otázku!
Namiesto odpovede sa však spýtala niečo viac. „Ako vieš o tom, čo sa mu stalo, keď ti o tom nehovoril?“
Severus zaťal zuby. „Nezáleží na tom!“
„Ale áno, Severus,“ povedala tónom, ktorý znel tak, ako by hovorila s malým hlúpym dieťaťom. „Harry potrebuje hovoriť o týchto veciach a pokiaľ k tomu nie je povzbudený, tak bude mať všetky tie pocity v sebe a stretneme s väčším množstvom situácií ako bola tá dnes.“
Severus zistil, že uchopil svoj prútik cez vrecko habitu a dalo mu to viac námahy, aby to nechal plávať. A ďalšiu námahu povoliť zovretie zubov. Jeho hlas bol nebezpečný, keď zahundral: „Povedz mi, čo sa stalo dnes s Harrym. Hneď.“
Molly sa zatvárila prekvapene, ako by si nedokázala prestaviť, že Severus ju urazí svojím hlúpym správaním. Ale potom si povzdychla. „Spanikáril, keď som urobila pohyb, aby som mu pomohla pri jeho písaní. Pokúsila som sa vziať jeho ruku do svojej, aby som mu ukázala, ako správne držať brko, zbledol ako duch, prikrčil sa pod stôl a utiekol z hradu.“
Severus na ňu niekoľko sekúnd pozeral, než našiel opäť svoj hlas. „Zrejme ste ho našli.“
„Odišiel k Hagridovi. Bol stále bledý a roztrasený, keď som sa tam dostala, ale potom sa nám s Hagridom podarilo presvedčiť ho, aby nám povedal, čo sa deje. Teraz by som chcela vedieť, koľko toho viete o tom, ako ho opatrovali tí muklovia.“
„Prečo?“
„Pretože keď som sa opýtala, či vám to povedal, odpovedal, že nemá dovolené hovoriť o tom, čo sa mu tam stalo. Viem si predstaviť, že to bolo jedno z ich pravidiel.“
Zaskočený Severus mierne prikývol. „Povedal veľa predtým. Ale...“ mávol bezmocne rukou. „Nechce o nich hovoriť. Musím to z neho ťahať pri každej zmienke o nich, každý rozhovor o nich zvyšuje strach.“
„Možno nebude chcieť,“ povedala Molly ticho. „Ale musí. Alebo sa nikdy skutočne neuzdraví.“
Vzhľadom k tomu, že Albus povedal to isté, Severus bol viac presvedčený, že tomu tak bolo. Ale nechcem chlapca rozrušiť a vedel, že rozprávanie o jeho príbuzných ho rozrušilo.
„Použili ste Legilimenciu, však?“ spýtala sa Molly do ticha, ktoré nasledovalo.
Pozeral.
„Na Harryho alebo muklov?“
Cítil sa ako ryba na suku, keď zrazu počul sám seba hovoriť: „Oboje.“
Zamračenie sa znásobene vrátilo. „Je to nebezpečný zvyk vstúpiť dnu, Severus. Môj skvelý strýko bol pod Legilimensom a spoliehal sa na to tak silno, že nemohol pokračovať v bežnej konverzácii o jeho posledných dvadsiatich rokoch. Nielen preto, že na to nebol zvyknutý, ale preto, že mu v jeho blízkosti nikto neveril.“ Pokrútila hlavou. „A Harry má dosť problémov s dôverou, nemyslíte si?“
Prikývol a znovu sa odvrátil. Neobťažoval sa v tej dobe s uvažovaním nad ospravedlnením, keď prekonal sám seba počas toho, čo Harry panikáril v priebehu večere o všetkých veciach, že naozaj nechcel premýšľať o alternatívach. Ale nebolo mu ľúto, že to použil na muklov.
„Dnes,“ pokračovala Molly, keď bolo zrejmé, že Severus nebude ďalej reagovať, „Harry mal spomienku – myslím, že sa to medzi liečiteľmi mysle nazýva flashback – v čase, keď ho jeho teta chytila za ruku a prinútila ho položiť ju na rozpálené kachle, ako trest za zhodenie niekoľkých vidličiek. Takže, keď som ja siahla po jeho ruke, keď... záblesk tejto udalosti sa zjavil v jeho pamäti a myslel si, že som jeho teta, ktorá sa ho snaží znovu potrestať.“
Neschopný nič urobiť, ale hľadiac na Molly, Severus bojoval proti vzniku žlčových štiav v jeho ústach. Och, Harry...
„Potom, čo hovoril s Hagridom a so mnou o tejto spomienke, zdalo sa že je mu o niečo lepšie a bol na chvíľu schopný hrať sa s ostatnými deťmi, ako by sa nič nestalo. Ale,“ Mollyin hlas bol veľmi mäkký, ako by nechcela povedať to, čo sa chystá a napriek tomu musela, „ale Harry je veľmi problematický chlapec. Nedokážem si predstaviť, aké ďalšie desivé veci mu spravili, keď vieme o tejto jednej. Ale môžem vám povedať, že bude mať viac takýchto udalostí, ako je táto. Myslím, že hovoriť o tom, čo sa stalo predtým, než sa spomienky vynoria ako bola táto, ich pomôže trochu zmierniť.“
Severus pokrútil hlavou. „Myslíte si, že to pomôže? Možno? Viem, že ho to bude hnevať!“
Molly sa zhlboka nadýchla. „Viem, že by nemal trpieť týmito spomienkami sám! A to je to, čo si myslí, že to znamená, keď nechcete, aby o tom hovoril. Nie je pre neho vôbec dobré, aby ste vedeli, nemal by sa s tým trápiť sám. Všetko toto zmierni vašu zvedavosť. Ak chcete byť pre neho dobrým otcom, budete musieť myslieť na Harryho dobro v dlhodobom horizonte, nie na vaše krátkodobé nepríjemné pocity.“
Náhle a zdrvujúco ho naplnil hnev a on vyskočil zo stoličky. „Zašli ste príliš ďaleko!“ vykríkol.
Molly len pokrútila hlavou a stále hovorila hlasom tak nízkym, ako to bolo po celú dobu ich rozhovoru. „A vy nezachádzate ďaleko. Viem, že sa o neho veľmi staráte Severus a nechcete ho vidieť ako sa trápi. Žiadny z rodičov to pre svoje dieťa nechce. Ale vy ste osobitný prípad a Harry musí vedieť, že bez ohľadu na to, čo hovorí o tých hrozných ľuďoch, čo si pamätá, budete to vy kto ho bude stále milovať.“
„Samozrejme, že áno,“ trval na tom Severus a jeho hlas bol drsný. Znovu sa zrútil do kresla a premýšľal, čo si myslí, že urobí, pokúsi sa byť chlapcovi otcom. Zrejme k tomu nebol ani v najmenšom kvalifikovaný.
„Viem, že áno. Ale Harry nie. Ešte nie.“
Severus si položil hlavu do dlaní. „Zlyhal som pri ňom,“ zašepkal.
„Nie, nezlyhal. Len ho musíš viac prinútiť, aby sa viac otvoril. Hovoril s tebou, povedal ti, kde ho bolí alebo keď je rozrušený a prečo. Ale môžem takmer garantovať, že tak nebude robiť bez pýtania. Práve teraz si myslí, že si nezaslúži nikoho pozornosť.“ Ponúkla mu malý úsmev. „Aj keď sa zúfalo snaží poprosiť ťa a podľa toho sa na teba upol zakaždým, keď sa dnes vrátil, zrejme ti verí viac ako komukoľvek inému a cíti sa v tvojej blízkosti pohodlne.“
„Iste.“ Na myseľ mu prišlo slovo kliešť.
„Možno...“
Severus zdvihol hlavu, keď Molly prestala. „Čože?“
„Možno by sa vám zišla pomoc odborníka liečiteľa mysle.“
„Nie, absolútne nie.“
„Ale ak nie ste ochotní-“
„Som. Budem. Harry... nemôže ísť k liečiteľovi mysle. Po prvé, ministerstvo ani nevie, že nie je u Dursleyovcov. Je to ošemetná situácia, ale nedostanem ho do tejto situácie a neohrozím tým jeho bezpečnosť.“
Molly na neho dlho pozerala, jej výraz bol zamyslený a vyčítajúci. Nakoniec prikývla. „Ak si myslíte, že to môže byť to, čo potrebuje...“
„Budem,“ povedal znova a nikdy nechcel nič viac. „Máte moje slovo.“
Jej úsmev bol láskavý. „Ja viem, Severus. A urobím pre neho tiež všetko čo je v mojich silách.“
Severus pomaly prikývol. „Ďakujem,“ povedal ticho. „Prídete zajtra?“
Jej úsmev sa rozšíril. „Samozrejme. Moji chlapci povedali, že mali krásny čas a Ginny tiež bola rada, že sa zoznámila s Harrym.“
SPOMENÚC si ako dievča zakaždým očervenelo, keď sa pozrelo na jeho syna sa Severus uškrnul. „Som si tým istý.“
Molly len zodvihla obočie a napila sa čaju.
06.01.2012 23:05:22
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one