Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Pokračovanie venujem všetkým, ktorí majú túto poviedku radi.

Dobby

Harry strávil ďalších dvadsať minút – pri umývaní riadu na večeru – proste to robil. Severus si nemohol pomôcť, ale úsmev akým jeho syn nadšene popísal niečo ako Baku, a ako sa dozvedel od stvorenia o troch nových „oblastiach“ teplomilných rastlín, a ako sa naučil písať tri nové písmená – Z, Q a W – a ako predbehol Rona v teste z matematiky.

„Gratulujem, Harry,“ povedal chlapcovi a sadol si k ich jedlu. „Som rád, že si dnes mal dobrý deň.“

„Ja tiež, ocko. A pani Weasleyová povedal, že na svoj vek som naozaj dobrý v matematike.“

Severus prikývol a pridelil kus grilovaného kuraťa a časť zeleniny s ryžou pre svojho syna. „Myslím, že som to isté o tebe povedal pred mesiacom.“

„Harry sa nesmelo usmial, ale sklonil hlavu a zhrbil ramená, akoby čakal ranu.

S prižmúrenými očami Severus povedal: „Som rád, že si dobrý v matematike, Harry. Ani nikdy nepomysli na to, že by som po tebe niekedy chcel niečo menej, aby si bol najlepší vo všetko. Dobre?“

„Áno, ocko.“ Harry trpezlivo čakal – ako vždy – než Severus obslúži sám seba, dá si svoje prvé sústo, než zodvihol svoju vlastnú vidličku, napichol grilovaný kúsok kurčaťa a odtrhol si zubami kúsok. Harryho stolovanie sa výrazne zlepšilo od prvého jedla na stole, ktoré zdieľali krátko potom, čo Harryho formálne prijal, ale bol ešte ďaleko za svojimi rovesníkmi v základnom používaní kuchynského riadu. Ešte sa napríklad musel naučiť správne používať nôž a inklinoval k vráteniu sa k lyžičke, keď čelil malým kúskom potravín, ako ryža alebo hrášok.

Trpezlivosť, pripomenul si Severus. „Chceš, aby som ti nakrájal tvoje kurča, Harry?“

„Ehm...“ Harry sa pozrel kriticky na Severusov tanier a potom na jeho vlastný a zdalo sa, že rozoznal rozdiel medzi tým, ako sa ich kura objavilo naraz. „Áno, prosím, ocko.“

Severus prikývol, pritiahol si trochu bližšie tanier k sebe a pokračoval v krájaní väčších kúskov kuracích pŕs. Posunul tanier späť k jeho synovi.

„Ďakujem ti, ocko.“

„Nie je zač.“ vzal si kúsok vlastnej večere a sledoval, ako Harr strčil sústo ryže na svoju vidličku prstami predtým než vidličku nasmeroval k ústam. Takmer polovica sústa na ceste hore mu padla do lona. Potláčajúc povzdych, Severus ignoroval padajúcu ryžu, ktorá bola zručnosťou, ktorá príde časom a lepšou obratnosťou. Ale mohol by sa potýkať s chlapcovým držaním. „Harry,... dovoľ mi ukázať ti, ako lepšie držať vidličku.“

Harry sa na neho prekvapene pozrel, ale ochotne odovzdal vidličku. Počas niekoľkých nasledujúcich minút, Severus umiestnil jeho prsty správne okolo rukoväti. - „Drží sa ako brko, vieš?“ - A ukázalo sa, že sa veci, ako je ryža naberali trochu jednoduchšie.

„Cítim sa čudne,“ povedal Harry v jednom momente.

„To budeš, než si na to zvykneš. Ako keď niečo robíš po prvýkrát.“

Harry sa na neho usmial, pozeral sa cez jeho okraj. „Nie ako lietanie na metle.“

„Drzé,“ povedal Severus v miernom tóne, ale musel súhlasiť. Chlapec bral lietanie na metle ako mlok oheň. „Áno, tvoja metla bola jedna z vecí, ktoré si sa nikdy nemusel naučiť používať. To je skutočný dar, Harry. Väčšina ľudí s musí naučiť lietať rovnako, ako sa musí naučiť písať alebo čítať.“

Harry pozitívne zažiaril po tejto chvále a Severus si sľúbil, že musí svojho syna častejšie upozorniť na úspechy. „Myslíš, že by som mohol byť stíhač, ocko? Napríklad v Slizolinskom tíme?“

Severus sa zasmial. „Myslíš, že budeš zaradený do mojej fakulty, však?“

Harry dychtivo prikývol. „Slizolin sú hadi, a ja mám naozaj rád hady.“

„Všimol som si,“ povedal sucho Severus.

„A môžem s nimi hovoriť. Takže by som mal byť v Slizolinie, však ocko?“

„Bol by som rád, keby si bol,“ pripustil Severus. „Ale budem na teba hrdý bez ohľadu na to, do ktorej fakulty budeš zaradený.“ A keď to povedal, vedel, že je to pravda, aj keď v skutočnosti nepočítal s tým, že by Harry nebol v Slizoline. Samozrejme, že bude.

„Ale môžem byť stíhač, však ocko?“

„Ak budeš v Slizoline a budeš v tíme, a ak v tom budeš najlepší, nevidím dôvod, prečo nie.“

Harry sa zamračil, potom sa palcom poškrabal na nose, jeho vidlička bolo stále medzi prstami. „Je tam príliš veľa AK.“

„Áno,“ povedal s úškrnom Severus. „Je to tak.“

Nechceš, aby som bol stíhač vo vašom tíme?“

Severus odložil vidličku a zadíval sa na svojho syna, podvihol obočie. „Ja by som si to želal veľmi. Ale Harry, to je dovtedy veľa rokov, a ja si nemyslím, že by si si mal robiť starosti s niečím, čo sa nemusí stať, pretože by si mohol zmeniť názor, keď je to tak ďaleko.“

„Aha.“ Harryho pohľad klesol na tanier. „Prepáč, ocko.“

Teraz s vlastným zamračením, Severus premýšľal, čo povedal zle, keď si vyslúžil túto reakciu. „Ale ak by si bol stíhač v Slizolinskom tíme, ako som povedal, bol by som veľmi šťastný. A ak je to cieľ, ktorý chceš dosiahnuť a budeš na tom tvrdo pracovať, nepochybujem o tom, že to dokážeš.“

„Áno?“ Harry na neho hľadel s nádejou.

„Áno.“ Zavrtel láskyplne hlavou. „Teraz jedz svoju večeru, Stíhač.“

Harry sa usmial a urobil to, čo mu bolo povedané.

►◄

Potom, čo bol Harry v posteli sa Severus znova stretol s Molly a tentoraz bol zaznamenaný len dobrý pokrok. Neutekal, ako mu povedala skôr, žiadne flashbacky a žiadne násilné reakcie na dotyk. Molly priznala, že povedala svojim deťom – najmä dvojičkám – aby sa Harryho ani nedotkli, kým on nezačne kontakt. Žiadne objímanie a potľapkávanie po chrbte, keď Harry urobil prvý krok. To spôsobilo, že deň ubehol oveľa hladšie a oveľa viac citovo stabilizoval Harryho.

Akonáhle bola späť preč v Brlohu, Severus pripravil sám seba do postele. Ešte mal opraviť niekoľko esejí z jeho tried, ale bol príliš unavený, než by sa s nimi vysporiadal práve teraz. Ako to robil nedávno, nechal jeho dvere do spálne otvorené, aby mohol počuť, či mal Harry nočnú moru, ale nebol z nej celkom prebudený. Vedel, že bude pomáhať a Harryho nočné mory boli v určitom okamihu v noci; Harry by mal mať noci bez nich, ale mal ich len s výnimkou užitia Elixíru na bezsenný spánok. Každý večer, hodinu alebo dve, v závislosti na tom, ako dlho mu trvalo prebudiť Harryho zo začínajúcich nočných môr, upokojoval Harryho a utišoval ho, kým opäť nezaspal.

Pravdupovediac bolo to vyčerpávajúce a Severus vedel, že trpí nedostatkom spánku, Ale potom, do istej miery aj Harry. A Severus nemohol robiť nič iné. Staral sa o Harryho ďaleko viac ako o spánok. Napriek tomu mal už za sebou prácu po vyučovaní a stretnutia so všetkými jeho novými Slizolinčanmi. Rovnako však bol namrzený zatiaľ čo učil svoje hodiny.

Samozrejme, že ten posledný dôsledok nespavosti fungoval v jeho prospech. Namrzene vyzerajúci profesor bol vypočutý oveľa rýchlejšie, než prístupný, priateľský profesor Flitwick napríklad. A uistiac sa, že študenti ho hneď počúvali, bolo úprimne povedané, najdôležitejšou súčasťou výučby elixírov na škole plnej dutohlavcov.

Severus sa uložil do postele a zhasol svetlo. Mal pocit, že spal len pár minút – ale keď si všimol čas – vlastne bolo o takmer tri hodiny neskôr  a on bol so svojím synom a upokojoval ho z ďalšej nočnej mory. Držal chlapca pozdĺžne vo svojom náručí a šepkal mu nezmyselné slová tichým hlasom, kým Harry neutíchol dosť na to, aby opäť prešiel do spánku. Mnoho nocí, ako je táto, mal Harry viac ako jednu nočnú moru, z ktorej potreboval byť prebudený a utišovaný a tak v čase, keď ho dnes budík zobudil, Severus cítil, že sa takmer vôbec nevyspal.

Ale Molly Weasleyová tam bola hneď po raňajkách a pomáhala Harrymu počas dňa, zatiaľ čo Severus prechádzal jeho triedami.

Dumbledore ho zastavil, keď smeroval do svojho bytu na obed, pripomínajúc mu, že sa očakáva, že dohľadnej dobe bude každý deň aspoň počas dvoch jedál denne vo Veľkej sieni. Odvolával sa na to, že by mal tiež dozerať na svoju fakultu.

Samozrejme, že odvolával. Ale on mal syna, alebo si to riaditeľ nepamätal?

Dumbledore len na neho pozrel cez svoje polmesiačikové okuliare a Severus ustúpil, ospravedlňoval sa a stroho odpovedal, že urobí, čo môže, aby bol večer na večeri.

S láskavým úsmevom ho Dumbledore nechal ísť a Severus sa zlostil nad súhlasom, že zoberie Harryho na večeru po zvyšok dňa.

Nemal by sa tak strachovať. Harry sa dobre správal na večeri a bol počas nech ticho a trochu utiahnutý, vyzeral, že v skutočnosti nemá strach zo študentov alebo zamestnancov. Dokonca sa usmial na Hagrida a zamával slečne Parkinsonovej pri slizolinskom stole, mladej dáme, ktorá s ním bola, keď hovoril so zmijou na kopci.

Celkovo to mohlo byť horšie.

►◄

Nasledujúcich pár dní uplynulo dosť hladko, že si Severus začal robiť starosti, bol si istý, že každú chvíľu sa stane niečo strašne zlé.

On a Harry prešli do trochu pohodlnej rutiny. Molly prišla každé ráno so svojimi štyrmi deťmi a zostala až do večere. Ráno mal Harry obvykle lekcie, ktoré obsahovali písanie, pravopis a matematiku a potom už praktické skúsenosti s hľadaním a identifikáciou rastlín – ako úvod do herbológie alebo elixírov – alebo učenie sa jednoduchých domácich kúziel, ako Lumos a Nox, tak ako väčšina čarodejníckych detí. Po obede mali deti dostatok príležitosti na hry vonku, behanie ako besní krupovia alebo na lietanie na štýlových detských metlách, alebo hranie Rachotiacej sedmy alebo Pľuvadlíkov.

Medzitým, Severus učil svoje triedy, stretol sa so študentmi zo Slizolinu alebo s jeho skupinou Pokročilých elixírov počas jeho úradných hodín tesne po obede a triedil dokumenty a vzorky elixírov medzi desiatimi až pätnástimi minútami medzi každou zo svojich hodín.

Vo večerných hodinách po večeri vo Veľkej sieni – Severusa snažil jesť raňajky tam a to potom, čo sa uistil, že Harry je bezpečne medzi Molly a jej deťmi – on a Harry vstúpili do ich izieb, kde Severus pripravil Harryho do postele, prečítal mu príbeh alebo dva, potom s ním precvičoval Oklumenciu pred spaním. Chlapec bol väčšinou vyčerpaný zo dňa, že zaspal počas príbehu, ale potom bol dostatočne hore, aby bol presunutý do jeho izby, kde mohol robiť dýchacie cvičenia, ktoré mu mali pomôcť s jeho nočnými morami.

Severus potom strávil niekoľko hodín dokončovaním jeho známkovania, prípravou na ďalší deň vyučovania a zaoberaním sa všetkými problémami, ktoré prichádzali od jeho Slizolinčanov, než išiel do postele hodinu alebo dve pred prvou z Harryho nočných môr.

Do víkendu bol viac než pripravený na oddych a keď ho Molly pozvala, aby prišiel s Harrym do Brlohu, aby chlapec mohol spoznať miesto, kde bude tráviť väčšinu dňa budúci týždeň, ochotne prijal. On a Molly sa zhodli, že by mohol zostať ráno a potom sa v popoludňajších hodinách vrátiť do Rokfortu. Týmto spôsobom by si Harry zvykol na neprítomnosť otca a Severus mohol konečne dokončiť jeho známkovanie.

Takže sobotňajšie ráno Severusa presúvajúceho Harryho cez krb do Brlohu. Ihneď po presune cez veľký krb boli obaja obklopený červenovlasými deťmi dožadujúcimi sa Harryho, predovšetkým slovami „Poď a hrať!“

Po ich vrelom privítaní, Molly poslala deti vonku s Harrym so slovami, „Ukážte Harrymu okolie, drahí a nezabudnite na tekvicové pole. Choďte.“

Iba s jedným obzretím na svojho otca, Harry nasledoval chlapcov a Ginny Weasleyovú vonku na veľkú prehliadku.

„Budú v poriadku,“ povedala Molly, akoby Severus potreboval jej pocit istoty.

„Ja viem,“ povedal do šálky, ktorú držal v jednej vo svojich rúk, akonáhle sa posadil.

„A Harry určite pozná cestu späť dovnútra, ak ťa bude potrebovať vidieť.“

„Áno, samozrejme,“ súhlasil.

„Dnes ráno ho nechám len zvyknúť si na toto miesto, hrať sa s ostatnými; dokonca máme vzadu malé metlobalové ihrisko. Malé, ale zdá sa, že moji chlapci si ho aj tak užívajú. Dnešné popoludnie mám niekoľko domácich prác, ktoré je potrebné urobil a myslela som si, že by Harry mohol pomôcť. Tekvice potrebujú preriediť a –“

„Nie!“

„Prepáč?“ spýtal sa Molly a napila sa svojho čaju.

„Nechcem, aby robil domáce práce.“

Jej obočie vystrelilo. „Prečo nie? Vždy som pokladala domáce práce ako skvelý spôsob, ako vytvoriť zmysel pre zodpovednosť a určite to pomáha udržiavať rod-?“

Severus ju znovu prerušil. Bol to problém, ktorému nehodlal ustúpiť, ale snažil sa čo najlepšie, aby pochopila. „Harry pracoval horšie ako domáci škriatok u svojich príbuzných. Jednali s ním ako s otrokom, s jeho jedlom, jeho jedinou štandardnou odmenou bol hlad a bitie ako trest, keď nedokončil zoznam prác, ktorý dostal. Nechcem, aby si teraz myslel, že je to späť.“

„Ale Severus, ty vieš, že by nikdy-„

„Ja viem, že by si sa k nemu samozrejme nesprávala rovnako, a ani Arthur. Ale Harry to nevie. On nevie, čo je dobré. Jediné, čo by pochopil, že som ho niekde opustil a povedal by, že musí ísť opäť do práce pre ľudí, ktorých má počúvať alebo niečo podobní.“ Udržal tón svojho hlasu stabilný ako to len je možné, ale cítil, že jeho hnev rastie. Nemohla to pochopiť? Jeho prsty sa zovreli okolo šálky. „Nenechám ho ani na okamih, aby si myslel, že je opäť niekoho otrok, ani keď v srdci viem, že to nie je pravda.“

Jej modré oči sa zúžili, keď sa na neho pozrel a snažila sa prečítať niečo v jeho výraze. Čokoľvek to bolo, čo hľadala, musela to nájsť, pretože krátko prikývla a povedala: „V poriadku. Bola by som však rada, keby sme otázku drobných domácich prác, otvorili niekedy neskôr znovu, Severus. Stále verím, že sú dobrým učebným nástrojom.“

„Možno,“ povedal s podriadením, „akonáhle už nebude mať nočné mory o tých hrozných mukloch.“

„Stále každý večer,“ jej moment urazenosti zmizol a ona bola opäť zainteresovaná. Keď Severus prikývol, povzdychla si. „Chudák chlapec.“

„Iste.“ Usmial sa trochu do jeho pohára, za jej slová. Úprimne povedané, myslel si, že Harry bol jedným z ľudí z najsilnejšou vôľou, akých pozná alebo kedy poznal. Napriek všetkému, čím prešiel, mal ešte schopnosť usmiať sa a smiať sa, dôverovať a milovať.  Odolnosť jeho syna bolo rovnako ponižujúca ako hrôzostrašne inšpirujúca. Harry spôsobil, že každá minúta strateného spánku stála za tú stratu a za každý okamih, počas ktorého sa trápil nad riešením, takže najväčším darom, aký kedy dostal bol čas, počas ktorého mal dovolené stráviť čas so svojím synom.

21.02.2012 10:34:51
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one