Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitolku venujem: grid, Biggi, Lupine, delarix, Hajmi. Dámy, užite si pokračovanie.
Všetkým prajem nádherné leto a hlavne pohodu.

Dobby

Harry sa držal svojho otca, keď sa spolu postavili a podarilo sa mu zostať v jeho náručí, keď sa usadil. Nikdy by ho nepustil. Otec by ho nikdy neopustil, povedal to a Harry sa ho chcel držať, aby sa tento sľub naplnil.

„Samozrejme, Severus,“ povedala okamžite pani Weasleyová. „Všetko, čo potrebuješ.“

Pán Weasley, ktorý bol vysoký s červenými vlasmi ako jeho synovia a ktorého koža očervenela, keď bol naštvaný, aj keď nekričal ako strýko Vernon, položil ruku na rameno pani Weasleyovej. „Prečo ho najprv nenecháš vysvetliť nám to, Moll?“

Pani Weasleyová unavene prikývla. „Samozrejme. Povedz nám to, Severus.“

Otec objal Harryho o niečo silnejšie a jeho hlas znel divne, keď povedal: „Sirius Black utiekol.“

Výsledok týchto slov, ktoré Harry ani nepochopil bol okamžitý. Obaja Weasleyovci pozerali s očami dokorán a pani Weasleyová si rukou zakryla ústa, akoby išla zvracať a snažila sa to udržať v sebe. Harry sa kvôli nej cítil akosi zle. Snažila sa mu pomôcť upokojiť sa, keď mu jeho ocko povedal, že sa nemôže vrátiť, ale on odmietol jej ponuku na keksíky a ďalší puding a hry a príbehy a všetko ostatné.

Nakoniec bol apatický a prebral sa len vtedy, keď jeho otec konečne prešiel cez krb. Harry si myslel, že pravdepodobne sa upokojil len preto, že ho začarovala svojim prútikom, ináč by nikdy neprestal čakať svojho otca. Otec ho nikdy nezačaroval, iba vtedy keď bol zranený a potreboval ošetrenie. Ale ona bola čoskoro rozrušená rovnako ako Harry, pomyslel si a cítil sa zle kvôli nátlaku na ňu.

A teraz bol rozrušený znovu a Harry nevedel prečo.

„Ach,“ povedal pán Weasley. „Naozaj,“ pokračoval a neznelo to ako otázka. „Z Azkabanu. Preboha.“

„Čo je Azkaban?“ spýtal sa Harry.

Otec sa vyľakal a zadíval sa na Harryho tvár, ako by zabudol, – aj keď ako by mohol s Harrym v náručí? – že Harry bol ešte tam.

„Možno,“ povedala pomaly pani Weasleyová, „by si si mal ísť zobrať v kuchyni niečo na jedenie Harry, kým sa tu dospelí rozprávajú.“

Harry zbledol. „Nie,“ prosil. „Ocko, neposielaj ma preč, prosím?“

Po tom, čo sa zhlboka nadýchol, otec mierne prikývol. Harryho žalúdok sa rozviazal. „Harry ostane tu, Molly. Ale Harry, musíš pochopiť, že to, o čom budeme hovoriť je veľmi... znepokojujúce. Jedná sa o veľmi zlého človeka, ktorý ublížil mnohým ľuďom, rovnako čarodejníkom ako aj muklom. Mohli by sme hovoriť o veciach, ktoré ťa dnes večer vydesia, ale ja nechcem, aby si sa bál. Budem ťa pred ním chrániť, prisahám, že áno.“

„Ja viem, že budeš ocko,“ povedal mu Harry. Samozrejme, že by to ocko spravil.

Koža okolo otcových očí sa pokrčila, len mierne, takže Harry vedel, že sa v duchu usmieva. Ocko sa takmer vždy usmieval len vnútorne. „Veľmi dobre.“ Otec  si sadol do kresla vedľa pohovky a Harry na jeho kolená. Obrátil znova svoju pozornosť na pána a pani Weasleyových, ale jeho ruka trela malé kruhy na Harryho chrbte, čo bolo veľmi upokojujúce. Harry sa o neho oprel a dražal druhú ruku svojho otca medzi jeho vlastnými, tento pocit bol samotne potešujúci. Dursleyovci sa ho nikdy nedotkli, okrem prípadov, keď mu ublížili, ale ocko nebol vôbec ako oni.

Otec povedal: „Práve som strávil posledné tri hodiny s Dumbledorom plánovaním, aké urobíme opatrenia ohľadne Harryho a ako ho uchrániť pred Blackom. Rokfort je pre neho samozrejme najbezpečnejšie miesto -.“ Zarazil sa, keď ho Harry potiahol za ruku. „Čo je synček?“

Obrátiac svoju tvár k otcovi, Harry zaváhal. Chystal sa zlomiť jedno z najdôležitejších pravidiel, ktoré sa kedy naučil u Dursleyovcov: nekláš otázky. Ale on už zlomil „Neprerušuj“ pravidlo a ocko na neho nekričal, takže si myslel, že to bude v poriadku. Okrem toho ocko mu povedal znovu a znovu, že mal dovolené klásť otázky a tak prehltol svoj strach a povedal: „Nepovedal si, čo je Azkaban.“

Otec prikývol s výrazom, ktorý znamenal, že chápe viac, než len to, čo Harry hovorí. Trochu Harryho objal, aby mu ukázal, že nie je naštvaný. „Nie, nepovedal. Ale som rád, že si to pripomenul. Azkaban je čarodejnícke väzenie.“

„Kde pošlú zlých, malých chlapcov, však?“

Pani Weasleyová vyprskla smiechom, ktorý znel z polovice ako vzlyk a pán Weasley sa šokovane pozeral. Ale otec len zavrtel hlavou a povedal: „Nie, je to väzenie pre vrahov a zlodejov a čarodejníkov, ktorí spáchali strašné zločiny. A ako som hovoril, chlapci, ktorí sú zlí sú len poslaní do svojich izieb alebo sa im na tyždeň zoberú ich metly.“

S úľavou o zistení pravdy o ďalšej lži strýka, Harry sa ticho usmial a spomenul si na jeho a Dracove dobrodružstvo v jazere. „Kto je Serious Black?“

„Sirius“ opravil ho otec a Harry tentora počul rozdiel. Možno. „A on... bol veľmi zlý človek, ktorý pomohol zabiť Lily a Jamesa.“

Harry cítil, ako sa jeho ústa otvorili. „Moji rodičia?“ zalapal po dychu.

Z nejakého dôvodu otcove telo na chvíľu znehybnelo, ale potom aj tak prikývol. „Black ich prezradil Pánovi zla, Harry, a potom, keď bol konfrontovaný s jeho zradou, zabil ďalších ich priateľov, rovnako tiež tucet muklov. Aurori ho chytili a on bol poslaný do Azkabanu.“

Harry si nedokázal pomôcť a otriasol sa. „A o-on utiekol?“

„Prestaň s tým, Severus!“ povedal ostro pani Weasleyová. „Ty ho desíš.“

„Nemám strach!“ odsekol Harry. Mal však trochu. Nebolo to každý deň, keď ste zistili, že vrah je na slobode. A čo je horšie, Sirius Black zradil jeho rodičov... „Čo to znamená zradil ich?“

Otec si povzdychol. „James a Lily boli pod zvláštnym kúzlom, ktoré ich ukrylo a teba tiež, od niekoho, kto nebol ich priateľ a nevedel kde žili. Volá sa to Fideliusovo zaklínadlo a jediným spôsobom, ako človek môže nájsť jeho domov, keď ste pod ním je, keď Strážca tajomstva povie jeho adresu.“ Roh otcových pier sa stočil do nepekného úškrnu, takže jeho tvár vyzerala takmer hrozivo. „Ten idiot, Potter, dôveroval Blackovi a urobil z neho strážcu ich tajomstva.“

„A povedal Temnému pánovi, kde ich hľadať,“ zašepkal Harry. Ako to môže niekto urobiť svojim priateľom? Rozmýšľal. Ja by som nikdy takú vec neurobil Ronovi, alebo Dracovi, alebo dokonca Dudleymu a to ho naozaj nemám rád. „Chcel, aby umreli?“

S prikývnutím otec vyzeral, akoby sa chystal na odchod, ale Harry si niečo náhle uvedomil a vyhŕkol: „Chcel, aby som zomrel!“

Otec ho tesnejšie objal, tesnejšie ako kedykoľvek predtým. Tichým hlasom povedal: „Áno, Harry. A obávam sa, že by to mohol skúsiť znova.“

„Mohol by ísť za mnou, to myslíš.“

„Áno.“

„Severus,“ povedala pani Weasleyová. „Naozaj si myslíš, že by malo byť chlapcovi povedané všetko-“

„Nebudem klamať môjho syna, Molly. Zaslúži si poznať pravdu, aj keď je to desivé.“

Harry bol rád, že to počuje. Chcel to vediet a vedel, že otec by ho chránil a tak nemal strach. Nie tak celkom. „Budeme sa schovávať, ocko? Pod FIdeliom?“

„Vlaste to je to, čo som sa chcel opýtať Weasleyovcov. Rokfor je veľmi bezpečný, pretože je chránený zaklínadlami stovky rokov, vrátane tých od zakladateľov a naše ostatné domy sú chránené, pretože sme chránení pokrvným putom. Ale ak sem budeš chodiť i naďalej kvôli štúdiu a hraniu, potrebovali by sme ďalšie ochrany, aby ťa ochránili od Blacka, mohol byť ťa vyňuchať.“ Otec sa pozrel na Weasleyovcov na pohovke a jeho výraz bol takmer prázdny. „Chcel by som sa opýtať, že či súhlasíte, že keď Harry príde do vášho domu, či by mohol byť daný do Fideliusa.“

Pán Weasley vstal z pohovky a išiel k oknu. Pozeral sa na to, čo Harry poznal, že je dvorček a pozemok, kde sa on a ostatní hrali metlobal. „Ja neviem, Severus. Je to dosť pádne kúzlo, hlavne, keď tu všade máme rodinu, ktorú budeme musieť informovať. Sme radi, že je Harry tu, nechápte ma zle, ale budete nám musieť dať nejaký čas na premýšľanie.“

„Chápem,“ povedal otec a malá linka sa objavila vedľa jeho hornej pery, čo znamenalo, že bol naštvaný, ale nepovedal nič. Postavil sa, postavil na nohy Harryho, ale Harry ho chytil za ruku a nechcel pustiť. „Ďakujem vám za váš čas dnes večer. A za Harryho dnešnú starostlivosť. Oceňujem vašu pohostinnosť. Dobrú noc.“

Ako pán Weasley otvoril ústa, otec zamieril ku krbu, kráčal tak rýchlo, že Harry musel za ním klusom držať krok. Než došli ku krbu, ale pani Weasleyová povedala: „Nebuď smiešny, Arthur! Samozrejme, že pôjdeme pod kúzlo. Harry potrebuje miesto na pobyt počas dňa a my urobíme všetko, čo môžeme, aby sme ho uchránili. Rovnako ako by sme to urobili pre Jamesa a Lily!“

„Molly, poďme toto prediskutovať -“

„Nie je to potrebné,“ trvala na svojom pani Weasleyová. „Severus bol v Ráde rovnako, ako sme boli my. Všetci sme zaviazali naše životy tým udalostiam pred desiatimi rokmi. Myslíš si, že by sme predtým teraz mali zatvárať oči? Sirius Black je vrah, Arthur!“

„Viem, kto je.“ Začal pán Weasley, ale jeho žena hovorila priamo nad ním, „bol dobrý v zabitá drahej Lily a úbohého Jamesa a on zabije znovu. Musíme chrániť Harryho!“

„Ja viem.“ Pán Weasley si pošúchal tvár rukami. „Ja viem. Máš samozrejme pravdu.“ Pozrel na jeho otca. „Samozrejme, urobíme čokoľvek, aby sme pomohli.“

Otec mal smiešny výraz v jeho tvári, akoby bol v bolestiach, ale nevedel, kde presne. Ale všetko, čo urobil bolo len prikývnuť a stlačil pomerne silne Harryho ruku. „Budete sa musieť rozhodnúť, koho chcete ako Strážcu a Albus povedal, že by bol k dispozícii na položenie kúzla – ak by ste sa rozhodli súhlasiť – v najbližších niekoľkých dňoch a to aj zajtra, ak si to prajete. Dajte mu vedieť, najvhodnejší čas. Neprivediem sem samozrejme dovtedy Harryho.“

„Samozrejme!“ povedal príjemne pani Weasleyová. „Dúfam, že budeme mať všetky tieto veci za sebou zajtra.“

„To by bolo najlepšie,“ poveda otec a po niekoľkých minútach povedal svoje zbohom a Harry sa poďakoval pani Weasleyovej za starostlivosť počas dňa, odišli späť do Rokfortu.

Harry ešte nikdy nebol tak rád, že je vo svojej vlastnej posteli. Než zaliezol do vnútra, rýchlo sa prezliekol do pyžama a vyčistil si zuby a nakŕmil trochu Melasový koláčik kúskami sušienok, ktoré mal v zadnej časti svojho spodného šuflíka v skrinke.  Priadla a oprela sa oproti nemu, prosila o škrabkanie a on to rád urobil, miloval mäkký pocit jej kože na prstoch. Bol to dlhý, predlhý deň a bol len rád, že sa vrátil domov.

„Si pripravený do postele?“ zvolal otec z chodby.

Harry zatvoril zásuvku, predtým, než otec videl jeho tajnú skrýšu jedla. „Áno, ocko!“

„Dobre.“ Otec prišiel do miestnosti držiac knihu. „Poďme na to a dáme si príbeh, aj keď som si istý, že polovica z neho ti bude chýbať, keďže zaspíš skôr ako by som dočítal.“

„Nie!“ Harry sľúbil, ale otec len pozdvihol obočie, ktoré hovorilo, že neverí. Harry si pomyslel, že tentoraz mal pravdu, pretože bol tak unavený. „Aký príbeh?“

„Chudobný kráľ,“ odpovedal otec, keď sa Harry vyšplhal do postele a vytiahol si prikrývku. Melasa vyskočila až po ňom a začala sa vrtieť pri jeho ľavom ramene.

„Mám ho rád,“ povedal Harry.

„Ja viem.“ Otec sa posadil vedľa Harryho, oprel sa o čelo postele a začal čítať, zatiaľ čo Harry ležal vedľa neho. Melasa sa raz pokúsila rozvaliť na knihu a otec ju odstrčil a tak si začala namiesto toho olizovať labu, obdarovala otca chladným, pohŕdavým pohľadom.

Otec práve obrátil prvú stránku, keď Harry povedal: „Ocko? Naozaj si myslíš, že sa ma naozaj pokúsi zabiť?“

Z rukou na stránke, otec zavrel oči a krátko si povzdychol. „Je to možné, synak. To je dôvod, prečo budem robiť všetko pre to, aby som ťa ochránil. Nenechám ho ublížiť ti.“

„Ale prečo?“ spýtal sa Harry. Otázka ho trápila od tej doby, čo prvýkrát počul o Siriusovi Blackovi. „Prečo sa obrátil proti rodičom, ocko? Prečo chce, aby sme všetci boli mŕtvi?“

S ďalším, menším povzdychom sa otec posadil trochu rovnejšie a presunul sa tak, aby si s Harrym videl navzájom do tváre. Otcova tvár bola na pohľad napätá a výraz... zúfalý. Ako keď počul o tete Petúnii a jej popálení Harryho ruke. „Sirius Black bol veľmi dobrý priateľ Jamesa Pottera, boli priatelia počas celého Rokfortu, ale Black nikdy nebol príjemný človek; nikdy nebol dobrý človek, bol arogantný, niekto kto predpokladal, že bol lepší ako ostatní, pretože bol bohatší, silnejší a vždy si vybral tých slabších ako on.“

Otcove ústa boli tenšie a tenšie, až jeho pery takmer zmizli, až na jednu hranu, ktorá sa pozdvihla, keď zavrčal. „Robil hrozné veci, a to aj v škole, nikdy som mu neveril a ja neviem, či to niekedy tvoja matka urobila... pochyboval by som o tom. Lily bola veľmi múdra a láskavá...“ otec zrazu prestal. Hovoril veľmi rýchlo, zbesilo, akoby ho záležitosť so Siriusom Blackom bolela a chcel to mať čo najskôr za sebou.

Black v skutočnosti vyzeral byť trochu ako Dudley a Harry vedel veľmi dobre z vlastnej skúsenosti, aký hrozní takí ľudia môžu byť.

Otec pokračoval: „James a Lily boli veľmi rozdielni od Temného pána, a ja môžem len predpokladať, že Temný pán ponúkol Blackovi niečo, čo si cenil viac ako svojich priateľov, aby ich nahradil. Možno väčšiu moc alebo cestu späť k jeho rodine – bol vydedený, ako som naposledy počul. Kto vie, či to bolo to, prečo zničil tvoju rodinu, prečo súhlasil.“

„Nenávidím ho,“ povedal chrapľavo Harry. Nikdy nikoho viac nenávidel.

Otec presunul ruku poza jeho chrbát a pritisol ho k sebe. „Ty ho ani nepoznáš.“

„Ale on sa ma snažil zabiť a podľa rozprávania vyzerá rovnako ako Dud, ubližujúci menším deťom. Ubližoval ti, ocko? V škole.“

„Ubližoval, Harry.“ Povedal otec s ostrým nadýchnutím. „Keby to bolo len to, nemal by som ho úplne držať od teba, ale... nemôžem mu odpustiť to, čo urobil tvojej matke.“

Harry sa zamračil: „Prečo by si ho mal ku mne pustiť?“

„Ja by som nechcel, ale on by bol v práve...“ otec sa zamračil, potom ho obdaroval, miernym, chladným úsmevom. Ten pohľad Harryho takmer zmrazil. „V skutočnosti by nebol,“ povedal otec, pravdepodobne pre seba, keď tie slová hovoril tak ticho, „pretože James nemal vôbec žiadne právo, aby ho ustanovil krstným otcom...“

„Krstným otcom, čo?“ spýtal sa Harry súčasne, keď z obývacej izby zaznel alarm, ktorý znamenal, že im niekto volal.

Otec mávol prútikom a pozrel sa na čas a zamračil sa, keď sa zodvihol z Harryho postele. „Hneď som späť,“ povedal, ale Harry skĺzol z postele a šiel za ním chodbou ku krbu, kde v zelenom ohni plávala hlava profesora Dumbledora.

„Čo je také Albus, že to nemohlo počkať? Je takmer jedenásť!“

„Je mi ľúto, že ruším, dúfam, že som ťa nezobudil –“ začal profesor.

Otec ho prerušil: „Len už hovor. Harry potrebuje svoj spánok, rovnako ako ja.“

„Veľmi dobre, Severus. Nerád to hovorím, ale mali sme pravdu. Sirius Black bol videný v Rokville.“

02.07.2012 02:00:17
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (76 | 13%)
Raz za dva týždne (30 | 5%)
Raz za mesiac (30 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one