Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
A je tu predposledná kapitola k tejto poviedke. Bude nasledovať posledná kapitolka spojená s epilógom. Verím, že si túto kapitolku užijete a budete sa tešiť na záver tejto poviedky.

Dobby

Na chodbe náhle vybuchol krik a Albus vybehol von dverami do kuchyne, prútik v pohotovosti. Vytiahol vlastný prútik, zatiaľ čo stále zvieral Harryho, Severus zachytil niekoľko slov: „Muklovskí šmejdi... zradcovia krvi! ... Myslíte si, že... zneuctíte urodzený-!“ predtým, než v okamihu stíchli.

Keď sa starý čarodejník vrátil, Severus stál, Harryho zvieral pevne v náručí. Chlapec upadol do vyčerpaného spánku. Nikdy znova. On by nikdy nenechal Harry z jeho dohľadu. Severus chytil temeno synovej hlavy, ktoré spočívalo na jeho ramene a zodvihol spýtavo obočie, čo spôsobilo ten rozruch okolo.

„Portrét,“ vysvetľoval Dumbledore.

Sochy, dokonca aj portréty na Grimmauldovom námestí boli tvrdohlavé. S kývnutím Severus pristúpil k Dumbledorovi a prehovoril natoľko ticho, že ich väzeň nemohol počuť. „Mali by sme ho ihneď poslať do Azkabanu, Albus! Môžete proti nemu do zoznamu obvinení pridať únos. Možno, že tentoraz bude ministerstvo robiť to, čo malo urobiť na prvom mieste a dostane Bozk!“

Riaditeľ sa zamračil. „Rád by som najprv zistil, ako sa mu podarilo utiecť. Ty nie?“

„Nie!“ Severus vyštekol späť, ale potom sa tým ďalej zaoberal. Ak Black unikol raz, mohol by to urobiť znovu, ak by nevedeli ako mu to zmariť. „Veľmi dobre,“ povedal po chvíli. „Našťastie mám so sebou niekoľko dávok Veritaséra.“

Riaditeľovi školy sa za jeho okuliarmi rozšírili oči. „Ale prečo?“

„Verím v to, byť neustále pripravený.“

„Trúfam si povedať.“

Harry sa v Severusovom náručí zamrvil. Jeho čelo bolo ustarostene skrčené. Záchvev ľútosti prešiel Severusom. Jeho syn bol príliš mladý na starosti, ktoré boli v jeho živote významné,

Albus ticho pokračoval, „Že mu podám elixír, ak chceš Harryho zobrať domov.“

Mal by tak urobiť, vedel, že Harry potreboval byť čo najskôr späť v známom prostredí. Ale tiež potrebuje vedieť, že mu Black nebude môcť znovu ublížiť. Severus si chcel byť istý, že Black bude nadobro preč a že mu nebude môcť znovu ublížiť. Ak to tak chcel urobiť, musel to vidieť na vlastné oči. Nemohol sa spoliehať len na Albusove tvrdenie, nie tentoraz.

„Zostanem pri výsluchu,“ zamrmlal. Po pritisnutí Harryho k svojmu boku jednou rukou, vytiahol z vnútorného vrecka plášťa, ktorý si narýchlo hodil cez ramená, keď opustil pred pár hodina svoj domov. Podal fľaštičku Albusovi a ustúpil do tieňa v miestnosti, za Blackom. Kdesi tam vyčaroval záblesk zeleného svetla do krbu – tiež mimo Blackovho pohľadu . ak by on a Harry odišli krbom. Týmto spôsobom by Black nemohol podniknúť nič proti Harrymy. Alebo Severusovi.

Dumbledore vyčaroval okolo Blackovho tela laná, kým ho uvoľnil z kúzla, ktoré na neho uvalil predtým. Výraz starého čarodejníka bol tvrdý a jeho nedostatok geniality bol pozoruhodný. „Otvorte ústa, pán Black.“

„Pán riaditeľ,“ povedal odsúdený škrekľavým hlasom, obracal sa na Albusa ako keby bol mužovým zamestnávateľom, alebo ešte horšie, stále študent! „Prosím. Nezabil som ich, Nebol som Strážcom tajomstva!“

Albus sa zastavil, v jednej ruke kvapkadlo Veritaséra. Nepozeral sa na Severusa, ale musel vedieť, čo myslel. Dokonca tak, že Severus pretavil svoje myšlienky do silnej Legilimencie: ... Black povie čokoľvek, aby sa dostal preč, aby ste sa ho zase zastali. Albus mierne prikývol a chladne povedal: „To nie je teraz vôbec problém, ak budeš súhlasiť s kladením otázok pomocou Veritaséra, môžeš sa tiež spýtať na tieto obvinenia.“

„Áno! Samozrejme. Čokoľvek, prosím.“ Blackov hlas bol zakrytý slzami. „Je mi to tak ľúto, že som nevedel, čo robím... Nikdy by som Harrymu neublížil. Nikdy by som to nespravil, ale to je všetko, čo mi zostalo z Jamesa...“ s plačom hovoril muž, ramená sa mu otriasali. Zhlboka, znova a znova, ako by sa snažil prelomiť vzlykanie.

Severus bol pokojný.

Nakoniec to bol Albus. „Otvor ústa,“ povedal znovu. Tentoraz to Black splnil. Riaditeľ nakvapkal tri kvapky elixíru na Blackov jazyk, potom fľaštičku schoval. Malo by to trvať asi 30 sekúnd, kým sa dostaví účinok.

„Po prvé,“ povedal Albus, keď požadovaný čas uplynul. „Spýtam sa ťa niekoľko otázok, čo elixír funguje. Aké je vaše meno?“

„Sirius Orion Black,“ odpovedal Black nezvyčajne monotónnym prízvukom, ktorý mal pod vplyvom použitia Veritaséra. Ale Black bol mazaný; mohol klamať ak dokázal odolávať jeho sile a zachovať si vlastnú vôľu.

„Aké je meno vašej matky?“

„Walburga Black-Black.“ Aj keď to hovoril rovnakým monotónnym hlasom, Blackove slová boli nasledované vysokým tónom chichotania. „Dcéra Blacka si vzala Blacka, čierneho ako jej malé čierne srdce.“

Albus vyzeral trochu vystrašene. Severus rozumel. Ak by bol Black príliš šialený pod účinkami séra v rámci odpovedí, bolo by to k ničomu.

„Máte nejakého súrodenca?“

„Viac nie. Viac nie. Úbohý Regulus umrel.“ Black náhle vzhliadol hore a jeho hlas bol silnejší. „Mal som jedného, kým ho to monštrum zabilo.“

Severus si nebol istý, koho myslel tým monštrom, ale stavil to na Temného Pána. Pre samotného Severusa, nevidel najmladšieho Blacka od konca sedemdesiatych rokov. Bolo to dané Smrťožrútstvom, že Regulus, ktorý bol najmladší z nich, padol do nemilosti Temného Pána alebo ešte horšie, opustil jeho služby... skôr ako sa o to pokúsil, bol zabitý Temným Pánom kvôli osobnej urážke. Ale Severus nikdy nevedel ako – alebo či – Regulus vlastne umrel.

„Povedzte mi je slnko zelené,“ povedal Dumbledore.

„Slnko je...sk...skv... skvelé vidieť znova.“

„Vynikajúco. Začnime. Ako si utiekol z Azkabanu?“

Black sa začal znovu smiať. „Bes to urobil! Prešiel som dlhú cestu.“

Severus sa zamračil. Je zrejmé, že ten bastard sa snaži pôsobiť na sérum, že sa snažil vyhnúť pravdivej odpovedi. Od takého darebáka nemal očakávať nič iné.

Dumbledore tiež, pozrel sa inde. „Bes je vaša neregistrovaná animágovská forma, však?“

Black sa zachvel a potom povedal: „Áno.“

„Ako ste sa dostali z ostrova?“

„Plával som.“

„Ako ste sa dostal okolo väzenských dozorcov?“

Pekný eufemizmus pre dementorov, pomyslel si Severus, ale mal veľký záujem o odpovede.

„Bes. Dem... oni... oni si ma bez pocitov nevšimnú. Nevšímajú si zvieratá... ako bes... uhm... pes, som ich nenakŕmil pocitmi. Nie je to také chutné ako šteňa!“ Black sa nahlas zasmial „Nestratil som žiadnu spomienku, keď som sedel nehybne a oni ma míňali. Mohol som ich zlikvidovať.“

Albus sa pozrel hore a preč, poškrabal si prstom bradu, ako by premýšľal, ale jeho pohľad sa v skutočnosti stretol so Severusovým. Ak to, čo Black povedal bolo spoľahlivé, tak by kedykoľvek akýkoľvek animágus mohol vstúpiť alebo opustiť väznicu. A Severus poznal niekoľko animágov – samozrejme neregistrovaných – ktorým by nikdy nebolo dovolené, aby mali túto informáciu, keď už pre nič iné, tak preto, že by niekedy boli chytení a stíhaní za ich zločiny, pretože trest odňatia slobody v Azkabane by bol neúčinný trest.

Riaditeľ pokračoval vo výsluchu a Black odpovedal, „... počul som správu o tých Dursleyovcoch. James ich vždy nenávidel, špeciálne potom, čo sa s nimi stretol. Vedel som, že tam Harry bol,“ povedal to osobitným spevavým hlasom, „a tak som mal o dieťa strach. Musel som utiecť, aby som ho našiel a zistil, či je v poriadku. James by chcel, aby som sa ubezpečil, že je v poriadku. Chcel by to. Prezrel som to tam, cítil ich tam všetkých a keď som nemohol nájsť môjho malého Harryho, išiel som Rokvilu a počul som, že ho mal... Uf... Ufňu... Snape a ja som vedel, kde ten... podl... kde Snape žil. Tak som šiel zach... zachrániť Harryho. On je m-môj... myslím Jamesov, och, och... on je Jamesov.. ach!“ Black udrel hlavou o zem, kašľal a dychčal pri pokuse dostať zo seba tých pár slov a samozrejme rozrušený tým, že nie je schopný zopakovať svoje staré klamstvá o sebe alebo Jamesovi, vo vzťahu k Harrymu.

Severus mohol zajasať. Ale to, čo počul ho zamrazilo až do špiku kostí.

„Albus,“ prosil Black. „Povedal som chlapcovi, povedal som Harrymu a vám to poviem teraz, že som mu nikdy nechcel ublížiť. Len som chcel, aby bol v bezpečí. Nikdy som nebol Strážcom tajomstva Jamesa a Lilz, prisahám. Bol to Peter. On je ten, kto to prezradil, Voldemo-“

„Klameš!“ vyštekol Severus. Zabudol, že chcel zostať skrytý, vrhol sa vtred, aby mohol vidieť tvár zradcu svojej milovanej. „Zabil si Lily. Priznaj to!“

Blackov výraz sa v okamihu zmenil z prekvapeného na nahnevaný. „Ako by som mohol? Je to tvoje Veritasérum, však?“

Takmer s vypľúvajúcou zlosťou, Severus zasyčal, „Svedkovia videli ako útočíš-“

„Videli to, čo Peter chcel, aby videli. Vyhodil do povetria ulicu. Odrezal si vlastný prekliaty prst, nechal ho tam pre vás ostatných. Potom... utiekol, bežal dole kopcom ako malý potkan, unikol ako škodná, ktorou bol.“

„To je nemožné,“ zašepkal Severus, uvedomujúc si, že Harry sa prebúdzal, pretože sa do toho miešal. Pohladil rukou opretú chlapcovu hlavu a lopatky, aby ho upokojil. „Si blázon.“

„Samozrejme, samozrejme, som šialený ako mŕtvola! Prial si si to urobiť lepšie po šiestich rokoch v Azkabane! Nemôžeš nakoniec... nie... sakra!“

Severus sa uškrnul. „Vieš to lepšie ako klamať pod Veritasérim. Alebo možno nie. Vždy si bol taký arogantný, rovnako ako tvoj najlepší priateľ. Si tyran, Black, ty a to vaše trio pravidelne neustále porušujúce školské pravidlá. Ani jeden z vás nikdy neurobil niečo, čo nebolo pre jeho vlastný prospech. Máš, čo si si zaslúžil v Azkabane, pre mňa za mňa snaž sa ma zabiť cez vášho domáceho maznáčika Vlkodlaka, keď už nič iné. Poď povedz mi, že to tak nie je!“

Black by to neurobil. Nie že by sa nesnažil. Ale sérum je silnejšie ako Blackova vôľa, nie že by bol Severus prekvapený. Kašeľ a dýchavičnosť  istým spôsobom odmietali všetky spory a škodoradosť. Black žalostne plakal. Severus s ním nemal súcit za najhoršie šikanovanie počas jeho školských dní.

Po minúte alebo dvoch, keď sérum takmer vyprchalo, Black protestoval s jemným vrčaním ešte pod jeho účinkom, alebo očividne proti nemu bojoval. „Ale viete, že je to teraz pravda, však? O mne? Nebol som Strážcom tajomstva. Bol to Peter, prisahám, že bol.“

K Severusovmu zdeseniu, Dumbledorov výraz zmäkol, keď sa pozrel na zviazaného muža pri svojich nohách. „Verím ti, môj drahý chlapče a urobím, čo sa len dá –“

„Albus!“ Severus urobil ďalší krok smerom k riaditeľovi. „To je šialenstvo! Je šialený a naozaj verí svojim klamstvám, ale sú to všetko klamstvá.“

„Nie, nie, ja nie, ja som ich nezabil, musíš mi veriť, ty slizký, plýživý slizolinský ufňukanec Snape!“ Black zase spieval nezmyselnú pesničku a sérum nad ním zrejme stratilo svoju moc, ako jeho monotónnosť mizla. A jeho uštipačnosť bola späť v plnom prúde.

Snape ho ignoroval.

„Ja som neakceptoval všetko, čo povedal, iste,“ začal Dumbledore.

„Ale čo? Si mu chotný veriť natoľo, aby si mu dal falošnú nádej? Patrí do Azkabanu. Uniesol môjho syna!“

V tej chvíli, Harry zažmurkal, otvoril unavené, zelené oči. „Oci?“

„Harry, to je v poriadku. Som tu,“ povedal Severus.

„Harry, môj chlapče, je dobré vidieť ťa v bezpečí,“ povedal mu v rovnakom čase, ako sa Black ozval z podlahy so slovami, „Harry! Odpusť mi!“

Harry v tom okamihu stuhol, akoby vedel, že jediný pohyb by znamenal jeho smrť. Jeho pery sa len na zlomok pohli, keď sa pozrel do Severusových očí a zašepkal, „Oci, ublíži mi Black znovu?“

„Nie, nie, nikdy, Harry. Nedovolím mu, aby sa ťa znovu dotkol. Veľmi ti ublížil? Čo ti urobil?“

„Nič! Nič som mu neurobil. Nikdy by som neublížil môjmu krstnému synovi!“

„On nie je tvoj, ty si úplne hlúpy! Ak by si mal viac ako jednu mozgovú bunku vo svojej hlave uvedomil by si si to.“

„Stále by som mu neublížil,“ protestoval Black. „Nikdy by som... aj keď to nie je... ani keby... Albus! Musíte vedieť! Veď ma poznáte! Držal som ho v náručí, keď bol ešte dieťa. Vymieňal som mu plienky. Nikdy by som mu neublížil.“

Albus sa otočil k Severusovi. „Možno by bolo najlepšie, ak by si zobral Harryho domov.“

Severus chcel protestovať, ale vedel, že by to bolo k ničomu. Albus vedel, že jeho predpoklady a obavy o Blacka vzhľadom na Harryho  a on potreboval urobiť rozhodnutie aj kvôli Harrymu. Zhlboka sa nadýchol, vedel veľmi dobre, že Albus mal pravdu o nutnosti, aby Harryho odtiaľ zobral preč. „Veľmi dobre. Len... prosím, nepúšťaj ho, Albus, keď už nič iné, môžem povedať, že počkajte. Nemôžem sa o neho teraz v noci viac starať a nemôžem opustiť Harryho.“

„Chápem. Zober potom Harryho do Rokfortu, ak tomu dávaš prednosť. Môžeš sa sa odtiaľto presunúť krbom do mojej kancelárie.“

Severus súhlasil a pristúpil ku krbu. Harryho kneazle vyrazil k nim a on ho zodvihol za zátylok, aby udržal Harryho. Vyčaroval zelené plamene, zobral z krbu prášok pravou rukou. Hodil práčok dole, povedal Harrymu, aby zadržal dych a všetci traja zamierili do Rokfortu.

Po prezlečení nočného oblečenia a rýchlom čistiacom kúzle, Harry bol tak unavený, že Severus ho uložil rovno do postele a sadol si do kresla pri jeho posteli a pozeral sa ako spí.

►◄

Nebolo prekvapení, keď sa Harry zobudil na nočné mory. Severus ho upokojoval, hojdal ho v náručí a šepkal, že je všetko v poriadku, že je v bezpečí pre ublížením od Blacka a Dursleyovcov a ostatných ľudí. Nočné mory boli takmer tie najhoršie, aké kedy mal a Severus musel zastaviť Harryho, aby si znovu zahryzol do ruky, ale chlapec stále nariekal, „Prepáčte, nechcel som to povedať, nechcel som to povedať, prosím. Je mi to ľúto, budem dobrý...“

Všetko, čo mohol Severus robiť bolo, že mu pripomínal, kde je a s kým, a uistiť sa, že si Harry neublíži a hovoriť svojmu synovi, že môže svojmu Ockovi povedať čokoľvek. Povedať úplne všetko.

Harry konečne zase zaspal, ale Severus ho držal na kolenách, oprel si tvár o chlapcove mäkké, čierne vlasy, neustále mu šepkal, že je v bezpečí a doma.

Neskôr dopoludnia, keď sa Harry zobudil, Severus ho dotlačil k tomu, aby trochu hovoril o svojej nočnej more, vyhnal jed, ak tam nejaký bol a povedal mu, čo s ním Black robil.

„Musel som ho počúvať,“ povedal Harry. „Stále ma nepočúval, Ocko.“

Severus znovu zaznamenal, že Harry mu neprestal hovoriť ocko kvôli predošlej noci. Nie, že by sa hneval – on vlastne uprednostňoval „Ocka“, pretože to bolo to, ako volal svojho vlastného otca. Inak. Ale uvedomil si, že Harry ho nazval „Ocko“, keď bol vydesený alebo sa zobudil so zlého sna. Takže mal ešte strach a pravdepodobne na nejakú dobu bude mať kvôli tejto najnovšej traume.

„To je jeho neustála chyba,“ uznal Severus. Sedeli spolu v kresle, ktoré často používali na príbehy, pretože Severus si uvedomil, že Harry sa tam cítil najpohodlnejšie a zdalo sa, že s ní chce byť v neustálo fyzickom kontakte. Zobral do rúk Harryho tvár. „Čo si mu povedal?“

Harry odvrátil zrak, celé jeho telo sa chvelo. „To čo som mal. To čo mi povedali, aby som nehovoril.“

„Dursleyovci?“

Harry prikývol, stále sa na neho odmietal pozrieť. Vyzeral, že sa pripravil ranu. „Je mi to ľúto, nechcel som mu to povedať, ale on ma nepočúval. Nemohol som ho nechať, aby ma poslal späť k nim. V tom okamihu by ma zabili, stavím sa.“

Zdesil sa, že si Harry mohol myslieť, že by sa niekedy vrátil k tým ľuďom. Severus okamžite povedal: „Nie, Harry. Nikdy. Nikdy nebudú mať ďalšiu šancu sa ťa dotknúť. Ani Black.“ Pobozkal Harryho na čelo. „Nie som na teba nahnevaný. Vôbec ni.“ Sťažka prehltol, nenávidel, že to musí povedať, ale kvôli Harrymu. „Som rád, že si povedal... niekomu, čo ti urobili, aj keď to bol Black.“

„Naozaj, Ocko?“

„Áno, Harry. Chcem, aby si sa cítil v slobodný povedať mi čokoľvek, kedykoľvek budeš potrebovať. Spomeň si, ako sa naše pravidlá líšia od ich? Musíš zabudnúť na ich pravidlo o nepovedaní, keď si zranený, alebo vystrašený, alebo keď si spomenieš na niečo zlé, čo sa ti stalo. Moje pravidlo je podeliť sa o také veci. Pamätáš?“

Harry prikývol a uvoľnil sa v jeho náručí. Jeho oči sa krátko zavreli. Potom, čo si na chvíľu zahryzol do pery, povedal, „Je mu to ľúto, Ocko. Myslím, že je mu to naozaj ľúto. A ja... ja si nemyslím, že  ublížil mojej mame a Jamesovi.“

Na krátky okamih tomu Severus veril. Dokázal proste vidieť Pottera a Blacka, že sú tak chytrí, že sa Pettigrew stal Strážcom tajomstva, vyberajúc jedného muža z ich štvorice, o ktorom by nikto netušil, že by mohol byť dôveryhodný ohľadom Potterovcov a Harryho. Spomenul si tiež, ako okamžite Blacka odsúdili bez súdneho procesu a iba na základe Pettigrewavho ukazováku, ktorý bol dôkazom, že štvrtý Záškodník je mŕtvy.

V tej dobe bolo zaobchádzanie s Blackom len zábleskom v trýznivej hrôzy najtemnejšieho miesta, na ktorom Severus nikdy nebol, so svojou jedinou mŕtvou láskou, aspoň čiastočne kvôli jeho vlastnému konaniu. Chcel na niekoho zvaliť vinu. Rovnako ako všetci v Čarodejníckom svete. Volali po krvi a išli po Blackovi s krvavým besnením.

Ale ten okamih zmizol. Severus by nikdy neveril Blackovi ohľadne Harryho, nikdy by mu neveril, ak by bol v blízkosti jeho syna. Mohol zabezpečiť Pradiarsku uličku a zabezpečiť akékoľvek iné miesto proti Blackovi a komukoľvek, aké si dokázal predstaviť: besovi, ľuďom, neviditeľným, všetkým. On by –

Prerušil ho Dumbledorov hlas , vychádzajúci z jeho krbu.

Prirodzene.

Potom, čo pozval staršieho čarodejníka do svojho domu a ponúkol mu čaj – och aká irónia! – požiadal Dumbledora o správy.

„Bol som schopný umiestniť Blacka u Sv. Munga,“ povedal Dumbledore s hlasom, ktorý len veľmi z ďaleka pripomínal pokojný.

„Čo?“ Severus zavrčal, potom okamžite stíšil hlas tak, aby nevydesil ešte viac Harryho, chcel totiž, aby Harry zostal vo svojej izbe, zatiaľ čo on hovoril s riaditeľom, ale Harry ho nechcel opustiť a skutočnosti mu ešte stále sedel na kolenách. Nemohol chlapca obviňovať z toho, že na ňom lipne. „On nie je v Azkabane? Uniesol Harryho, spomínaš.“

Dumbledorove ústa poklesli. „Je tam umiestnený do tej doby, kým nezačne súd, chlapče. Tentoraz dostane šancu brániť sa – ak bude schopný – možno s pomocou mojej mysľomisy okrem Veritaséra.“ Dumbledore zodvihol ruku, aby odvrátil ďalší prúd Severusových slov. „Chápem tvoje obavy, Severus. A tiež chápem, tvoje ťažké srdce na Siriusa, ale –“

„Neznášam ho ešte viac,“ prerušil ho Severus, ale Dumbledore neprestal hovoriť, len pozvihol obočie s tichým pokarhaním.

„Ale on už strávil šesť rokov v Azkabane za zločin, ktorý nemusí byť spáchaný, odňatím slobody, ktoré som raz výrazne žiadal medzi svojimi kolegami z Wizengamotu. Dovoľ prosím starému mužovi, aby napravil svoje chyby.“

To zobralo Severusovi z úst slová. Dumbledore priznal chybu, ktorá sa stala Halleyovou kométou, ktorá minula zem. Napriek tomu, mal niekoľko zostávajúcich argumentov. Položil ochrannú ruku okolo Harryho pása, ale Harry bol už tak napätý. „Nechcem, aby bol blízko môjho syna.“

„Teraz, nemusíš byť príliš unáhlený, chlapče.“

„Unáhlený? Pokúšate sa o vtip, Albus? Poviem vám, že nemám náladu na ľahkomyseľnosti.“

„Vôbec nie. Proste si myslím, že snáď Harry by mal mať nejaké slovo v tom, či chce vidieť svojho krstného otca.“

„Black nie je Harryho krstný otec!“

„To nemusí byť pravda. Prosím, pochop –“

„Nie je nič, čo by som mal pochopiť,“ zasyčal Severus. „James nemal právo povoliť vstupovať Blackovi do tejto role.“

„Ale mal,“ povedal Albus, skrížil ruky na kolenách. Na jeho lícach boli červené škvrny, čo bola rarita. Kývol hlavou smerom k Harrymu. „Aj keď je tvoj syn, Harry bol narodený do existujúceho manželstva. Technicky –“

„Technicky,“ odfrkol si Severus, chytil Harryho pevnejšie pri sebe a Harry sa k nemu následne pritisol.

„Technicky,“ Albus opakoval, „v tej dobe, bol Harry syn Lily a Jamesa, kým si do toho vstúpil ty a prihlásil sa k otcovstvu. Takže v tej dobe mal James právo, aby sa stal Sirius Black Harryho krstný otec. Napriek tomu, že máš teraz na to plné právo, v čase Harryho narodenia mal James právny nárok byť označovaný ako Harryho otec a určiť koho si prial, aby bol jeho krstný otec.“

„Koho právom?“

„Wizegamotu, obávam sa. Čarodejnícky štatút o otcovstve číslo 1837. Vzhľadom na to, že Lily bola legálne vydatá –“

„Dosť,“ prerušil ho Severus. „Dosť. Rozumiem.“ Vedel, že Harry tomu nerozumel, ale mal by to svojmu synovi vysvetliť, ako najlepšie to šlo, keby sa niekdy dostal cez ten divný pocit v hrudi.

„Predtým to nebol problém samozrejme, pretože Sirius bol väznený od tej doby, co Potterovi zomreli. Ale teraz, keď bude pravdepodobne oslobodený – alebo aspoň bude mať šancu dokázať svoju nevinu – má isté práva.“

Odvrátiac svoju tvár, Severus si zakryl oči a väčšinu z jeho výrazu svojimi vlasmi, jedna z jeho priaznivých metód na skrývanie, keď nechcel, aby niekto vedel, čo si myslí. Harry ho mohol vidieť, samozrejme, ale sľúbil pred nedávnom, že sa nikdy nebude pred svojim synom skrývať. Chlapcove zelené oči boli ustarostené, ostražité. Severus sa zhlboka nadýchol. „Veľmi dobre.“

„Takže mu umožníš vidieť Harryho?“

Stále udržiavajúc pohľad na svojom synovi, povedal, „Nie, umožním Harrymu rozhodnúť sa.“
21.01.2013 20:23:26
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one