Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
A keďže sa určite neviete dočkať pokračovania, prinášam vám novú kapitolku aj k tejto poviedke. Príjemné čítanie.

Dobby

Melasový koláčik pritisnutý na leme páchnuceho, špinavého oblečenia, ktoré patrilo nepriateľovi, bol spravodlivo naštvaný. S nepriateľom a jej chlapcom sa znova a znova a znova otáčal, až kým si nebola istá, že jej bolo zle alebo možno zomrie. Ale potom, zrazu, točenie skončilo, akoby nikdy neexistovalo. Boli v tmavom, ponurom mieste s podivnými pachmi – a vôňou krýs – a debien a škatúľ a veľkej postele neďaleko.

Jej chlapec bol naštvaný. Nenávidela, keď bol naštvaný a keď bol rozrušený. Jej chlapec vždy rýchlo prešiel k akcii, najprv konal a potom sa ospravedlňoval. Takže akonáhle mala svoju rovnováhu, Melasový koláčik sa znovu vrhla na nepriateľa, škriabala citlivú pokožku v blízkosti očí, aby pustil jej chlapca, aby sa zachránil.

Nepriateľ predsa pustil jej chlapca, ale len preto, že ju opäť odhodil preč, tentoraz silnejšie ako predtým, dosť silno narazila do steny. Dosť si ublížila.

►◄

Kútikom oka Harry videl jeho Melasový koláčik letieť vzduchom a naraziť do steny, kde zostala nehybne ležať. „Nie!“ vykríkol. Snažil sa dostať na nohu, ale jeho žalúdok bol rozkolísaný premiestnením a bolela ho hlava, ako keď ho strýko Vernon zbil opaskom. Zakopol a spadol na kolená, potom sa došuchtal k jeho kneazlovi. „Melasa! Melasa!“

„Harry,“ ozval sa mužský hlas, muž, ktorž ho zobral od jeho Otca a Harry utekal ešte rýchlejšie, aby sa dostal preč.

Natiahol sa za Melasovým koláčikom súčasne, ako sa ho muž snažil znova chytiť. „Nechajte Melasu tak!“ Harry vytrhol ruku z mužovho zovretia, pootočil sa a zamračil sa na neho pri používaní vlastného tela chrániac Melasu pred ďalším útokom. Jeho hrdlo sa cítilo silne, akoby bolo plné sirupu a on mohol zťažka dýchať zo strachu, čo s ním ten človek urobí. Bol to ten muž o ktorom všetci hovorili, že zabil Harryho rodičov? Sťažka preglgol, prehltol svoj strach, potom sa odtiahol ešte niekoľko centimetrov, až sa jeho ruka dotkla Melasinej srsti. Nosom pošúchala dlaň jeho ruky a tak vedel, že je na žive, aj keď zranená. A ten muž ho ešte nebil. „Kde sme? Kde je môj otec? Čo ste mu urobili?“

Muž sa prikrčil priamo pred ním. Voňal hrozne, ako keby sa neumýval dlhú, veľmi dlhú dobu, ako keď ho jeho vlastný strýko pripútal na dvere. Mužova neudržiavaná brada a vlasy na jeho hlave boli obe zlepené špinou, zamotané v uzloch a na pohľad otrasné. Jeho šaty boli postriekané a potrhaní a oči... jeho oči boli ten najmodrejšej modrej, akú Harry nikdy nevidel, ale boli divoké. Bláznivé oči, ako šialenec.

„Tvoj otec zomrel už dávno, Harry. Ten muž nebol tvoj otec.“

„Áno. On je.“

„Nie, to nie je. Uniesol ťa –“

„Neuniesol!“ zakričal Harry do jeho tváre. „Zachránil ma, keď ma Dursleyovci takmer zabili.“ Prehltol zťažka a zodvihol bradu. „Vy ma zabijete tiež?“

„Nie!“ šialenec sa zapotácal dozadu, ako keby ho Harry udrel. „Nie, Harry. Som tvoj krstný otec.“

„Sirius Black.“ Vyštekol Harry to meno. Otec mu povedal, čo Black urobil, ako zradil Harryho rodičov. Black povedal Pánovi zla, kde boli James a Lily, aby ich mohol zabiť a pokúsiť sa tiež zabiť Harryho. Pálili ho jeho oči a zažmurkal, aby potlačil všetky slzy, než sa spustia. „Zabil si mi mamu a otca.“

Muž zavrtel hlavou a pohol sa vpred, aby sa znovu mohol pokúsiť dotknúť Harryho. „Nie, ja nie. To bol Červochvost, Peter Pettigrew-“

Zabil si mi mamu a otca!“ zajačal Harry.

„Nie, nie, prosím, Harry, prosím, neurobil som to, musísť mi veri-“

„Vy ste ich zabil! Vy ste ich zabil! Je to vaša vina, že sú mŕtvi!“

Šialenstvo sršalo z Harryho, ako keby bol opitý. Akoby ho Harry udrel do brucha. Bol to dobrý pocit a tak Harry kričal ešte viac, „VERILI VÁM a VY STE ICH ZABIL A POTOM –“ Keď jeho hlas zlyhal, Harry pokračoval v kričaní škrípavým tónom a takmer súčasne vzlykal. Nikdy predtým jeho hlas neprešiel do takejto konkrétnej úzkosti a teraz to dokázal, nasmeroval ju na jedinú osobu, ktorú nenávidel viac než kohokoľvek iného na celom svete. „A potom ma Dursleyovci nechali hladovaťpriviazali ma na dvore, a zbili ma a zlomili mi členok a ublížili mi a môj Otec prišiel a zachránil ma. On ma adoptoval a MILUJE MA a KDE. JE. MôJ OCKO!?“

Harry potom začal naozaj revať, veľm dlhú dobu s kneazlom v jeho lone. Šialenec na neho pozeral s otvorenými ústami.

►◄

Severus pozeral na miesto, kde bol pred chvíľou jeho syn. Stále v ruke držal prútik a na kratučký okamih, zvažoval možnosť sledovania Premiestnenia. Vedel, že je to nemožné, ale potom prišla predstava SIRIUSA BLACKA v jeho dome!

V ďalšom okamihu, Severus bez slova privolal šikovne do ruky sklenený svietnik za špecifickým účelom hodiť ho do krbu, aby sa rozbil na milión kúskov, pričom nesúvisle vykríkol kvôli svojmu synovi. Ako sa to do pekla stalo? Ako to, že to monštrum prišlo do vnútra ich domu a unieslo Harryho? Ak mohli ísť?

Albus. Albus musí niečo vedieť.

Severus sa otočil na mieste a schmatol hrsť Hop-šup prášku z rímsy nad krbom. Zelené plamene iskrili okolo úlomkou skla zo svietnika ako Severus vykríkol, „ALBUS DUMBLEDORE! Okamžite sa zobuď! Albus, zobuď sa!“ Nemohol zatiaľ zúriť kvôli zmiznutiu svojho syna, nie v hop-šup sieti, ktorá mohla byť sledovaná ministerstvom, nehovoriac o Luciusovi Malfoyovi a jeho obľúbencoch. Takže, keď sa Albus objavil v jeho zornom uhle o niekoľko sekúnd neskôr, povedal len: „To o čo sme mali obavy sa stalo. Tá... tá prekliata beštia uniesla...“ Tu zaváhal, nechcel povedať „chlapca“, ako ho nazývali tí Harryho hrozní príbuzní, ani by svojho syna nenazval niečím takým ako, „balík“ alebo „predmet“, aj keď by to skrylo jeho identitu, to by bolo príliš fádne, príliš bezvýznamné. Jeho syn znamenal viac než to! Napriek tomu, zaváhal len na tlkot srdca, keď ho Dumbledore zachránil z tohto jedného rozhodnutia.

„Ustúp,“ povedal Albus a v okamihu stál vedľa Severusa v Harryho spálni, pozeral sa na pokrčené lôžkoviny a rozbitý svietnik. „Čo sa stalo?“

„To je to, čo by som rád vedel,“ zavrčal Severus. Jeho veľmi vychvaľovaná sebakontrola bola úplne preč. Z krátka a ostra sa nadýchol, akoby sa jeho srdce vo vnútri jeho hrude drvilo. Zovrel v pästiach svoje vlasy a potiahol ich, nemohol jednoducho premýšľať. Začal sám hovoriť o udalostiach, pretože vedel, že kvôli Harrymu to budú ťahať spoločne. „Prebudil som sa na Harryho výkriky. Myslel som si, že to bude nočná mora, ale keď som sem prišiel,  Black ho chytil a pritisol si môjho syna k sebe a premiestnil sa skôr ako som mohol použiť kúzlo. Čo mám robiť? Idem toho bastarda zabiť! Kam zobral môjho syna!?“

„Severus, chlapče,“ upokojoval ho riaditeľ s rukami držiacimi ho pred sebou, „upokoj sa, prosím a dýchaj. Nedopomôžeš Harrymu k ničomu, ak skolabuješ kvôli nedýchaniu, vieš –“

„Samozrejme, že viem,“ vyštekol Severus, nespôsobilý vyrovnať sa s upokojujúcim Albusom, keď nikdy predtým nežiadal upokojovanie. Ani po tom, čo čelil Temnému Pánovi ho to nepriviedlo k šialenstvu, takejto únave. Prechádzal sem a tam pred riaditeľom, uvedomujúc si, že len blábolil, ale nemohol to zastaviť. „Kde ho mohol Black zobrať? Kam by s ním Harry mohol ísť? Musím ho dostať naspäť- Bude tak vystrašený; Povedal som mu, že je tu v bezpečí, že ho nič nevystraší, že ho budem chrániť. Merlin, bude si myslieť, že som mu klamal a sľúbil som mu nikdy neklamať, Merlin, môj syn, teraz sa nikdy nedozvie –“

„Severus!“ Dumbledore tentokrát zakričal, aby upútal jeho pozornosť. Jeho modré oči sa rozhoreli ako blesk, schmatol Severusa oboma rukami kvôli správnosti a poriadne ním zatriasol. „Upokoj sa! Takto svojmu synova nijako nepomôžeš.“

Severus tupo prikývol. Zovrel znova svoje päste a šeptom sa spýtal: „Čo budem robiť?“

„Nájdi ho.“

„Nájdi ho.“

„Samozrejme. Dokážem si predstaviť iba jedno alebo dve miesta, na ktoré sa mohol Black premiestniť bez prútika, samozrejme za predpokladu, že ešte nemá prútik. Pôjdeme tam a získame tvojho syna.“

Severus civel. Samozrejme. Zavolal Albusa a dúfajúc práve v toto, ale... naozaj sa neodvážil dúfaž. „Viete kde je?“

„Možno.“ Dumbledore si ho prezrel od hlavy po päty. „Obleč sa, Severus,“ povedal jemne, „a ja sa pozriem, čo môžem nájsť.“

►◄

Sirius Black s otvorenou pusou sledoval Harryho vzlyky. Nemal tušenie, čo robiť. Vôbec to takto nemalo byť. Chlapec mal byť rád, že sa zachránil, nie si tu vyplakať oči. Neplakal kvôli Jamesovi, ktorý bol mŕtvy a bol mŕtvy šesť dlhých a neskutočne ťažkých rokov.

„Prestaň s tým okamžite,“ povedal Sirius. Posadil sa na okrej svojej postele z detstva v dome svojich predkov, vznešeného a starobylého rodu Blackovcov. Jeho izba bola stále ovešaná červenými a zlatými závesmi a transparentmi a koberčekmi, ako to bývalo, keď bol v Rokforte a bol jedným zo Záškodníkov. Teraz to bolo tak dávno, aj keď to niekedy vyzeralo, ako včera. Zopäl ruky a naklonil sa k chlapcovi, ktorý sa krčil v rohu. „Prestaň plakať, Harry.“ Prosím.

Chlapec mal cez tvár ruky. Bol stočený asi do najmenšieho klbka v tvare lopty, aké Sirius kedy videl. Chlpatá biela diablica kneazla sa trela o Harryho nohu, utešovala ho, dávala mu pohodlie, ktoré mu chcel dať Sirius. „Chcem... vzlyk... môjho... vzlyk... ocka!“

„Harry,“ Sirius sa mu to snažil povedať, čo najjemnejšie. „Tvoj Ocko zomrel, keď si bol dieťa.“

„Nie, to nie! Je teraz... vzlyk... u mňa doma! Ja... vzlyk... chcem ísť domov!“

„Toto je teraz tvoj domov.“ Aj keď to hovoril, vedel, že to tak nemôže byť. Ešte nie. Aurori vedeli, že by sa po ňom mali pozrieť tu, nehovoriac o dementoroch a mal by byť v dostatočnej vzdialenosti pred Ministrom alebo Dumbledorom, ktorý by ho hľadali. Ale toto bolo jediné miesto, kde mohol v tomto okamihu paniky premýšľať, jediné miesto, na ktoré sa vedel premiestniť sám bez prútika alebo s malým.

Ale Harry nechcel jeho pohodlie. „Nie! Chcem Sev´rusa! Chcem môjho ocka!“

Sirius zavrčal. Nemohol si pomôcť. Práve teraz to mal potlačiť v tomto zárodku. Rozčúlilo ho to, že chlapec veril, že klame. „Ten mastný, špinaný, odporný, Smrťožrútsky darebák NIE JE tvoj OTEC! Vyhoď si to okamžite zo svojej hlavy, chlapče! Uniesol ťa –“

„VY ste ma uniesli!“

„- A vychovával ťa ako domáceho škriatka nenávidiaceho svojho otca, horšie ako čokoľvek iné.“

Vy ste ich zabil!“ vykríkol chlapec. „Povedal mi, že ste ich zabil!“

To Siriusa schladilo. Mohol len zavrtieť hlavou, aj keď tam bolo zrnko pravy na Harryho slovách. Vedel to a James by to vedel tiež. Chrapľavo zo seba dostal slová, keď priznal, „Navrhol som Petrovi, aby bol ich Strážcom tajomstva. Peter prezradil Ty vieš komu, kde sa nachádzali. Kde ste všetci boli. Ale ja nie. Nebol som Strážcom tajomstva.“

„Klamete,“ povedal Harry, ale tentoraz aspoň nekričal.

„Neklamem.“

Harry dal zo svojej tváre špinavé, usoplené ruky. „Viac nie som, viete. Severus Snape je môj otec. Boli sme spojení krvou.“

A ak to nebol kopanec do zubol, nebolo to nič iné. Technicky, podľa čarodejníckeho zákona, by krvná adopcia, spravila z Harryho Ufňukancovho syna. Až na jednu maličkosť. Snape nemal právo prijať Harryho dovtedy, kým bol Sirius nažive. Sirius nedal súhlas. Takže povedal chlapcovi. „Na tom nezáleží. Nedal som súhlas na tvoju adopciu, takže to nebolo legálne. Ty si môj krstný syn a James bol a vždy bude, tvoj otec. Teraz, keď som tu, zostaneš so mnou.“

Harry na neho pozeral z rozšírenými očami a pokrútil hlavou. „Nie, nie, Sev´rus je môj ocko. Sev´rus je môj ocko!“

„Ani keď jeho zadok vhodím do Azkabanu za únos, nebude.“ Sirius vstal z postele a schmatol jednu z Harryho paží. Zvrtol chlapca, aby sa stretol s jeho očami. Harry musel niečo vedieť, keď otvoril dvere do chodbý a na schodisko do prvého poschodia. Walburga bola mŕtva len rok alebo tak nejako, ale on si dokázal predstaviť, aké druhy pekelných hier hrala na narušiteľov jej domova. „Musíš byť ticho, akonáhle prejdeme týmito dverami, lebo zobudíš moju matku. Ručím ti, že sa to ani jednému z nás nebude páčiť. V poriadku?“

Harry prikývol, vyzeral vystrašene, ale Sirius napriek tomu nepovolil zovretie. Rovnako, ako v okamihu, keď otvoril dvere, chlapec otvoril ústa a nadýchol sa, akoby chcel kričať. Sirius pritisol ruku na jeho ústal, pritiahol si Harryho k svojmu boku a zašepkal drsne do jeho malého ucha, „Ani nepípni, chlapče. Musíme sa odtiaľto rýchlo dostať. Zviažem ťa, ak budem musieť.“ Nenávidel, že takto hovorí k Jamesovmu synovi, ale čas na ospravedlňovanie bol neskôr. James by to pochopil.

„Rozumieš mi?“ zašepkal Sirius takmer so zavrčaním a čakal, až chlapec pod jeho rukou prikývne, zelené oči boli neskutočne široké. Slabý tras prebehol cez Harryho malé končatinu a dokonca aj predtým, než to cítil, Sirius vedel, že chlapec stratil kontrolu nad svojím močovým mechúrom. Teplá tekutina zmáčala oboch od kolien dolu. „Merlin, James,“ zasyčal.

Chlapcova tvár očervena pod Siriusovou rukou, očividne bol v rozpakoch. Jeho drobné nozdry sa rozšírili, akoby nemohol úplne v poriadku dýchať. Ale Sirius ich len chcel odtiaľ dostať von, možno niekoľkými počiatočnými zásobami, by nemuseli hneď niečo kradnúť k jedlu. Takže vytiahol Harryho trochu vyššie na boku, zosilnel zovretie, takže sa chlapec nemohol vykrútiť a obaja sa vydali po schodisku na prvé poschodie. Vedel, že odtiaľ to bolo len na skok do kuchyne a von k zadným dverám. Mohli sa dostať preč skôr, ako prišli aurori, alebo ako niekto zistil, že tam bol, ale jednoducho musel byť rýchly.

16.12.2012 23:52:56
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one