Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Po dlhšej prestávke je tu pokračovanie. Dej sa nám opäť posunul trochu vpred.

Dobby

Ten večer zjedol Harry večeru rýchlo, aby mohol mať ďalší čas na čítanie. Otec hovoril, že keby bol pripravený v posteli včas, mohol mať pred spaním dva príbehy, namiesto jedného a potom by mu otec čítal nahlas a tiež by mu ukázal ako veľa sa naučil s pani Weasleyovou alebo ako ju rád nazýval, tetou Molly. Otec hovoril, že to bolo v poriadku, ak jej hovoril teta Moly, ak mu tak povedala, aj keď to nie je jeho teta a Harrymu to tak či tak nevadilo, pretože žena, ktorá bola naozaj jeho teta, teta Petúnia, mu nikdy nedovolila hovoriť nič iné, ako „Madam“ a bola skutočne nahnevaná, aj ju volal nejako ináč.

Raz to naozaj spackal, potom, čo spadol zo stromu ako zhnilá hruška a poranil si ruku, volal jeho „mamičku“, keď volal o pomoc a potom bol znovu a znovu bitý dlhou násadou od rýľa z kôlne a na jeden týždeň bez jedla a vody do tej kôlne zavretý. Bolo ľahké počítať dni v kôlni, pretože slnečné svetlo presvitalo cez voľné dosky na streche, takže vedel, keď začal nový deň. Bolo tam hrozné teplo a on musel piť vodu z jemného dažďa, ktorý padal druhú noc, nahromadenú v kovových preliačinách, ktorých bola strecha plná. Ale po celý čas bol bez jedla. Neskôr počas týždňa pozoroval pavúkov, ktorí si niekoľkokrát vybudovali domov v kôlni, premýšľajúc, či by jeho trest pokračoval príliš dlho, keby si mohol dať niečo do brucha. Našťastie, teta Petúnia ho vytiahla z kôlne a dala mu krajec zatuchnutého chleba predtým, než sa musel rozhodnúť, či bude jesť živé pavúky, rovnako ako v piesni o žene, ktorá ich chytila, keď jedli muchu, alebo ich najprv zabil.

Niekedy, keď vonku pršalo naozaj poriadne, jeho paže stále boleli tam, kde si ich zranil, keď padol zo stromu.

Dnes v noci, ale už nehodlal premýšľať o tete Petúnii. Chystal sa čítať svojmu Otcovi, aby Otec videl, že nie je taký hlúpy, ako povedali Dursleyovci.

Z malej modrej a bielej knihy s blonďavým chlapcom sediacim s čajom na obálke, Harry si čítal druhú slohu svojho výberu, „Tattoo bola matkou Pinkle Purr, /Rih-deck-Luss-“

„Riddikulus,“ opravil ho ticho otec.

„Rid-dik-ku-lis mačiatka s hodvábnou srsťou. A malé čierne Pinkle rástla a rástla. Až bola taká veľká ako veľká Tattoo. A všetko, čo robila, robila s ňou. „Dvaja priatelia, uhm, spo- spolu,“ hovorí Pinkle Purr,“ pokračoval Harry s radosťou, väčšinu z týchto slov vedel prečítať a tie čo nevedel mohol povedať tak, ako ho to naučila pani Weasleyová.

Chlapec na obálke sa volal Christopher Robin a Otec mal niekoľko kníh o ňom a jeho priateľoch. Niektoré z básničiek a obrázkov v tejto knihe boli o chlapcovej hlúposti, starom medveďovi nazývanom Pooh, ktorého meno Harryho stále rozosmievalo, kým na neho Otec uprene pozeral. Ale boli tam tiež iné básne, ako je táto. „Pinkla Purr“ bola o mačke a Harry mal rád mačky, pretože Melasový koláčik bola určitý druh jednej z nich, s výnimkou, že bola ešte múdrejšia a špeciálna. Harry vedel, že Melase sa s ním páčilo, tak ako teraz. Sedela mu v lone a šúchala svojimi labkami na stránkach, keď sa ich Harry pokúsil otočiť. Všetci spoločne čítali na Harryho posteli, Harry v Otcovom lone, zatiaľ, čo sa Otec oprel chrbtom o posteľ.

Keď dal Harrymupred niekoľkými týždňami knihu, Otec mu povedal, že keď má šesť, že to bola jedna z jeho vlastných kníh z doby, keď bol ešte malý chlapec. Teraz to bola Harryho obľúbená, ešte obľúbenejšia ako kniha, ktorú mu dala profesorka McGonagallová, pretože práve minulý týždeň čítal túto báseň Otec Harrymy, ale tento týždeň si ju Harry čítal s Otcom. Skoro praskol pýchou, keď sa dostal na koniec básne na poslednom riadku a Otec ho pobozkal na temeno hlavy a zamrmlal, „Vynikajúca práca, Harry.“

Harry sa usmial na svojho otca a ho Otec poriadne objal, Harry objal jeho. Otec sa aj usmial, Harry cítil, ako sa jeho tenké pery pohybujú proti jeho vlasom.

„Je čas ísť spať, dieťa.“ Otec dal Harryho dole z lona a postavil sa predtým, než vytiahol prikrývku, aby zakryl Harryho nohy a hrudník. Melasa sa dvakrát otočila a znova sa usadila a Otec pobozkal Harryho na čelo, hneď vedľa jeho jazvy.

„Môžem ti čítať aj zajtra, ocko.“

„Viem, že môžeš.“ Otec ohrnul Harrymu z čela ofinu a Harry zavrel oči a vychutnával si jemný dotyk otcovej náklonnosti. Nikdy predtým nepoznal nikoho takého ako jeho Otec. Predtým než ho Otec zobral od Dursleyovcov, nikto sa ho takto láskavo nedotkol. Nikto sa neusmial, ako Otec. Nikto sa nestaral.

Otec sedel na okraji postele a oni trávili niekoľko ďalších minút odpočinkom a prečisťovaním mysle, ktoré pomôžu udržať preč Harryho nočné mory. Zlé sny sa postupne zmierňujú. Nebudil už Otca každý večer, ale keď to urobil, bolo to hrozné. Nakoniec si Harry zakryl ústa, ktoré boli od zívania dostatočne široké, že jeho čelusť zavŕzgala.

Otec sa postavil. „Dobrú noc, Harry.“

„Dobrú noc, Ocko.“

„Dobre sa vyspi.“

„Ty tiež, Ocko.“ Harry si na okamih zahryzol do pery, potom povedal: „Milujem ťa.“

Koža okolo otcových očí sa pokrčila takým spôsobom, ktorý naznačoval, že sa v duchu usmial, aj keď jeho oči potemneli emóciami. Jeho prsty prešli opäť cez Harryho ofinu. „Ja ťa tiež milujem, synček.“

Harry sa s úsmevom uložil do svojich vankúšov, nikdy v živote sa necítil šťastnejší.

Otec pomocou Nox zhasol svetlo, nechal žiariť jedinú malú dúhovú guľu, ktorá žiarila vedľa Harryho postele osvetlujúc temnotu. Guľa odrážala tiene na najbližšej stene a Harry sledoval, ako svetlo kolovalo pomocou svojich farieb, až mal príliš ťažké oči, aby zostali dlhšie otvorené. 

►◄

Po zašepkaní Alahomora, Sirius Black sa premenil do formy Tichošľapa a učuchal otvorené zadné dvere. V kuchyni za dverami bola tma. Tichošľap počul už predtým zmienku o domácom škriatkovi – takže si myslel, že Ufňukanec sa odvolával na Harryho, okrem toho, že ten darebák použil označenie Dappin – takže stále mal uši vztýčené na akýkoľvek zvuk z okolia.

Nič.

Mohol povedať, že nezaznel žiadny alarm ani keď vstúpil do domu, ani potom. Ale potom, Tichošľap predsa vstúpil bez problémov tiež do Rokfortu. Veľmi pochyboval, že Ufňukancov domov by bol viac chránený ako stará škola, ktorou prešli generácie riaditeľov a ďalších profesorov, ktorí každý rok pridávali ochranné kúzla.

Tichošľap nasledoval vôňu svojho krstného syna cez malú kuchyňu, jedáleň, ktorá je súčasťou obývacej izby lemovanej knihami a potom úzkym schodiskom. Srdce mu búšilo. Harry bude čoskoro v bezpečí.

Na vrchole schodiska Tichošľap zaváhal. Mal by sa najprv vysporiadať so Snapeom alebo jednoducho ísť, zobrať Harryho a ísť? Nedovoliac, aby jeho strach a hnev mali dlhšie nadvládu, Tichošľap vypustil tiché zavrčanie zo svojho hrdla, keď si predstavil, že sa zahryzol do hrdla svojho najhoršieho nepriateľa, muža, ktorý uniesol Jamesovho syna. Prestal vrčať, len čo zistil, kde je a ešte niekoľko dlhých minút nehybne stál, počúval každé zaškrípanie v starom spustnutom dome v prípade, že sa niekoho spánok narušil. Časť z neho sa chcela vrhnúť do izby toho Umasteného Ufňukanca, ktorá bola tesne predtým a rozmetať všetko, čo v nej bolo – vrátane toho samotného bastarda – na cucky.

Len jeho túžba vidieť Harryho v bezpečí, než čokoľvek iné, nakoniec rozhodla. Nasledoval chlapcovu vôňu do spálne vzdialenej pár krokov. Na okamih bol vyľakaný, že našiel chlapca v skutočnej spálni, namiesto nejakej klietky, pretože on by nedal nič za Ufňukancove túžby v minulosti po pomste prostrednístvom syna vlastného nepriateľa. Ale chlapec spal pokojne vo vysokej pohodlnej posteli. Svetelná guľa v blízkosti jeho hlavy prechádzala do série farieb ako dúha a dodávala trochu svetla do tmavej miestnosti. Svetlo tiež vrhalo dlhé tiene na chlapcovej chudej tvári. Jeho dlhé obočie bolo ako tmavé škvrny oproti jeho bledým lícam a svoju posteľnú prikrývku držal v dvoch malých pästiach.

Je tak maličký, pomyslel si Tichošľap znovu. Ani James, ani Lily neboli v dospelosti vysokí, ale určite mali nadpriemernú výšku. Harry bol na svoj vek príliš malý. Vonku keď Harry pracoval si všimol, že jeho chudé paže a nohy boli ako palice. Vyzeralo to, akoby hladoval roky.

Vytlačil takéto myšlienky zo svojej mysle – uvažoval by o nich neskôr, a veľmi podrobne, ale teraz mal prácu. Tichošľap postavený na jeho zadných nohách, položil jeho predné labky k Harryho rukám, aby sa na neho lepšie pozrel pred zmenou do svojej ľudskej formy. Sotva to urobil, ako záblesk sa mu do tváre vrhol biely kožúšok s pazúrmi syčaním a zubami. Švihajúc labkami plných ostrých pazúrov zasiahol ho do nosa, čo vyvolalo ostré zavytie od bolesti skôr, ako to mohol zaraziť a bielosivé prekliate mačiatko išlo ďalej po jeho očiach.

Tak rýchlo ako myšlienka sa Tichošľap premenil na Siriusa a schmatol chlapca, ktorý sa začínal prebúdzať. Kneazle vrčal a škriabal a Sirius krvácal na tucte miest predtým, než mal Harryho bezpečne v náručí. Skučanie samotné mohlo zobudiť aj mŕtveho, aj bez Siriusovho preklínania, takže nebolo divu, keď Harry zažmurkaním otvoril oči a zamrmlal, „Čože? Oci? Čo sa deje?“

„Pssst, Harry,“ prosil Sirius, keď odhodil voľnou rukou kneazla zo svoje tváre. Toto všetko bolo zle a on nedokázal vymyslieť, čo robiť, aby sa chlapec upokojil alebo také niečo.

A Harry nevyzeral, že sa chce upokojiť a namiesto toho sa začal v Siriusovom náručí krútiť, takže musel chlapca chytiť pevnejšie. „Oci!“ zavolal. „Oci!“

Dunejúce kroky sa už ozvali cez chodbu, ale na chlapcov plač sa dvere rozleteli, aby ukázali Ufňukanca Snapa s prútikom v ruke. „Harry!“ zareval a jeho výraz sa z menil z jedného z obáv na jeden zúriví v okamihu, kedy uvidel, kto bol v Harryho spálni.

S nahnevaným pohľadom všetko zapadlo na miesto. Sirius sa usmial na Ufňukanca, vyceril zuby a ako Umastený Ufňukanec otvoril ústa, aby použil na oboch nejaké kúzlo, Sirius sa otočil na päte a premiestnil sa s jeho krstným synom pritisnutým blízko svojej hrudi.

Harry bol v bezpečí so Siriusom. Obaja boli v bezpečí a šťastní a voľní.

08.11.2012 15:40:04
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one