Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Iba pre: valerie.nova a Martassss. Uzite si tuto kapitolku, ktoru pre vas zverejnujem aj napriek nedodrzianiu kvoty.

Dobby

Veľký, čierny pes ležal v tieni plotu pri malom dvorku s hlavou na jeho labách a pozeral sa na malého tmavovlasého chlapca pohybujúceho sa v malej bylinkovej záhrade pozdĺž zadnej steny domu. Chlapec bol teraz vonku skoro hodinu a teraz odložil lopatku. Aj keď chlapec vyzeral natoľko fit, že nevyzeral proti svojej práci, zľahka sa mračil s jazykom vykukujúcim von medzi perami, akoby sa poriadne sústredil na to, čo robí. Veľký pes mal čo robiť, aby zadržal vrčanie, keď sledoval chlapca, neďaleko dverí do domu sedel v prekliatom tieni s vysokým pohárom s ľadom a pozoroval, či chlapec stále pracuje, vychudnutý, Tichošľapov prekliaty známy s hákovitým nosom: Ufňukanec Snape.

Vďakabohu, že v jeho animágovskej podobe Tichošľap stále zažíval extrémne emócie, inak by ho to rozzúrilo natoľko, že by roztrhal Ufňukancove hrdlo a nechal by ho vykrvácať na jeho vlastnom dvore. Ale vedel, že bez ohľadu na to, Jamesov syn nemusel vidieť žiadne takéto násilie. Chlapec už zažil dosť traumy v jeho krátkom živote, videl ako pred ním bola zabitá jeho matka a tiež ako sa ho snaží zabiť Vy-viete-kto. Nemusel mať niekoho – ani muža, ktorý bol strašný ako jeho únosca – bol roztrhaný na kusy pred ním.

Ale Tichošľap chcel za to aspoň uvidieť Snapea v Azkabane! Bozk dementora tiež, ak by to mohol zariadiť. Jednoducho nemohol pochopiť, ako to Dumbledore mohol dovoliť... tohto Smrťožrúta niekde v blízkosti jeho krstného syna. Bola to paródia! V skutočnosti, celá Tichošľapova cesta k vyhľadaniu jeho Harryho bola jedno nemilé prekvapenie za druhým od chvíle, keď počul tie strašné slová z úst Corneliusa Fudgea, že niečo nie je v poriadku v dome Harryho opatrovníkov, celú cestu až doteraz po dom jeho najstaršieho nepriateľa. Nič v tomto pokuse o záchranu nešlo podľa plánu.

Nedokázal v hrdle potlačiť mierne zavrčanie, keď si spomenul na správu od Fudgea, toho opovrhnutiahodného človeka, Tichošľap náhlivo zodvihol prednú labu k uchu a niekoľkokrát sa poškriabal, než si ľahol späť do nečistoty. Pred týždňom Fudge prišiel do Siriusovej cely, vyzeral okázalo a vystupoval ako prekliaty provokatér. Zrejme sa chcel Siriusovi Blackovi posmievať správami o jeho krstnom synovi, ktorého nevidel roky a zdal sa sklamaný, keď od odsúdeného dostal minimálnu reakciu. Ale Sirius sa už dávno v Azkabane naučil, ako ovládať svoje emócie, väzenie bola krutá škola. Ľudské stráže boli dosť zlé, ak sa väzeň vzpieral, Dementori však boli ďaleko horší. Nebolo prehnané povedať, že menej ako hodinu v ich prítomnosti si človek si mohol priať, aby sa nikdy nebol narodil a jeden z týchto tvorov môže doslovať pohltiť dušu človeka na raňajky. Zvuk ich príchodu sa zarýval do buniek – šušťanie ich roztrhaných plášťov cez jemné mletie ich sušených kostí, a tiché výkriky zmučených väzňov sú ponechané v ich vedomí – to bol zvuk na ktorý Sirius nikdy nezabudne. Obával sa teraz toho zvuk viac než čokoľvek iného na svete. Viac ako pohľadu do tváre Vy-viete-koho. Viac ako samotnej smrti.

Ak by nikdy znovu nepočul tento zvuk pred svojou smrťou, zomrie ako šťastný človek.

Ak by sa mu nepodarilo oslobodiť svojho krstného syna od tohto netvora, ktorý s ním zaobchádzal ako otrok.

Sirius vedel, že Snape pravdepodobne zobral Harryho od jeho príbuzných, pretože chcel úplnú kontrolu na Jamesovým synom, chcel Harryho vychovávať ako otroka, ale nemohol vylúčiť možnosť, že konal na rozkaz jedného z mnohých Smrťožrútov, ktorým sa podarilo vyhnúť sa Azkabanu. Napadol ho Lucius Malfoy. On bol študentom MLOKov, keď Ufňukanec (a záškodníci) chodili do školy, ale Sirius si spomenul na Malfoya, ktorý vystupoval ako vzor pre mladého Hada a ukázal mu, ako to chodí v Slizoline, akí boli. Niet pochýb o tom, že sa spikli od samého začiatku, aby sa pomstili na chlapcovi, ktorý viedol k pádu ich Temného Páana, bez ohľadu na to, čo Sirius v Rokforte počul ináč.

Spomienka na to, čo ho poslalo hľadať Harryho do Rokfortu spôsobila ďalšie slabé zavrčanie v hrdle a on sa rýchlo upokojil predtým, než Ufňukanec vzhliadol od knihy. Keď Sirius utiekol z Azkabanu, hneď po návšteve Fudgea, naprv išiel do Surrey, cestoval ako Tichošľap, aby nevzbudil podozrenie – kto by si všimol ešte jedného zatúlaného psa na ceste v Británii? V Surrey však nebol Harryho schopný nájsť. Našiel samozrejme dom v Malých Neradostniciach, kde žila Lilyina sestra s mužom. Aj keď si najprv myslel, že je na zlej adrese, pretože tam nenašiel žiadnu stopu po Harrym.

Dursleyovci boli zvláštna partia, rozhodol. Keď naprv prišiel k ich sladko vyzerajúcemu domu, Sirius len sledoval, ako prebieha ich deň. Pár sa sa potácal dookola takmer ako Inferi a bledý, s matnými očami a takmer nečujne. Všetci traja mali obrovké, tmavé kruhy pod očami, akoby žiadny z nich nespal veky. Ich veľrybie dieťa ležalo na pohovke a ono neustále zavíjalo o jedle: chce to, chce niečo iné alebo malo jednoducho hlad. Jeho oči boli červené od jeho sústavného plaču a z nosa mu tiekol sopel, ktorý si odstraňoval znova a znova svojimi hrubými špinavými prstami. Keď Sirius prišiel bližšie a dokonca sa aj vkradol do vnútra muklovského domu, našiel neporiadok o ktorom hádal, že tam je už niekoľko mesiacov, špinavé oblečenie, zatuchnuté potraviny a ich obaly roztrúsené po nábytku, podlahe a policiach. Harryho strýko sa pozeral na muklovskú Vella-tision, sotva blikala a zvieral prázdnu pivovú fľašu v jednej z masívnych pästí. Petúniine oči boli sotva otvorené, keď klesla na kuchynskú stoličku, jej blond vlasy – ktoré Sirius premenoval z dlhých pred rokmi, boli nádherne lesklé – teraz viseli v nudných, mastných prameňoch.

Sirius nebol schopný zistiť, čo presne sa s nimi stalo, ale nepochyboval o tom, že Ufňukanec niečo urobil Harryho príbuzným, nejako ich mučil a preklial ich, aby získal chlapca. Keď sa ich nakoniec spýtal, kde je Harry, či sa nachádza v miestnej škole alebo kdekoľvek v dome, Dursleyovci boli ďaleko menej podráždení ako si Sirius predstavoval. Mohol sa skôr odvolať na to, že sa správajú ako cvoci v prítomnosti čarodejníkov a James mu rozprával príbehy o tom, ako oni dvaja boli úplní muklovia, čo sa týkalo čarodejníckej kultúry. Dokonca aj Lily kedysi opísala svoju sestru ako „úplne prudérneho človeka“, ale žena, s ktorou Sirius hovoril niečo koktala, keď rozprávala a strhla sa na každý zvuk alebo pohyb. Povedala však, že „hrozivo vyzerajúci človek“ zobral „toho chlapca“  od nich a potom sa o niekoľko dní vrátil so škodoradostnou radosťou nad tým, že môže mučiť jej „úbohú, milovanú rodinu.“

Po tomto odpise chcel Snapa odpáliť, alebo Siriusova animágovská forma bola vtákopysk.

Rozhodujúce z tohto stretnutia bolo, že potreboval osobitnú pomoc pri hľadaní Harryho – a uvedomenie si, že Fudge mal pravdu, že sa niečo divné deje s Dursleyovcami – Sirius sa ako Tichošľap rozhodol cestovať do Rokfortu. Dúfal, že sa niečo dozvie o pobyte Harryho od Dumbledora, ak riaditeľ ešte sledoval Harryho pohyb a priviedol ho do bezpečia školy.

V čase, keď dorazil do Rokvillu vedel, že ministerstvo si bolo vedomé jeho úteku z Azkabanu a takmer bol v Troch metlách pristihnutý. Ach, dokonca aj teraz mohol uveriť jeho hlúposti v tomto husárskom kúsku. Myslel si, že krčmárka mala prázdno – len krátko! – zmenil sa do svojej ľudskej podoby, aby mohol položiť otázku Rosmerte – ktorá s ním vždy flirtovala, keď bol na Rokforte – o tom, čo, ak vôbec niečo počula o Harrym zo školy. Bohužiaľ miestnosť nebola prázdna a bol tam jeden zo starého Rádu, Fletcher, pomyslel si teraz. Dementori boli povolaní do Rokfortu pred koncom dňa.

Udržiavajúc jeho animágskú podobu, pretože takýmto spôsobom sa mohol dostať cez obrany, rovnako ako sa dostal z Azkabanu, Sirius vstúpil do školy a zistil, že Harry v nej bol. Alebo bol až do nedávnej doby. Ale bol ešte viac šokovaný, keď počul, že Ufňukanec bol nielen v škole zamestnaný – ako Majster elixírov, nič menej! – ale že mal tiež Harryho v opatrovníctve a vyhlasoval, že je Harryho otec!

Sirius skoro zabil Argusa Filcha, bastard, za to že povedal veľa. Ale Filch nevedel, že Sirius tam bol. Správca si robil jeho odpornú prácu, s jeho odpornou pani Norrisovou a takmer spieval o to, čo urobí, ak by dostal „Lilyinho uličníka od Snapa“ späť do svojich pazúrov, bez ohľadu na to, ako nadával, že Snape na neho uložil zaklínadlo, aby „ochránil to šteňa“, potom čo sa mu prvýkrát dostal do rúk, ale nechcel znovu urobiť takú chybu, to nie...

Bolo toho na Siriusa príliš veľa, aby nezabil toho muža a tak čoskoro utiekol zo školy, nechcel nič viac počuť o tom, aké hrôzy mohli Harryho postretnúť od Filcha alebo Ufňukanca alebo kohokoľvek iného. Namiesto toho, aby sa zrútil v rohu vstupnej haly ukrytý v tieni a lízal si rany ako každý iný pes. Ale potom už zazrel pár Chrabromilčanov – Weasleyovcov podľa vzhľadu ich vlasov – prichádzajúcich z Veľkej siene a ticho spolu hovoriac. Keď zachytil ich slovo „Harry,“ zašepkané od jedného z mladších, vliekol sa za chlapcami celú cestu až do Chrabromilskej veže, zostal ukrytý a predsa počúval ich rozhovor, rovnako ako kedysi počas aurorského tréningu s Jamesom pred mnohými rokmi.

Zrejme v domnení, že boli sami, zatiaľ čo kráčali, dvaja chlapci diskutovali o Siriusovom krstnom synovi, ako bol teraz Harry v bezpečí pred svojím „vražedným krstným otcom“ a ako bol Weasleyovský dom chránený Dumbledorom. Oni len dúfali, že „vraždený zradca úbohých Potterovcov“ by bol chytený do prázdnin, pretože sa tešia na Harryho počas vianočných prázdnin za predpokladu, že by navštívil Weasleyovcov a to aj v prípade, že by chlapec celý čas žil s „otcom“. Ten starší – Bill, Tichošľap si ho pamätal – povedal aj to, že dúfa, že profesor Snape sa vráti aj druhý semester, pretože bol najlepší učiteľ elixírov, akého mal doteraz v Rokforte, aj keď bol trochu príkry.

„Strohý!“ opakoval so smiechom mladší chlapec, pravdepodobne štvrták. „To označenie je mierne.“

Bill sa uškrnul. „Aj keď je v elixíroch eso.“ So skriveným úsmevom dodal: „Ale dokážem si predstaviť, že možeš človeku odpustiť trochu príkrosti, keď je zrejmé, ako veľmi miluje Harryho.“

Mladší chlapec pokrčil ramenami, ale prikývol a obaja chlapci vliezli cez portrét, takže Sirius sa triasol od zlosti v chodbe za nimi.

Ako sa Dumbledore opovážuješ nechať toho prefíkaného hada, aby mal svoje mastné ruky na Harrym! Sirius zúril. James sa musí obracať v hrobe!

Nezabralo mu to veľa plíženia sa po Rokforte, aby sa dozvedel, že Snape žije na rovnakom mieste, kde vyrastal, ktoré bolo zhodou okolností v rovnakom meste, odkiaľ pochádzala Lily, predtým, než začali navštevovať Rokfort. A Sirius vedel presne, kde to bolo!

Krátko predtým, než boli jej rodičia zavraždení Vy-viete-kým, Lily a James sa spoločne prechádzali v okolí jej rodičovského domu počas prázdnin a ona ukázala Jamesovi ihrisko, kde sa stretla s „mladým Severusom“ ako ho volala, tiež mu spomenula, aké zvláštne veci sa im stali potom, čo boli zaradení do rôznych fakúlt. Ona dokonca povedala Jamesovi o dome v ktorom žil Ufňukanec! Ako by tam bola! Ako by sa o to James trochu zaujímal!

Samozrejme, že nemohol skryť svoju žiarlivosť, James povedal Siriusovi o celom tomto rozhovore a Sirius ho samozrejme uistil, že sa niet čoho báť zo strany Lily – vedela aký hrozný had Snape bol a bolo očividné, že zbožňovala Jamesa. V záujme jeho najlepšieho priatieľa Ufňukanec zaplatil spätne za všetko, čo urobil (Lily a Jamesovi) v priebehu rokov, ale najmä kvôli Jamesovej neopodstatnenej závisti k tomuto mastnému kreténovi, Sirius navštívil Ufňukancov dom.

Takmer ako pred desiatimi rokmi, Sirius stál na ulici so štrkovou cestou a pozeral sa na rovnaký, ošarpaný, malý dvojposchodový dom na konci Pradiarskej uličky a na dvor so záhradou, na ktorý doteraz číhal ako Tichošľap. Pred desiatimi rokmi bol Sirius naplnený spravodlivou pomstou v mene snúbenice svojho najlepšieho priateľa proti tomuto prekliatemu sráčovi. Vďaka niekoľkým dobre umiestneným kúzlam a tomu, že nikdy nevstúpil do domu, Sirius rozbil všetky okná, zrkadlo a zvláštne kusy skla v Ufňukancovom dome, potom zaplnil prednú obývaciu izby Testrálým hnojom. To bolo to najmenšie, čo si ten slizský had zaslúžil za to čo spôsobil Jamesovi a Lily kvôli im zámerom.

A teraz sledoval, ako Ufňukanec stráži Harryho a vychováva úbohého malého chlapca ako otroka, Sirius si prial, aby vypľul svoje črevá a pripravill Diabolský oheň na tomto mieste pred desiatimi rokmi. Ale on dnes Ufňukanca zničí, ach áno, rovnako ako bol ten slizolinský had pripravený uničiť Jamesovho syna. Bolo zrejmé, že Harry trpel hladom – bol tenký viac ako kosť a koža a nie väčší ako priemerné štvorročné dieťa, aj keď mu bolo sedem! A z toho, ako pracoval bez zastavenia, bez sťažností, bolo zrejmé, že bol zvyknutý na domáce práce, ako je táto: plenie, sadenie, mulčovanie a podobne. Práce domácich škriatkov.

Čím dlhšie sa pozeral, tým ťažšie ostával pokojný a ťažko odolával tomu, že nezachráni svojho krstného syna práve teraz. Ale Tichošľap neurobil nič, iba ak bol ticho. To ho naučil Azkaban.

Zrazu sa ten had postavil. Tichošľap ležal úplne nehybne, pretože nechcel, aby tomu venoval pozornosť, ale bol pripravený zasiahnuť, ak by sa Ufňukanec odvážil zodvihnúť ruku na jeho krstného syna. On by roztrhol tomu darebákovi hrdlo, ak by prišiel bližšie k chlapcovi.

„Harry,“ zvolal muž s mastnými vlasami a chlapec pozrel na Ufňukanca, postavil sa okamžite na nohy s malou lopatkou, ktorú uchopil do svojej malej ruky, ako by to trénoval, aby poslúchol na každé slovo, ktoré jeho väzniteľ náhle povedal. „Poď teraz. Je čas na obed.“

„Áno, ocko,“ povedal Harry s kývnutím hlavy a bez zastavenia bežal k Ufňukancovi.

Nedokázal zadržať zavrčanie, keď ten mastný darebák použil Harryho meno, Tichošľap tlmil zvuk tak jemne, ako len mohol, ale toto bolo na neho príliš. Ako sa ten prekliaty parchant opovážil Harryho donútiť, aby ho takto oslovoval? Čo iné musel Harry robiť, keď ho uniesol od Dursleyovcov?

Tichošľap sa napol, keď Ufňukanec natiahol ruku, ale on sa len dotkol hornej časti Harryho hlavy, aby ho odviedol do domu a neudrel ho, ako s tým počítal Tichošľap. Skočil by mu ako zviera po krku, keby pred ním ublížil Harrymu, nech sa prepadnem.

Ako obaja vyšli pár schodov cez zadné dvere a vošli do domu, Tichošľap sa usadil s ľahkým povzdychom do blata. Nemohol sa dočkať dnešného večera. Dostane svojho krstného syna z pazúrov tohto slizkého darebáka a Harry s ním bude v bezpečí.

A Ufňukanec nebude znovu schopný ísť po Harrym. Tentoraz ho Tichošľap dostane tak, ako to mal urobiť pred desiatimi rokmi. Tentoraz ho Sirius nenechá nažive.

25.09.2012 19:23:38
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one